Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/110/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714202619
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7714202619.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu P. J., bytom v Q., Y. Č.. X, zastúpeného
JUDr. Miroslavom Hospodárom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Námestie slobody č. 13 proti
žalovanej F. Z., bytom W., W. XSF, XX Y. V., A., zastúpenej JUDr. Jurajom Fűzerom, advokátom so
sídlom v Trebišove, M. R. Štefánika č. 1256/22, o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 17.10.2017 č.k. 11C/31/2014-246 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o žalobnom návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal, aby
súd určil neúčinnosť darovacej zmluvy uzavretej medzi F. Z. - otcom žalovanej ako darcom a žalovanou
ako obdarovanou, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v súčasnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. Q..
Vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy bol povolený dňa 11.5.2011.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce
zo dňa 19.9.2000 sp.zn. 7C/643/2000 bol darca F. Z. zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 9.958,18
eura s príslušenstvom. Pre uvedenú pohľadávku žalobcovi bolo vedené exekučné konanie zriadením
exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré následne bolo uznesením Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 12.2.2010 č.k. 4Co/186/2010 zastavené. Následne došlo aj k zrušeniu exekučného
záložného práva sporných nehnuteľností. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že Najvyšší

súd SR uznesením zo dňa 20.11.2011 č.k. 6Cdo 30/2011 zrušil rozhodnutie krajského súdu o zastavení
exekúcie a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Na základe uvedených zistení a po vykonanom
dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný. Súd mal za preukázané, že žalobca
odporuje právnemu úkonu - darovacej zmluvy uzavretej dňa 12.4.2011 uzatvorenej medzi žalovanou
a jej otcom F. Z.. Predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. Q.,
pričomvkladvlastníckehoprávanazákladezmluvybolpôvodnedňa12.5.2011.Vsúčasnostiježalovaná
vedená ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností. Za rozhodujúcu okolnosť pri posudzovaní

úspešnosti žalobcom uplatnenej žaloby považoval skutočnosť, že žalovaná ako osoba blízka dlžníkovi
vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú
aktivitu, aby spoznala možný dlžníkovi úmysel skrátiť veriteľa v čase odporovaného právneho úkonua či aj pri náležitej starostlivosti a schopnosti mohla rozpoznať jeho úmysel ukrátiť svojho veriteľa, t.j.
ukrátiť svojho veriteľa - žalobcu.

4. Z výsledkov vykonaného dokazovania považoval súd, že žalovanou bolo dostatočne preukázané
tvrdenie, že síce mala vedomosť o tom, že jej otec mal dlh voči žalobcovi, avšak otec jej tvrdil,
že si svoj záväzok voči žalobcovi splnil a nie je mu nič dlžný a že nebol v úmysle jej rodičov
ukrátiť žalobcu. O tom jednoznačne svedčí tvrdenie, že k uzavretiu darovacej zmluvy došlo potom,
čo Krajský súd v Košiciach potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie vedenej voči

jej otcovi a že teda žalobca voči nemu nemá žiadnu pohľadávku, keďže exekúcia bola právoplatne
zastavená. K uzavretiu darovacej zmluvy došlo až 14.4.2011 a v tom čase aj keď bolo podané
dovolanie žalobcom proti tomuto rozhodnutiu, o tomto najvyšší súd ešte nerozhodol a rozhodnuté
bolo až 20.10.2011. Nariadené predbežné opatrenie bolo zmenené uznesením krajského súdu tak,
že návrh bol zamietnutý, v ktorom bolo skonštatované, že prebiehajúce exekučné konanie skončilo
právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho exekučného súdu o zastavení exekúcie. Toto rozhodnutie

bolo doručené žalobcovi 13.7.2011, F. Z. 15.7.2011. Na základe uvedeného bol súd toho názoru, že
obstojí obrana žalovanej, že v čase uzavretia darovacej zmluvy mala za to, že otec nemá veriteľov a
preto neexistovala žiadna prekážka na uzavretie predmetnej darovacej zmluvy. Žalobca nepredložil a
nenavrholžiadnedôkazy,ktorébyspochybňovaliobranužalovanejspočívajúcuvtom,ženemohlaanipri
náležitej starostlivosti rozpoznať úmysel dlžníka - otca ukrátiť veriteľa, keďže v čase, keď bol vykonaný

odporovaný právny úkon v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu, bolo exekučné konanie zastavené
z dôvodu, že predmetná pohľadávka bola zo strany dlžníka uhradená veriteľovi a dovolacie konanie
skončené nebolo, takže vlastne v tom čase dlh neexistoval. Súd preto žalobu zamietol ako nedôvodnú.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej

priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a určil, že darovacia zmluva zo dňa 12.4.2011 je vo vzťahu k nemu neúčinná. V odvolaní namietal,
že súd porušil princíp priamosti a bezprostrednosti, nakoľko v danom prípade bolo dôkazné bremeno

na žalovanej, ktorá mala preukázať, že pri uzatváraní darovacej zmluvy urobila všetko pre to, aby
zistila, že darcovia nemajú v úmysle ukrátiť veriteľa, t.j. uspokojenie jeho pohľadávky. Jej nevypočutie,
nekonfrontovanie s prejednávanou vecou je hrubým porušením práva na spravodlivý proces, najmä ak
v danom prípade listinné dôkazy neosvedčujú tvrdenia žalovanej o tom, že o úmysle dlžníka nevedela
ani pri zachovaní náležitej starostlivosti. Považuje za nesporne preukázané, chronologicky aj listinnými

dôkazmi z pripojených súdnych spisov, že v rozhodnom období darca vedel o tom, že žalobca ako
veriteľ sa bráni podaním dovolania aj žaloby o nariadenie predbežného opatrenia, že pohľadávka nebola
uhradená. Ďalej namietal, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností,
pričom nevykonal výsluch žalovanej, jej svedka X.. O. X., nevyžiadal spisovú zložku zápisu rodinného
domu na LV z katastrálneho úradu a v odôvodnení sa súd nevyjadril ani k jeho písomným podaniam.

Podľa jeho názoru otec žalovanej preukázane vedel, že žalobca podal pred uzatvorením darovacej
zmluvy dňa 12.4.2011 dovolanie a preukázateľne vedel, že pred povolením vkladu z darovacej zmluvy
bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým mu bol nariadený zákaz nakladať s majetkom a to aj
s majetkom, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy. Zo strany žalovanej neboli predložené žiadne
dôkazy, ktoré by mohli potvrdiť, že o týchto skutočnostiach nevedela, resp. že pri vynaložení náležitej

starostlivosti ani nemohla vedieť, platí, že úmysel svojho otca v podstate aj svojej matky ukrátiť veriteľa
na uspokojenie pohľadávky uzatvorením darovacej zmluvy vedela. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej
inštancie, že z výsledkov vykonaného dokazovania bolo žalovanou dostatočne preukázané, že v úmysle
jej otca nebolo ukrátiť, pretože otec jej tvrdil, že dlh splatil a dôkazom uvedeného bolo aj doručené
súdne rozhodnutie. Za zavádzajúce považuje tvrdenie súdu, že súdny exekútor zaťažil nehnuteľnosti

za účelom, aby mohla byť uzatvorená darovacia zmluva. Súdny exekútor zrušil exekučné záložné
právo dňa 16.3.2011 a dňa 12.4.2011 vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie. Ďalej poukázal na
skutočnosť, že Okresný súd Michalovce dňa 1.4.2011 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal
dlžníkovi nakladať s majetkom vrátane majetku, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy. Dlžník prevzal
toto nariadenie 14.4.2011, t.j. dva dni po uzatvorení darovacej zmluvy, ale súčasne v deň podania

návrhu na vklad vlastníckeho práva z darovacej zmluvy, čiže v ochrannej lehote žalobcu ako veriteľa.
Krajský súd rozhodnutím zo dňa 30.6.2011 zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia, pričom
toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.7.2011 a v tomto čase dlžník preukázateľne vedel
o podanom dovolaní a návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia Krajského súdu vKošiciachozastaveníexekúcie.Ztohovyvodil,žepokiaľpreviedoldarovacouzmluvoudomspozemkom
na žalovanú, urobil tak nepochybne s úmyslom ukrátiť ho na uspokojení jeho pohľadávky. U žalovanej
sa táto vedomosť predpokladá a preto bolo na žalovanej, aby vyvrátila tento predpoklad. Ďalej uviedol,

že v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené ani ďalšie skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že jeho nárok
nebol v čase uzatvorenia darovacej zmluvy uspokojený a že žalobca o úhrade dlžnej sumy klamal a tak
ďalšie súdne rozhodnutia vydané v prebiehajúcom exekučnom konaní.

7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdil.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, ak dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná nemohla ani pri náležitej
starostlivosti poznať prípadný úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu, ktorý následne aj správne právne posúdil,
ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu,
preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje

a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

10. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že pokiaľ otec žalovanej previedol na žalovanú rodinný dom s pozemkom, urobil tak nepochybne
s úmyslom ukrátiť žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky, pričom u žalovanej sa táto vedomosť

predpokladá.

11. Podľa § 42a ods. 3 písm. a/ Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu
blízkou (§ 116 a § 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čas v prospech osôb uvedených v písm.

a/, b/, c/ alebo d/; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla, ani pri náležitej starostlivosti
poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

12. V prejednávanej veci žalobca odporuje právnemu úkonu - darovacej zmluve uzavretej 12.4.2011
medzi dlžníkom žalobcu F. Z. a manželkou Q. Z. ako darcami a žalovanou ako obdarovanou. Predmetom

darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. Q.. Žalobca na vymoženie svojej
pohľadávky voči dlžníkovi viedol exekučné konanie vedené pod sp.zn. 12Er/2145/2001, v rámci ktorého
bolo k sporným nehnuteľnostiam zriadené exekučné záložné právo. K zastaveniu uvedenej exekúcii
došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach v konaní 4Co/186/2010 a následne aj k zrušeniu
záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Až následne po zastavení exekúcie žalovaná ako

obdarovaná uzatvorila so svojim otcom F. Z. a matkou Q. Z. darovaciu zmluvu dňa 12.4.2011, na základe
ktorej nadobudla sporné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva a vklad vlastníckeho práva na základe
tejto darovacej zmluvy bol povolený dňa 12.5.2011. Najvyšší súd SR uznesenie krajského súdu zrušil
až dňom 20.11.2011.

13. Ak teda došlo k zastaveniu exekučného konania, ktorého predmetom bolo vymáhanie pohľadávky
od darcu - otca žalovanej z dôvodu, že pohľadávka bola splnená, treba mať za to, že žalovaná týmto
preukázala, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel svojho otca ukrátiť jeho veriteľa,
ak exekúcia bola zastavená pre zaplatenie pohľadávky. Na veci nemení nič ani skutočnosť, že v čase
prevodu sporných nehnuteľností sa viedlo dovolacie konanie, v rámci ktorého došlo napokon aj k

zrušeniu zastavujúceho uznesenia vydaného krajským súdom. Úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa,
ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú psychickým stavom, čo znamená, že sami o sebe
nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania je iba skutočnosť vonkajšieho sveta,
prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavujú navonok,
teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom dôvodiť.

14. Z horeuvedenej situácie, ak došlo k zastaveniu exekúcie pre splnenie povinnosti dlžníka vo
vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi, nemožno existenciu úmyslu či vedomosť o ňom vyvodiť. Exekučné
konanie skončilo právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu o zastavení exekúcie a dovolanie akomimoriadny opravný prostriedok nespôsobuje, že by stále išlo o prebiehajúce konanie, z ktorého by bolo
možné vyvodiť prípadný úmysel alebo vedomosť ukrátenia veriteľa.

15. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne postupoval,
ak zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom žalovanej a svedka X.. O. X., nakoľko
ich výsluchom by bolo možné dospieť len k takým skutkovým zisteniam, ktoré vyplynuli z doteraz
vykonaného dokazovania.

16. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že žalovaná v čase odporovaného právneho úkonu, t.j. v čase
uzavretia kúpnej zmluvy dňa 12.4.2011 ani pri náležitej starostlivosti a schopnosti nemohla rozpoznať
prípadný úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa - žalobcu.

17. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

18. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 257 C.s.p., podľa
ktorých úspešná žalovaná by mala nárok na náhradu trov konania, avšak z dôvodov hodných osobitného
zreteľa spočívajúcich v charaktere sporu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania úspešnej
žalovanej nepriznal.

19. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 C.s.p.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha
(dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 C.s.p.