Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416200844
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1416200844.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov

senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: O. S.,
D.. XX.XX.XXXX, N. Š. X, N., zast. JUDr. Gabrielom Blehom, advokátom, L. Dérera 2, Bratislava, proti
žalovanému: O. C., D.. XX.XX.XXXX, N. Š. XXX, W. U., zastúpený Mgr. Michalom Šalingom, advokátom,
Konventná 9, Bratislava, o určenie vlastníctva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 31. januára 2018, č.k. 9C 19/2016-105, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa po jej zmene
domáhalaurčenia,žejevlastníčkoubytuč.XnaŠ.S.XS.N.,nachádzajúcehosavbytovomdomesúp.č.
XXXX,naparceleč.XXXXač.XXXX,zapísanéhonaLVč.XXXXpreobecBA-m.č.W.,okresBratislava
IV, kat. úz. W. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
príslušenstve domu o veľkosti 4382/107759, zapísaného na LV č. XXXX, parc. č. XXXX s výmerou 227
m2, zastavené plochy a nádvoria, pre obec BA - m.č. W., okres Bratislava IV, kat. úz. W. (ďalej len „byt“).
Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že L.. G. predal
jej (vyššie špecifikovaný) byt bez jej vedomia žalovanému, keď zneužil jej tieseň. Za predaj bytu od
žalovaného neobdržala žiadne peniaze. Uviedla, že dňa 04.03.2004 podpísala L.. G. splnomocnenie
neuvedomujúc si, čo je jeho obsahom, a splnomocnila ho na všetky právne úkony spojené s predajom
jej bytu vrátane prevzatia odmeny za jeho predaj. S poukazom na to, že L.. G. využil jej dôveru
a neobozretnosť, ako i na to, že byt nikdy predať nechcela, namietala absolútnu neplatnosť tohto

právneho úkonu, keďže nebol urobený vážne. Z uvedeného potom vyvodila aj absolútnu neplatnosť
následných právnych úkonov, a to kúpnej zmluvy zo dňa 29.06.2004, ktorú uzavrel L.. G. so žalovaným
nazákladeneplatnéhosplnomocnenia.Dopozornostidalaajtrestnýrozkazč.k.2T132/2014-759zodňa
09.10.2014, ktorým Okresný súd Bratislava IV uznal L.. G. vinným z trestného činu sprenevery podľa §
248 ods. 1 a 3 Tr. zák.. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnila tým, že vyhovenie
jej žalobe môže privodiť zosúladenie právneho stavu v katastri nehnuteľností. Žalovaný nesúhlasil a
namietal, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanie predmetnej žaloby a nemá ani naliehavý

právny záujem na požadovanom určení, keď poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp.
zn. 23C 112/2005, právoplatný dňa 13.05.2014, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť predmetný
byt vypratať. Mal za to, že ak mala žalobkyňa voči L.. G. v súvislosti s predajom bytu peňažné nároky,mala si ich uplatňovať voči nemu. Zdôraznil, že byt nadobudol do vlastníctva riadne a neexistuje žiadny
právny dôvod na to, aby o svoje vlastníctvo prišiel.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výpisom LV č. XXXX a
č. XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa 29.06.2004, splnomocneniami zo dňa 04.03.2004, 02.03.2004 a
04.03.2004, zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 03.06.2004, trestným rozkazom OS BA IV
č.k. 2T 132/2014-759 zo dňa 09.10.2014, výpisom LV č. XXXX, pripojeným spisom Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 23C 112/2005, výsluchmi, a ustálil, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom

č.k. 2Co 130/2013-379 zo dňa 26.03.2014 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 23C
112/2005-344 zo dňa 19.12.2012, ktorým uložil žalobkyni (v predmetnom konaní žalovanej) vypratať
vyššie špecifikovaný byt do troch dní. Citoval zo záverov tohto rozhodnutia krajského súdu, že medzi
žalovaným (v predmetnom konaní žalobcom) a žalobkyňou zastúpenou L.. G.G. došlo dňa 29.06.2004
k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol predaj bytu s tým, že na všetky právne úkony
súvisiace s jeho predajom vrátane prevzatia odmeny za predaj bytu žalobkyňa písomne splnomocnila

L.. G.. Krajský súd uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia o jej uvedení
do omylu L.. G., o absencii jej vôle uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu a o tom, že L.. G. využil jej
finančnú tieseň. Poukázal aj na to, že žalobkyňa sa v konaní na Okresnom súde Bratislava IV domáhala
voči L.. G. a žalovanému (ako vedľajšiemu účastníkovi) určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy
o prevode vlastníctva bytu, pričom rozsudkom č.k. 8C 187/2006-75 zo dňa 10.11.2009, právoplatným

dňa 04.02.2010, bola jej žaloba zamietnutá. Uzavrel, že kúpna zmluva je platným právnym úkonom a
žalobkyňa užíva byt bez právneho dôvodu. Z trestného rozkazu OS BA IV č.k. 2T 132/2014-759 zo
dňa 09.10.2014 zistil, že L.. G. bol uznaný vinným z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 a 3
Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v predmetnom trestnom rozkaze, keď si ponechal finančnú
hotovosť vo výške 6.794,39 eur, čím žalobkyni spôsobil škodu v tejto výške. Skonštatoval, že žalobkyňa

poukazovala na to, že všetky súdne rozhodnutia boli vydané predtým ako bol L.. G. uznaný vinným z
trestného činu v súvislosti s predmetným bytom, že sa stala obeťou podvodu a žiada vrátenie jej bytu.
Žalovaný zas poukazoval na to, že z listinných dôkazov ani pripojených spisov nevyplýva žalobkyňou
tvrdená skutočnosť, že o byt prišla podvodom a neexistuje ani žiadny rozsudok, ktorý by takéto tvrdenie
žalobkyne potvrdil, keď L.. G. bol odsúdený za spreneveru, pretože si neoprávnene ponechal časť

finančných prostriedkov získaných za predaj bytu.

4. Vec posúdil právne podľa ust. § 126 ods. 1 Obč. zák. a § 137 písm. c) C.s.p. a dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, keď vyhodnotil, že žalobkyňa nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaná
a na požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem. Vysvetlil, že podmienkou prípustnosti

určovacej žaloby je práve preukázanie naliehavého právneho záujmu a základnou podmienkou úspechu
vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, bez preukázania ktorého žalobca nie
je aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha. Ustálil, že žalobkyňa
sa domáha určenia jej vlastníctva k bytu, preto skúmal vecnú legitimáciu sporových strán. Dospel k
záveru, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná, keď poukázal na právoplatný rozsudok OS

BA IV č.k. 23C 112/2005-344 zo dňa 19.12.2012, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2Co 130/2013-379 zo dňa 26.03.2014, z ktorého je zrejmé, že kúpna zmluva zo dňa 29.06.2004,
predmetom ktorej bol predaj bytu, je platným právnym úkonom a žalobkyňa tento byt užíva bez právneho
dôvodu, z čoho je nesporné, že vlastníkom predmetného bytu je žalovaný. Vyhodnotil, že žalobkyňa
nepreukázala základnú podmienku úspechu vlastníckej žaloby, ktorou je preukázanie jej vlastníckeho

práva(aktívnalegitimácia),apretoniejemožnéjejžalobevyhovieť.Určenievlastníctvažalobkynekbytu
už neprichádza do úvahy a na takejto určovacej žalobe žalobkyňa nemá ani naliehavý právny záujem. O
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému
priznal voči žalobkyni nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie a
žiadala ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedla, že celý tento
súdny proces je príbehom jej neskúsenosti a dôverčivosti, ktorú zneužil L.. G., ktorému dôverovala, a
preto nebola náležite opatrná a neskontrolovala obsah toho, čo mu podpisuje, avšak v žiadnom prípade
nemohla mať v úmysle pripraviť sa o bývanie a podstúpiť osud bezdomovca. Pre jej príbeh je významné,

že sa v civilnoprávnych konaniach nestretla s pochopením a náležitou toleranciou súdov, ktoré jej
dôverčivosť a konanie v omyle brali príliš tvrdo a formalisticky a uznali ňou podpísané splnomocnenia
za právne plnohodnotné s ťaživým dôsledkom pre ňu, keďže sa stáva bezdomovkyňou a nemá ani
peniaze z predaja bytu. Uviedla, že po exekučnom deložovaní z bytu býva núdzovo u príbuzných avzhľadomkvyššiemuvekuaoslabenémuzdraviujejhrozípredčasnásmrťnapodchladenieapodvýživu.
Vyjadrila názor, že pre takéto prípady dávajú civilizované zriadenia súdom istú voľnosť pri interpretácii
právnych noriem na reálne prípady uplatňovať nie strohú literu, ale duch zákona, aby sa vydávali súdne

rozhodnutia uplatňujúc spravodlivosť, humánnosť a morálku. Mala za to, že legislatíva dáva súdom
istú voľnosť na zváženie konkrétnych prípadov a premietnuť do rozhodnutí aj hľadisko spravodlivosti a
ľudského prístupu. V tejto súvislosti poukázala na to, že v zmysle zásady spravodlivosti a humanity ju
Krajský súd v Bratislave oslobodil spod obžaloby pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu,
bytu alebo nebytového priestoru podľa § 218 Tr. zák., keď dospel k záveru, že skutok, na stíhanie ktorého

dal podnet žalovaný, nie je trestným činom.

6. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K tvrdeniam žalobkyne v
odvolaní opätovne poukázal na právoplatné rozhodnutia súdov, z ktorých vyplýva, že kúpna zmluva
medzi ním a žalobkyňou zastúpenou L.. G., predmetom ktorej bol predaj bytu je platným právnym

úkonom, a žalobkyňa byt v jeho vlastníctve užíva bez právneho dôvodu. Súhlasil so záverom súdu prvej
inštancie, že žalobkyňa nie je v spore aktívne vecne legitimovaná, a že nepreukázala naliehavý právny
záujem, ktorý je predpokladom úspešnosti určovacej žaloby, keď poukázal aj na ustálenú judikatúru.

7. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedla, že má výhrady k napadnutému rozsudku

a hodnotí ho ako príliš formalistický a tvrdý s poukazom na až nehumánny výklad konkrétnych
zákonných ustanovení zanedbávajúci zásadu spravodlivosti a uplatňovania mravných zásad v súdnom
rozhodovaní. Pokiaľ žalovaný žiada napadnutý rozsudok potvrdiť, ona žiada odvolací súd, aby
neopakoval prísne formalistický a skostnatený výklad právnych noriem na tento prípad, ale v zmysle
zásady spravodlivosti a humanity posúdil vec citlivejšie, napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie s vyslovením právneho názoru v zmysle uvedených zásad.

8. Na vyjadrenie žalobkyne reagoval žalovaný, ktorý zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu. Uviedol,
že ak by súd prvej inštancie rozhodol inak, rozhodol by zmätočne a nezákonne, keďže s vlastníckym
právom k bytu sa už súd vysporiadal v uvedených právoplatných rozhodnutiach. Súhlasil s požiadavkou

právneho zástupcu žalobkyne, aby súd posúdil vec zákonne, v zmysle zásady spravodlivosti, humanity
a citlivo, avšak pre obe strany rovnako, nakoľko aj on si už konaním žalobkyne svoje vytrpel a musel
strpieť roky neistoty a zbytočných nákladov, aby sa mohol riadne domôcť svojho práva. Vyjadril ľútosť
nad tým, čo sa žalobkyni prihodilo, zdôraznil však, že on žiadny podvod nikdy nespáchal, žalobkyňu
nepoznal a riešil si len svoju bytovú otázku. Uviedol, že v konečnom dôsledku bol aj on poškodený,

keďže k svojmu vlastníctvu sa dostal až po dlhých rokoch súdenia a naťahovania sa so žalobkyňou,
ktorá byt odmietala opustiť. Súd prvej inštancie rozhodol správne.

9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,

že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu
a z neho vyplývajúci stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi
týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobu

žalobkyne, ktorou sa proti žalovanému domáhala určenia jej vlastníctva k vyššie špecifikovanému
bytu, zamietol. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie pre posúdenie žalobkyňou
uplatneného nároku, a vyvodil správny právny záver, že žalobkyňa nie je v tomto spore aktívne vecne
legitimovaná, a že na požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem. Svoje rozhodnutie ajnáležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa vysporiadal
so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a
rozhodnutie podstatné, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol súd prvej inštancie aj presvedčivý a jeho argumenty
podporujú príslušný záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore a o nedostatku jej
naliehavého právneho záujmu na ňou požadovanom určení. Rozhodnutie je tiež logické, keď premisy
zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís
dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť pochopiteľné, prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé.

S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a
konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už
vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobkyne.

13. Z odvolania žalobkyne odvolací súd zistil, že žalobkyňa len zopakovala, že sa cíti byť podvedená
L.. G., ktorému dôverovala a neskontrolovala si obsah toho, čo mu podpisuje, a že nemohla mať v

úmysle predať svoj byt. Uviedla, že sa v predchádzajúcich súdnych konaniach nestretla s pochopením
a toleranciou zo strany súdov, ktorým vytkla, že uznali ňou podpísané splnomocnenia za platné
právne úkony, keď vec posúdili podľa jej názoru príliš tvrdo a formalisticky. Poukázala tiež na
následky rozhodnutí súdov, v dôsledku ktorých bola z bytu deložovaná a býva núdzovo u príbuzných.
Vyjadrila názor, že legislatívou je súdom daná istá voľnosť pri interpretácii právnych noriem na

konkrétne prípady, a že nemajú uplatňovať literu ale duch zákona, a premietnuť do rozhodnutí hľadisko
spravodlivosti, humánnosti a ľudského prístupu. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v odvolaní
neuviedla žiadne konkrétne argumenty, ktorými by akokoľvek spochybňovala správnosť právnych
záverov súdu prvej inštancie o nedostatku jej aktívnej legitimácie v spore a o absencii jej naliehavého
právneho záujmu na ňou požadovanom určení, vyjadrených v napadnutom rozsudku, na ktorý v

podstate ani nereagovala. Nekonkretizovala žiadne relevantné odvolacie dôvody, neuviedla ani v čom
vidí nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, a jej odvolanie je úplne všeobecné, nekonkrétne a
bez argumentov. Ak žalobkyňa uviedla, že podľa jej názoru sú predchádzajúce rozhodnutia súdov
príliš tvrdé a nezohľadňujú hľadisko humánnosti, spravodlivosti a ľudského prístupu a len všeobecne a
nešpecifikovane sa dožadovala zohľadnenia týchto hľadísk v odvolacom konaní, odvolací súd v prvom

rade zdôrazňuje, že rozhodnutia súdov, na ktoré poukázal, a z ktorých vychádzal súd prvej inštancie, sú
právoplatné, a v druhom rade uvádza, že žalobkyňa ani neuviedla, akým spôsobom požaduje zohľadniť
ňouuvádzanéhľadiská.Odvolacísúdsasozávermisúduprvejinštancieasvysvetľujúcimodôvodnením
jeho záverov v napadnutom rozsudku stotožnil, a konštatuje, že nekonkrétny nesúhlas žalobkyne
s riadne odôvodneným záverom o nedostatku jej aktívnej vecnej legitimácie v spore a o absencii

jej naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nemohol žiadnym spôsobom spochybniť
správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolanie žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné a nespôsobilé
privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne

správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods.
1 C.s.p.. Žalovanému, plne úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).