Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514210620
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1514210620.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: T. B., narodený

XX.XX.XXXX, trvale bytom Ul. XX. augusta XX, Q., zastúpený Advokátskou kanceláriou MULARČÍK A
PARTNERI, s.r.o., Nám. M. Benku 15, Bratislava, proti žalovaným: 1) I.. J. Q., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. XXXX/XX, Q. a 2) D.. T. U., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, Q., o zaplatenie
159.000 eur s príslušenstvom a odmenou 530 eur zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 285/2014-18 zo dňa 11.7.2014 sa ponecháva v platnosti.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného

rozkazu, v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3Zm 285/2014-18 zo dňa 11.7.2014
súduložilžalovanýmpovinnosť,abydotrochdníoddoručeniaspoločneanerozdielnezaplatili žalobcovi
zmenkovú sumu 159.000 eur so 6% - ným ročným úrokom zo zmenkovej sumy od 1.2.2012 do
zaplatenia, zmenkovú odmenu 530 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 11.363,46 eur alebo
aby v tej istej lehote podali námietky. Obaja žalovaní podali námietky, po podaní ktorých sa vec vedie
pod sp. zn. 1CbZm 25/2015.
2. Zmenkový platobný rozkaz súd vydal na základe § 175 ods. 1 zákona

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 23.12.2015. Počnúc od 1. júla
2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015
Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP).
3. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa
doterajších predpisov dokončia konania o zmenkovom platobnom rozkaze. Za také je podľa názoru
súdu možné považovať len konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y

ods. 2 OSP, ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil,
len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa doterajších predpisov preto súd rozhoduje
o námietkach, t. j. či ponechá alebo neponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti, v ostatnom už
platí Civilný sporový poriadok.
4. Žalovaní v spoločných námietkach uviedli, že žalobca nesplnil povinnosť
uloženú mu v § 38 zákona č. 191/1950 Zb., zmenku na platenie nepredložil, lebo by inak bola táto
skutočnosťuvedenánazmenke,čovšakuvedenénieje. Poukázalina§46zákona,vzmyslektorého ani

doložka „bez protestu“ neoslobodila majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť, pričom preukázať, že
lehoty neboli dodržané musí ten, kto sa toho voči majiteľovi odvoláva. Tvrdili, že žalobca ako majiteľ ani
jedného z nich v deň sročnosti, resp. nasledujúce dva dni, za účelom zaplatenia zmenky nekontaktoval,
z čoho usúdili, že zmenka na platenie nebola predložená, takže nie je možné na doložku „bez protestu“prihliadať a jej účinok nemohol byť riadne využitý. Keby majiteľ zmenku predložil a vystaviteľ by odoprel
platiť, logicky by sa po riadnom proteste, ktorý však vzhľadom na doložku nie je potrebný, počítala
lehota na vymáhanie od druhého dňa po sročnosti. Vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu na súde

22.4.2014, čiže viac ako po roku a dvoch dňoch odo dňa sročnosti (30.11.2012), mali zato, že nároky voči
vystaviteľovi aj zmenečnému ručiteľovi sú podľa § 70 ods. 2 zákona premlčané. Namietli preto v zmysle
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčanie práva a žiadali zmenkový platobný rozkaz zrušiť.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k námietkam uviedol, že z hľadiska skutkových
tvrdení ide len o účelové a ničím nepreukázané tvrdenia. Námietka premlčania je žalovanými zle

vyložená, ide o iný druh zmenky, než je popísaná v § 70 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. Žiadal preto
zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti.
6. Na prejednanie námietok nariadil súd viacero pojednávaní. Žalovanému v 1.
rade bolo predvolanie na ostatné pojednávanie doručené postupom podľa § 111 ods. 3 CSP, a nakoľko
sa nedostavil, súd pojednávanie uskutočnil v jeho neprítomnosti. Dokazovanie bolo vykonané listinnými
dôkazmi založenými v súdnom spise.

7. Žalovaný v 2. rade na ostatnom pojednávaní uviedol, že celkovo boli
poskytnuté 2 alebo 3 pôžičky, k jednej z nich v sume 2.360.000 Sk z 24.9.2008, bola vystavená zmenka,
neskôr prekonvertovaná na eurá. Táto pôžička už bola splatená. Žalobcom uplatnená zmenka je z roku
2012, nechápe konverzovanie sumy na 159.000 eur a nakoľko zmenku k dispozícii nemá a nevie, či
ju ako ručiteľ podpísal, navrhol znalecké dokazovanie na pravosť podpisu ručiteľa na zmenke, ktorého

uzáverom sa podriadi. Súčasne žiadal, aby súd ako svedka vypočul žalovaného v 1. rade, ktorý situáciu
navodil, na žalovaného v 1. rade sa on vo všetkom spoliehal, aj na jeho prísľub, že napriek podaným
námietkam vyrieši so žalobcom vec mimosúdne. Tvrdil, že v podstate je poškodeným on sám, lebo
aj jemu žalovaný v 1. rade dlhuje a ešte má zaňho do budúcna platiť zmenku, z ktorej nemal žiaden
prospech. Chcel preto, aby sa najprv vyčerpali všetky možnosti na vymoženie dlhu od žalovaného v 1.

rade, keďže až potom by sa malo jednať s ním ako ručiteľom, ktorý nemal z veci žiaden osoh, peniaze
nezneužil ani nevyužil.
8. Žalobca na podanej žalobe a na písomnom vyjadrení k námietkam zotrval.
Uviedol, že námietky samotné a ani skutočnosti, ktoré žalovaný v 2. rade na svoju obranu dodatočne
použil na pojednávaní, nie sú spôsobilé spochybniť záväzok zo zmenky.

9. Z prvopisu zmenky, vystavenej v Bratislave dňa 11.7.2012, súd zistil,
že jej vystaviteľom je žalovaný v 1. rade, ktorý sa zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 30.11.2012 v
Bratislave zmenkovú sumu 159.000 eur, bez protestu. Žalovaný v 2. rade zmenku podpísal ako aval.
10. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č.
191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Predložením

jej prvopisu žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak
zmenka nebola zaplatená, šesťpercentný úrok odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny
percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).
11. Námietku proti pravosti podpisu zmenkového ručiteľa, resp. zániku príčinného
vzťahu zmenky splnením, vzniesol žalovaný v 2. rade až na pojednávaní, a to napriek tomu, že bol v

súlade s § 175 ods. 1 OSP, v znení platnom do 23.12.2015, v zmenkovom platobnom rozkaze poučený,
že v námietkach, ktoré treba podať do troch dní od doručenia, musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému
platobnému rozkazu namieta. Pojednávanie súd nariadil na prejednanie včas podaných námietok, podľa
prvej vety § 175 ods. 4 OSP (v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP a § 471 ods. 2 CSP) na námietky
podané neskôr už nie je možné prihliadať. Vzhľadom na koncentračnú zásadu, ktorou sa námietkové

konanie riadi, nebolo teda možné na dodatočne vznesené námietky prihliadať, preto aj žalovaným v 2.
radenavrhnutédokazovanie napreukázaniedôvodnostioneskorenýchnámietokbolonadbytočnéasúd
dokazovaniezdôvoduhospodárnostikonanianevykonal.Priposudzovaníotázky,čizmenkažalovaných
zaväzuje, bolo možné vychádzať jedine z tých námietok, ktoré žalovaní uplatnili v zákonom stanovenej
lehote.

12. Žalovaní namietali, že im žalobca zmenku na platenie nepredložil, čo je podľa
nich preukázané tým, že predloženie zmenky na platenie nie je na nej uvedené.
13. V niektorých prípadoch zmenkový zákon vyžaduje, aby, okrem nevyhnutných
náležitosti zmenky, boli na nej zapísané aj ďalšie údaje, napr. podľa čl. I. § 25 ods. 1 sa na zmenku
píše prijatie, podľa čl. I. § 31 ods. 1 sa píše na zmenku alebo jej prívesok ručiteľské vyhlásenie, podľa

čl. I. § 57 sa na zmenke vyznačí prijatie pre česť, alebo podľa čl. I. § 86 sa na zmenke vyznačí, že bol
vykonaný protest. Žiadne ustanovenie zmenkového zákona však nevyžaduje, aby sa na vlastnú zmenku
napísalo alebo vyznačilo, že bola predložená vystaviteľovi na platenie, preto len samotná skutočnosť,že na predmetnej zmenke chýba zápis o tom, že predložená na platenie bola, nie je možné bez ďalšieho
považovať za dôkaz o tom, že k predloženiu nedošlo.
14. Treba súhlasiť so žalovanými, že doložka „bez protestu“ napísaná na

zmenke nezbavila žalobcu povinnosti predložiť zmenku vystaviteľovi na platenie v lehotách uvedených
v čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona. Povinnosť vyplýva z čl. I. § 46 ods. 2 zmenkového zákona,
ale žalovaní zjavne nevzali do úvahy, že v zmysle druhej vety tohto ustanovenia majú oni povinnosť
preukázať, že lehoty neboli dodržané. Iba samotné tvrdenie žalovaných, že ich žalobca v prezentačné
dni nekontaktoval, ako dôkaz nepostačuje.

15. K námietke nepredloženia zmenky na platenie a k námietke, že si
žalobca nárok na súde uplatnil po uplynutí ročnej premlčacej doby, považuje súd za potrebné upozorniť,
že zmenkový zákon v prvej časti článku I. pojednáva o zmenke cudzej a v druhej časti o zmenke
vlastnej. Osobitná úprava o vlastnej zmenke sa týka len obsahových náležitostí zmenky, v ostatnom
sa, za podmienok uvedených v §§ 77 a 78, použijú aj na vlastnú zmenku ustanovenia zmenkového
zákona o cudzej zmenke. V zmysle čl. I. § 78 ods. 1 zmenkového zákona je vystaviteľ vlastnej zmenky

zaviazaný rovnako ako príjemca cudzej zmenky. Majiteľ má proti príjemcovi priamy nárok zo zmenky
(čl. I. § 28 ods. 2 zmenkového zákona), takže priamym zmenkovým dlžníkom je aj vystaviteľ vlastnej
zmenky. Vzhľadom na to tie ustanovenia prvej časti článku I. zmenkového zákona, upravujúce práva a
povinnosti príjemcu, platia aj pre vystaviteľa vlastnej zmenky. Vystaviteľ cudzej zmenky je len nepriamy
dlžník, preto tie ustanovenia prvej časti článku I. zmenkového zákona, ktoré sa týkajú vystaviteľa, nie

je možné použiť na vystaviteľa vlastnej zmenky ako priameho dlžníka.
16. Zmeškaním prezentačných alebo protestačných lehôt majiteľ na základe čl. I.
§ 53 ods. 1 zmenkového zákona (ktoré ustanovenie v zmysle čl. I. § 77 ods. 1 platí aj pre vlastné
zmenky) svoje práva stráca len proti indosantom, vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám zmenkovo
zaviazaným okrem príjemcu. Žalovaný v 1. rade je vystaviteľ vlastnej zmenky, preto by žalobca proti

nemu práva nestratil, ani keby sa žalovaným podarilo preukázať, že zmenka nebola na platenie
predložená. Rovnako by žalobca práva nestratil ani proti žalovanému v 2. rade, ktorý sa zaručil za
vystaviteľa vlastnej zmenky a v zmysle čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona je zaviazaný rovnako ako
žalovaný v 1. rade.
17. V jednoročnej lehote sa podľa čl. I. § 70 ods. 2 zmenkového zákona

premlčiavajú len nároky majiteľa proti indosantom a vystaviteľovi (cudzej zmenky). Zmenkové nároky
proti príjemcovi sa v zmysle čl. I. § 70 ods. 1 zmenkového zákona premlčiavajú v troch rokoch odo dňa
splatnosti. Žalovaní v 1. a 2. rade sú zaviazaní rovnako ako príjemca, zmenkové nároky žalobcu proti
nim sa preto tiež premlčiavajú v trojročnej lehote. Zmenka sa stala splatnou 30.11.2012, a keďže žaloba
bola na súd podaná už 22.4.2014, k premlčaniu nedošlo.

18. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané,
že by žalovaní z dôvodov uvedených vo včasných námietkach nemali povinnosť tento záväzok splniť,
preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti
19. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP), ktoré nasledovalo po
vydaní zmenkového platobného rozkazu, bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v tomto

štádiu konania plný úspech, má preto nárok na náhradu trov v celom rozsahu.
20. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho

doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2
vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom
podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).