Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117220787
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117220787.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: E. Š., V.. XX.XX.XXXX,

bytom P. XX, 082 74 Brezovica, proti žalovanej: R. Z., V.. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, Sabinov, právne
zastúpená JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, so sídlom Hlavná 17, Prešov, o zaplatenie 10.000
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.09.2017 domáhal uloženia povinnosti

žalovanej zaplatiť sumu 10.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 18.09.2014 do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok.

2.Žalobuodôvodniltým,ženazákladepísomnejzmluvy(dohody)opôžičkezodňa17.09.2013uzavretej
medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky vo
výške 10.000 eur s lehotou splatnosti 17.09.2014. Napriek výzvam žalovaná dlžnú sumu neuhradila. K
žalobe priložil ako dôkaz kópiu dohody o pôžičke zo dňa 17.09.2013.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe potvrdila, že podpísala tzv. dohodu o pôžičke, avšak urobila som to
pod nátlakom žalobcu. Uviedla, že večer 16.9.2013 jej žalobca, s ktorým v tom období žila v družskom
pomere, povedal, aby si sadla za stôl, dal mi do ruky papier a pero a prinútil ju spísať dohodu o pôžičke
vo výške 10.000 eur. Odmietla takúto listinu spísať, ale žalobca začal na ňu kričať, nadávať jej a tvrdil,
že si ju takto potrebuje poistiť, aby prípadne od neho neodišla. S plačom opakovane odmietala takýto
dokument spísať. Žalobca si však z vedľajšej izby priniesol pištoľ, ktorú položil na stôl a vyzval ju, aby

písala to, čo jej bude diktoval. Veľmi sa zľakla a keďže v tom čase bola v 4. mesiaci tehotenstva, bála sa
nielen o seba, ale aj o ešte nenarodené dieťa, tak žalobcovi vyhovela. Žalobca popíjajúc víno jej diktoval,
čo má písať. Keďže žalobca má výbušnú povahu, je impulzívny a agresívny, čo sa znásobuje požitým
alkoholom, urobila to, k čomu ju nútil. Na druhý deň ju naložil do auta a odviezol na matričný úrad, kde
listinu - dohodu o pôžičke podpísala a jej podpis bol úradne osvedčený. Žalobca si listinu vzal k sebe s
ubezpečením, že on tento „papier" nepoužije, pokiaľ s ním ostane, prípadne že po narodení dieťaťa si
nebude nárokovať od neho výživné na dieťa. Tvrdí, že žalobca jej žiadne peniaze vo výške 10.000 eur

nepožičal. O tejto udalosti sa zdôverila svojej mame a súrodencom. Na polícii to neoznámila, pretože to
nevedela nijako dokázať. So žalobcom žili v jednej domácnosti až do narodenia ich syna. V júni 2014 sa
rozišli pre správanie sa žalobcu, ktorý bol hrubý, vulgárny, agresívny. O tom, za akých okolností došlo
k podpísaniu „dohody o pôžičke", vypovedala na polícii až neskôr, niekedy v októbri 2015. K veci ešteuviedla, že žalobca ju tiež za účelom vydierania a vynucovania si jej poslušnosti prinútil previesť na
neho jej byt, ktorého bola vlastníčkou a v ktorom bývala so svojimi deťmi. V súčasnosti sa na Okresnom
súde Prešov pod sp.zn. 24C/258/2015 vedie konanie o určenie vlastníckeho práva k uvedenému bytu,

keďže žalobcu požiadala o vrátenie daru. Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené, pretože proti
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol v môj prospech, žalobca (v uvedenom konaní v postavení
žalovaného) podal odvolanie a vec sa v súčasnosti nachádza na Krajskom súde v Prešove. Na žalobcu
taktiež podala trestné oznámenie pre neplatenie výživného na ich syna. Žalobca však počas prípravného
konania dlžné výživné zaplatil a trestné stíhanie proti nemu bolo zastavené. Súčasne sa na Okresnom

súde Prešov pod sp.zn. 27P/480/2015 vedie aj konanie o úpravu práv a povinností k maloletému
dieťaťu. Ani toto konanie nie je právoplatne skončené. Predpokladá, že toto všetko malo za následok
to, že žalobca sa rozhodol podať proti nej žalobu na vrátenie fiktívnej pôžičky. Tvrdila, že v uvedenom
období nebola na tom finančne tak, aby si musela požičiavať peniaze a už vôbec nie v takej vysokej
sume. Síce nikde nepracovala, lebo sa starala o svoje maloleté deti pochádzajúce z predchádzajúceho
manželstva a poberala ošetrovné na svojho zdravotne postihnutého syna. Jej bývalý manžel na výživu

detí riadne prispieval. So žalobcom žili v jednej domácnosti a spoločne aj hospodárili. Neuvažovala o
kúpe, ani nekupovala žiadnu vec takej vysokej hodnoty, aby si musela požičiavať peniaze, nebola som
ani zadlžená. Okrem toho sa domnieva, že je možné len ťažko uveriť tomu, aby jej žalobca požičal takú
značnú sumu, keď veľmi dobre poznal jej pomery a reálne mohol predpokladať že by mu pôžičku ani
nemala z čoho vrátiť.

4. V replike k podanému vyjadreniu žalobca uviedol, že popiera tvrdenie žalovanej, že tzv. dohodu o
pôžičke podpísala pod nátlakom. Poukázal na to, že žalovaná ho požiadala o poskytnutie pôžičky vo
výške 10.000 eur a keďže išlo o dosť vysokú sumu, povedal jej, že peniaze jej požičia, avšak žiadal ju
o spísanie dohody, aby mal istotu, že mu peniaze vráti. S dohodou žalovaná bez problémov a okamžite

súhlasila. Sama ju spísala, podpísala a povedala, že môžu podpis aj úradne overiť na matričnom úrade.
Rázne odmieta, že by ju ohrozoval, či už slovne a dokonca pod vplyvom alkoholu napádal alebo dokonca
ohrozoval pištoľou. Nie je vlastníkom žiadnej zbrane. Poprel aj všetky jej ostatné tvrdenia. Poukázal
na to, že žili v spoločnej domácnosti, mali vzťah. Prijal ju aj s jej zdravotne postihnutým dieťaťom,
všetky finančné náklady hradil on. Prečo by som sa nestaral o vlastné dieťa. Ak by jej tvrdenia boli

pravdivé, prečo na neho nepodala trestné oznámenie na polícii, ale žila s ním ďalej. Uviedol, že po
celý čas ich spolužitia opakovane niekoľkokrát odišla zo spoločnej domácnosti. Dôvodom však nebolo
jeho správanie, ale to, že sa stretávala s bývalým manželom. Odchádzala k svojej matke, ktorá býva
necelých 30 metrov od domu žalobcu, aby sa mohla vracať k nemu, podvádzala ho s ním, hoci ten už
mal nový vzťah, ktorý sa mu snažila rozbiť. Okrem exmanžela, ktorého dala sama zatvoriť, sa stretávala

aj s inými mužmi, žila nemravným a nezodpovedným spôsobom. Samotná požívala alkoholické nápoje
a fajčila počas tehotenstva. Bola niekoľkokrát chytená príslušníkmi polície ako šoférovala pod vplyvom
alkoholu, dokonca bez vodičského preukazu, keďže v tej dobe ani žiaden nemala. O domácnosť a
svojho postihnutého syna sa starala minimálne. Odchádzala sa a vracala, napriek tomu jej niekoľkokrát
odpustil. Už po pôrode odišla k svojej matke. Dieťa nemalo ani tri mesiace a žalovaná si na sociálnej sieti

„Pokec" hľadala vážnu známosť. Všetky tieto dôvody ho prinútili v júni 2014 ukončiť ich vzťah celkovo.
O správnosti tohto rozhodnutia sa uistil najmä vtedy, keď sa začala stretávať s jeho vlastným bratom Y.
Š., mesiac s ním intímne žila, chodila za ním domov.. Samotný brat to potvrdil vo výpovedí na polícií.
Žalovaná podala trestné oznámenie na svojho bývalého manžela, v priestupkovom konaní bol
riešený aj spor medzi žalovanou a priateľkou jej exmanžela O. B., trestné oznámenie podala na jeho

brata, rovnako po ich rozchode aj na neho, keď v októbri 2015 podala trestné oznámenie pre údajné
neplatenie výživného na ich syna. To však bolo zastavené. Výživné som jej platil, od narodenia dieťaťa
som jej dával peniaze, ale chybou bolo, že iba priamo jej, ale nemal o tom žiaden doklad. Žalovaná za
ním sama prišla s úradne potvrdeným papierom, v ktorom stálo, že mu daruje byt. Myslí si, že prepísanie
bytu na neho bolo z jej strany iba účelové, aby mu nemusela splatiť pôžičku.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkyne a listinnými dôkazmi, a to
dohodou o pôžičke, vyjadreniami strán sporu, uznesením o zastavení trestného stíhania pre trestný čin
zanedbania povinnej výživy zo dňa 25.2.2016, výpismi z biznis účtu žalobcu, rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp. zn. 24C 258/2015, čestným prehlásením R. P. zo dňa 3.7.2018 a D. P. zo dňa 2.7.2018,

ďalej prečítal z pripojeného spisu sp. zn. 27P 418/2015 výsluch strán sporu realizovaný na pojednávaní
dňa 16.8.2016 a z trestného spisu Obvodného oddelenia PZ v Sabinove č. ORP1336/SB-PO/2015
výsluch žalovanej R. Z. ako svedkyne, ktorý je obsahom uznesenia o vznesení obvinenia proti E. K. č.ORP1011/1-VYS-PO-2015 zo dňa 21.12.2015, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový
stav:

6. Dňa 17.09.2013 bola medzi stranami sporu podpísaná dohoda o pôžičke, v zmysle ktorej mal žalobca
požičať peňažnú sumu 10.000 eur žalovanej, ktorá sa zaviazala, že požičanú sumu vráti do 17.09.2014 v
plnejhodnotežalobcovi.PodpisyúčastníkovdohodyboliosvedčenépredMestskýmúradomvSabinove.

7. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že žalovanej vyplatil peniaze, konkrétne 10.000

eur v 100-eurových bankovkách, a to v deň, keď sa vrátili z mestského úradu. Peniaze vybral z jedného
z účtov, ktoré má v Slovenskej sporiteľni, približne pol roka predtým. O tom, že si chce žalovaná požičať
peniaze sa dozvedel v deň, keď podpísali zmluvu. V tom čase bývali spolu so žalovanou. V deň, keď
uzavreli zmluvu bola žalovaná u neho, potom išla k matke, ktorá býva 30 metrov od jeho domu.

8. Žalovaná pri svojom výsluchu na pojednávaní poprela, že by prevzala peniaze. Uviedla, že žalobca si

dal večer pohár vína, následne ju donútil podpísať túto listinu. Chcel si tak zaistiť, že od neho neodíde.
Keď tak nechcela spraviť, priniesol z podkrovia pištoľ, následne to preto podpísala. Na druhý deň šli
na matriku. Poukázala na to, že v marci 2014 sa im narodilo dieťa. Touto zmluvou teda mal možnosť
vyhrážať sa jej. Dňa 4. júna 2013 od neho odišla. Prehováral ju, aby sa vrátila. V marci 2015 vymenila
nehnuteľnosť - pol domu s exmanželom za byt patriaci expriateľke exmanžela. Žalobca jej nasľuboval

veci, že budú spolu žiť, že majú predsa syna, dúfala v zmenu, preto mu tento byt darovala. Vyhrážal
sa jej tým, že to využije, ak bude od neho žiadať výživné. Žalobca tiež oslovil expriateľku exmanžela, či
nechce kúpiť predmetný byt. Preto aj následne vytiahol túto fiktívnu zmluvu. Žalobca jej vravel, že jeho
priateľka má na účte 15.000 eur, teda môže ich mať kedykoľvek k dispozícii.

9. Z výsluchu svedkyne E. P.Q., matky žalovanej, vyplýva, že žalovaná, teda jej dcéra, prišla za ňou
šokovaná zdôveriť sa jej, že žalobca ju donútil podpísať papier, pričom jej žiadne peniaze nedal. Na jej
otázku, prečo to podpísala, jej povedal, že preto, že sa ho bála, bola pod nátlakom a naviac aj tehotná.
Zdôveriť sa jej prišla pár dni potom. Dcéra peniaze nepotrebovala, byt mala totiž zariadený. Poukázala
na to, že žalobca žalovanej pri platení nikdy nedal do rúk peniaze. Medzi žalobcom a žalovanou nebol

dobrý vzťah. Keď sa im narodil syn, dcéra s ním chcela žiť. So žalobcom sa však nedalo, podceňoval
ju, hrešil ju, nikdy nebol spokojný, nevážil si jej prácu. Žalobca ju párkrát aj udrel, trhal jej vlasy, zlomil
jej rebro. Uviedla, že dohodu, ktorú mali strany údajne napísať nevidela. Na políciu nešla žalovaná
žalobcove správanie a danú okolnosť nahlásiť, pretože chcela so žalobcom žiť v dobrom.

10. Z výpisov z účtu SPORObusiness, majiteľom ktorého je žalobca, je nepochybné, že z predmetného
účtu žalobca pravidelne od 01.01.2012 do 13.12.2013 aj viackrát do mesiaca vyberal väčší obnos
peňazí, konkrétne sumu 5.000 eur dňa 19.02.2013, 22.02.2013, 06.03.2013, 21.032013, 22.03.2013,
25.03.2013, a dňa 08.04.2013 dokonca až 40.000 eur, pričom konečný stav účtu k tomuto dňu
predstavoval 2.198,92 eura. Výpisy z účtu za obdobie majúce bezprostredne predchádzať poskytnutiu

pôžičky (5/2013 - 9/2013) však nepredložil.

11. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 24C 258/2015 zo dňa 14.02.2017, ktorý bol potvrdený
Krajským súdom v Prešove dňa 24.05.2018, bolo určené, že žalobkyňa (v tomto konaní žalovaná)
je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. Sabinov a to bytu č. XXX

na II. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa v Sabinove na ul.
V., postaveného na parcele KN-C č. XXX/X, ako aj spoluvlastníckeho podielu 50/3068 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súp. č. XXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu
50/3068 parcele KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 617 m2, na ktorej je bytový
dom č. XXX postavený a ktorá parcela je zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. Sabinov. Súd v tomto konaní

na základe vykonaného dokazovania ustálil záver o nevhodnom správaní žalovaného voči žalobkyni v
rozpore s dobrými mravmi (vyhrážal sa jej, že z nej spraví bezdomovca, používal na jej adresu vulgárne,
hanlivé výrazy; nepreukázal plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. Samuelovi v období pred marcom
2016).

12. Z výsluchu žalovanej, ktorý je obsahom uznesenia o vznesení obvinenia proti E. K. č. ORP 1011/1-
VYS-PO-2015 zo dňa 21.12.2015, čo je zrejmé z pripojeného trestného spisu Obvodného oddelenia PZ
v Sabinove č. ORP-1336/SB-PO-2015 (č.l. 46-47), vyplýva, že žalovaná koncom januára 2012 začala
vzťah s E. Š., ktorý trval 2 a pol roka. Od začiatku ich vzťahu do 17.9.2013 ho dvakrát opustila, čo voboch prípadoch prechádzalo to, že ju E. Š. zbil. Rovnako v oboch týchto prípadoch sa k nemu asi po
troch týždňoch vrátila, lebo ju prehováral. Dňa 17. 9. 2013, keď bola v 5. mesiaci tehotenstva, prišiel E.
Š. s návrhom, že musia spísať papier, niečím sa mu musí zaviazať, aby od neho neutekala. Následne

potom spísala 2 rovnaké papiere, že mu dlhuje10.000 eur, že si od neho požičala takú sumu. Text do
toho papiera jej diktoval on a potom sa obaja na tie dva rovnaké texty podpísali a išli ich overiť na
matriku na MsÚ Sabinov. Obe vyhotovenia si zobral E.D.. Tento dlžobný úpis podpísala preto, že sa ho
v ten večer bála, aby mala pokoj, lebo jej hrozil potrat. Uviedla, že sa vtedy večer E. Š. bála, lebo trieskal
s rukami po stole. Bála sa, že to bude ešte horšie, tak to spísala. Dňa 10.3.2014 sa im narodil syn T.

Š., no už mesiac pred pôrodom svojho partnera opustila, lebo sa s ním často hádala a dieťa chcela
donosiť v pokoji. Aj po pôrode žila u mamy. O tri týždne na to, ju E. Š. prehovoril a presťahovala sa opäť
k nemu, lebo si myslela, že sa zmení. Aj po dni 4.6.2014 bola so Š. v kontakte. Keď prišla reč na výživné,
opakovane jej viackrát pripomenul, či nezabudla, aký papier má s ním spísaný. Ďalej to už neriešila. O
dlžnom úpise v sume 10 000 eur hovorila iba svojej matke a neskôr sa dozvedela, že už o tom vie aj
jej brat R. P.. Doplnila, že v lete minulého roka sa jej E. K. a jej partner, teda jej brat R. P., pýtali, či je

pravda, že ju E. prinútil podpísať ten papier na 10.000 eur. Odpovedala, že áno a pýtala sa, odkiaľ to
vedia, na čo jej povedali, že sa Dušan priznal v rodine a takto sa to dozvedeli.

13. Žalovaná aj na pojednávaní konanom dňa 16.11.2016 vo veci sp. zn. 27P 480/2015 o úpravu práv a
povinností k mal. T. Š., nar. 10.03.2014, vypovedala, že odkedy odišla zo spoločnej domácnosti, žalobca

na ich syna neprispieval. Pokiaľ žiadala, aby jej prispieval, ešte v čase, keď bola tehotná, bolo asi v roku
2013, ju prinútil podpísať papier, že si od neho pýtala 10.000 eur. Boli spolu na notárskom úrade, bola
v zlom stave, podpísala mi to. Od tej doby je týmto papierom držal, aby od neho nežiadala výživné.

14.UznesenímOOPZSabinovČVS:ORP-1680/SB-PO-2015zodňa25.02.2016bolotrestnéstíhanieE.

Š. pre trestný čin zanedbania povinnej výživy zastavené, lebo v súlade s § 86 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona zanikla trestnosť činu.

15. Z čestného vyhlásenia R. P.Č. a D. P. vyplýva, že sa im ich sestra - žalovaná krátko po spísaní
fiktívnej pôžičky v roku 2013 zdôverila, že ju jej priateľ E. Š. prinútil pod nátlakom spísať papier o pôžičke

10.000 eur, ktoré jej nikdy nedal. Donútil ju to podpísať, aby ju mohol týmto vydierať.

16. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

17. Podľa. § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke, ponecháva veriteľ

dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.

18. V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 10.000 eur titulom zmluvy o pôžičke
poukazujúc na to, že žalovanej poskytol sumu 10.000 eur s tým, že sa dohodli, že žalovaná mu požičanú

sumu vráti do 17.09.2014.

19. Z ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná
forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou
náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie

predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu
(peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde,
medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z sp.zn. 3 Cdo 325/2009 , rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 98/2000, sp.zn. 25
Cdo 695/2003, 25 Cdo 696/2003).

20. Samotná pôžička teda vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.
Odovzdanie má za následok zánik tejto povinnosti, resp. oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť

prijaté požičané veci. Požičané veci sa musia odovzdať dlžníkovi a to priamo alebo nepriamo. Ak sa tak
nestane, medzi zmluvnými stranami vzťah z pôžičky nevznikne, aj keby všetky náležitosti tohto právneho
úkonu (vrátane náležitosti vôle) boli dané.21. V prejednávanom spore bolo preto pre posúdenie platnosti zmluvy o pôžičke potrebné zistiť, či došlo
k odovzdaniu peňazí - sumy 10.000 eur. Skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje
veriteľ, v danom prípade žalobca. Žalobca ako veriteľ musí preukázať skutočné odovzdanie predmetu

pôžičky žalovanej, nie preukázať možnosť veriteľa disponovať príslušnou peňažnou sumou (porovnaj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 78/2010)

22. V danom prípade žalobca ako veriteľ neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, aby nad
všetky pochybnosti preukázal, že dňa 17.09.2013 po návrate z mestského úradu, kde boli sporové

strany overiť podpisy na dohode o pôžičke, skutočne odovzdal žalovanej sumu 10.000 eur, ako to
tvrdil. Samotná zmluva ako listinný dôkaz vzhľadom na reálnosť tohto právneho úkonu nepostačuje.
Rovnako na unesenie dôkazného bremena v tomto smere nepostačuje ani skutočnosť, že žalobca
preukázal možnosť disponovať príslušnou sumou. Naviac, ak žalobca poukazoval na to, že finančnými
prostriedkami disponoval predkladajúc výpisy z jeho podnikateľského účtu (SPORObusiness), bolo na
ňom preukázať, že suma 10.000 eur bola v jeho účtovníctve vedená ako pohľadávka voči žalovanej. Vo

vzťahu k tejto okolnosti však žalobca žiadny dôkaz nepredložil, ani nenavrhol vykonať.

23.Pokiaľideoostatnévykonanýmdokazovanímzistenéskutočnosti,tienasvedčujútvrdeniužalovanej,
že išlo len o fiktívne uzavretú zmluvu, ktorú podpísala vzhľadom na násilné správanie žalobcu,
predovšetkým v obave o život svojho nenarodeného dieťaťa. Nebolo sporné, že žalovaná bola v čase

spísaniadohodyopôžičkevrannomštádiutehotenstva.Tvrdeniežalovanejonásilnomhrubomsprávaní
žalobcu k žalovanej bolo preukázané predovšetkým výpoveďou svedkyne E. P., matky žalovanej, ktorá
uviedla, že žalobca žalovanú párkrát aj udrel, trhal jej vlasy, zlomil jej rebro, podceňoval ju, hrešil,
nikdy nebol spokojný, nevážil si jej prácu. Uvedené tvrdenia žalobca nepoprel. Nedôstojné správanie
žalobcu vo vzťahu k žalovanej vyplýva aj výsledkov dokazovania v konaní vedenom na Okresnom

súde Prešov pod sp. zn. 24C 258/2015 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (k bytu na ulici
V. XX v Sabinove), keď súd vyhovel žalobe R. Z. (žalovaná) proti E. Š. (žalobca) s tým, že vrátenie
nehnuteľností ako daru bolo odôvodnené tým, že sa E. Š. správal k R. Z. nevhodne v rozpore s
dobrými mravmi (vyhrážal sa jej, že z nej spraví bezdomovca, používal na jej adresu vulgárne, hanlivé
výrazy; nepreukázal plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. Samuelovi v období pred marcom 2016).

V kontexte týchto skutočností možno preto prijať záver o pravdivosti pohnútok žalovanej, ktoré ju mali
viesť k podpísaniu spornej dohody o pôžičke.

24.Vtejtosúvislostipoukazujesúdinato,žežalobcažiadnymspôsobomnevyvrátil,baaninespochybnil
tvrdenie žalovanej (podporené aj výpoveďou svedkyne) o tom, že taký veľký obnos peňazí ani

nepotrebovala, pretože so žalobcom žili v jednej domácnosti a spoločne aj hospodárili. Žalovaná
poukázala i na to, že neuvažovala o kúpe, ani nekupovala žiadnu vec takej vysokej hodnoty, aby
si musela požičiavať peniaze, nebola ani zadlžená. Starala sa o svoje maloleté deti pochádzajúce z
predchádzajúceho manželstva a poberala ošetrovné na svojho zdravotne postihnutého syna. Jej bývalý
manžel na výživu detí riadne prispieval. Okrem toho žalobca podľa jej tvrdení veľmi dobre poznal jej

pomery a reálne mohol predpokladať, že by mu pôžičku ani nemala z čoho vrátiť.

25. Rovnako aj z pripojených spisov OOPZ Sabinov a Okresného súdu Prešov, obsahom ktorých sú
výpovedežalovanejjezrejmé,žežalovanáneustále,čiužvtrestnomalebosúdnomkonaní,poukazovala
na to, že ju žalobca prinútil podpísať dohodu o pôžičke, pričom jej žiadne peniaze nepožičal, pričom na

políciu to nešla ohlásiť jedine preto, že to nevedela nijako dokázať.

26. Dôkazná povinnosť pri odovzdaní peňažných prostriedkov titulom zmluvy o pôžičke zaťažuje
žalobcu. Ako bolo vyššie uvedené výsledok procesu dokazovania neumožnil prijať súdu záver o
pravdivosti tvrdenia žalobcu. Za tohto stavu súd rozhodol v neprospech tej strany sporu, v koho záujme

bolopodľahmotnéhoprávapreukázaťtvrdenúskutočnosť.Vdanomprípadejedôkaznánúdzanastrane
žalobcu a spočíva v nepreukázaní odovzdania peňažných prostriedkov žalovanej. So zreteľom na vyššie
uvedený právny záver a výsledky vykonaného dokazovania, mal súd za to, že žalobe nie je možné
vyhovieť, preto žalobu zamietol.

27. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.28. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP nezistiac
dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalovaná bola úspešná v celom rozsahu, a preto jej súd priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.