Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Ján Bzdúšek
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/90/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117215701
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117215701.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.
Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Pasmanta, spol. s r.o., so sídlom
Rezedova 5, 821 01 Bratislava, IČO: 31 383 840, zastúpený: JUDr. Dušan Pohovej & partners, s. r.
o., so sídlom Námestie Slobody 10, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 904, proti žalovanému: FinProfit
Group, s.r.o., so sídlom Chrenovská 14, 949 01 Nitra, IČO: 46 958 339, o zaplatenie sumy 38,71 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/46/2017 - 73 zo
dňa 17.04.2018, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/46/2017 - 73 zo dňa 17.04.2018 p o t v r
d z u j e.
Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nitra napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému súd náhradu trov konania
nepriznal.
2. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
na Okresný súd Nitra dňa 26.04.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného
zaplatiť mu sumu 38,71 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania, titulom neuhradeného
nájomného.
3. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie platobným rozkazom č. k. 28Cb/46/2017-21 zo dňa
13.09.2017, proti ktorému podal žalovaný odpor. Žalovaný v odpore skutkové tvrdenia žalobcu v celom
rozsahu poprel. Uviedol, že žalobca a žalovaný na základe vzájomného rozhovoru ukončili nájomnú
zmluvu ku dňu 31.05.2016, a nie k 10.06.2016 ako uviedol žalobca v žalobe. Z uvedeného dôvodu
bola faktúra č.2016256 vystavená dňa 15.08.2016 na sumu 127,33 eura za obdobie 01.06.2016 do
10.06.2016 neoprávnená.
4. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že
medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o nájme a prenájme nebytových priestorov, ktorej
predmetom bol prenájom nebytových priestorov, v ktorých mal žalovaný vykonávať svoju podnikateľskú
činnosť. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že k ukončeniu nájomného vzťahu došlo dohodou k
31.05.2016. Žalovaný sa v spore bránil tvrdením, že nakoľko nájomná zmluva zanikla, žalobca nebol
oprávnený vystaviť faktúru za nájomné v období po skončení nájomného vzťahu.
Žalobca si listom zo dňa 23.08.2016 započítal jednostranne svoje pohľadávky, ktoré mal voči
žalovanému v celkovej výške 1 298,71 eura (z faktúr: č. 2016113 na sumu 23,22 eura, č.2016159 nasumu 45,60 eura, č. 2016160 na sumu 382 eura, č. 2016187 na sumu 382 eura, č. 2016203 na sumu
45,60 eura, č.2016204 na sumu 154,91 eura, č. 2016256 na sumu 127,33 eura, č. 2016257 na sumu
138,05 eura) voči pohľadávke, ktorú mal voči žalobcovi žalovaný vo výške 1 260 eur (kaucia).
5.Súdnepovažovalpohľadávkužalobcuzfaktúryč.2016256vovýške127,33eurazadôvodnú,nakoľko
uvedenú faktúru vystavil titulom nájomného za obdobie od 01.06.2016 do 10.06.2016, t. j. po skončení
nájmu, a preto táto faktúra nemohla byť započítaná s prijatou kauciou od žalovaného. Súd dospel k
záveru, že ukončením nájomnej zmluvy ku dňu 31.05.2015, ktorá skutočnosť nebola sporná, zanikla
žalovanému povinnosť platiť dojednané nájomné.
6. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca sa nemohol domáhať zaplatenia nájomného
za obdobie, v ktorom nemal so žalovaným uzatvorený nájomný vzťah. Uvedené bolo dôvodom, pre ktorý
si nemohol jednostranne započítať aj pohľadávku vo výške 127,33 eura voči pohľadávke žalovaného.
Jednostranný právny úkon žalobcu, ktorým bolo započítanie pohľadávok zo dňa 23.08.2016 vyhodnotil
súd v časti, ktorým si započítal pohľadávku vo výške 127,33 eura z fa. č. 2016256, ako neúčinný právny
úkon, ktorý nespôsobil zánik pohľadávky vo výške 127,33 eura z dôvodu, že pohľadávka žalobcu bola
sporná a nebola splatná, teda neboli splnené všetky predpoklady na započítanie podľa právnej úpravy
obsiahnutej v § 358 až § 364 Obchodného zákonníka a § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúc z uvedeného súd žalobu zamietol.
7. Nad rámec uvedeného súd poznamenal, že v prípade užívania nebytových priestorov bez nájomnej
zmluvy, sa mohol žalobca za splnenia zákonných predpokladov, domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia. Všeobecná úprava bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka sa použije
aj na obchodné záväzkové vzťahy, nakoľko Obchodný zákonník všeobecnú úpravu bezdôvodného
obohatenia nemá. Bezdôvodné obohatenie môže spočívať v tom, že ten kto plnil, predpokladal
právny dôvod, avšak v skutočnosti od začiatku žiadny právny dôvod nebol. Subjektmi záväzkového
právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia sú ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané
(oprávnený subjekt), a ten, kto bezdôvodné obohatenie získal (povinný subjekt - obohatený). Základným
predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného,
pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi.
Žalobca sa žalobou zo dňa 22.03.2017 nedomáhal vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie
nebytových priestorov bez nájomnej zmluvy. Je vecou súdu, aby tvrdený skutkový stav podriadil pod
hmotnoprávnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá. Súd by mohol priznať žalobcovi iné
plnenie, než ktorého sa žalobca v žalobe domáhal, avšak za predpokladu iného skutkového stavu ako
toho, ktorý tvrdil žalobca v žalobe.
8. Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 261 ods. 1, 9 § 358 - § 364 Obch. zák., § 720 a § 580 -
§ 581 Obč. zák., § 3, § 10 a § 12 z. č. 116/1990 Z. z. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
9. Zamietnutie žaloby znamenalo úspech žalovaného v spore.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný mal v konaní plný úspech, a z toho dôvodu mal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
Nakoľko žalovaný si trovy konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania
nepriznal.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Má za to, že z predmetnej žaloby vyplýva, že táto nebola podaná z titulu náhrady škody, ale z titulu
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2 Obč. zák. Žiadal preto napadnutý rozsudok zmeniť
a žalobe vyhovieť.
11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý vyjadrenia žalobcu v odvolaní považuje za nepravdivé
a účelové. Žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.
12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nieje dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku vopred oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP).
Rozsudok bol vyhlásený dňa 05.02.2019.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal
potrebné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov.
16. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli
splnené všetky predpoklady na započítanie podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 358 až § 364 Obch.
zák. a § 580 a § 581 Obč. zák.
17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na ust. § 364 Obch. zák.,
podľa ktorého na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Z uvedeného
vyplýva, že pokiaľ takáto dohoda strán nie je, nie je možné započítať akékoľvek vzájomné záväzky. V
tomto smere odvolací súd upriamuje pozornosť najmä na čl. VII. Kaucia/záloha body 7.1, 7.2, 7.4 a 7.5.
Zmluvy o nájme a prenájme nebytových priestorov uzavretej medzi stranami sporu zo dňa 11.03.2015.
Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany si dohodli zápočtom riešiť len tie záväzky
žalovaného ako nájomcu, resp. pohľadávky žalobcu ako prenajímateľa, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy.
Je nepochybné, že žalobcova fa č. 2016256 na sumu 127,33 eura, vystavená dňa 15.08.2016 za
prenájom nebytových priestorov za obdobie od 01. - 10.06.2016 sa nedotýka cit. zmluvy o nájme a
prenájme nebytových priestorov zo dňa 11.03.2015, keďže k jej ukončeniu došlo na základe dohody
strán sporu ku dňu 31.05.2016. Podľa názoru odvolacieho súdu si žalobca svoju pohľadávku v sume
127,33 eura započítal voči žalovanému v rozpore s dohodnutými podmienkami v nájomnej zmluve, čo
ostatne správne konštatoval už i súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku.
18. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však nepriznal, pretože
mu nevznikli.
20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osobaa jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.