Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/169/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200342
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7016200342.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu
V.. O. K., I. XX.XX.XXXX, Z. V.. W. XXXX/XX, XXX XX W., proti žalovanému Úradu práce sociálnych vecí
a rodiny Michalovce, so sídlom ul. Saleziánov 1, 071 01 Michalovce, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal priznania odškodnenia - nemajetkovej ujmy vo výške
20.000,00 Eur za priamu diskrimináciu v dôsledku postupu žalovaného v rozpore so zákonom č.
417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný od počiatku nesprávne
postupoval, keď potrebné tlačivo „ potvrdenie o trvaní PN“ za každý mesiac trvania PN do septembra
2015 žalobcovi nedoručil. Túto skutočnosť mal zistiť aj nadriadený orgán, ktorý to žalovanému vytkol.

Aj predtým už žalovaný spôsobil žalobcovi problémy s nevyplatením pomoci v hmotnej núdzi v sume
mesačne 61,60 Eur za mesiace júl a august 2015, za čo sa písomne žalobcovi aj ospravedlnil.
Ako rozhodujúcu skutočnosť opisuje žalobca rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.03.2016, ktorým mu
znížil preddavok na pomoc v hmotnej núdzi na sumu 134,40 Eur mesačne od 01.02.2016 a to z
dôvodu, že žalobca nedoručil žalovanému tlačivo o trvaní práceneschopnosti potvrdené lekárom do
3. dňa nasledujúceho mesiaca a teda potvrdenie o trvaní práceneschopnosti k 29.02.2016 nedoručil

žalovanému do 03.03.2016, preto mu zanikol nárok na ochranný príspevok. Žalobca má zato, že, že
predmetné tlačivo s osvedčením o nepriaznivom zdravotnom stave, potvrdené ošetrujúcim lekárom
doručil žalovanému dňa 01.02.2016, preto podal proti rozhodnutiu žalovaného odvolanie a pokus o
mimosúdne pokonávku. Takéto zákerné konanie mu spôsobuje ešte väčšie zdravotné problémy a preto
žiadal za priamu diskrimináciu zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 20.000,00
Eur.

2. 2. Podaním zo dňa 07.03.2017 sa žalovaný vyjadril k podanej žalobe a uviedol, že navrhuje podanú
žalobu zamietnuť ako zjavne neopodstatnenú v celom rozsahu. Žalobca je od 30.05.2006 vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Michalovce a od
01.07.2007 je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi. V súčasnej dobe je kompletný administratívny spis
vo veci poskytovania pomoci v hmotnej núdzi žalobcovi, JUDr. Hajdukovi Vladimírovi odstúpený na
druhostupňové konanie Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny. K dnešnému dňu nebolo žalovanému

doručené právoplatné druhostupňové rozhodnutie a nebol vrátený administratívny spis. V súlade
s ustanoveniami zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a internými usmerneniami Ústredia práce, sociálnychvecí a rodiny žalovaný rozhodol - vo veci poskytovania pomoci v hmotnej núdzi žalobcovi, po
prehodnotení nároku na ochranný príspevok - rozhodnutím č. Ml 1/RHNaNV/SOC/2016/13127-0054
zo dňa 08.03.2016 o znížení preddavku na pomoc v hmotnej núdzi na sumu 134,40 EUR mesačne

od 01.02.2016. Pomoc v hmotnej núdzi bola priznaná vo forme preddavku z dôvodu, že na súde
prebieha konanie vo veci striedavej starostlivosti o dieťa žalobcu a o určenie výživného. Voči
rozhodnutiu sa žalobca odvolal. Druhostupňový správny orgán, Ústredie práce, sociálnych vecí a
rodiny, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie žalovaného potvrdil rozhodnutím č. j. UPS/US1/
SSVOPHNSSD/SOC/2016/4479-0002 Št zo dňa 29.04.2016. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 13.05.2016. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že kópie predmetných rozhodnutí predkladá
žalovaný z administratívneho spisu DMS 2016/1270 vo veci „Postúpenie podania JUDr. Vladimíra
Hajduka na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“ Ministerstvu práce, sociálnych vecí a
rodiny SR v súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“.
Žalovaný postúpil listom zo dňa 21.03.2016 MPSVaR SR podanie žalobcu zo dňa 16.03.2016, ktorým si

žalobca uplatňoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu údajného porušenia zásad rovnakého
zaobchádzania úradom voči práceneschopnému občanovi, pokus o mimosúdnu pokonávku a o náhradu
nemajetkovej ujmy, primeraného zadosťučinenia v sume 20 000.-EUR. MPSVaR SR, odbor právnych
služieb, listom č.37782/2016, 15305/2016-M OPS zo dňa 13.09.2016 informoval žalobcu, JUDr. Hajduka
Vladimíra, o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody so záverom, že žalobca

nebude odškodnený. Kópiu listu pre účely súdneho konania predložilo MPSVaR SR na vyžiadanie
žalovaného Predloženými dôkazmi žalovaný zároveň vyvracia tvrdenie žalobcu, že žalovaný nereagoval
na žalobcov pokus o mimosúdnu pokonávku zo dňa 16.03.2016. Žalovaný preukázal, že postupoval v
súlade s platnými právnymi predpismi keď postúpil podanie žalobcu vecne príslušnému orgánu štátnej
správy na konanie podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný je toho názoru,
že celý proces rozhodovania o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi žalobcovi, resp. o poskytovaní
ochranného príspevku počas trvania nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu je v súlade s platnou
právnou úpravou.
3. Podaním zo dňa 24.04.2016 sa k veci opakovane vyjadril žalobca, ktorý výrazne apeloval na

skutočnosť, že podáva žalobu v zmysle ustanovení antidiskriminačného zákona, pričom sa má jednať
o priamu diskrimináciu jeho osoby počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného
stavu žalobcu, kedy žalovaný s ním nezaobchádzal rovnako ako s inými posudzovanými občanmi pri
vyplácaní ochranného príspevku počas práceneschopnosti, lebo aj po splnení zákonných podmienok,
ochranný príspevok za mesiac máj 2016 mu vyplatený nebol v danom období, pričom mu patril. Žalobca

zdôraznil, že nerieši vec podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ani podľa Správneho poriadku a má za to, že
listinné dôkazy predložené žalovaným nesúvisia s prejednávanou vecou. Žalovaný vyrába problémy a
potom nevie čo rieši. Následne označil za dôkazy úplne nové rozhodnutia žalovaného a to rozhodnutie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. ÚPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/4479-005Št. zo dňa
16.09.2016, právoplatné dňa 30.09.2016, ktorým bolo vyhovené odvolaniu žalobcu a rozhodnuté, že mu

patrí príspevok aj za máj 2016. Následne mu bol ochranný príspevok priznaný rozhodnutím žalovaného
č. M11/RHNaNV/SOC/2016/13127-0079 zo dňa 11.11.2016 v sume 34,70 Eur vyplatený až v decembri
2016. Po zániku ochranného príspevku žalovaný vec neriešil preddavkovo podľa zákona o životnom
minime.

4. Podaním zo dňa 06.06.2017 sa žalovaný vyjadril a uviedol, že vo veci vyjadrenia žalobcu zo
dňa 24.04.2017 ide o vyjadrenia k rozhodovaciemu procesu o pomoci v hmotnej núdzi poskytovanej
žalobcovi až po podaní predmetnej antidiskriminačnej žaloby. Napriek tomu žalovaný podáva vyjadrenie
k uvádzaným skutočnostiam: Ochranný príspevok za mesiac máj 2016 bol žalobcovi vyplatený po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia žalovaného úradu č. MI1/RHNaNV/SOC/2016/13127-0079 zo

dňa 11.11.2016, ktorým žalovaný úrad priznal nárok na výplatu ochranného príspevku rešpektujúc
právny názor druhostupňového orgánu vyslovený v rozhodnutí číslo UPS/US1/SSVOPHNSSD/
SOC/2016/4479- 0005 Št. zo dňa 16.09.2016. Kompletný administratívny spis bol na úrad zasielaný
podľa sprievodného listu 18.10.2016. Rozhodnutie žalovaného úradu zo dňa 11.11.2016 nadobudlo
právoplatnosť 01.12.2016. Ochranný príspevok za mesiac máj 2016 v sume 34,70 EUR, vo forme,

preddavku na pomoc v hmotnej núdzi, podľa APV RSD (aplikačného programového vybavenia
Riadenie sociálnych dávok) bol žalobcovi vyplatený v najbližšom výplatnom termíne 12.12.2016.
V zmysle uvedeného celý proces rozhodovania o priznaní a vyplácaní ochranného príspevku
žalobcovi v rozhodnom období, vrátane príspevku za mesiac máj 2016, bol v súlade s príslušnýmiprávnymi predpismi - bez prieťahov a nečinnosti žalovaného úradu. Žalobca sa dožaduje nárokov v
zmysle antidiskriminačného zákona z dôvodu, že žalovaný počas 12 kalendárnych mesiacov trvania
nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu nezaobchádzal so žalobcom rovnako ako s inými občanmi

úradom posudzovanými v zmysle zákona o vyplácaní ochranného príspevku. Žalovaný je toho názoru,
že žaloba nemá oporu v zákone. V žiadnom prípade nejde o diskrimináciu žalobcu z dôvodu porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania zo zákonom uvedených dôvodov. Celý proces rozhodovania o
poskytovanípomocivhmotnejnúdzižalobcovi,resp.o.poskytovaníochrannéhopríspevkupočastrvania
nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu, je podľa názoru žalovaného v súlade s platnou právnou

úpravou.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobca e-mailom, podaním zo dňa 04.09.2017 ospravedlnil súdu
svoju neúčasť na nariedenom pojednávaní z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a súhlasil, aby
súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, podľa
§ 180Civilného sporového poriadku.

6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že má za to, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu neopodstatnená,
a preto ju navrhol v plnom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania spočívajúcu
v cestovných nákladoch. Ako vyplýva z podanej žaloby žalobca ju označil ako žalobu antidiskriminačnú,
ktorou žiada o priznanie odškodnenia nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- Eur za diskrimináciu,

ktorá mu vznikla postupom a rozhodovaním žalovaného v rozpore s ust. zákona č. 417/2013 Z.z..
Poukázal na to, že celý proces rozhodovania o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, resp. o poskytovaní
ochranného príspevku počas trvania nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu je v súlade s platnou
právnou úpravou, a teda zákonom č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi ako aj procesným
právnym predpisom Zákonom o správnom konaní. Žalovaný je toho názoru, že žaloba nemá oporu v

zákone, v žiadnom prípade sa nejedná o diskriminačnú žalobu, z dôvodu porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania. Poukázal na to, že žalobca opakovane voči každému rozhodnutiu žalovaného, ktoré
je nepriaznivé voči jeho osobe podáva odvolania, resp. všetky dostupné opravné prostriedky, o ktorých
podaniach následne rozhoduje druhostupňový správy orgán, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
pričom aj v danom prípade, kde žalobca napáda nepriznanie ochranného príspevku za mesiac február je

potrebné povedať, že Ústredie práce svojim rozhodnutím zo dňa 29.04.2016 odvolanie žalobcu zamietol
a potvrdil, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom. Toto rozhodnutie nadobudlo aj právoplatnosť.
Preto aj na základe iných rozhodnutí nadriadených orgánov mal za to, že nedošlo k porušeniu zákona č.
417/2013Z.z..Zároveňpoukázalnato,žežalovanýopakovanepodávažalobyainépodaniaadresované
takžalovanémuakoajÚstrediupráce,MSSR,ombudsmanovi,prokurátoroviiprezidentovi.Zároveňmal

za to, že zo žaloby nevyplýva v čom spočíva nemajetková ujma, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená.
Či teda došlo k ohrozeniu jeho zdravia, resp. jeho osobnosti, akým spôsobom k tomu došlo, neuvádza
ani ako bol diskriminovaný, kým a v čom teda vidí ujmu, ktorá mu mala byť spôsobená.

7.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmizaloženýmivspiseazistilnasledovný

skutkový stav.

8. Z Rozhodnutia žalovaného číslo MI 1/RHNaNV/SOC/2016/13127-0054 zo dňa 08.03.2016 vyplýva,
že žalovaný žalobcovi znížil preddavok na pomoc v hmotnej núdzi na sumu 134,40 Eur mesačne
od 01.02.2016 a to z dôvodu, že žalobca dňa 15.01.2016 prevzal poučenie pre občana žiadajúceho

pomoc v hmotnej núdzi, na základe ktorého bol poučený, že občan v hmotnej núdzi je povinný tlačivo o
trvaní práceneschopnosti potvrdené lekárom odovzdať na úrad mesačne vždy do 3. dňa nasledujúceho
mesiaca. Nárok na ochranný príspevok zanikne, ak občan toto tlačivo vo vyššie stanovenej lehote
nepredloží. Nakoľko žalobca potvrdenie o trvaní práceneschopnosti k 29.02.2016 do 03.03.2016
nepredložil, zanikol mu tak nárok na ochranný príspevok.

9. Z Rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a
štátnych sociálnych dávok č.j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/4479-0002 Št zo dňa 29.04.2016,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.05.2016 vyplýva, že voči vyššie citovanému rozhodnutiu
zo dňa 08.03.2016 podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal o zrušenie

rozhodnutia autoremedúrou, nakoľko je kontra legem. Odvolanie odôvodnil tým, že je dočasne
práceneschopný, pričom všetky potrebné tlačivá boli žalovanému doručené, konkrétne potvrdenie o
dočasnej práceneschopnosti s poznámkou PN k 31.01.2016 trvá, boli žalovanému doručené dňa
01.02.2016. Odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie žalovaného číslo MI 1/RHNaNV/SOC/2016/13127-0054 zo dňa 08.03.2016 potvrdil, pričom mal za to, že žalovaný postupoval správne,
keď napadnutým rozhodnutím žalobcovi znížil preddavok na pomoc v hmotnej núdzi o sumu ochranného
príspevku, nakoľko žalobca nesplnil svoju povinnosť a ku dňu 29.02. 2016 nepredložil žalovanému

potvrdenie o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti.

10. Dňa 16.03.2016 doručil žalobca žalovanému Pokus o mimosúdnu pokonávku a o náhradu
nemajetkovej ujmy, v ktorom žiadal s poukazom na rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.03.2016 o
odobratí ochranného príspevku, v ktorom videl porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré mu

vyvolalo vážne zdravotné problémy zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 20.000,00 Eur,
pod hrozbou riešenia veci v súdnom konaní.

11. Žalovaný dňa 21.03.2016 postúpil predmetný Pokus o pokonávku žalobcu zo dňa 16.03.2016
Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny v súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Priložil aj doručenky o prevzatí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, dňa 24.03.2016, Ústredia
práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 24.03.2016 a žalobcu dňa 23.03.2016.

12. Z Informácie o výsledku predbežného prerokovania adresovaného žalobcovi dňa 13.09.2016
vyplýva, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predmetný Pokus o pokonávku kvalifikovalo

ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Pri
posudzovaní žiadosti vychádzalo zo spisovej dokumentácie žalovaného a dospelo k záveru, že žalobca
nebude odškodnený.

13. Z Rozhodnutia žalovaného číslo MI 1/RHNaNV/SOC/2016/13127-0079 zo dňa 11.11.2016,

právoplatného dňa 01.12.2016, vyplýva, že žalovaný žalobcovi priznal preddavok na pomoc v hmotnej
núdzi v sume 169,10 Eur mesačne od 01.05.2016 do 31.05.2016, nakoľko rozhodnutím Ústredia práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava číslo UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/4479-0005 Št zo dňa
16.09.2016, právoplatným dňa 30.09.2016 bolo vyhovené odvolaniu žalobcu a rozhodnutie žalovaného
bolo zrušené a vrátené žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací orgán bol názoru, že

žalobcovi ochranný príspevok v zmysle § 11 ods. 2 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi patrí aj za
mesiac máj 2016, nakoľko žalobca trvanie svojej práceneschopnosti k 31.05.2016 preukázal včas dňa
08.06.2016. Rozdiel v sume ochranného príspevku vo výške 34,70 Eur mal byť žalobcovi vyplatený po
nadobudnutí právoplatnosti predmetného uznesenia.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a
preto ju v celom rozsahu zamietol.

15. Podľa § 2 ods.1, zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a
o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),

dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia,
náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného
postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka,
politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného
postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. 1a)

16. Podľa § 2a ods.1, antidiskriminačného zákona, diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama
diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na
diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.

17. Podľa § 2a ods.2, antidiskriminačného zákona, priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie,
pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa
mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

18. Podľa § 3 ods.1, antidiskriminačného zákona, každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého

zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia,
zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.19. Podľa § 5 ods.1 a 2, antidiskriminačného zákona, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania
sa v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní
zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1. Zásada rovnakého zaobchádzania podľa

odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi v oblastiach
prístupu a poskytovania

a) sociálnej pomoci, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového
dôchodkového sporenia, štátnej sociálnej podpory 4) a sociálnych výhod,

b) zdravotnej starostlivosti, 5)

c) vzdelávania, 6)

d) tovarov a služieb vrátane bývania, ktoré sú poskytované verejnosti právnickými osobami a fyzickými

osobami-podnikateľmi. 7)

20. Podľa § 9 ods.1, antidiskriminačného zákona, každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké
zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

21. Podľa § 9 ods.2, antidiskriminačného zákona, každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa
domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal
zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav
alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z

dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti
právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.

22. Podľa § 9 ods.3, antidiskriminačného zákona, ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce,
najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť,

spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

23. Podľa § 11 ods.1, antidiskriminačného zákona, konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady

rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté
porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalobca"). Žalobca je povinný v návrhu označiť
osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalovaný").

24. Podľa § 11 ods.2, antidiskriminačného zákona, žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu

rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať,
že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

25. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. ( Občianskeho zákonníka), fyzická osoba má právo na ochranu
svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho

mena a prejavov osobnej povahy.

26. Podľa § 13 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

27. Osobnosť fyzickej osoby je v zmysle § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka chránená len vo
vzťahu k zásahom do jej jednotlivých osobnostných práv, ktoré možno kvalifikovať ako neoprávnené
(protiprávne). Neoprávneným zásahom je taký zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore
s právami a povinnosťami subjektu, ktorý do osobnostných práv iného zasahuje, v rozpore s právamia povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnym poriadkom. Z hľadiska poskytnutia ochrany
nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene či nezavinene, alebo vedome či
nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať

ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobností fyzickej osoby. Za neoprávnený zásah sa
nepovažuje kritika, ak je pravdivá a súčasne svojou formou primeraná. Neoprávneným zásahom nie
sú ani podnety, upozornenia a sťažnosti urobené primeraným spôsobom, adresované príslušným
orgánom. Predpokladom pre poskytnutie ochrany pred zásahmi do práva na ochranu osobnosti v zmysle
ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka je okrem iného skutočnosť, že zásah bol neoprávnený.

Nemožno hovoriť o neoprávnenom zásahu tam, kde takýto zásah zákon dovoľuje alebo tam, kde k
zásahu došlo v rámci výkonu subjektívneho práva, hoci inak sa zásah týka fyzickej osoby. Z ustanovení
zákona č.365/2004 Z.z. (Antidiskriminačný zákon) vyplýva zásada, podľa ktorej výkon práv a povinností
v sociálnom zabezpečení musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nemôže svoje práva a povinnosti
zneužívať sledujúc úmysel poškodiť druhého účastníka vzťahu. Diskriminácia pritom môže spočívať v
zámernomznevýhodňovaníavytváranínerovnýchpodmienok,pričompodpojmomdiskrimináciamožno

vo všeobecnosti rozumieť zaujaté neuznávanie rovnosti rozlišovania osôb pri priznávaní práv, výhod a
podobne. O diskrimináciu ide vtedy, ak dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu s jednotlivcami, ktorí
sa nachádzajú v obdobných situáciách bez objektívneho a rozumného zdôvodnenia. Za objektívne a
rozumnézdôvodneniesapovažujezdôvodnenie,ktorésledujelegálnycieľarešpektujerozumovýrámec
primeranosti medzi použitými prostriedkami a zamýšľaným cieľom.

28. Predmetom konania v danej veci je antidiskriminačná žaloba, ktorou sa žalobca domáhal
priznania odškodnenia - nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,00 Eur, z dôvodu že žalovaný
nepriznaním ochranného príspevku od 01.02.2016 rozhodnutím žalovaného číslo MI 1/RHNaNV/
SOC/2016/13127-0054 zo dňa 08.03.2016 a následne aj ďalšími rozhodovacími procesmi o pomoci v

hmotnej núdzi poskytovanej žalobcovi, ku ktorým však došlo až po podaní antidiskriminačnej žaloby
porušil zásadu rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení vo vzťahu k žalobcovi, čím zasiahol
dojehopráv,keďžepočas12kalendárnychmesiacovtrvanianepriaznivéhozdravotnéhostavuužalobcu
s ním nezaobchádzal rovnako ako s inými občanmi posudzovanými v zmysle zákona o vyplácaní
ochrannéhopríspevkupočaspráceneschopnostiatedavrozporesozákonomč.417/2013Z.z.opomoci

v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

29. V konaní nebolo preukázané, že by došlo zo strany žalovaného k rozdielnemu zaobchádzaniu s
občanmi, ktorý spĺňali jednotlivé kritériá nároku na ochranný príspevok podľa zákona č. 417/2013 Z.z. o
pomoci v hmotnej núdzi. Žalobca vo svojej žalobe ani presne nešpecifikoval, akým spôsobom malo dôjsť

k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzanie v porovnaní s inými občanmi. Naopak poukazoval len na
jednotlivé rozhodnutia žalovaného, z ktorých však súdu po ich preskúmaní vyplýva, že žalovaný v rámci
rozhodovania o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi ( zákon č. 417/2013Z.z.) žalobcovi, respektíve o
poskytovaní ochranného príspevku počas trvania nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu postupoval
v súlade s platnou právnou úpravou. Včas a bez prieťahov rozhodoval o jednotlivých nárokoch žalobcu,

jeho podania - odvolanie voči rozhodnutiu žalovaného zo dňa 08.03.02016 včas postúpil nariadenému
orgánu- Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý jeho rozhodnutie potvrdil. Čo sa týka Pokusu o
mimosúdnu pokonávku, aj tento bol postúpený Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava na
ďalší postup bez zbytočných prieťahov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predmetný Pokus o
pokonávku kvalifikovalo ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona

č. 514/2003 Z.z. Pri posudzovaní žiadosti vychádzalo zo spisovej dokumentácie žalovaného a dospelo
k záveru, že žalobca nebude odškodnený. O výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody bol žalobca informovaný.

30. O diskrimináciu ide vtedy, ak dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu s jednotlivcami, ktorí sa

nachádzajú v obdobných situáciách bez objektívneho a rozumného zdôvodnenia. Za objektívne a
rozumnézdôvodneniesapovažujezdôvodnenie,ktorésledujelegálnycieľarešpektujerozumovýrámec
primeranosti medzi použitými prostriedkami a zamýšľaným cieľom. S poukazom na rozhodnutia NS SR
sp. zn. 3 Cdo 171/2008, ÚS SR sp. zn. IV.ÚS16/2009 súd zastáva názor, že len subjektívny názor
žalobcu, jeho samotný pocit, či vnútorné presvedčenie o diskriminácii jeho osoby nie je dôvodom na

prijatie záveru, že vo vzťahu k nemu mohlo dôjsť k diskriminačnému postupu. Z vnútroštátnej právnej
úpravy § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. Antidiskriminačného zákona totiž vyplýva, že dôkazné
bremeno v sporoch týkajúcich sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania nezaťažuje len a výlučne
žalovanú stranu, ale zaťažuje aj žalobcu. Žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce saskutočností, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii jeho osoby.
Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno
dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že

pohnútkou diskriminačného konania je napr. jeho rasa či etnická príslušnosť (pôvod), vek, sexuálna
orientácia, farba pleti, jazyk, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie. Až
následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má právo preukazovať svoje tvrdenia,
že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania.

31. Vzhľadom na to, že v konaní nebola preukázaná existencia nerovnakého zaobchádzania so
žalobcom, nebol daný predpoklad pre poskytnutie ochrany v zmysle ustanovení antidiskriminačného
zákona, ani pre poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia alebo náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Žalobca svoju dôkaznú povinnosť neuniesol, keď ním predložené listinné dôkazy
(Rozhodnutie žalovaného číslo MI 1/RHNaNV/SOC/2016/13127-0054 zo dňa 08.03.2016,Pokus o
mimosúdnu pokonávku a o náhradu nemajetkovej ujmy zo dňa 16.03.2016 Rozhodnutie žalovaného

číslo MI1/RHNaNV/SOC/2016/13127-0077 zo dňa 09.11.2016), z objektívneho hľadiska nepreukazujú
také okolnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať na prvý pohľad, že došlo k porušeniu
zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca vzhľadom k namietanej rozhodovacej činnosti žalovaného
ani v jednom zo svojich podaní nešpecifikoval v akom konaní spočíva rozdielne zaobchádzanie s inými
občanmi spĺňajúcimi nárok na poskytnutie ochranného príspevku v zmysle zákona č. 417/2013 Z.z., len

poukazoval na všetky rozhodnutia žalovaného, ktoré boli nepriaznivé voči jeho osobe. V konaní neboli
žalobcom preukázané žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že došlo k priamej alebo
nepriamej diskriminácii, s poukazom na čo neprišlo ani k presunu dôkaznej povinnosti na žalovaného,
že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a z uvedených dôvodov preto súd žalobu
v celom rozsahu zamietol.

32. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2

Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník

33. Náhrada trov konania bola žalovanému priznaná vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva

na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktorépredchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).