Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Jozef Šulek

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 32Csp/62/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118203916
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118203916.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobkyni: W. T., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Y. XX/XX, XXX XX X., právne zastúpenej: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so
sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 50 491 300, proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 75,55 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 75,55 eur do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu
100%, o ktorých výške bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 04.05.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 75,55 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým,
že dňa 24.11.2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, pričom
žalobkyňa v zmluve vystupuje ako spotrebiteľ. Žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 1500,- eur, ktorý

mala žalobkyňa splatiť v 42 splátkach po 81,99 eur. Žalobkyňa má za to, že zmluva je absolútne neplatná
prenedostatokzákonnýchnáležitostí.Žalobkyňauviedla,žezmluvaneobsahujekonkrétnyrozpis výšky,
počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ďalej žalobkyňa namietala neprimerane vysoké
úroky dojednané v rozpore s dobrými mravmi a teda neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ďalej
že RPMN predstavovala hodnotu 25,8% a celková suma mala byť splatená vo výške 3.443,58 eur.
Namietali neplatnosť Dohody o splátkach. Žalobkyňa žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške
75,55 eur predstavujúcu sumu rozdielu poskytnutého a splateného úveru.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 32Csp/62/2018-20 zo dňa 03.07.2018, voči ktorému podal
včas odôvodnený odpor žalovaný, a preto súd uznesením č.k. 32Csp/62/2018-49 zo dňa 07.11.2018
platobný rozkaz zrušil.

3. Žalovaný v podanom odpore poprel, že by v zmluve chýbali zákonné náležitosti v podobe výšky,
počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ďalej namietal, že tvrdenú neprimeranú výšku

odplaty,pričommázato,žetátoboladojednanávsúladesprávnymipredpismi,kedynajvyššiaprípustná
odplata v rozhodnom čase bola vo výške 30,32%, pričom úroková sadzba v zmluve bola 18,08%. Poprel
tvrdeniežalobkyne,žeDohodaoposkytovaníslužiebbolapodmienkouuzavretiazmluvyažejejhodnota
nebola zarátaná do RPMN. Uviedol, že Dohoda o poskytovaní služby bola individuálne dojednaná medzistranami. Poukázal na článok o dobrovoľnosti tejto Dohody. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva
nie je uzavretá v rozpore so zákonom.

4. Žalobkyňa sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 13.11.2018, kde uviedla, že zotrváva na svojich
tvrdeniach o neprimeranosti odplaty. Žalobkyňa poukázala na to, že podľa zmluvy má síce hradiť sumu
2.142,06 eur, ale reálne pri počte splátok 42 a sume 81,99 eur ide o sumu 3443,58 eur, a teda v zmluve
bola nesprávne uvedená RPMN. Žalobkyňa uviedla, že cena poskytnutej služby je v zmluve uvedená len
formálne, pričom cena za službu nie je len úrok ale aj poplatok za preberanie prostriedkov v hotovosti,

a teda zmluva obsahovala predstieranú úrokovú sadzbu. Žalobkyňa má na základe uvedeného za to,
že Dohoda o poskytovaní služieb bola podmienkou zo strany žalovaného pre poskytnutie úveru, pričom
odplata za dohodu nebola zarátaná do RPMN.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22.01.2019 zotrval na svojich skutkových tvrdeniach že
Dohoda o splátkach bola samostatnou zmluvou (nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy

o spotrebiteľskom úvere), Dohoda bola podpisovaná individuálne a preto podľa žalovaného ide o
individuálne dojednanie podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vyjadrenia žalobkyne o zarátaní
uvedenej peňažnej sumy do RPMN sú skresľujúce vzhľadom na uvedené podľa žalovaného. Žalobu
žiadal zamietnuť.

6. Na pojednávaní dňa 14.02.2019 sa zúčastnila žalujúca strana. Žalovaný ospravedlnil svoju
neprítomnosť. Strana žalobkyne na pojednávaní uviedla, že vzhľadom na doteraz uvedené skutočnosti
má žalobca za to, že úroková sadzba v zmluve o úvere je vypočítaná nesprávne, považuje ju
za rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s dobrými mravmi považuje aj dohodu o poskytovaní
služieb, ktorá bola podmienkou zo strany žalovaného v zmysle, ktorej by mal žalobca uhradiť

žalovanému odplatu vo výške 2,56 % mesačne zo sumy poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 38
eur mesačne, pričom v zmysle tejto zmluvy by mal žalovaný poskytovať informácie o stave záväzkov
žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalobca túto zmluvu považuje za absolútne neplatnú, poskytnutý
úvere bezúročne a bez poplatkov a žiada, aby žalovaný vydal bezdôvodné obohatenie vo
výške 75,55 eur.

7. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisového materiálu, a to žalobou č.l. 1-4, zmluvou č.l. 5,
všeobecnými obchodnými podmienkami č.l. 6-7, oznámením o schválení úveru č.l.7, splátkovým
kalendárom č.l. 8, Dohodou o poskytovaní služieb č.l. 9-10, doklady o úhrade č.l. 11-15, potvrdením o
vykonaných zrážkach č.l. 16, odporom č.l. 26-31, zmluvnými dojednaniami č.l. 32-33, rozpisom vzorca

č.l. 34, dohodou č.l. 36-38, rozhodcovskou zmluvou č.l. 41-42, žiadosťou č.l. 43-44, 45-46, vyjadrením
žalobcu k odporu č.l. 52-57, prehľadom úrokových sadzieb č.l. 58, vyjadrenie žalovaného zo dňa
22.01.2019 č.l. 72-78, pričom zistil nasledovný stav.

8. Žalovaný so žalobkyňou uzavreli dňa 24.11.2014 Úverovú zmluvu č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej

žalovaný poskytol úver žalobkyni vo výške 1500,- eur (reálne 1350,- eur, nakoľko poplatok za uzavretie
zmluvy predstavoval sumu 150,- eur), V časti tejto zmluvy - údajov požadovanom revolvingovom úvere
v Eur (vyplňte) uvádza, že dlžník žiada žalobcu o poskytnutie úveru (úverový limit). Poskytnutá čiastka
úveru je vo výške 1500 eur, mesačná splátka 81,99 eur, predpokladaná RPMN za úver 26,17 %, ročná
úroková sadzba 18,08 %, priemerná RPMN 36,30 %. V časti údaje o schválenom úvere, poskytnutá

čiastka revolvingu 1.500,- eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,8 %, ročná
úroková sadzba 18,8 %, splátka 81,99 eur (vrátane Dohody), splátka 47,43 eur, počet splátok 42,
splatnosť úveru 42 splátok, nie je uvedený poplatok za poskytnutie úveru. Zmluva bola žalobkyňou
ako dlžníkom podpísaná dňa 20.11.2014, zo strany žalobcu ako veriteľa a dodávateľa bola podpísaná
dňa 24.11.2014 ako to zo zmluvy vyplýva. Z dohody o poskytovaní služieb plynie, že žalobkyňa ju

podpísala dňa 20.11.2014 a žalovaný 24.11.2014, pričom v zmysle dohody sa žalovaná zaviazala platiť
2,56% zo sumy schváleného úveru bez poplatku za služby uvedené v bode II zmluvy, t.j. informáciu o
zostávajúcich záväzkoch dlžníka, odklad splatnosti splátok (troch), informácia pred splatnosťou splátky
(formou SMS), služba informácia o prijatí platby, služba vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentov,
služba zmena zmluvnej dokumentácie (nie však základných podmienok), služba prepárovanie platieb,

služba Druhá upomienka zdarma, Služba podpora Call centra).

9. V konaní bolo nesporné medzi stranami, že žalobkyňa splatil celú sumu úveru žalovanému, preto
uvedenúskutočnosťsúdosobitnenedokazoval.Rovnakobolonespornévkonaní,žežalobkyňazaplatilažalovanému celkovo sumu 1575,55 eur. Uvedené skutkové tvrdenie neboli popreté. Súd osobitne
neriešil platnosť Rozhodcovskej zmluvy, nakoľko jej posúdenie nemalo na konanie vplyv, keďže je
posúdenie jej platnosti nebolo predmetom konania a jej obsah nevylučoval súdne konanie iniciované

spotrebiteľom.

10. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský
spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou.

11. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky

možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

19. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa..20. Podľa § 9 ods. 7 ZoSÚ, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi
návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie

sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.
Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení
vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

21. Podľa § 9 ods. 9 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek
iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ

zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí
takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

23. Podľa § 2 písm. h) ZoSÚ, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

24. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ, ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského

úveru podľa § 19,

25. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

26. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou
poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na

úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné
transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je
dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

27.Podľaprílohyč.2bod1zákonač.129/2010Z.z.,Základnárovnicavyjadrujúcarovnosťposkytnutého
spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej
Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom
základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu

splátok a platieb poplatkov na strane druhej, je:
m m'
suma Ck (1 + X) na -tk = suma Dl (1 + X) na -Sl
k=1 l=1
Význam symbolov:

- X je ročná percentuálna miera nákladov,
- m je číslo posledného čerpania,
- k je číslo čerpania, preto 1 ). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

34. Podľa 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

35. Podľa 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

36. Podľa 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

37. Podľa 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské

úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

38.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

39. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

40. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

41. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

42. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to

nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

43. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa 24.11.2014
uzavreli zmluvu o úvere č. 8500092165, že žalobcovi bola vyplatená zo strany žalovanej titulom úveru

celkom suma 1350,- eur, že žalobkyňa zaplatila žalovanej celkom sumu 1575,55 eur. Súd uzavretie
zmluvy posúdil v zmysle ustanovení uvedených v ods. 12 až 20. resp. aj nasledujúcich týkajúcich
sa zákonných náležitostí. V konaní sa žalobca domáha vydania preplatku vo výške 75,55 eur od
žalovanej, s odôvodnením, že o túto sumu úver preplatil a žalovaná sa o túto sumu obohatila. Pokiaľ
ide o preukázanie samotného nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd mal z

vykonaného dokazovania za preukázané, že úver, ktorý bol žalobkyni od žalovanej poskytnutý na
základe Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX, je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Žalobkyni bol schválený
úver v zmysle jeho žiadosti s výnimkou výšky RPMN úveru 26,17 % a predpokladanej výške RPMN
revolvingu 36,30 %, nakoľko z obsahu oznámenia o schválení úveru plynie, že úver má RPMN 25,80%

(ako aj z časti údajov zmluvy, ktoré vystavoval žalovaný bez ingerencie žalobkyne). Žiadosť žalobcu o
poskytnutie úveru neobsahovala ani údaj o konečnej splatnosti riadneho úveru, len počet mesiacov 42.
Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Z toho vyplýva, že v Zmluve
o revolvingovom úvere absentuje údaj o výške RPMN v časti riadneho úveru, výške schváleného

úverového limitu pri revolvingovom úvere, pri revolvingovom úvere chýba RPMN, pričom tam uvedené
údaje vzhľadom na ich nesprávnosť nemôžu byť považované za riadne vyplnené, čím sa v zmysle §
11 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z. pre absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), j) poskytnutý
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluvu samotnú však súd posúdil ako platnú, hoc bezvyššieuvedenýchzákonnýchnáležitostí.Naviacsúdpovažujezapotrebnéuviesť,žeuzatvorenázmluva
neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust § 9 ods. 2 písm. j), a to uvedenie predpokladov pre výpočet
RPMN, kde tieto úplne v zmluve absentujú. Súd konštatuje, že práve predpoklady výpočtu RPMN sú

tie skutočnosti, ktoré môžu spotrebiteľa upozorniť na nevhodnosť ponúkaného spotrebiteľského úveru,
kde nie je započítaná suma podľa Dohody o odklade splátok.. Ďalej Zmluva neobsahuje zákonnú
náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Nie je postačujúce uviesť len celkový počet
splátok úveru, pričom nie je postačujúci ani odkaz na všeobecné obchodné podmienky, t.j. žalovaným

tvrdené vymedzenie konečnej splatnosti nie je podľa názoru súdu dostatočným pre prijatie záveru o
naplnení náležitosti zákona. Súd ďalej konštatuje, že doplnený návrh zmluvy žalovaným neobsahuje
správne vypočítanú RPMN, kde žalovaný pri zmluve nezapočítal do výpočtu poplatok za službu podľa
Dohody v sume 34,56 eur, ktorá do hodnoty RPMN započítaná byť mala. Neobstojí tvrdenie žalovaného
o individuálnosti dojednania dohody, proti tvrdeniu žalobkyne samotnej. Súd má za to, že neexistuje
racionálny dôvod na uzavretie Dohody o poskytnutí služieb tak, ako tomu bolo v tomto prípade k zmluve

v rovnaký deň, ako uzavretie zmluvy samotnej, kde služby, ktoré pre spotrebiteľa nepredstavujú pridanú
hodnotu,muvšakvýraznezvyšujúnákladyúveru,atonadprípustnýrozsah.Súdkonštatuje,ževzákone
o spotrebiteľských úveroch je jasne v § 9 ods. 7 vyjadrený zákaz takého konania dodávateľovi, ktorý by
viedol k obchádzaniu zákona o ZoSÚ. Koncepcia dvoch zmlúv (ako v tomto prípade) výslovne takémuto
konaniu svedčí, pričom súd musí konštatovať, že neexistuje racionálny dôvod na existenciu dvoch zmlúv

v jeden deň viažúcich sa prakticky k jednému predmetu plnenia, okrem cieľa obísť zákon a schovať
neprimerané navýšenie spotrebiteľského úveru pod inú „službu“. Tu súd musí konštatovať, že definácia
služieb tak, ako je uvedená v dohode o splátkach smeruje len k jednému cieľu (hoc legitímnemu), a
to splneniu pohľadávky veriteľa, pričom treba všetky služby chápať nie ako vykonávané v prospech
spotrebiteľa, ale v prospech veriteľa. Rovnako súd posúdil, aj službu odklad splátok, vychádzajúc z

jej obsahu, ktorá kladie výrazné podmienky na jej využitie a súčasne vyžaduje neprimeranú odplatu
za jej poskytnutie, pričom reálne nemusí nikdy nastať. Odplata za takto koncipované služby vo výške
34,56 eur mesačne, ktorá nie je zarátaná do zmluvy o úvere, čo sa týka jej podstatných údajov, pričom
v splátke sa s ňou ráta súd vyhodnotil v súlade s § 8 ods. 1 písm. d) v spojení s § 4 ods. 8 a v
spojení s § 2 písm. u) a r) zákona č. 250/2007 Z.z. ako nekalú obchodnú praktiku s cieľom narušiť

ekonomické správanie spotrebiteľa za využitia ľsti tak, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie, ktoré by inak
neurobil. Preto súd vyhodnotil uvedené zakázané obchodné praktiky podľa § 7 zákona č. 250/2007
Z.z. ale aj podľa § 9 ods. 7 ZoSÚ v spojení s § 39 OZ za neplatnú, pričom vyhodnotil vec tak, že
zmluvy mali byť súčasťou jedného dokumentu a z nich mala byť počítaná RPMN, ako aj celková suma
poskytnutého úveru. Súd tiež uvádza, že žalovaným tvrdená individuálnosť dojednania Dohody nemôže

obstáť za zisteného stavu v tomto konaní a musela by byť preukázaná spoľahlivo inými dôkazmi, čo
sa však v konaní nestalo, nakoľko žalovaný sa v tejto časti obmedzil len na skutkové tvrdenie, bez
akéhokoľvek dôkazného prostriedku, hoc zákon od neho vyžaduje spoľahlivé preukázanie uvedené,
inak sa predkladá, že dojednanie nebolo individuálne. Súd konštatuje, že za použitia vzorca v ods.
27 odôvodnenia a započítania sumy 34,56 eur do splátky (t.j. splátka v sume 81,99 eur) predstavuje

RPMN z úveru 88,12% (bez toho predstavuje RPMN 26,16%, a teda aj žalovaným uvedená RPMN v
zmluve vo výške 25,8% je nesprávna). Súd má ďalej za to, že zmluva je neprehľadná s množstvom
údajov, z ktorých sa bežný spotrebiteľ nemôže vyznať a identifikovať tie, ktoré sa ho týkajú pre účely
posúdenia výhodnosti úveru. Súd má ďalej za to, že uzavretie zmluvy takýmto spôsobom, kde síce je
uvedené, že žalobca dostane úver vo výške 1.500,- eur, ale reálne dostane úver vo výške len 1.350,-

eur (uvedené plynie z prehľadu oznámenia o schválení úveru), kde 150,- eur je započítané na poplatok,
ktorý však v časti vyplnenej žalovaným nie je explicitne uvedený, a kde celková suma, ktorá má byť
splatená spotrebiteľom predstavuje sumu 3.443,58 eur, predstavuje neprimeranú odplatu spotrebiteľa
za úver. Teda, že úverová zmluva v časti dohodnutej odplaty za úver - úroku a poplatkov, je dohodnutá
v rozpore s dobrými mravmi, kde suma odplaty reálne dosahuje 2.093,58 eur po započítaní poplatku za

Dohodu a úroková miera dosahuje 64,9 % ročne (suma úveru 1350,- eur - reálna suma úveru a suma
splátky 81,99 eur predstavuje úrokovú sadzbu 64,9% ročne pri splatnosti úveru 42 mesiacov). Súd má
za to, že úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných
prostriedkov spravidla za odplatu (úroky)na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa
predstavy dlžníka alebo aj na dohodnutý účel. Ak ide o zmluvnú odmenu, potom odmena, resp. odplata

za úver v rozsahu 64,9% (ročný úrok) resp. 88,12% (RPMN) zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek
úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a je dôvod na označenie takýchto
úrokov ako úžerných (porov. rozhodnutie NS SR 5Cdo 26/11 o neplatnosti 48% úrokov pre rozpor s
dobrými mravmi). O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanúpeňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa
31.07.2009). Súd konštatuje, že v čase uzavretia zmluvy boli úroky z novo poskytnutých úverov vo
výške 14,04 % v jedenástom mesiaci roku 2014 (viď stránku NBS v časti štatistiky novo poskytnutých

úverov spotrebiteľom. Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z., navrhovateľ nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za dobré mravy
možnopovažovaťsúhrnetických,všeobecnezachovávanýchauznávanýchzásad,ktorýchdodržiavanie
je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými
mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Súd má ďalej za to, že ustanovenia § 53
Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky,
ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje

absolútnou neplatnosťou. Súd vychádzal z toho, že zmluva bola formulárová pripravená žalovaným
bez možnosti zo strany spotrebiteľa do zmluvy zasiahnuť, pričom žalovaný v konaní nepreukázal opak.
Súd v súlade s vyššie uvedeným konštatuje, že Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39
Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon
absolútne neplatný. Súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za

cenu prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Aj pri nedbanlivosti
veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva v časti odplaty v podobe
dojednaných úrokov neplatná, a teda tak ako bolo uvedené vyššie súd vyhodnotil dojednanie o úroku
ako neplatné dojednanie, resp. úver bol posúdený ako bezúročný a bez poplatkov a teda, že žalovaný
sa obohatil na úkor žalobcu v časti prevyšujúcej sumu reálne poskytnutého úveru vo výške 1350,- eur,

a teda žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi to o čo sa obohatil (podľa § 451 a nasl. OZ), a čo bolo voči
nemu uplatnené, t.j. sumu 75,55 eur, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sume
žalobkyni v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

44. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, a preto žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100% trov konania. O výške náhrady
trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.