Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317201749
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4317201749.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v spore žalobcu: R. T., F.. XX.XX.XXXX, T.

Ľ. XXXX/X, XXX XX A., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, 040
01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96
Bratislava 26, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811
04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalovaný n e m á p r á v o na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z Dohody
o zrážkach zo mzdy v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8000007963 uzavretej medzi žalobkyňou a
žalovaným dňa 14.12.2005.

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v Zmluve
o úvere číslo XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 14.12.2005 je neplatná.
Žalobkyňauviedla,žeuzavrelaakospotrebiteľkasožalovanýmdňa14.12.2005Zmluvuorevolvingovom
úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli zo strany žalovaného žalobkyni poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 1.958,57 eur (ďalej len „Úver“ alebo „Istina“). Žalobkyňa sa na základe predmetnej
úverovej zmluvy zaviazala v 36 mesačných splátkach po 108,81 eur vrátiť žalovanému istinu úveru spolu

s odplatou za poskytnutý úver súhrnne vo výške 3.917,16 eur. Súčasne s uzavretím predmetnej Zmluvy
o úvere došlo medzi zmluvnými stranami aj k uzavretiu Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka, na základe ktorej momentálne dochádza k výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech
žalovaného, čím neustále každým mesiacom dochádzalo k zjavne nezákonným a neprimeraným
zásahom do majetku žalobkyne. Žalovaný sa domáha u zamestnávateľa žalobkyne, ktorým je nezisková
organizácia F. J. H. F.. Z.., J. J. Š. Q. XX, XXX XX F., O.: XX XXX XXX, H. J. XX, XXX XX A. (ďalej
aj ako „zamestnávateľ žalobkyne“), výkonu zrážok z jej mzdy, na základe žiadosti o zrážky zo mzdy

zo dňa 25.5.2010, ktorú doručil na mzdové oddelenie zamestnávateľa žalobkyne. Žalovaný odôvodnil
svoju žiadosť existenciou údajného dlhu žalobkyne voči žalovanému z predmetnej zmluvy o úvere, a to
v celkovej výške 1.408,07 eur, pričom zamestnávateľovi žalobkyne zároveň predložil dohodu o zrážkach
zomzdyzakomponovanúvpredmetnejúverovejzmluve(bod7Zmluvy).Dňa23.11.2016všakžalobkyňa
doručila Okresnému súdu Levice návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala,
aby konajúci súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne
vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX

zo dňa 14.12.2005 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. Dňa 27.1.2017 konajúci súd o tomto
návrhu rozhodol, a to tak, že uznesením zo dňa 27.1.2017 vydaným pod sp. zn. 7C/297/2016-37
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z
Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o revolvingovom úvere číslo 8000007963 uzavretejmedzi žalobkyňou a žalovaným dňa 14.12.2005 a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.
Vo veci konajúci súd zároveň týmto uznesením uložil žalobkyni povinnosť, aby v lehote 30 dní od
dňa doručenia predmetného uznesenia podala proti žalovanému žalobu vo veci samej. Na základe

uvedeného žalobkyňa podala žalobu v tejto veci. Žalobkyňa poukázala na to, že predmetná Dohoda
o zrážkach zo mzdy spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom,
čoho dôsledkom je neprijateľnou zmluvnou podmienkou obsiahnutou v predmetnom spotrebiteľskom
vzťahu. Takáto zmluvná podmienka je platná jedine v tom prípade, ak bola medzi zmluvnými stranami
individuálne dojednaná. Individuálnosť dojednania neprijateľnej zmluvnej podmienky je daná v zmysle

Občianskeho zákonníka len vtedy, ak mal spotrebiteľ reálnu možnosť upraviť obsah takejto zmluvnej
podmienky. Žalobkyňa svoje tvrdenia o tom, že v prejednávanom prípade nedošlo k individuálnemu
dojednaniu zmluvnej podmienky opiera najmä o to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola
vopred predformulovaná a predložená žalobkyni bez možnosti zmeny jej obsahu, resp. možnosti
akýchkoľvek úprav zo strany žalobkyne. Individuálnosť dojednania akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej
podmienky pritom predpokladá jednak jej uzavretie na osobitnej listine podpísanej oboma zmluvnými

stranami a zároveň poučenie o obsahu takejto zmluvnej podmienky a jej dôsledkoch pre spotrebiteľa
za súčasnej reálnej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, resp.
vymôcť si prípadnú zmenu jej znenia. V uvedenom prípade pritom nemala žalobkyňa reálnu možnosť
akokoľvek disponovať s obsahom predmetnej dohody, resp. nemala možnosť zmeniť jej obsah ani
ju odmietnuť. Takéto konanie je v priamom rozpore so zmyslom a účelom prijatej právnej úpravy na

ochranu práv spotrebiteľa, ku ktorej došlo v súvislosti s existenciou Smernice rady č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľka si takýmto spôsobom neprimerane
zhoršila svoje postavenie voči dodávateľovi a to bez toho, aby mala možnosť uzatvorenie takejto dohody
odmietnuť. Týmto, na základe svojej neobmedzenej vôle môže veriteľ vymáhať od dlžníka kedykoľvek
v budúcnosti dlh, ktorý reálne neexistuje, resp. aj plnenie, na ktoré nemá veriteľ žiaden nárok. Bez

akéhokoľvek obmedzenia tak stavia žalobkyňu do pozície, kedy táto stráca právo disponovať s jej
príjmom ako s vlastným majetkom a to bez platného právneho základu. Zároveň žalobkyňa poukázala
na to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým právnym úkonom v zmysle § 551 ods.
1 O. z., nakoľko táto neuvádza výšku pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje, čím
nie je naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu. Na základe uvedeného má za to, že samotné

zabezpečenie záväzku žalobkyne ako dlžníčky vopred podpísanou dohodou o zrážkach zo mzdy
bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a
neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. Zároveň poukázala na to, že ak sa vykonávajú zrážky
vyššie než pri výkone rozhodnutia, ide o neplatný právny úkon, čím nie sú splnené atribúty určitosti
právneho úkonu a podľa § 37 ods. 1 O. z., takýto právny úkon, ktorý nie je určitý, je neplatný.

Žalobkyňa v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere a predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy ako
neinformovanáspotrebiteľkabezprávnickéhovzdelanianedokázalavyhodnotiťtútozmluvnúpodmienku
a poukázať na to, že je neprijateľná, ani nedokázala rozoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo
mzdy zo zákona. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy tak umožňuje postihnúť majetok spotrebiteľky
v podobe jej mzdy a z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez

predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. V zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy
poskytovateľúverualeboveriteľsámurčujevýškudlžnejsumy,tútopredkladáplatiteľovimzdyzaúčelom
vykonávania zrážok a to aj v prípade plnení z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dlžník tieto zrážky
nemôže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to kvôli neexistencii súdneho rozhodnutia,
ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Takáto zmluvná podmienka v predformulovanej forme je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a poškodzuje ho. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskom právnom vzťahu, ktorej
obsah spotrebiteľ nemohol reálne ovplyvniť a preto je nutné považovať ju za neplatnú. Na základe
takejto neplatnej zmluvnej podmienky nemôže dochádzať k realizácii zrážok zo mzdy žalobkyne v

prospech žalovaného. Aj napriek tomu, že k uzavretiu predmetnej zmluvy o úvere došlo v čase, keď
ešte nebolo platné a účinné ustanovenie § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého
„neprípustnéjezabezpečenieuspokojeniapohľadávkyalebosplneniezáväzkuzospotrebiteľskejzmluvy
dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže
táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia

a mal možnosť ju odmietnuť“. Neskoršie zakotvenie tohto ustanovenia potvrdzuje dovtedy zaužívanú
súdnu prax, ktorá v mnohých prípadoch obdobnú dohodu o zrážkach zo mzdy vyhlásila za neprijateľnú
zmluvnú podmienku a teda za neplatnú. Z procesu uzavretia samotnej zmluvy o úvere a dohody o
zrážkach zo mzdy vyplýva nemožnosť spotrebiteľa odmietnuť podpísanie dohody o zrážkach zo mzdybez toho, aby došlo k reálnemu uzatvoreniu zmluvy o úvere. Z uvedeného dôvodu teda nemožno
považovať dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy za individuálne v zmysle citovaného znenia zákona
o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je prípustné zabezpečiť uspokojenie

pohľadávky žalovaného plynúce z predmetnej zmluvy o úvere prostredníctvom takto uzatvorenej dohody
o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že na základe predmetnej úverovej zmluvy
žalobca (správne žalovaný) nemá nárok na žiadne plnenie nad rámec istiny poskytnutého úveru,
nakoľko predmetná zmluva o revolvingovom úvere obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno
kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými

mravmi. Najrozpornejšími ustanoveniami, ktoré sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi
sú ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutie úveru. Odplata za poskytnutie úverov dosahuje
úroveň 25,99 %, čo niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom ako i s dobrými
mravmi. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je totiž potrebné považovať dohodu o výške ročnej
odplaty v miere 25,99 % z poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu, ktorá je v rozpore s

dobrýmimravmiaktorájeustanovením,ktoréspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa považuje predmetnú zmluvu o revolvingovom
úvere v časti odplaty za poskytnutie úveru za neplatnú a na základe rozporu so zákonom ako aj s
dobrými mravmi v zmysle § 39 O. z.. Zo Zmluvy o úvere je zrejmé, že obligatórne údaje obsiahnuté v
predmetnej zmluve o úvere boli do zmluvy doplnené až po prijatí návrhu na uzavretie tejto zmluvy. Dňa

12.12.2005 žalobkyňa podala žiadosť (návrh) o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX.
Dňa 14.12.2005 bola táto žiadosť (návrh) doplnená o údaje v bode 6. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5
zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy je však základnou
povinnosťou veriteľa písomne informovať spotrebiteľa o zmluvných podmienkach pred uzavretím zmluvy
o úvere. Vzhľadom na to je zrejmé preukázané pochybenie veriteľa, ktorý nedodržal jeho základnú

povinnosť umožniť spotrebiteľovi byť informovaný o podmienkach právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť
a teda veriteľ porušil najzákladnejšie právo spotrebiteľa a to právo spotrebiteľa na informácie, čo je v
jednoznačnom rozpore so zákonom a v súlade s ust. § 39 O. z., nevyhnutné vyvodiť záver o absolútnej
neplatnosti zmluvy o úvere. Zo spôsobu uzatvárania tejto zmluvy vyplýva, že ide o typický príklad prijatia
návrhu s dodatkami a zmenami, ktoré tým znamenajú odmietnutie návrhu zo strany žalobkyne. Jeho

akceptácia zo strany žalovaného nebola vykonaná. Tým, že návrh predmetnej zmluvy o úvere bol dňa
14.12.2005 doplnený, žalobkyňa sa domnieva, že z tohto dôvodu nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o
revolvingovom úvere. Aj z uvedeného dôvodu žalobkyňa navrhuje, aby súd posúdil, či nejde o absolútne
neplatnú zmluvu od jej počiatku. Žalobkyňa poukázala na tú skutočnosť, že v predmetnej zmluve o
revolvingovom úvere žalovaný uvádza, že hodnota RPMN predstavuje úroveň 26,52 %. Žalobkyňa

má za to, že predmetné ustanovenie je potrebné považovať za nekalú praktiku žalovaného, nakoľko
v skutočnosti výška RPMN dosahuje hodnotu 66,89 % (viď výpočet skutočnej RPMN interaktívnou
kalkulačnou - v prílohe). V prípade, ak je v zmluve o úvere nesprávne uvedená hodnota RPMN, je
potrebné na danú situáciu prihliadať tak, ako keby tento údaj v zmluve uvedený nebol. Danú zmluvu
je potrebné považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú, čo potvrdzuje neskoršie zakotvenie ustanovenia

§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v zmysle ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. V čl.VI.žaloby žalobkyňa uviedla, že naliehavý
právny záujem žalobkyne je daný hlavne tým, že žalovaný prostredníctvom zrážky zo mzdy nanajvýš
neprimeraným spôsobom zasahuje do práv žalobcu, čím mu znemožňuje zabezpečovanie svojich

základných potrieb a potrieb svojej rodiny a spôsobuje jej značné finančné problémy. Zároveň je nutné
uviesť, že v súlade s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov Slovenskej republiky ako i Súdneho
dvora Európskej únie je naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok a neplatnosti zmlúv vždy daný. Naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP je
daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je

ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie
je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Naliehavý právny záujem žalobcu na určenie neplatnosti
právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so
zreteľom na cieľ sledovaný podaním návrhu na začatie konania a konečný zmysel navrhovateľom
navrhovaného rozhodnutia. Rozhodnutím súdu o predmetnej žalobe žalobkyne dôjde k odstráneniu

spornosti práv a povinností, ktorá bola založená úverovou zmluvou a to až do konečného rozhodnutia
vo veci samej. Žalobkyňa sa tak zákonným spôsobom domáha ochrany svojich spotrebiteľských práv,
ktoré boli postupom žalovaného porušené. Existencia naliehavého právneho záujmu je splnená, nakoľko
len vyhovujúce rozhodnutie súdu môže zastaviť vykonávanie zrážok zamestnávateľom žalobkyne nazáklade týchto dohôd o zrážkach zo mzdy, nakoľko podľa ich obsahu žalobkyňa nemá oprávnenie túto
dohodu vypovedať, od nej odstúpiť ani ju iným spôsobom jednostranne ukončiť.

2. V priebehu konania žalobkyňa žalobu zmenila tak, že žiadala určiť, že žalovaný nemá právo na výkon
zrážok zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy zmluvou o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 14.12.2005.

3. Žalobkyňa na preukázanie svojich skutkových tvrdení súdu predložila Zmluvu o revolvingovom úvere

č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.12.2005, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 25.5.2010, výpočet
skutočnej RPMN interaktívnou kalkulačkou, uznesenie Okresného súdu Levice zo dňa 27.1.2017 pod č.
k. 7C/297/2016-37. Žalobkyňa uviedla, že všetky podklady týkajúce sa predmetnej úverovej zmluvy sú
vystavenénamenoR.S.,nakoľkovčaseuzatvoreniasamotnejúverovejzmluvyžalobkyňabolavydatáa
vystupovala pod priezviskom S.. Neskôr však po uzavretí tejto zmluvy manželstvo v rozvodovom konaní
zaniklo a žalobkyňa sa vrátila k jej rodnému priezvisku, na základe čoho v súčasnosti vystupuje pod

menom R. T..

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že žiada žalobu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že podanú
žalobu považuje za neprípustnú podľa § 137 písm. c) CSP, keďže žalobkyňa sa nedomáhala určenia
práva a žaloba je neprípustná aj podľa § 137 písm. d) CSP z dôvodu, že žiadny osobitný zákon takýto

typ žaloby neupravuje. Tvrdenie žalobkyne o neprijateľnom charaktere dohody o zrážkach zo mzdy
neobstojí, nakoľko dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky podľa §
551 O. z.. Tvrdenie žalobkyne o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy má byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je v rozpore s jej vlastnou argumentáciou. Žiadny právny predpis účinný v čase uzatvorenia
zmluvy ani v súčasnosti neuvádza, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy je neprípustné.

Neprijateľnou podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona
v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v
postavení strán. Neprijateľnou podmienkou z povahy veci nie je dohoda, ktorá kopíruje/preberá obsah
zákonnej úpravy. Žalovaný poukázal na článok 1 odst. 2 Smernice rady 93/13/EHS, podľa ktorej zmluvné
podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady

medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo Spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v
oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice. Tvrdeniu žalobkyne odporuje aj súčasná
právna úprava inštitútu dohôd o zrážkach zo mzdy. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č.
438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia (§ 9
ods. 13) bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o

zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Ak Národná rada SR ako jediný zákonodarný orgán vo
forme zákona určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále a naďalej prípustný spôsob zabezpečenia
záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, potom každý je týmto rozhodnutím zákonodarcu vo forme
zákona viazaný. Tvrdeniu, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je individuálnou zmluvnou podmienkou,
odporuje jej samostatné znenie v zmysle ktorého podpisom žiadosti/zmluvy uzatvára dlžník, spoludlžník

1, spoludlžník 2 a veriteľ v súlade s § 551 O. z. Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) ... Na
základe predloženia tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 povinný
vykonávať v prospech veriteľa mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 a to
minimálne vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, vždy v
riadnom výplatnom termíne na účet veriteľa číslo, pod variabilným symbolom ... Z obsahu uvedeného

pritom nemožno objektívne zistiť, že by žalobkyňa poprela možnosť prečítania, resp. oboznámenia sa
s obsahom dohody. O tom, že žalovaný vyžaduje na poskytnutie úveru uzatvorenie dohody o zrážkach,
žalobkyňa vedela, pričom k takto formulovanej podmienke poskytnutia úveru neformulovala v období
uzatvorenia zmluvy ani v období jej následného plnenia žiadne výhrady. Z obsahu vykonanej vôle
pritom nemožno zistiť, že by s takýmto zmluvným dojednaním nesúhlasila, mala voči nemu námietky

a podobne. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 35 ods. 2 O. z.. Zmyslom písomnej formy právneho
úkonu je okrem iného zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred
situáciou, aby následne nedochádzalo k spornosti toho, čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle
a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený a tak ďalej. Podporným pilierom je aj skutočnosť, že
žalobkyňa obsah takto uzatvorenej dohody ani následne nespochybňovala a žalovaný podotkol, že v

danom prípade sa jedná o obdobie 10 rokov. V prípade predtlačenej formy dohody o zrážkach zo mzdy
žalovaný poukazuje na skutočnosť, že zmluvné podmienky v spotrebiteľských vzťahoch sa vyznačujú
vo všeobecnosti tým, že sú vopred naformulované dodávateľom. Toto je reálnym faktom plynúcim z
praxe spotrebiteľských vzťahov a tiež aj z úpravy v Občianskom zákonníku. § 53 ods. 2 uvádza,že za individuálne nedohodnuté sa považujú také ustanovenia, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť
oboznámiť, no nemohol ovplyvniť ich obsah. Pritom skutočnosť, že dohoda mala predtlačenú formu,
nie je vôbec rozhodujúca. Aj právna prax predsa predpokladá, že spotrebiteľské dokumenty vopred

pripraví dodávateľ. V prípade, ak zmluvné podmienky (vrátanie zabezpečenia dohodou) žalobcovi
nevyhovovali, nič mu nebránilo obrátiť sa na iného poskytovateľa úverových produktov. Dohoda o
zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne
rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Žalovaný uvádza, že prostredníctvom dohody
o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t. j. k úhrade splátok úveru. Podstatou

dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho súhlasu
(vyjadreného v dohode o zrážkach zo mzdy) jeho splatný dlh pomocou zrážky zo mzdy a tieto poukazuje
na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom
zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy,
jej splátok a úrokov. Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu, akými sú napríklad uhrádzanie
splátok vkladom v banke, platenie prostredníctvom pošty trvalým príkazom a podobne. Veriteľovi vzniká

právo použiť tento inštitút, len čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa teda neviaže
schválenie rozhodnutím súdu ani žiadna súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti, napríklad
porušenie povinnosti vyplývajúcej zo mzdy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento
zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný ako
sa napríklad stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti (platí tzv. teória racionálneho

zákonodarstva). Aj súčasná právna úprava použitie dohody o zrážkach zo mzdy nezakazuje. Žalovaný
popiera aj argumentáciu v oblasti údajnej neurčitosti vymedzenia pohľadávky, ako aj výšky zrážok v
dohode o zrážkach zo mzdy. Všetky pohľadávky sú kauzálne spojené/prepojené práve vymedzením
právneho titulu ich vzniku na zmluvu o revolvingovom úvere, preto aj napríklad pohľadávka titulom
poskytnutia revolvingu (ktorá vzniká po poskytnutí revolvingu) nie je akoukoľvek pohľadávkou, ale je

presne určená a viazaná na konkrétny právny dôvod jej existencie. Uvedené neznamená, že tieto nároky
nie sú určité, ale znamená to, že vznik týchto nárokov je viazaný na obsah právneho vzťahu, ktorý je
práve definovaný zmluvou a možnosť ich vzniku v budúcnosti. Určenie zabezpečovanej pohľadávky
nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom
na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. V prípade pohľadávky je zrejmé, že základným

spôsobom jej identifikácie je identifikácia právneho vzťahu, z ktorého táto pohľadávka vzniká. Právny
vzťah, resp. dôvod vzniku pohľadávky je základný spôsob identifikácie pohľadávky. Určitosť právneho
úkonu znamená také vyjadrenie obsahu právneho úkonu, na základe ktorého sa dá posúdiť, aký je
obsah vzájomných práv a povinností. Zjednodušene ide o to, čo právny úkon svojím obsahom znamená
a má znamenať, teda či sa konajúcemu podarilo stanoviť obsah svojej vôle jednoznačným spôsobom.

Je nepochybné, že Dohoda o zrážkach zo mzdy sa týka konkrétnej zmluvy a pohľadávok, ktoré veriteľovi
vzniknú voči dlžníkovi. Dohoda o zrážkach zo mzdy pri označení pohľadávky teda vymedzuje, aký
právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež na základe čoho konkrétna pohľadávka vznikne
(úver, revolving). Z hľadiska určitosti právneho úkonu je teda nesporné, čo pohľadávka znamená. Okrem
uvedeného žalovaný poukázal na to, že argumenty žalobkyne spochybňujúce dohodu o zrážkach zo

mzdy ako celok sú neaktuálne, pretože pri jej vymedzení je nesporné, že napríklad v časti pohľadávky
zodpovedajúcej úveru, žiadne spory vzniknúť nemôžu. Tvrdenie žalobkyne o tom, že zabezpečovaná
pohľadávka nie je v Dohode o zrážkach presne a úplne konkretizovaná, je v rozpore s ustanoveniami
noriem,ktoréslúžianavýkladobsahuprávnehoúkonuvzmysle§35ods.2O.z..Označeniepohľadávky,
ktorej sa zabezpečenie týka ako určitý nárok z konkrétneho právneho vzťahu (v tomto prípade Zmluvy

o revolvingovom úvere s konkrétnym číslom) je v tomto prípade z hľadiska identifikácie zabezpečenej
pohľadávky dostatočne určité, pretože pohľadávka sa nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby
oprávnenej a povinnej a z hľadiska určenia právneho vzťahu (právneho dôvodu) zabezpečovanej
pohľadávky. Exaktné uvedenie výšky pohľadávky nie je ani v zmysle nejakej právnej normy a ani
všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu potrebné. Žalovaný rovnako namieta aj tvrdenie

žalobcu spočívajúce v neurčitosti vykonávaných zrážok. Právna norma určuje, v akej maximálnej výške
zrážky môžu byť (teda ani dohodou zmluvných strán nie je možné prekročiť zákonné obmedzenie). Z
obsahu vzájomných práv a povinností strán nevyplýva žiadne relevantné zdôvodnenie preto, aby jedna
zo strán spochybňovala obsah ňou prejavenej slobodnej vôle pri uzatvorení zmluvy, navyše so značným
odstupom času. Zákaz retroaktivity je založený na tom, že právna norma nepôsobí spätne, ale pôsobí

do budúcnosti. V jeho zmysle nikoho nemožno postihnúť (sankcionovať) za také správanie, ktoré v čase,
keď sa uskutočnilo, nebolo sankcionovateľné, nie je možné dodatočne vyžadovať určité predpoklady
a podmienky, ktoré sa v čase jeho vykonania nevyžadovali a podobne. Vzhľadom na uvedené nie je
možné aplikovať znenie právnej normy § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. zavedené s účinnosťouod 1.5.2014 na uzavretý právny úkon - dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 3.12.2007. Žalovaný citoval
§ 29b prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2014 a uviedol, že pre ustanovenie §5a
ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. bola teda zákonodarcom upravená (a teda pripustená) len

nepravá retroaktivita. Podstata nepravej retroaktivity spočíva v tom, že sa uznávajú úkony a ich platnosť
vykonané pred účinnosťou novej úpravy. Požiadavka, ktorú argumentuje žalobca ohľadne uzatvorených
dohôd s poukazom na § 5a ods. 1 uvedeného zákona je nedôvodná. Žalovaný uviedol, že obsahom
petitu žaloby bolo určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) spolu s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia, nie obsah Zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu ich ustanovení,

resp. absencie obligatórnych náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Z dôvodu právnej
istoty však poukazuje žalovaný na argumenty žalobkyne v oblasti výšky odplaty za poskytnutie úveru,
kedy túto posudzuje na základe neúčinných právnych predpisov.

5. Žalobkyňa poukázala na to, že v prejednávanom prípade nejde o určovaciu žalobu v zmysle § 137
písm. d) CSP tak, ako to uvádza žalovaný v podanom vyjadrení, ale o určovaciu žalobu v zmysle

ustanovenia § 137 písm. c) CSP. Uvedené žalobkyňa odôvodňuje tým, že v prejednávanom prípade sa
síce formálne koná o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (zabezpečujúcej pohľadávky z predmetnej
úverovej zmluvy), avšak na základe uvedeného sa tak rozhoduje o tom, či žalovaný má alebo nemá
právo na zrážky zo mzdy realizované práve na podklade takejto neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy.
Oprávnenosť takto formulovaného petitu, ako je tomu v prejednávanom prípade, odôvodňuje žalobkyňa

tým, že určením či dohoda o zrážkach zo mzdy je alebo nie je platná, dôjde k trvalej úprave pomerov
medzi stranami a teda na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy už nikdy nebude možné
domáhať sa výkonu zrážok zo mzdy. Ak by sa však určilo, že žalovaný nemá právo na zrážky zo
mzdy, mohlo by dôjsť k situácii, že žalovaný po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia postúpi pohľadávku
inému subjektu, ktorého by už takého rozhodnutie nezaväzovalo a teda tento nový veriteľ by sa tak na

podklade predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy mohol opätovne domáhať výkonu zrážok zo mzdy
žalobcu. Na základe uvedeného trvá žalobkyňa na tom, že v prejednávanom prípade ide o určovaciu
žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, nakoľko aj keď sa v predmetnom konaní formálne rozhoduje o
(ne)platnosti dohody o zrážkach zo mzdy takéto rozhodnutie má dopad aj na to, či žalovaný má alebo
nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, ktorého sa domáha prostredníctvom predmetnej

dohody o zrážkach zo mzdy. Ak by však konajúci súd sa neuspokojil s uvedenými tvrdeniami žalobcu,
žalovaný poukazuje na to, že podaná žaloba je prípustná aj v zmysle ustanovenia § 37 písm. d)
CSP. Žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že aj keď ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.
z. nebolo v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá
ju zabezpečuje), zakotvené v právnom poriadku Slovenskej republiky, neprípustnosť zabezpečenia

záväzkov vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné posudzovať aj v zmysle tohto ustanovenia,
nakoľko jeho neskoršie zakotvenie poukazuje na vôľu zákonodarcu poskytnúť ochranu spotrebiteľovi
voči súdom nekontrolovanému vykonávaniu zrážok zo mzdy a iných príjmov, ku ktorým v mnohých
prípadoch dochádzalo v rozpore so zákonom. Žalovaný naďalej trval na dôvodoch uvádzaných vo
svojom predchádzajúcom písomnom vyjadrení, poukázal aj na zásadu právnej istoty, na článok 2 ods.

1, 2 CSP.

6. Žalobkyňa v priebehu konania žalobu zmenila a žiadala určiť, že žalovaný nemá právo na výkon
zrážok zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z dohody o zrážky zo mzdy k zmluve o revolvingovom úvere č.
8000007963 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 14.12.2005.Čo sa ýka naliehavého právneho

záujmu na určení neexistenci práva na výkon zrážok zo mzdy, ktorý je jedným z predpokladov žaloby
v zmysle § 137 písm.c) CSP, žalobkyňa odkázala na čl.VI. žaloby. Okresný súd Levice pripustil zmenu
žaloby tak, že petit žaloby znie: Určuje sa, že žalovaný nemá právo na výkon zo mzdy žalobkyne
vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o revolvingovom úvere č. 800007963 uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.12.2005.

7. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, nakoľko bol riadne predvolaný a nepožiadal o odročenie
pojednávaniazdôležitéhodôvodu.Žalobkyňanapojednávanínapodanejžalobetak,akobolazmenená,
v plnom rozsahu trvala. Uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy žalobkyňa naďalej považuje za neplatnú,
keďže nebola individuálne dojednaná. Je neodmysliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere a žalobkyňa

nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Nemá taktiež žiadnu možnosť uzavrieť zmluvu o úvere bez
uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Taktiež bez vyplnenia výšky sumy nemožno považovať za
prijateľné zmluvné podmienky. Ide o neprijateľnú zmluvnú požiadavku, ak nie je v dohode o zrážkach
zo mzdy vyplnená suma, nakoľko žalovaný môže vykonávať zrážky neobmedzene, zo mzdy žalobkyne.Žalobkyňa trvá na dôvodoch, pre ktoré dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatnú a žiada určiť,
že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy.

8. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, s obsahom žaloby a podaniami strán sporu a
zistil tento skutkový stav:

9. Medzi žalovaným (v čase uzavretia zmluvy s obchodným menom PROFIREAL SLOVAKIA spol. s
r. o.) ako veriteľom a medzi žalobkyňou ako dlžníčkou (v čase uzavretia zmluvy mala priezvisko S.)

bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č.8000007963. Zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva,
že v bode 5 obsahuje údaje o požadovanom revolvingovom úvere (vyplňte) a v bode 6 obsahuje
údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevyplňujte). Predmetnú zmluvu podpísala žalobkyňa dňa
12.12.2005ažalovaný14.12.2005.Údajeopožadovanomrevolvingovomúverevbode5súnasledovné:
Požadovaná výška úveru: 118.008,- Sk. Splatnosť úveru (počet/splatnosť): 36/20. Poskytnutá čiastka:
59.004,- Sk. Mesačná splátka: 3.278,- Sk. Poplatok za uzatvorenie zmluvy: 1.500,- Sk. RPMN po

poskytnutí úveru: 26,58 %. Údaje o schválenom revolvingovom úvere v bode 6 sú uvedené nasledovne:
Schválená výška úveru 118.008,- Sk. Splatnosť úveru (počet/splatnosť): 36/19. Poskytnutá čiastka:
59.004,- Sk. Mesačná splátka: 3.278,- Sk. Poplatok za uzatvorenie zmluvy: 1.500,- Sk. V bode 6 RPMN
po poskytnutí úveru sa neuvádza.

10. Zo žiadosti zo dňa 25.5.2010 vyplýva, že ju žalovaný adresoval F. J. H. F.. Z.., XXX XX A., J. XX.
Žalovaný uvádza, že zamestnancovi, žalobkyni, žalovaný poskytol finančnú revolvingovú pôžičku pod
VS 8000007983 a ako prílohu zasiela Dohodu o zrážkach zo mzdy medzi žalobkyňou a žalovaným
a žalovaný žiada, aby v mesiaci 06/2010 zo mzdy žalobkyne za máj 2010 vykonal zamestnávateľ
jednorazovú zrážku zo mzdy vo výške 3-násobku splátky v sume 326,43 eur a od mesiaca 07/2010

z jej mzdy za jún 2010 realizoval zrážky zo mzdy vo výške jednej splátky v sume 108,81 eur až do
vyrovnania celého dlhu. V žiadosti sa uvádza, že celkový klientov dlh voči žalovanému ku dňu 25.5.2010
činí 1.408,07 eur.

11. V Dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere v bode 7 sa

uvádza, že podpisom žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere uzatvára dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník
2 a veriteľ v súlade s § 551 O. z. dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) (ďalej len „Dohoda“).
Pohľadávka veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6 Zmluvy o revolvingovom úvere
vyššie, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom ako plynie zo znenia zmluvných dojednaní
zmluvy o revolvingovom úvere. Súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty tak, ako boli uplatnené (ak

boli uplatnené) a náklady súdneho/rozhodcovského prípadne iného konania, ak vznikli preukázateľne.
Na základe predloženia tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 povinný
vykonávať v prospech veriteľa mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 a
to minimálne vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie
vždy v riadnom výplatnom termíne na účet tam uvedený veriteľa pod VS (číslo zmluvy VS). Strany

dohody výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške
ale v nižšej, aby bola - za účelom čo najrýchlejšieho dorovnania dlhu - v najbližšom nasledujúcom
mesiaci či v mesiacoch zrážka zo mzdy zvýšená na dohodnutú výšku a to na najvyššiu prípustnú výšku
v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone
rozhodnutia a to všetko do doby úhrady pohľadávok v omeškaní. Strany dohody sa dohodli, že zrážky

zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom až do doby, kým žalovaný zamestnávateľovi písomne
oznámi, že všetky jeho pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou o revolvingovom
úvere sú splnené. Dlžník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený túto dohodu
predložiť zamestnávateľovi/platcovi mzdy dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 kedykoľvek v priebehu
platnosti tejto zmluvy o revolvingovom úvere. Zo zmluvy vyplýva z bodu 13, že riadnym vyplnením

a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvorila spoločnosť,
žalovaný, s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné
dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy). Zmluvné strany prehlasujú, že si zmluvu vrátane
zmluvných dojednaní prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na
dôkaz tejto skutočnosti pripájajú nižšie svoje podpisy.

12. Z predloženého výpočtu - kalkulačka výpočet ročného úroku a RPMN predloženého žalobkyňou
vyplýva, že pri sume pôžičky 1.958,57 eur a sume, ktorá bude splatená 3.917,16 eur pri dobe splácania
36 mesiacov ročná úroková miera je 25,99 % a RPMN je 66,89 %.13. Podľa § 2 zák..č.258/2001 Z.z., v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o
revolvingovom úvere, t. j. k 14.12.2005 (ďalej len zák.č.258/2001 Z.z.), na účely tohto zákona sa

rozumie a)spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b)zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 3 zák.č.258/2001 Z.z., (1)Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci.4) ,
2) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

15. Podľa § 4 zák.č.258/2001 Z.z., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.(2)Zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostí6) obsahuje najmä a)sumu, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na
možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b)opis tovaru
alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c)cenu tovaru alebo poskytnutej
služby, d)identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a
prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e)adresu

predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f)meno a adresu
spotrebiteľa, g)ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, h)podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení
môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm.
c) , ktoré neboli zahrnuté do

výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší
odhad.(3) Zmluva ďalej obsahuje a)oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský
úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 , b)sankcie za porušenie zmluvy, c)podmienky, za ktorých možno použiť

zmenkualebošek,d)spôsobzánikuzáväzkuzozmluvy.(4)Prinesplnenípodmienokpodľaodsekov2a3
jezmluvaospotrebiteľskomúvereplatná,akbolspotrebiteľovinajejzákladea)poskytnutýspotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

16. Podľa § 52 ods. 1 O. z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 O. z., (v znení účinnom od mája 2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Podľa § 52 ods. 3 O. z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 O. z., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods.1 O.z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetuplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21.Podľa§53ods.2O.z.,zaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujútaké,sktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť jej obsah.

22. Podľa § 53 ods.3 O.z.,ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dohodnuté.

23. Podľa § 54 ods. 1 O.z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.

24. Podľa § 53 ods. 5 O. z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 551 ods. 1 O. z., uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.

26. Podľa § 551 ods. 2 O. z., proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom,
keď sa platiteľovi dohoda predložila.

27. Podľa § 551 ods. 3 O. z., ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone

rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

28. Podľa § 137 písm. c) CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

29. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože rozhodnutie o určovacej
žalobe odstráni právnu neistotu v právnom vzťahu strán sporu, v otázke oprávnenosti vykonávania
zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej uspokojenie
pohľadávkyveriteľazozmluvyorevolvingovomúvere.Spotrebiteľmáprávo,abyjehoprávnepostavenie

nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k
dodávateľovi, aby sa za tým účelom obrátil žalobou priamo na súd na zabezpečenie stavu právnej istoty,
aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil,
ktorú možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

30. V čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere Občiansky zákonník umožňoval dohodu o zrážkach
zo mzdy ako zabezpečovací inštitút na uspokojenie pohľadávky veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere . Občiansky zákonník však nevylučoval a ani v súčasnosti nevylučuje, aby súd
posudzoval, či dohoda o zrážkach zo mzdy je platným právnym úkonom.

31. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je upravená v bode 7 Zmluvy o revolvingovom úvere predstavuje
formulárovú dohodu, vopred pripravenú žalovaným a žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť jej obsah.
Zmluvnédojednanievdohodeozrážkachzomzdynemožnopretopovažovaťzaindividuálnedojednané.
Ukončenie zrážok zo mzdy je závislé od jednostranného prejavu žalovaného, od písomného ohlásenia
žalovaného o tom, že pohľadávky sú splatené. Žalobkyňa, pokiaľ sa so žalovaným na tom písomne

nedohodne, nemá možnosť ovplyvniť trvanie zrážok zo mzdy, keďže podľa dohody o zrážkach zo mzdy
nemá možnosť dohodu vypovedať, odstúpiť od nej alebo iným spôsobom ju jednostranne ukončiť.
Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje tak značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán,keďumožňuježalovanémubezsúdnejkontrolyvymôcťodžalobkyneajplnenie,naktoré,prípadne
na jeho časť, mu nárok nevznikol a neumožňuje žalobkyni jednostranne zmluvný vzťah so žalovaným

ukončiť za situácie, keď výška pohľadávky v dohode o zrážkach zo mzdy nie je určitým spôsobom
dojednaná, a ani v prípade, keď sa stala medzi stranami sporu spornou. Ide preto o neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods.1 vety prvej O. z., ktorá je neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 O. z.32. Výška pohľadávky nie je v dohode určitým spôsobom dojednaná, a to s poukazom na to, že výšku
pohľadávky možno vyvodiť, len pokiaľ ide o uvedenie, že pohľadávka veriteľa je tvorená úverom vo
výške uvedenej podľa bodu 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, pričom v ďalšej časti už výška

pohľadávky nie je zrejmá, keďže sa len uvádza, že ide aj o nároky tvorené aj prípadnými revolvingami a
príslušenstvom ako plynie zo znenia zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere a že súčasťou
pohľadávky sú aj zmluvné pokuty tak, ako boli uplatnené (ak boli uplatnené) a náklady súdneho/
rozhodcovského prípadne iného konania, ak vznikli preukázateľne. Výška pohľadávky je medzi stranami
spornou, keď žalobkyňa spochybňuje, že žalovaný má nárok aj na sumu prevyšujúcu sumu, ktorú jej

žalovaný reálne poskytol. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy je neplatná aj pre jej neurčitosť, pretože v nej nie je určitým spôsobom uvedená výška
pohľadávky,ktorejuspokojeniemábyťzabezpečenétoutodohodou.Včaseuzavretiadohodyozrážkach
zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, aby dlžník mohol platne
prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.
Z takto vymedzenej pohľadávky nevyplýva konkrétne, v akej výške celkove má byť zabezpečená

pohľadávka žalovaného. Súd preto považuje Dohodu o zrážkach zo mzdy aj za neurčitý právny úkon,
ktorý je pre neurčitosť neplatný podľa § 37 ods. 1 O. z.

33. Pri zrážkach zo mzdy nemožno bez vyhodnotenia náležitostí spotrebiteľskej zmluvy preveriť, či
zo mzdy žalobkyne sú zrážané finančné nároky vo výške zodpovedajúcej nárokom, ktoré veriteľovi

aj prináležia a či nie sú vykonávané zrážky aj vo výške, na ktoré nemá veriteľ právny nárok. V
prejednávanej veci má žalovaný nárok len na vrátenie sumy, ktorá zodpovedá výške poskytnutých
peňažných prostriedkov zo strany žalovaného žalobkyni. Zo Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že
ide o zmluvu spotrebiteľskú, uzavretú medzi žalovaným, ako dodávateľom, ktorý poskytol spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania a medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou, fyzickou osobou, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Zo Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že predmetom tejto zmluvy nie je obligatórna náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods.2 písm.g) zák.č.258/2001. V zmluve totiž nie je uvedená
RPMN, v dôsledku čoho úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd poukazuje na to, že
žalovaný uzavrel túto zmluvu bez toho, aby pri schválení úveru v bode 6 uviedol RPMN, hoci v návrhu

na uzavretie zmluvy, v bode 5 zmluvy žalobkyňa uviedla údaj o RPMN 26,52 %. Pre neuvedenie
tejto obligatórnej náležitosti písomne uzavretej zmluvy zo strany obidvoch strán sporu, súd považuje
za nesplnenú obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Neuvedenie tejto obligatórnej
náležitosti písomne uzavretej zmluvy zo strany obidvoch strán sporu, má rovnaké právne účinky, ako
kebytentoúdajzmluvaneobsahovala.Zadanýchokolnostíjezrejmé,žežalovanémuužvčaseuzavretia

zmluvy o revolvingovom úvere vznikol nárok voči žalobkyni na plnenie len do výšky poskytnutej, t.j. do
výšky 59.004,- eur. Je teda zrejmé, že na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy sa nedostáva
žalobkyni ako spotrebiteľke právnej ochrany pred zrazením zrážok z jej mzdy v sume vyššej, než
žalovanému prislúcha, a to zvlášť s prihliadnutím na to, že žalobkyňa nemá možnosť v zmysle dohody o
zrážkach zo mzdy ovplyvniť trvanie zrážok zo mzdy, keď žalobkyňa nemá možnosť zmluvu vypovedať,

odstúpiť od nej alebo iným spôsobom ju jednostranne ukončiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
tak značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, keď umožňuje žalovanému bez
súdnej kontroly spotrebiteľskej zmluvy vymôcť od žalobkyne aj plnenie, na ktoré, prípadne na jeho časť,
mu nárok nevznikol a neumožňuje žalobkyni jednostranne zmluvný vzťah so žalovaným ukončiť za
situácie, keď výška pohľadávky v dohode o zrážkach zo mzdy nie je určitým spôsobom dojednaná, a

ani v prípade, keď sa stala medzi stranami sporu spornou. Dohoda o zrážkach zo mzdy s poukazom na
vyššieuvedené dôvody je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods.1 vety prvej O. z.,
ktorá je neplatná podľa § 53 ods.5 O.z. .

34. Na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi stranami sporu, nevzniklo

žalovanému právo na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak,
ako je vo výroku rozsudku uvedené.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Súd rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %
s poukazom na to, že žalobkyňa mala úplný procesný úspech.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa
doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných

vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.