Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218203563
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4218203563.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci žalobkyne: N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XXX, X., proti žalovaným: 1/ Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingova 77, Bratislava,
IČO: 31 351 026, zastúpená advokátskou spoločnosťou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, a 2/ Dražobník, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova

6, Košice, IČO: 36 764 281, o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a iné a o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
14C/55/2018-170 zo dňa 29.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného

opatrenia a uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby nehnuteľností vedených Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, na LV č. 350 pre
k.ú. Sokolce - Turi, a to parcely reg. „C“ č. 105/47 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 572
m2, parcely reg. „C“ č. XXX/XX - záhrady o výmere 238 m2 a rodinného domu so súp. č. XXX
nachádzajúcim sa na parcele reg. „C“ č. 1XX/XX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že žalobkyňa podala dňa 25.07.2018 žalobu vo veci samej ako

aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému
1/ zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy
č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.08.2014 a úkonov realizácie záložného práva formou dobrovoľnej
dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne do skončenia konania vo veci samej. Tiež sa domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/, ktorému žiadala uložiť povinnosť zdržať sa
vykonania dobrovoľnej dražby uvedených nehnuteľností, vrátane všetkých jej súčastí a príslušenstva až

do skončenia konania vo veci samej. Súd uznesením č.k. 14C/55/2018-165 zo dňa 15.08.2018 podanie
v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol. Dňa 03.10.2018 žalovaná podala ďalší
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v takom znení, aké je uvedené vo výroku súčasného
uznesenia, čo odôvodnila potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu, pretože výkonom záložného
práva formou dobrovoľnej dražby u nej hrozí kritická a sociálne nevýhodná situácia, teda vydraženie jej
rodinného domu a bydliska. Uviedla, že úverová zmluva, z ktorej si veriteľ vymáha plnenie realizáciou

záložného práva, neobsahuje všetky zákonné náležitosti, obsahuje neprimerane vysokú odplatu za
poskytnutie úveru, a preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov; to má vplyv na
výšku vymáhaného nároku v rámci realizácie záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Rovnako
namietala ohodnotenie nehnuteľností v znaleckom posudku č. 132/2018, lebo cena nehnuteľností je
podhodnotená. Túto skutočnosť veriteľovi aj oznámila a požiadala o zastavenie výkonu záložného práva
s tým, že nehnuteľnosti si sama predá cestou realitnej kancelárie a splní svoj dlh voči nemu. Dobrovoľná

dražba je podľa nej typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných
podmienok. O vykonaní dražby rozhoduje súkromná osoba a dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba,ktoré svojím konaním sledujú dosiahnutie zisku. Za situácie, keď ona ako spotrebiteľ poukazuje na
neprijateľné zmluvné podmienky dojednané v zmluve o úvere a keď by sa výkonom záložného práva
vymohlo aj to, na čo veriteľ nemá nárok, považovala neodkladné opatrenie za primeraný prostriedok

ochrany jej práv.
2. Súd konštatoval, že nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila
danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o nutnosti neodkladnej úpravy. Pred jeho nariadením
nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však
nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Pri rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 324 ods. 1,3,
§ 325 ods. 1,2, § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) s tým, že zmyslom neodkladného
opatrenia sa je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho
postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá zistený skutkový stav. Ten, kto sa domáha nariadenia
neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa
skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak

dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel
ochrany poskytovanej súdom v základnom alebo exekučnom konaní. Aby však súd mohol poskytnúť
ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť v návrhu aspoň osvedčené, že existuje určité
právo ochrany domáhajúceho sa subjektu, že toto právo je ohrozené alebo narušené, a že na jeho
ochranu je toto neodkladné opatrenie potrebné. Použitie inštitútu neodkladného opatrenia je namieste

vtedy, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu, lebo bez dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo
účastníka ohrozené. Súd musí uvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná
ujma niektorému z účastníkov konania a či sú osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce
vyvodiť záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť právna ochrana, aby bolo zrejmé,
že v konaní vo veci nie je nárok očividne vylúčený. Neodkladným opatrením možno niekoho obmedziť vo

výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len dočasne tak, aby nariadenie neodkladného opatrenia
nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi.
3.Ďalejsúdkonštatoval,žežalobkyňajepodľadoloženéholistuvlastníctvač.XXX prek.ú.Sokolce-Turi
vlastníčkouuvedenýchnehnuteľnostíanazákladenávrhužalovaného1/akooprávnenéhonavrhovateľa
dražby vykonal žalovaný 2/ prvé kolo dražby, ktoré bolo neúspešné. O priebehu prvého kola dražby

bola príslušnému Okresnému úradu Komárno, katastrálny odbor, zaslaná notárska zápisnica zn. N
768/2018. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami sporu, lebo preukázala, že žalovaný 1/ ako záložný veriteľ a žalovaný 2/ ako dražobník realizujú
záložné právo k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve v prospech záložného veriteľa formou dobrovoľnej
dražby, ktorej prvé kolo sa neúspešne konalo dňa 16.07.2018. Súd vychádzal z toho, že žalobkyňa sa vo

veci samej o. i. domáha vyslovenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z úverovej zmluvy uzavretej
so žalovaným 1/ ako veriteľom dňa 08.08.2014 ako aj vyslovenia neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa
11.8.2014, pričom výkonom záložného práva tu existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy
na strane navrhovateľky vo forme straty majetku, resp. neprimeraného zníženia hodnoty jej majetku
(predajom nehnuteľností pod cenu a uspokojením veriteľa z výťažku z dražby nad rámec zákonného

nároku) ako aj vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobkyne. Bez dočasnej úpravy právnych
pomerov strán sporu neodkladným opatrením by bolo právo žalobkyne ohrozené a hrozilo by jej aj
nebezpečenstvo vzniku reálnej ujmy. Preto návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
voči obom žalovaným vyhovel stým, že bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Tým sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a oprávnených záujmov žalovaných 1/, 2/, pretože

neodkladné opatrenie má len dočasný charakter, pričom žalovanému 1/ ako subjektu vystupujúcemu
na finančnom trhu a poskytovateľovi stavebných úverov a žalovanému 2/ ako obchodnej spoločnosti
realizujúcej dražby dočasne uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby neohrozí ich ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne ich majetkovú sféru. O nároku
na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/, ktorý žiadal, aby odvolací súd
zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh zamietol. Ako odvolací dôvod uviedol nesprávne právne
posúdenie veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol, že tvrdenia žalobkyne a ňou predložené
listiny neboli spôsobilé osvedčiť existenciu predpokladov potrebných na nariadenie neodkladného
opatrenia. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že

miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej
zamietnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zjednodušeným postupom zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu. Žalobkyňa sa vo veci samej domáha určenia neplatnosti záložnej zmluvy, ochrany právspotrebiteľa, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, zaplatenia sumy 330 eur s príslušenstvom,
určenia neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri realizácii výkonu záložného práva a určenia
neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby a zastavenie dražby. Ak by súd

prvej inštancie reálne skúmal to, či nárok vo veci samej aspoň predbežne obstojí, nemusel by zisťovať
ani ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nárok vo veci samej nemôže byť
úspešne uplatnený. Súd nekriticky zvýhodnil žalobkyňu, ktorá napriek zjavnému porušeniu zmluvných
povinnosti skoro 2 roky po zosplatnení úveru naďalej užíva poskytnuté finančné prostriedky. Úverová
zmluva bola riadne uzavretá so všetkými právnymi účinkami a nadobudla platnosť dňom jej podpísania

zmluvnými stranami, t. j. 08.08.2014. Záložná zmluva bola uzavretá s osobami oprávnenými nakladať
s nehnuteľnosťami (zaťažovať ich), a teda platne v súlade s § 151b a nasl. Občianskeho zákonníka.
On si splnil všetky zmluvné povinnosti a žalobkyňa vyčerpala poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré
mu doteraz riadne nevrátila. Podaná žaloba s návrhom na neodkladné opatrenie znamená špekulatívny
a účelový postup žalobkyne, ktorá sa snaží navodiť dojem, že dražobným procesom by malo byť
zasiahnuté do jej práv. Neodkladné opatrenie by ho počas celého konania vo veci samej, ktoré môže

trvať dlhší čas, bezdôvodne limitovalo vo výkone záložného práva formou predaja nehnuteľností na
dobrovoľnej dražbe.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný 2/, ktorý
navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť. Odvolanie
odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a), f), g), h) CSP. Uznesenie súdu je

podľa neho nepreskúmateľné, lebo súd absolútne neodôvodnil nariadenie neodkladného opatrenia a
relevantne neodôvodnil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Jediným argumentom
súdu je obava žalobkyne o stratu obydlia. Odvolacie súdy už niekoľkokrát konštatovali, že predmet
dražby síce slúži na bývanie, ale to muselo byť žalobkyni známe už pri uzatvorení záložnej zmluvy, a
výkon záložného práva je realizovaný na základe jej súhlasu udeleného v záložnej zmluve. Nemôže

byť teda prekvapená výkonom záložného práva za situácie, kedy si dlhodobo neplnila povinnosti z
úverovej zmluvy. Súd mylne a bez riadneho odôvodnenia prevzal tendenčné tvrdenie žalobkyne, že sa
dôvodne domáha uplatneného práva, čím nesprávne posúdil skutkový stav a vec nesprávne právne
posúdil, lebo inak je tu hrozba predaja pod cenu a vzniku bezdôvodného obohatenia. S tým nie je
možné súhlasiť, pretože proces dobrovoľnej dražby upravuje zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných

dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dobrovoľných dražbách“). V tomto
smere poukázal na ustanovenie § 16 ods. 5,6,7, § 12 ods. 1,3,5 tohto zákona ako aj na ustanovenie
§ 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zákon o dobrovoľných dražbách zabezpečuje dostatočné
garancie, že majetok nebude predaný pod cenu. Rovnako nemôže dôjsť ani k vzniku bezdôvodného

obohatenia, lebo veriteľ si uspokojí pohľadávku v jej presnej výške spolu s príslušenstvom a prevyšujúca
suma sa vydá záložcovi. Interpretácia žalobkyne čo do požiadavky osvedčenia dôvodnosti a trvania
chráneného nároku nekorešponduje s teoretickými východiskami, založenými na potrebe nielen
abstraktnej pravdepodobnosti vyhovenia žalobe, teda na nevylúčení jeho úspešnosti, ale na požiadavke,
že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe musí byť vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

Na podporu svojich argumentov poukázal na niektoré súdne rozhodnutia. Uviedol tiež, že zmluvy
uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ boli právne perfektné, nie sú neplatné a neúčinné,
pričom ani žalobkyňa ich predtým nespochybňovala. Žalovaný 2/ v ďalšom texte odvolania hodnotil
neopodstatnenosťsamotnejžalobyžalobkyne.Uviedol,žeargumentáciažalobkynemávprevažnejčasti
podobu kompilácie právnych viet z právnej praxe pri aplikácii spotrebiteľského práva bez akejkoľvek

adresnej nadväznosti na nosnú otázku platnosti úverovej zmluvy. Žalobkyňa nijako nepoukazovala na
neplatnosť zmlúv v čase, kedy čerpala finančné prostriedky poskytnuté veriteľom. Podanie žaloby sa
teda javí ako obštrukcia a snaha o zmarenie výkonu záložného práva v situácii, keď práve ona porušila
svoju primárnu povinnosť uhrádzať záväzok v splátkach riadne a včas.
6. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ opísal v podstate zhodné okolnosti,

ktoré uviedol aj vo svojom odvolaní a zároveň sa vyjadril aj k žalobe vo veci samej, s ktorou nesúhlasil
a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Rovnako reagoval následne aj žalovaný 2/ voči odvolaniu
žalovaného 1/.
7. Žalobkyňa sa k odvolaniam žalovaných 1/, 2/ nevyjadrila.
8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaných

1/, 2/ (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP)
po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že
odvolanie žalovaných nie je opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Zároveň odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd vcelom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na dôvažok k tomu dodáva:
9. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných
opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená. Podľa § 324 ods. 3 CSP, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia

citoval, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa o. i. musí uviesť
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha; k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 25.07.2018 na súd prvej inštancie
žalobu vo veci samej, na základe ktorej žiadala:
1. určiť, že úverová zmluva zo dňa 08.08.2014 č. 31532026/7930, uzavretá medzi ňou a žalovaným 1/,
je bezúročná a bez poplatkov,
2. určiť, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.08.2014 je neplatná,

3. určiť, že právne úkony záložného veriteľa, žalovaného 1/, realizujúceho záložné právo zo zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti sú neplatné,
4. určiť, že právne úkony dražobníka, žalovaného 2/, smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby
nehnuteľností sú neplatné, a
5. uložiť žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť jej sumu 330 eur do 3 dní.

Zároveň navrhla vydať neodkladné opatrenie voči žalovanému 1/, tak, že bude povinný zdržať sa
výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 31532026/7930
zo dňa 08.08.2014 a úkonov realizácie záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností v
jej vlastníctve do skončenia konania vo veci samej. Voči žalovanému 2/ žiadala nariadiť neodkladné
opatrenie, ktorým sa mu uloží povinnosť zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby vyššie opísaných

nehnuteľností do skončenia konania vo veci samej. Vo veci samej - v piatich žalobných petitoch - zatiaľ
súd prvej inštancie nerozhodol a vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovaných
1/, 2/ proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia.

11. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa tým, že na dočasnej úprave

pomerov strán sporu má naliehavý záujem, lebo výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby
hrozí u nej kritická a sociálne nevýhodná situácia vydražením jej rodinného domu a bydliska. Uvádzala,
že úverová zmluva, z ktorej si veriteľ takto vymáha plnenie, neobsahuje všetky zákonné náležitosti
a obsahuje neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie úveru, preto je tento úver bezúročný a bez
poplatkov, čo má vplyv na výšku vymáhanej sumy realizáciou záložného práva. Navyše podľa nej

bola cena nehnuteľností znaleckým posudkom stanovená nižšie, a teda je podhodnotená, pričom
požiadala o zastavenie výkonu záložného práva; nehnuteľnosti si potom sama predá cestou realitnej
kancelárieasvojdlhsplní.Konštatovala,žedobrovoľnúdražbunesprevádzapreventívnasúdnakontrola
neprijateľnosti zmluvných podmienok, o vykonaní dražby rozhoduje súkromná osoba a dražbu vykoná
ďalšia súkromná osoba sledujúc dosiahnutie zisku. Výkonom záložného práva by sa vymohlo aj to, na čo

veriteľ nemá nárok, preto neodkladné opatrenie považovala za primeraný prostriedok ochrany jej práv.
Súd prvej inštancie rozhodol vo vzťahu k obom žalovaným jedným výrokom napadnutého uznesenia
tak, že im uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností,
a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej majúc za to, že žalobkyňa dostatočne osvedčila
potrebu dočasnej úpravy pomerov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Odvolací súd okrem ustanovení citovaných súdom prvej inštancie pri rozhodovaní o odvolaní
proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal navyše aj z ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa § 19 ods. 1 písm. h) tohto

zákona je dražobník povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak bolo navrhovateľovi dražby
alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej
správy zakázané s predmetom dražby nakladať. Ustanovenie § 19 zákona o dobrovoľných dražbách
upravuje osobitný inštitút upustenia od dražby, ktorého cieľom je v konkrétnej veci buď predčasneukončiť dražobný proces, a teda vo svojej podstate predísť vykonaniu dražby, resp. po dočasnom
upustení od dražby pokračovať v nej po odpadnutí určitej zákonom stanovenej prekážky. Uvedený
inštitút je budovaný ako povinnosť dražobníka upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak existujú

zákonom špecifikované dôvody a prekážky vykonania dražby. Upustenie od dražby nie je upustením od
výkonu záložného práva a v každom jednotlivom prípade ani neznamená, že sa dražba v konečnom
dôsledku nevykoná. Podstatou upustenia od dražby je úkon dražobníka smerujúci k nevykonaniu dražby
potvrdený písomne dražobníkom vo vzťahu k osobám uvedeným v ustanovení § 17 ods. 5 zákona o
dobrovoľnýchdražbách.Pokiaľideoupustenieoddražby,zákonšpecifikujeviacerékategórieupustenia;

môže ísť napríklad aj o neplatnosť alebo zánik dražobnej zmluvy, ktorá predstavuje vlastný titul pre
postup dražobníka a vykonanie dražby, môže ísť tiež o dôvody na strane navrhovateľa dražby alebo
dražobníka, týkajúce sa zákazu nakladania s predmetom dražby, dôvody na strane dražobníka, splnenie
dlhu s príslušenstvom a nákladmi dražby pred dražbou a iné. Vo všeobecnosti platí pravidlo, že dražobný
proces bude pokračovať, ak odpadol dôvod upustenia od dražby, no súčasne je daný platný a oprávnený
dôvod na realizáciu výkonu záložného práva. Podľa okolností konkrétnej veci v prípade, ak sa vyskytne

vada zásadného charakteru, ktorá bráni realizácii dražobného procesu, dôjde k jeho predčasnému
úplnému skončeniu. V prípade upustenia od dražby, ak existuje niektorý z uvedených dôvodov, je
významné, aby osoba povinná z dražby alebo iná osoba dotknutá dražbou oznámila prekážky vykonania
dražby dražobníkovi. Nejde o zákonnú povinnosť, a keďže každá jedna zákonná prekážka vykonania
dražby spochybňuje jej dôvodnosť, resp. vhodnosť, bude dražobník od dražby povinný upustiť vždy, keď

sa o dôvodoch pre upustenie dozvie.
13. Prekážka stanovená v § 19 ods. 1 písmene h) zákona o dobrovoľných dražbách znemožňujúca
vykonanie dražby je založená vykonateľným rozhodnutím súdu alebo vykonateľným rozhodnutím
orgánu verejnej správy, ktorým bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi zakázané nakladať s
predmetom dražby. Zákaz nakladania s predmetom dražby môže byť teda aktuálny najmä v súvislosti

s nariadením neodkladného opatrenia. Zákaz nakladania by mal byť dôvodný najmä tam, kde existuje
spor o oprávnený vznik alebo existenciu, prípadne aj platnosť alebo neplatnosť hlavného záväzku alebo
zmluvného titulu pre výkon záložného práva. Zákonodarca umožnil uložiť zákaz nakladať s vecou aj
dražobníkovi, hoci nemusí byť splnený predpoklad, že by mohol byť dôvodný nárok adresovaný priamo
proti dražobníkovi ako strane sporu, ktorého obsahom by bol zákaz nakladať s vecou; u dražobníka totiž

chýba hmotnoprávny vzťah k draženej veci, a preto všetky návrhy a aj prípadné rozhodnutia by mali
smerovať priamo proti navrhovateľovi dražby. Aktuálnosť neodkladného opatrenia je založená najmä
tým, že hrozí vážna ujma na právach oprávnenej osoby, ak by k vykonaniu dražby skutočne došlo.
Bude povinnosťou navrhovateľa dražby osvedčiť splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia a vo veci samej aj osvedčenia dôvodnosti meritórneho nároku. Ustanovenie § 19 ods. 1 písm.

h) zákona o dobrovoľných dražbách môže byť aplikované aj v spotrebiteľských sporoch, ktoré sa týkajú
výkonu záložného práva a ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými
obchodnými praktikami.
14. V danom prípade s ohľadom na obsah spisu je nepochybné, že dňa 08.08.2014 žalobkyňa so
žalovaným 1/ uzavreli úverovú zmluvu č. 31532026/7930 a následne aj záložnú zmluvu, a teda uzavreli

tie právne úkony, ktoré žalobkyňa opísala v žalobe, pričom jej žaloba je vo vzťahu k navrhovanému
neodkladnému opatreniu právne významná v časti, v ktorej sa domáha určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru, čo by malo dopad na výšku sumy vymoženej v dôsledku dobrovoľnej dražby,
a zároveň sa domáha aj určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, na
podklade ktorej postupoval záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby.

15. Odvolací súd po prejednaní veci majúc na zreteli príslušné ustanovenia CSP týkajúce sa
rozhodovania o neodkladných opatreniach, ako aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
týkajúce sa záložného práva (najmä § 151a a nasl.) a tiež ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách
(najmä § 19 ods. 1 písm. h/) urobil záver, že bol daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorého potrebu z dôvodu obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia žalobkyňa predbežne dostatočne
osvedčila. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pritom nemôže viesť k záveru, že
žaloba žalobkyne v súvisiacich bodoch 1. a 2. je dôvodná. O opodstatnenosti podanej žaloby v jej
jednotlivých žalobných petitoch bude v konečnom dôsledku rozhodovať súd prvej inštancie rozsudkom
až po vykonaní dokazovania na podklade navrhnutých dôkazov. Neodkladné opatrenie podľa § 333 CSP

zanikne uplynutím času, na ktorý bolo nariadené, v tomto prípade dňom nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Ďalší osud výkonu dobrovoľnej dražby, navrhnutej žalovaným 1/, bude
závisieť od toho, aký bude výsledok rozhodnutia súdu prvej inštancie o podanej žalobe.16. S ohľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie. O
trovách odvolacieho konania podľa § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP odvolací súd nerozhodoval,

keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci konania vo veci samej nie
je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. S trovami konania, ktoré vznikli v súvislosti s neodkladným
opatrením, či už pred súdom prvej inštancie alebo aj pred odvolacím súdom, sa súd vysporiada v
konečnom rozhodnutí vo veci samej.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).