Rozsudok – Reštitúcie a rehabilitácie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310212751
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1310212751.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: Z. G.,
E.. XX. XX. XXXX, I. P. Q.. Č.. XX, I., zastúpený splnomocnenkyňou: U.. F. D., I. Q.. Č.. X, I., proti
žalovanému: SLOVNAFT, a.s., Vlčie Hrdlo č. 1, Bratislava, IČO: 31 322 832, o zaplatenie finančnej
náhrady, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11. mája 2016, č.
k. 10C/139/2010 - 407, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.096.200 eur titulom finančnej náhrady podľa § 16 ods. 1
zákona č. 229/1991 Zb. a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil
právne ust. § 5 ods. 1, § 11 ods. 2, § 16 ods. 1, 3, § 16 ods. 4 veta prvá, § 16 ods. 5 zákona č. 229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a vecne tým, žalovaný

nie je v spore pasívne legitimovaný, t. j. nie je v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. nositeľom povinnosti
vyplatiť žalobcovi finančnú náhradu za vyvlastnené pozemky. Uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 27. 12. 1993 si právna predchodkyňa žalobcu A. J. uplatnila nárok na finančnú náhradu
za stavebné pozemky, Z. Č.. XXXX/X o výmere 482 m2, Z. Č.. XXXX o výmere 4221 m2, Z. Č.. XXXX
o výmere 255 m2, zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXXX K. D. Ú. X. s tým, že po jej úmrtí dňa XX.
XX. XXXX do konania vstúpili dedičia na strane žalobcov X/ O. J., X/ A. I., X/ W. O., X/ S. G.Á., X/
O. G., X/ Z. G., z ktorých žalobcovia 1/ až 5/ vzali žalobu späť a uznesením zo dňa 30. 10. 2013, č.

k. 10C/139/2010 - 302 konanie zastavil. Poukázal na skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobcu si
svoj nárok riadne a včas uplatnila v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. na Pozemkovom úrade Bratislava
- mesto, ktorý rozhodnutím zo dňa 19. 01. 1995, č. 456/92 - PU/Tr-4, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 07. 03. 1995 potvrdil, že spĺňa podmienky požadované zákonom, avšak týmto rozhodnutím nebolo
priznané vlastnícke právo k Z. Č.. XXX s odkazom na možnosť uplatnenia práva na náhradný pozemok v
zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., keďže na danej parcele sa nachádza ústredná nákladná
stanica v areáli žalovaného, a preto mal byť ďalší postup taký, že právna predchodkyňa žalobcu mala

požiadať Slovenský pozemkový fond o bezplatný prevod iných pozemkov vo vlastníctve štátu (v zmysle
ust. § 2 zákona), nakoľko až v prípade, ak by to možné nebolo alebo by právna predchodkyňa žalobcu
takéto náhradné pozemky odmietla, vzniklo by jej právo na finančnú náhradu, ktorú podľa ust. § 16 ods.
1 zákona č. 229/1991 Zb. poskytne štát, avšak žalobca nepredložil žiadosť Slovenskému pozemkovémufondu o bezplatný prevod iných pozemkov vo vlastníctve štátu. Poukázal na skutočnosť, že ak si žalobca
uplatnil nárok od žalovaného, ktorý pozemky preukázateľne získal v reštitúcii, tieto sú zastavané a
rozhodnutím Pozemkového úradu Bratislava - mesto, č. 456/92-PÚ/Tr-4, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 07. 03. 1995, v zmysle ktorého je právna predchodkyňa žalobcu oprávnenou osobou podľa zákona
č. 229/1991 Zb. vo vzťahu k pozemku parcely registra "C. Č.. XXX, keď sa jej vlastnícke právo k
pozemku nepriznalo, čím však nebolo dotknuté jej právo na náhradné pozemky vo vlastníctve štátu,
vznikla právnej predchodkyni žalobcu možnosť žiadať o náhradné pozemky Slovenský pozemkový fond
a v prípade nesúhlasu s jeho ponukou alebo nemožnosťou vydania vhodných náhradných pozemkov,

tak mohol urobiť žalobca na základe práva svojej právnej predchodkyne, avšak jeho žaloba smeruje
voči žalovanému, ktorý nie je v zmysle zákona osobou povinnou na vyplatenie finančnej náhrady, a
poukázal na to, že žalobca žaluje aj nesprávnu výmeru, v dôsledku čoho aj nesprávne odvodenú sumu,
keď náhrada za vyvlastnené pozemky je upravená nariadením vlády a nemôže byť svojvoľne stanovená.
Rozhodnutieotrováchkonaniaodôvodnilprávneust.§142ods.1O.s.p.avecneúspechomžalovaného
v spore, ktorému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), súd

prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O. s. p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť, resp. zmeniť a žalobe
vyhovieť. Uviedol, že v napadnutom rozsudku sú zle označené parcely, nakoľko správne bola uplatnená
finančná náhrada za stavebné pozemky Z. Č.. XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX Y. na P. K. Č.. XXX pre k.
ú., z dôvodu ktorého mu súd prvej inštancie nesprávne vytýka, že žaluje nesprávnu výmeru. Poukázal
na skutočnosť, že prvého pochybenia sa dopustil Obvodný súd, ktorý prijal žalobu o finančnú náhradu

v roku 1993, avšak prvýkrát konal až po smrti žalobcov, čiže im odňal možnosť riadneho konania,
pričom prieťahy v konaní robil aj dedičom tým, že bez ich vedomia zmenil čísla konania v roku 2010,
na všetky 3 žaloby aj zmenil čísla podania. Uviedol, že požiadavky v zmysle uznesenia Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 20. júna 2013, č. k. 6Co/351/2013 - 295, 6Co/352/2013 doplnili originálom priamo
na súdnom pojednávaní, kde na strane 2 súd prvej inštancie zistil, že od žalovaného si jeho právna

predchodkyňa uplatňovala vyplatenie finančnej náhrady podľa zákona č. 229/1991 Zb. za vyvlastnené
nezaplatené pozemky Z. Č.. XXXX, XXXX, Y. na P. K. Č.. XXX, pre D.. Ú.. X. s tým, že súd prvej inštancie
v rozhodnutí spomenul pozemky, ktoré predložil jeho právny zástupca, ale aj iné rozhodnutia súdu o
vrátení reštitučných pozemkov žalobcom, aby bolo zrejmé, že všetky žaloby z roku 1993 boli podložené
dôkazmi a finančná náhrada za všetky pozemky je relevantná. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol,

že boli splnené aj požiadavky Krajského súdu v Bratislave z 20. júna 2012, ako dôkaz o nároku na
pozemok alebo finančnú náhradu za pozemky, čo sa v napadnutom rozhodnutí aj konštatuje, ale súd
prvej inštancie zabudol citovať celé vyjadrenie pozemkového úradu, čím však nebolo dotknuté právo
na náhradné pozemky alebo finančnú náhradu od štátu, teda preukázal, že žiadal všetky možnosti
od štátu a príslušných orgánov na získanie financií alebo finančnej náhrady za reštitučné pozemky,

pričom na strane 3 napadnutého rozsudku cituje súd prvej inštancie zákon, ktorý dokazuje, že žalovaný
bol povinný vyplatiť náhradu za používané skonfiškované pozemky, ktoré vlastnili žalobcovia, riadne
si uplatnili v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. nárok a jeho právna predchodkyňa spĺňala podmienky
požadované zákonom. Vytkol súdu prvej inštancie nekorektné konanie počas celých 23 rokov konania,
ktoré napomáha, aby žalovaný dospel k rozsudku k takému akému došiel, ošklbal mladého človeka o

peniaze, ktorý nemá strechu nad hlavou, stratil otca v útlom veku a štát je nápomocný vydaním takéhoto
diletantského rozsudku, v ktorom sú porušené všetky ustanovenia § 221 ods. l O. s. p. Uviedol, že bol
porušený § 5 zákona č. 221/1991 Zb., nakoľko jasne dokázal, že to je jeho, do zápisnice o pojednávaní
nebolo dané, že žiadal, aby boli predložené kúpnopredajné zmluvy, ktorým žalovaný nadobudol závod
od štátu a ako nakladal s jeho pozemkami, ktoré celých 23 rokov využíva bezodplatne, porušil zákon a

ani ich nevyzval, aby s ním podľa zákona č. 229/1991 Zb. uzatvoril nájomnú zmluvu s tým, že celých
23 rokov po privatizácii od štátu, sa mu nikto neozval ani súdy nekonali napriek tomu, že to bola šanca
dostať dôstojný život, mimo chudoby, bez vzdelania, v ktorom musel bez finančných prostriedkov žiť,
pričom zažil ponižovanie, šikanu a nedostatok financií. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadalani s inými faktami, ktoré boli riadne a dôvodne predložené, pričom je smiešne žiadať za pozemky sumu
0,20,- Sk z roku 1993, keď žalovaný predal závod za miliardy aj s pozemkami, ale bez vyrovnania, robiť
prieťahy v konaní 20 rokov, šikanovať mladého človeka a naháňať ho 15 rokov v base, že má žalobu

stiahnuť napriek tomu, že má na to nárok. Žalobca v odvolaní uviedol, že keby privatizácia a nový majiteľ
rešpektoval zákon č. 229/1991 Zb., tak by oslovil majiteľov a dohodol sa na nájme, ale Pozemkový
fond oslovil v roku 1992 aj žalovaného a zisťoval skutkový stav, preto vedel, kto má nárok na pozemky,
ale neustále sa odvolával, aby si nemusel plniť povinnosti voči majiteľom pozemkov, zatiaľ čo zarába
miliardy aj na jeho pozemku. Poukázal na skutočnosť, že bol na právnom oddelení žalovaného, či by sa

mohli dohodnúť mimosúdne, napr. pridelením nejakých bytov, ktoré dávali do ponuky do dražby, aby mal
nejakú náhradu od žalovaného, ale nebola vôľa sa dohodnúť s tým, že ani súd prvej inštancie nevyhovel
jeho žiadosti, aby žalovaný doložil do spisu alebo predvolal S. U.. G., aby vysvetlil, ako sa vyrovnali
s reštitučnými pozemkami a vydokladovali imobilný majetok. Žalobca uviedol, že dodal všetky dôkazy,
ktoré požadoval Krajský súd v Bratislave uznesením z 20. júna 2013 o oprávnenosti podať žalobu na
finančnú náhradu za konfiškované pozemky Z. Č.. XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX zapísané na P. K. Č..

XXX, pre D.. Ú.. X., a doložil aj rozhodnutie Pozemkového úradu Bratislava - mesto zo dňa 19. 01. 1995,
č. 456/92- PÚ/Tr-4, pričom dlhodobé využívanie jeho pozemku bez toho, aby bol zo strany žalovaného
majetkovo vysporiadaný je neoprávnené obohacovanie v zmysle vtedajších zákonov v minulom tisícročí,
a preto je požadovaná suma adekvátna a primeraná.

3.

Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu stotožnil s vecne správnym a spravodlivým rozsudkom
súdu prvej inštancie a navrhol ho potvrdiť. Uviedol, že v konaní o vyplatenie finančnej náhrady nie je
sporné, že na základe rozhodnutia Pozemkového úradu Bratislava - mesto č. 456/92-PÚ/Tr - 4, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 03. 1995, bola právna predchodkyňa žalobcu oprávnenou osobou
podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku vo vzťahu k pozemku Z. X. ". Č.. XXX, pričom sa jej vlastnícke právo nepriznalo, čím ale nebolo
dotknuté jej právo podľa § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o
definíciu povinnej osoby podľa § 5 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. je ňou osoba vo vzťahu k vydávaniu

pozemkov, avšak podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. pozemky alebo ich časti nemožno
vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej
osoby zastavaný s tým, že povinným subjektom vo vzťahu k vydávaniu náhradných pozemkov je štát,
resp. pozemkový fond. Uviedol, že podľa § 16 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. náhradu za pozemky,
ktoré sa podľa tohto zákona nevydávajú a za ktoré nebol poskytnutý oprávnenej osobe iný pozemok,

poskytne štát, pričom výšku náhrady v hotovosti upraví vláda Českej republiky a vláda Slovenskej
republiky svojím nariadením, a preto súd prvej inštancie v spojitosti so vznesenou námietkou nedostatku
pasívnej legitimácie správne rozhodol, keď žalobu zamietol.

4.

Žalobca, ktorému súd prvej inštancie doručil vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu dňa 03. 03. 2017,
sa k nemu v stanovenej lehote nevyjadril.

5.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p.
(zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval
to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 31. januára 2019 podľa § 378 ods. 1 v spojení

s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené
zákonným spôsobom.

6.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7.Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
žalobu žalobcu o zaplatenie finančnej náhrady podľa zákona č. 229/1991 Zb. zamietol z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní.

9.

Z obsahu žaloby pôvodnej žalobkyne A.Á. J., E.. XX. XX. XXXX, Y.. XX. XX. XXXX, ktorú podala na súd
prvej inštancie dňa 27. 12. 1993, ako aj jej doplnení právnym nástupcom žalobkyne zo dňa 20. 04. 2012
(č. l. 154 až 163 spisu) vyplýva, že sa domáhal zaplatenia sumy 1.096.200 eur ako finančnej náhrady
podľa zákona č. 229/1991 Zb. za pozemky Z. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX Y. na P. K. Č.. XXX pre D.

Ú. X., ktoré boli pôvodne vo vlastníctve A. J. a v súčasnosti sú vo vlastníctve žalovaného ako stavebné
pozemky, na ktorých má svoje stavby.

10.

Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutím Pozemkového úradu Bratislava - mesto zo dňa 19. januára
1995, číslo: 456/92-PÚ/Tr-4 (č. l. 226 spisu) bolo vyslovené, že A. J., X.. D., E.. XX. XX. XXXX W.
O. G., X.. J., E.. XX. XX. XXXX spĺňajú podmienky podľa § 6 ods. 2, § 6 ods. 1 písm. p) zákona č.
229/1991 Zb. a (výrokom 2.) sa oprávneným osobám nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v
katastrálnom území Ružinov, a to Z. Č.. XXXX/X, XXXX/XX (Z. K. Č.. XXX, Z. Z. Č.. XXXX), Č.. XXXX/

XX, XXXX/X (Z. K. Č.. XXX, Z. Z. Č.. XXXX), Č.. XXXX/X, XXXX/X (Z. K. Č.. XXXX, Z. Z. Č.. XXX/
XX), Č.. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX,
XXXX (Z. K. Č.. XXXX, Z. Z. Č.. XXX), Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X (Z. K.Ž. Č.. XXXX, Z.
Z. Č.. XXX/XXX) z dôvodu, že pozemky sú zastavané a stavby bránia poľnohospodárskemu využitiu
pozemkov, resp. pozemky sú vo vlastníctve fyzických osôb, pričom nepriznaním vlastníckeho práva k

uvedeným pozemkom nie je dotknuté právo oprávnených osôb na náhradu podľa § 11 ods. 2 zákona
č. 229/1991 Zb. s tým, že rozhodnutím Pozemkového úradu Bratislava - mesto zo dňa 29. mája 1996,
číslo: 456/92/PÚ-Tr bolo rozhodnutie Pozemkového úradu Bratislava - mesto zo dňa 19. januára 1995,
číslo: 456/92-PÚ/Tr-4 vo výroku 2. zrušené a nahradené tak, že oprávneným osobám sa nepriznáva
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území - podľa KN Ružinov (podľa poz. kniž. vložky

Prievoz), a to Z. Z. Č.. XXXX F. K. XXXX A.2. (Z. K. Č.. XXX), Z. Z. Č.. XXXX F. K.Ý. XXX A. (Z. K.
Č.. XXX), Z. Z. Č.. XXX/XX F. K. XXXX A.2. (Z. K. Č.. XXXX), Z. Z. Č.. XXX F. K.Ý. XXXX A. (Z. K.
XXXX), lebo pozemky sú zastavané a stavby bránia poľnohospodárskemu využitiu, resp. pozemky sú
vo vlastníctve fyzických osôb.

11.

Z identifikácie parciel č. zák. 20/018/212 vyhotovenej Katastrálnym úradom v Bratislave, Správy katastra
pre hl. mesto SR Bratislava zo dňa 01. 02. 2012 (č. l. 158 až 160 spisu) okrem iného vyplýva, že
pozemnoknižná pW. Č.. XXX, B. Z. - X. F. K.A. XXXX A., Y. K. Z. K. Č.. XXXX pre D. Ú. Z. O. C. W. W.

Z. X. „. Č.. XXXX/X, B. Z.: Y. F. K. XXX A.2., Č.. XXXX/X, B. Z.: Y.Á.G. F. K. XXX A. W. Č.. XXXX/XX, B.
Z.: zaS. Z. W. E. F. K. XXX A. W. S. C. K. K. Ž. W. Y. na P. K. Č.. XXX pre D. Ú. X..

12.

Podľa § 6 ods. 1 písm. p) zákona č. 229/1991 Zb., oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré
prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu.

13.Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým osobám
vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za

osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných
predpisov, treba považovať na účely tohto zákona aj štátnych občanov Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ktorým sa
skonfiškoval poľnohospodársky majetok a neboli odsúdené podľa osobitných predpisov. Pokiaľ tento
majetok bol už pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa

nárok týchto oprávnených osôb podľa § 12, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.

14.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb., pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade,
že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný;

pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.

15.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú

bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako boli
jej pôvodné pozemky a to a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal
pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal
pôvodný pozemok, b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s
obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo c) v treťom poradí v okrese,

v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí. Ak oprávnená osoba s
náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa
prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo
za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru nad 400 m2, a ak
nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku

na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.

16.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., náhradu za pozemky, ktoré sa podľa tohto zákona nevydávajú

a za ktoré nebol poskytnutý oprávnenej osobe iný pozemok, poskytne štát. Výšku náhrady v hotovosti
upraví vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky svojím nariadením. Hotovosť sa vypláca iba
pôvodným vlastníkom vydávaných vecí.

17.

Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb., oprávnená osoba vyzve na vydanie náhrady najneskôr v
lehotách uvedených v § 13. Ak právo na náhradu závisí od rozhodnutia pozemkového úradu alebo súdu,
končí táto lehota uplynutím šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
18.

Súd prvej inštancie dospel v napadnutom rozsudku k správnemu právnemu záveru, že žalovaný nie
je nositeľom vecnej pasívnej legitimácie v konaní o zaplatenie finančnej náhrady podľa zákona č.
229/1991 Zb., a zároveň vec správne právne posúdil, keď žalobu žalobcu o zaplatenie náhrady vo
výške 1.096.200 eur zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní, nakoľko

nositeľom hmotnoprávnej povinnosti náhrady v peniazoch v prípade, ak oprávnenej osobe z dôvodov
uvedených v ust. § 11 ods. 1 zákona pozemky alebo ich časti nemožno vydať, je v zmysle ust. § 11 ods.
2 v spojení s ust. § 16 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. štát.

19.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na to, aby sa niekto stal stranou sporu (do 30. 06.
2016, účastníkom konania, pozn. odvolacieho súdu) síce netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho
vzťahu, o ktorý v spore ide, nakoľko stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo,aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným), avšak úspech žalobcu v
spore závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva

a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti
byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo
nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom

hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide.

20.

K odvolacím námietkam žalobcu je nutné uviesť, že neboli spôsobilé po vecnej stránke spochybniť
správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď z obsahu spisu vyplýva aj skutočnosť,
že pôvodná vlastníčka A. J. si žiadosťou doručenou Slovenskému pozemkovému fondu dňa 28. 12.
1993 (č. l. 399 spisu) uplatnila nárok na finančnú náhradu za vyvlastnené a nezaplatené pozemky v

katastrálnom území Ružinov, okrem iných aj za pozemky Z. Č.. XXXX, XXXX Y. na P. K. Č.. XXX, avšak
nie je zrejmé, akým spôsobom bola jej žiadosť príslušným orgánom vybavená, nakoľko rozhodnutia
Pozemkového úradu Bratislava - mesto zo dňa 14. marca 1993, číslo: 456/92/PÚ-Tr (č. l. 393 spisu) a
zo dňa 06. novembra 1995, číslo: 456/92/PÚ-Tr-5 (č. l. 397 spisu) sa týkali vydania nehnuteľností na
základe žiadosti zo dňa 05. 03. 1992 a 30. 04. 1992.

21.

Zo všetkých uvedených dôvodov sa preto odvolací súd stotožnil so správnym právnym záverom súdu

prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky požiadavky podľa
ust.§220ods.2C.s.p.,vktoromsasprávneargumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnym
posúdením veci, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.
s. p. potvrdil.

22.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods.
2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v
plnejvýškestým,žeovýšketejtonáhradyrozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).