Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/152/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206217327
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1206217327.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.

Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcov: X/ E.. F. J., R. XX, G. Z., X/ H.. H.
G.Ň., R. XX, G. Z., proti žalovanému: A. H., X. Z. XXX, G. Z., zastúpenému advokátom JUDr. Miroslavom
Balážom, Štvrť SNP 123, Trenčianske Teplice, o uloženie povinnosti zhotoviť vec, na odvolanie žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/365/2008-456 zo dňa 15.6.2006, v spojení s opravným
uznesením č.k. 4C/365/2008-489, zo dňa 2.3.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v
r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcom plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu zamietol; žalovanému priznal
náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu 29.5.2006
domáhali proti žalovanému uloženia povinnosti zhotoviť vec, ku ktorej sa žalovaný zaviazal zmluvou
zo dňa 12.5.2003. Žalovaný sa v článku IV zmluvy zaviazal v súlade s projektovou dokumentáciou na
vlastnénákladyzhotoviťinžinierskesietedo15.4.,upravenúkomunikáciu,konečnúúpravukomunikácie.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie po
vykonanom dokazovaní 3.7.2009 vyhlásil rozsudok (v poradí prvý), ktorým uložil žalovanému povinnosť
vykonať konečnú úpravu komunikácie budovanej v obci G. Z., F. Ú. E., Z. Y. N. na J. J.. Č.. XXX/X,
XXX/X, XXX/X v súlade s projektovou dokumentáciou vyhotovenou zodpovedným projektantom A.. G..
H. R., Y. A.. E. Ď., F. L., S. R., S. G. Z.Á., R. - Komunikácie pre hypermarket a 47 rodinných domov,
investora A. H., G. Z. Č.. XXX a na jej základe vydaným stavebným povolením bývalým Okresným Ú.
Y. R. Č.. G.. XXXXXXX-XXX/XX tak, ako sa na to zaviazal v kúpnej zmluve uzavretej 12.5.2003 medzi

účastníkmi konania a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku; zároveň žalobcom priznal náhradu
trov konania. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 6Co/367/2009-117, zo dňa 31.8.2010, zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie; v odôvodnení uznesenia vyslovil právny
názor, že v napadnutom rozsudku bola povinnosť žalovaného formulovaná pojmom „konečná úprava“,
ktorý je natoľko všeobecný, že ani za pomoci dostupných výkladových metód nie je možné vyvodiť
obsah a rozsah povinnosti žalovaného; výrok napadnutého rozsudku je preto neurčitý a v dôsledku toho
materiálne nevykonateľný; súd prvej inštancie sa nevysporiadal s obranou žalovaného, ktorý tvrdil, že

záväzok splnil; uviedol, že treba so žalovaným súhlasiť i v tom, že vybudovanie 3 fyzických ostrovčekov
nesúvisí s jeho záväzkom dojednaným v čl. IV. písm. c) kúpnej zmluvy. Na podklade uvedeného vyslovil
záver, že pokiaľ žalobcovia zotrvajú na súčasnom znení petitu žaloby, žalobe nebude možné vyhovieť;ak dôjde k zmene petitu, bude treba vykonať dokazovanie najmä ohľadom tvrdenia žalovaného, že svoj
záväzok vyplývajúci z čl. IV. písm. c) kúpnej zmluvy splnil.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v nadväznosti na záväzný právny názor Krajského súdu
v Bratislave, žalobcovia pristúpili k zmene petitu žaloby; uznesením č.k. 4C/365/2008-328, zo dňa
10.1.2011 pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaný je povinný dokončiť prístupovú komunikáciu
Y. S. G. Z., F. Ú. E., Z. Y. N. na J.. Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X vybudovaním fyzických ostrovčekov a
odbočovacieho pruhu na ľavé odbočenie v šírke 3,5 metra, v súlade s Okresným úradom v Senci, ako

stavebnýmúradom,overenouprojektovoudokumentáciouzodpovednéhoprojektantaA..G..H.R.,ktorá
tvorí prílohu tohto rozsudku, na základe ktorej bolo vydané stavebné povolenie Č.. G.. XXXXX/XX- XXX/
XX do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

4. Súd prvej inštancie ozrejmil, že záväzkovo-právny vzťah je právny pomer, z ktorého pre jednu stranu
(dlžníka) vyplýva povinnosť druhej strane (veriteľovi) z určitého dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa

zdržať alebo niečo trpieť. V záväzkovom právnom vzťahu sú práva a povinnosti vo vzájomnej relácii.
Názov „záväzok“ spája v jednom slove a pojme pohľadávku veriteľa a dlh dlžníka; najčastejšie vzniká
tým, že sa dlžník zaviaže na určité plnenie (záväzky vznikajúce zo zmlúv, resp. všeobecne z právnych
úkonov). Niekedy sa zaviazanosť dlžníka viaže na určitý, zákonom určený skutkový stav bez ohľadu na
záväzkový úmysel dlžníka (mimozmluvné záväzky, resp. záväzky mimo právnych úkonov). Obsahom

(predmetom)záväzkovjeplneniespočívajúcevpovinnostidlžníkaniečodať(dare),niečokonať(facere),
zdržať sa nejakého konania, opomenúť niečo (ommitere) alebo niečo trpieť (pati) a v oprávnení veriteľa
požadovať od dlžníka splnenie týchto povinností.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov tak jednotlivo ako aj v ich

vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba bola podaná pôvodne dôvodne, avšak za daného
aktuálnehostavuveciužniejemožnéžalobevyhovieť.Považovalzanesporné,žestranysporuuzatvorili
riadnu kúpnu zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi nimi platný záväzkový vzťah. Súčasťou takto
uzatvoreného záväzkového vzťahu bol i záväzok žalovaného vyhotoviť na vlastné náklady konečnú
úpravu komunikácie v súlade s projektovou dokumentáciou, pričom žalovaný sa bránil tým, že svoje

záväzky vyplývajúce mu zo zmluvy splnil riadne; avšak pokiaľ ide o konečnú úpravu komunikácie -
chýbajúce fyzické ostrovčeky na štátnej príjazdovej ceste, toto plnenie sa stalo nemožným z dôvodu,
že nemôže realizovať stavbu na štátnej ceste.

6. Súd prvej inštancie sa teda zaoberal tým, či záväzky vyplývajúce žalovanému z kúpnej zmluvy z

12.5.2003bolisplnené,resp.trvajú,činedošlokzánikuzáväzku,čiužjehosplnenímalebonemožnosťou
plnenia v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že predpokladom toho, aby sa veriteľ mohol
domáhať plnenia od dlžníka, resp. aby vznikla povinnosť dlžníka plniť, je platný záväzkovo-právny vzťah,
ktorý vznikol na základe platnej zmluvy alebo inej právnej skutočnosti. Ak sa veriteľ domáha plnenia
a vymáha ho (žaluje na plnenie) musí preukázať právny dôvod, pre ktorý sa má plniť (oprávnenosť

na plnenie). Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním zistené, že žalovaný ako stavebník
požiadal o zmenu stavby, kedy došlo k zmierneniu pôvodných kritérií (zmena povrchovej úpravy
komunikácie a zúženie odbočovacieho pruhu) a na základe uvedenej zmeny získal súhlas stavebného
úradu; na základe týchto nových kritérií bola stavba dokončená a bolo vydané kolaudačné rozhodnutie.
Fyzické ostrovčeky neboli vybudované a už ani nebudú. Na ich mieste (ako konštatuje znalec) je

zrealizované nadštandardné vodorovné značenie; taktiež nebol zrealizovaný priepust D 600 mm, ktorý
však objektívne nebolo potrebné zrealizovať, pretože v čase od vypracovania projektu došlo k výstavbe
objektov GALLERIA A FIRHANG a riešenie odvodnenia priekopy bolo vyriešené iným spôsobom.

7. Súd prvej inštancie vychádzajúc z čl. IV kúpnej zmluvy z 12.5.2003, kde sa žalovaný zaviazal v súlade

s projektovou dokumentáciou na vlastné náklady a v dohodnutom termíne vybudovať: a) inžinierske
siete (15.04.2003 - vykonané), b) upravenú komunikáciu (zatmelený podklad), c) konečnú úpravu
komunikácie (spevnená cesta) bol názoru, že sporné body b) a c) žalovaný splnil tým, že požiadal o
zmenu pôvodnej projektovej dokumentácie a na základe tejto zmeny stavbu dokončil, v dôsledku čoho
bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré povoľuje užívanie stavby. Zdôraznil, že ani čl. IV zmluvy a

ani žiaden iný článok zmluvy, ktorá je elementárnym titulom upravujúcim práva a povinnosti zmluvných
strán, teda žalobcov a žalovaného, neobsahuje povinnosť žalovaného vybudovať 3 fyzické ostrovčeky
na komunikácii a preto na ich vybudovaní nemohli žalobcovia ani trvať. Článok IV zmluvy obsahuje
iba povinnosť úpravy a konečnej úpravy komunikácie (zatmelený podklad a spevnenú cestu) s tým, žecesta bude betónová, na okraji s obrubníkmi, v jednej časti bude zelený pás a na druhom kraji bude
chodník, resp. len zelený pás alebo len chodník. Cesta bude vybudovaná od hlavnej cesty a privedená
k pozemkom.

8. Súd prvej inštancie napokon uzavrel, že ku dňu podania žaloby, t. j. k 29.5.2006 žalovaný nesplnil to,
k čomu sa žalobcom v čl. IV kúpnej zmluvy zaviazal a nestalo sa tak až do 16.10.2013, kedy žalovaný
získal kolaudačné rozhodnutie, avšak na základe zmenenej projektovej dokumentácie, na základe ktorej
stavbu dokončil. Hoci žaloba bola pôvodne dôvodnou je zrejmé, že na základe zmeny projektovej

dokumentácie žalovaný stavbu dokončil a od momentu právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia
predmet sporu odpadol. Považoval tiež za podstatné, že v zmluve, na podklade ktorej bola žaloba
podaná, nie je uvedené, že žalovaný má plniť výlučne na základe pôvodnej projektovej dokumentácie,
pričom táto bola pre žalovaného záväzná len vo vzťahu k stavebnému úradu Obce Dunajská Lužná,
ktorý vydal na podklade nej stavebné povolenie a napokon i kolaudačné rozhodnutie. Konštatoval, že po
dokončení boli, resp. budú komunikácie prevedené do správy obce. Za daného stavu považoval záväzok

žalovaného vo vzťahu k žalobcom za splnený.

9. Na uvedenom základe súd prvej inštancie za použitia § 488, § 489, § 494, § 575 ods. 1, ods. 2,
ods. 3 Občianskeho zákonníka, s poukazom na skutočnosť, že žalobcovia na zmenu stavu veci počas
konania nezareagovali, na žalobe trvali aj ďalej, žalobu zamietol. Žalovanému ako úspešnej stranne

priznal nárok na náhradu trov konania.

10. Proti rozsudku podali žalobcovia odvolanie a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
ich odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietali nesprávne právne

posúdenie veci. Mali za to, žalovaný v čase podpisu zmluvy prevzal na seba záväzok zhotoviť
vec - komunikáciu, podľa projektovej dokumentácie, ktorá je nevyhnutná na vydanie stavebného
povolenia ako aj na kolaudačné konanie; rozsah svojho záväzku špecifikoval len čiastočne a v čl.
IV zmluvy odkázal na podrobnejšiu špecifikáciu svojho záväzku v podobe slovného spojenia „podľa
projektovej dokumentácie“. Boli názoru, že súd prvej inštancie akceptoval spôsob záväzku žalovaného,

nakoľko pôvodnému návrhu žalobcov vyhovel. Vytýkali súdu prvej inštancie záver o absencii povinnosti
žalovaného v zmluve vybudovať 3 fyzické ostrovčeky na komunikácii a že v zmluve, na podklade ktorej
bola žaloba podaná nie je uvedené, že žalovaný má plniť výlučne na základe pôvodnej projektovej
dokumentácie, pričom táto bola pre žalovaného záväzná vo vzťahu k stavebnému úradu Obce Dunajská
Lužná. Boli názoru, že uvedený spôsob špecifikácie zmluvného záväzku je prípustný podľa právneho

poriadku Slovenskej republiky a je takisto bežnou praxou zmluvného práva v Slovenskej republike,
potvrdenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej predmet zmluvy je možné
špecifikovať odkazom na dokument, ktorý nie je súčasťou zmluvy. Poukázali na to, že žalovaný
jednostranne zmenil rozsah svojho záväzku upraveného v zmluve ako dvojstrannom právnom úkone
bez prejavu vôle druhej zmluvnej strany. Taký prejav vôle nie je voči tejto druhej zmluvnej strane účinný.

Z tohto dôvodu nemohol teda zaniknúť záväzok žalovaného vymedzený projektovou dokumentáciou, len
jednostrannou zmenou tejto projektovej dokumentácie, bez súhlasu druhej zmluvnej strany; žalovaný
preto nemohol takýmto spôsobom splniť svoj záväzok, ktorého rozsah v čase podpisu zmluvy jasne
určil projektovou dokumentáciou. Boli názoru, že ak by sa pripustil záver súdu prvej inštancie, žalovaný
mohol zmeniť projektovú dokumentáciu ľubovoľným spôsobom a svoj záväzok podstatne zúžiť prípadne

podstatne rozšíriť a požadovať od žalobcov bezdôvodné obohatenie bez ich prejavu vôle. Nesúhlasili
s názorom súdu, ktorý uviedol, že hoci žaloba bola pôvodne dôvodnou, je zrejmé, že na základe
zmeny projektovej dokumentácie žalovaný stavbu dokončil a od momentu právoplatnosti kolaudačného
rozhodnutia predmet sporu odpadol. Namietali, že súd prvej inštancie uvádza tretí dôvod zániku záväzku
žalovaného a okrem argumentácie, že záväzok v zmluve neexistoval, následne uviedol, že žalovaný

záväzok splnil a taktiež uvádza, že predmet sporu odpadol.

11.Žalovanývovyjadreníkodvolaniužiadalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny
potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov úplne zistil skutkový stav veci.

12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcov bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutýrozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne
vyhlásil 29.1.2019 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

13. Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu; nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania); inak
povedané, posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona
alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podradil zistený skutkový
stav) a ako ho prípadne vyložil, ako aj výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového
stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec

rozhodnutá.

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na
daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že už vo svojom
zrušujúcom uznesení č.k. 6Co/367/2009-117, zo dňa 31.8.2010 vyslovil, že záväzok žalovaného týkajúci
sa komunikácie bol špecifikovaný tak, že „cesta bude betónová, na okraji s obrubníkmi, v jednej časti
bude zelený pás a na druhom kraji bude chodník, resp. len zelený pás alebo len chodník; cesta bude

vybudovaná od hlavnej cesty a privedená k pozemkom“. Tiež vyslovil, že treba súhlasiť so žalovaným
aj v tom, že vybudovanie 3 fyzických ostrovčekov nesúvisí s jeho záväzkom dojednaným v čl. IV písm.
c) kúpnej zmluvy.

16. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne v intenciách predmetného zrušujúceho uznesenia

vyhodnotil, že čl. IV zmluvy ani iný článok zmluvy neobsahuje povinnosť žalovaného vybudovať 3 fyzické
ostrovčeky na komunikácii a v zmluve nie je ani uvedené, že žalovaný má plniť výlučne na základe
pôvodnej projektovej dokumentácie, ktorá bola pre žalovaného záväzná iba vo vzťahu k stavebnému
úradu Dunajská Lužná. Z právneho záveru súdu prvej inštancie teda vyplýva, že žalobcovia sa od
žalovaného domáhajú plnenia, na ktoré sa v zmluve nezaviazal, t.j. záväzok žalovaného tak, ako ho

žalobcovia vymedzili žalobným petitom z obsahu čl. IV zmluvy nevyplýva.

17. Odvolací súd preto za nedôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcov, ktorí poukazovali na to,
že žalovaný špecifikoval svoj záväzok odkazom na projektovú dokumentáciu, ktorá je nevyhnutná pre
vydanie stavebného povolenia ako aj kolaudačné konanie. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej

inštancie zdôrazňuje, že z obsahu zmluvy nevyplýva odkaz „na projektovú dokumentáciu zodpovedného
projektanta A.. G.. R., na základe ktorej bolo vydané stavebné povolenie Č.. G.. XXXXX/XX-XXX/
XX“ ani inú projektovú dokumentáciu, ktorá by riešila konkrétne technické podmienky a parametre
prístupovej komunikácie k pozemkom žalobcov a bola predmetom vzájomnej dohody; žalobcovia neboli
anistavebníkmivstavebnomkonaní.Absurdnevyznievatiežnámietkažalobcovzaloženánaúvahe,žev

prípade, ak žalovaný realizoval stavbu podľa zmenenej projektovej dokumentácie, môže sa od žalobcov
domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, keď zjavne prehliadajú, že žalovaný stavbu prístupovej
komunikácie realizoval na pozemkoch, ktorých žalobcovia neboli vlastníkmi, stavbu realizoval na vlastné
náklady a vlastnú zodpovednosť a záväzku žalovaného nezodpovedalo žiadne protiplnenie zo strany
žalobcov.

18. Odvolací súd však uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že na vybudovaní
fyzických ostrovčekov a na dokončení stavby podľa pôvodnej projektovej dokumentácie žalobcovia
nemohli trvať, pretože takýto záväzok žalovanému z obsahu čl. IV zmluvy nevyplýval, neobstojí jeho
ďalšia argumentácia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia spojená s konštatovaním, že „žaloba bola

pôvodne dôvodnou, pretože na základe zmeny projektovej dokumentácie žalovaný stavbu dokončil a od
momentu právoplatnosti kolaudačného konania predmet sporu odpadol“. V tejto súvislosti odvolací súd
pripomína, že základ nároku, ktorý je uplatnený žalobou a ktorý vymedzuje predmet konania, je daný
opísaním rozhodujúcich skutočností v žalobe (tzv. skutkovým základom) a žalobným petitom. Vo vzťahuk predmetu konania vymedzenému žalobným petitom, ktorým je súd viazaný v spojení so záverom
súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že záväzok žalovaného na splnení ktorého žalobcovia v zmysle
žalobného petitu trvali, z obsahu čl. IV zmluvy nevyplýva, je argumentácia súdu prvej inštancie o splnení

záväzku resp. odpadnutí predmetu sporu nadbytočná a právne irelevantná.

19. Odvolací súd záverom (nad rámec dôvodov, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie vo veci samej)
poznamenáva, že pokiaľ sa žalobcovia domáhali „uložiť žalovanému povinnosť dokončiť prístupovú
komunikáciu v obci G. Z., F. Ú. E.Š., Z. Y. N. na J.. Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X vybudovaním fyzických

ostrovčekov a odbočovacieho pruhu na ľavé odbočenie v šírke 3,5 metra, v súlade s Okresným úradom
v Senci, ako stavebným úradom, overenou projektovou dokumentáciou zodpovedného projektanta A..
G.. H. R., ktorá tvorí prílohu rozsudku, na základe ktorej bolo vydané stavebné povolenie Č.. G..
XXXXX/XX- XXX/XX“, nielenže sa domáhajú splnenia povinnosti, ktorá žalovanému z obsahu čl. IV
zmluvy nevyplýva, ale nereflektujú ani skutočnosť, že stavebné konanie vo veci stavby „Komunikácie
pre hypermarket a 47 rodinných domov“, na ktorú bolo vydané stavebné povolanie Č.. G.. XXXXX/XX-

XXX/XX, bolo právoplatne ukončené. Zotrvanie žalobcov na podanej žalobe s požiadavkou „dokončenia
prístupovej komunikácie zo strany žalovaného v súčinnosti so stavebným úradom“, nemá žiadne logické
ani vecné opodstatnenie a s ohľadom na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie rozhodujúci v čase
vyhlásenia rozsudku, nemohlo viesť k úspechu žalobcov v konaní.

20. Keďže žalobcovia v podanom odvolaní ďalej neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by
preukázali nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní
nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; ďalšie odvolacie námietky žalobcov preto
odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé

privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcom plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).