Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/162/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216209936
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216209936.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátuMgr.IngridRadošickejVallovejaMgr.AndreySzombathovej-Polákovej,vprávnejvecižalobkyne:
Z. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/XX, H., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
škody voči štátu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 11. októbra
2017 č. k. 14C/240/2016-94 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku vo veci samej a vo
výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrhy žalobkyne na prerušenie konania zo dňa
03. 03. 2017 a zo dňa 11. 10. 2017 zamietol. Súd zamietol aj žalobu a rozhodol, že žalovaný má
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, 4 veta prvá, § 9 ods. 1, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods.
4, § 17 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. a uviedol, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému
priznania náhrady škody spôsobenej opakovaným nesprávnym úradným postupom, ako aj nezákonnými

rozhodnutiami v súdnom konaní sp. zn. 9D/288/2014 vedenom na Okresnom súde Komárno, v súdnych
konaniach sp. zn. 25CoD/3/2015 a 25CoD/4/2015 vedených na Krajskom súde v Nitre a v konaniach
sp. zn. E 4242906615 a sp. zn. E 4242906715 vedených na Krajskom súde v Bratislave - Justičná
pokladnica vo výške 1.773.683,42 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z uvedenej
sumy od 15. 12. 2015 až do zaplatenia. Nesprávny úradný postup videla v postupe Okresného súdu
Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 9D/288/2014, ktorý uzneseniami č. k. 9D/288/2014-24 zo dňa
29. 01. 2015 a č. k. 9D/288/2014-25 zo dňa 29. 01. 2015 jej uložil poplatkovú povinnosť za žalobu o

obnovu konania a za odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na obnovu konania a následne v
postupe Krajského súdu v Nitre, ktorý uznesením č. k. 25CoD/3/2015-34, 25CoD/4/2015 zo dňa 31. 03.
2015 potvrdil napadnuté prvoinštančné uznesenia a v postupe Krajského súdu v Bratislave - Justičná
pokladnica, ktorý uzneseniami č. k. E 4242906615 a E 4242906715 zo dňa 03. 05. 2016 vymáhal
splnenie uloženej poplatkovej povinnosti Okresným súdom Komárno. Mala za to, že všetky spomínané
súdy konali a rozhodovali nad rámec ich zákonných kompetencií, pretože o uložení povinnosti zaplatiť
súdny poplatok za žalobu žalobkyni rozhodli až po vynesení rozhodnutia vo veci samej, a nie pred tým

spolu s poskytnutím príslušného poučenia o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku a o možnosti
požiadaťooslobodenieodplateniasúdnehopoplatku,čímjejspôsobiliškodu.Kspôsobeniuškodydošlo
aj predmetnými rozhodnutiami, ktoré označila za nezákonné.1.2. Na Okresnom súde Komárno sa pod sp. zn. 9D/288/2014 viedlo konanie o obnovu dedičského
konania sp. zn. D/1370/98. Konanie sa začalo podaním žaloby na obnovu konania, ktorú podala
žalobkyňa dňa 14. 10. 2014. K podanej žalobe pripojila uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn.

D 1370/98 zo dňa 07. 09. 1999, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 76/2013 zo dňa 28.
07. 2014, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo 50/2013 zo dňa 06. 11. 2013. Okresný súd
Komárno uznesením č. k. 9D/288/2014-13 zo dňa 28. 11. 2014 žalobu o povolenie obnovy dedičského
konania zamietol. Proti predmetnému uzneseniu podala žalobkyňa dňa 08. 01. 2015 odvolanie. Po
doručení odvolania Okresnému súdu Komárno, tento uznesením č. k. 9D/288/2014-24 zo dňa 29. 01.

2015 vyrubil žalobkyni súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 eura podľa položky 16 sadzobníka
súdnych poplatkov, § 2 ods. 1 písm. e), § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Uznesením č. k. 9D/288/2014-25 zo
dňa 29. 01. 2015 vyrubil žalobkyni súdny poplatok za odvolanie vo výške 99,50 eura. Proti uzneseniam
o vyrubení súdneho poplatku podala žalobkyňa odvolanie, pričom Okresný súd Komárno dňa 23. 03.
2015 predložil spis odvolaciemu súdu s predkladacími správami na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne

proti uzneseniam: č. k. 9D/288/2014-13 zo dňa 28. 11. 2014, č. k. 9D/288/2014-24 zo dňa 29. 01.
2015 a č. k. 9D/288/2014-25 zo dňa 29. 01. 2015. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.
k. 25CoD/3/2015-34, 25CoD/4/2015 zo dňa 31. 03. 2015 napadnuté uznesenie o zamietnutí žaloby o
povolenie obnovy konania č. k. 9D/288/2014-13 zo dňa 28. 11. 2014 potvrdil, tiež potvrdil uznesenie č.
k. 9D/288/2014-24 zo dňa 29. 01. 2015 o uložení poplatkovej povinnosti za žalobu.

1.3. Z pripojených spisov Krajského súdu v Bratislave - Justičnej pokladnice sp. zn. E 4242906615
a sp. zn. E 4242906715 súd zistil, že v konaní pod sp. zn. E 4242906615 Krajský súd v Bratislave -
Justičná pokladnica vymáha sumu 99,50 eura, ktorá predstavuje súdny poplatok za žalobu vyrubený v
konaní Okresného súdu Komárno sp. zn. 9D/288/2014 uznesením č. k. 9D/288/2014-24 zo dňa 29. 01.

2015, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 03. 2015 a stalo sa vykonateľným dňa 12. 03.
2015. Písomným podaním zo dňa 07. 08. 2015 Krajský súd v Bratislave - Justičná pokladnica vyzval
žalobkyňu na dobrovoľné plnenie - uhradenie vyrubeného súdneho poplatku. Na toto podanie žalobkyňa
reagovala písomne dňa 27. 08. 2015, v ktorom vymáhanú pohľadávku neuznala. Následne uznesením
č. k. E 4242906615-16 zo dňa 03. 05. 2016 vyšší súdny úradník Krajského súdu v Bratislave nariadil

výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky oprávneného (Okresný súd Komárno) vo výške 99,50 eura
odpísaním z účtu povinnej (žalobkyňa) vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s., prikázal banke povinnej
(žalobkyne), aby po doručení uznesenia zablokovala na účte povinnej sumu zodpovedajúcu pohľadávke
oprávneného a túto uhradila po právoplatnosti uznesenia na označený účet oprávneného. Posledným
výrokom predmetného uznesenia súd povinnej (žalobkyni) zakázal, aby po doručení uznesenia nakladal

s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. Proti predmetnému
uzneseniu podala žalobkyňa dňa 11. 06. 2016 odvolanie, o ktorom rozhodol sudca Krajského súdu v
Bratislave uznesením č. k. E 4242906615-21 zo dňa 30. 06. 2016. Predmetným uznesením Krajský súd
v Bratislave nariadil výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky oprávneného (Okresný súd Komárno)
vo výške 99,50 eura odpísaním z účtu povinnej (žalobkyňa) vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s.,

prikázal banke povinnej (žalobkyne), aby po doručení uznesenia zablokovala na účte povinnej sumu
zodpovedajúcu pohľadávke oprávneného a túto uhradila po právoplatnosti uznesenia na označený
účet oprávneného. Posledným výrokom predmetného uznesenia súd povinnej (žalobkyni) zakázal,
aby po doručení uznesenia nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky
a jej príslušenstva. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 08. 2016. V konaní pod

sp. zn. E 4242906715 Krajský súd v Bratislave - Justičná pokladnica vymáha sumu 99,50 eura,
ktorá predstavuje súdny poplatok za odvolanie vyrubený v konaní Okresného súdu Komárno sp. zn.
9D/288/2014 uznesením č. k. 9D/288/2014-25 zo dňa 29. 01. 2015, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11. 03. 2015 a stalo sa vykonateľným dňa 12. 03. 2015. Písomným podaním zo dňa
07. 08. 2015 Krajský súd v Bratislave - Justičná pokladnica vyzval žalobkyňu na dobrovoľné plnenie

- uhradenie vyrubeného súdneho poplatku. Na toto podanie žalobkyňa reagovala písomne dňa 27.
08. 2015, v ktorom vymáhanú pohľadávku neuznala. Následne uznesením č. k. E 4242906715-12
zo dňa 03. 05. 2016 vyšší súdny úradník Krajského súdu v Bratislave nariadil výkon rozhodnutia
prikázaním pohľadávky oprávneného (Okresný súd Komárno) vo výške 99,50 eura odpísaním z účtu
povinnej(žalobkyňa)vedenéhovSlovenskejsporiteľni,a.s.,prikázalbankepovinnej(žalobkyne),abypo

doručení uznesenia zablokovala na účte povinnej sumu zodpovedajúcu pohľadávke oprávneného a túto
uhradilapoprávoplatnostiuznesenianaoznačenýúčetoprávneného.Poslednýmvýrokompredmetného
uznesenia súd povinnej (žalobkyni) zakázal, aby po doručení uznesenia nakladal s prostriedkami na
účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. Proti predmetnému uzneseniu podalažalobkyňa dňa 11. 06. 2016 odvolanie, o ktorom rozhodol sudca Krajského súdu v Bratislave uznesením
č. k. E 4242906715-17 zo dňa 30. 06. 2016. Predmetným uznesením Krajský súd v Bratislave nariadil
výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky oprávneného (Okresný súd Komárno) vo výške 99,50 eura

odpísaním z účtu povinnej (žalobkyňa) vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s., prikázal banke povinnej
(žalobkyne), aby po doručení uznesenia zablokovala na účte povinnej sumu zodpovedajúcu pohľadávke
oprávneného a túto uhradila po právoplatnosti uznesenia na označený účet oprávneného. Posledným
výrokom predmetného uznesenia súd povinnej (žalobkyni) zakázal, aby po doručení uznesenia nakladal
s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. Predmetné uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 08. 2016.

1.4. Ako vyplynulo z podania žalobkyne zo dňa 15. 12. 2015, adresovanému Ministerstvu spravodlivosti
SR, týmto žalobkyňa požiadala žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. V podanej žiadosti opísala, v čom videla nezákonné rozhodnutie a
nesprávny úradný postup súdov SR a uplatnila si nárok na náhradu majetkovej i nemajetkovej ujmy

celkove vo výške 2 x 664.091,71 eura. Predmetnú žiadosť žalobkyňa odoslala žalovanému tak, že ho
dala na poštovú prepravu dňa 16. 12. 2015. Následne písomným podaním zo dňa 27. 05. 2016, daným
na poštovú prepravu dňa 01. 06. 2016, adresovaným žalovanému, žalobkyňa rozšírila uplatnený nárok
na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy titulom nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného
postupu súdov SR v rámci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na sumu 2 x 886.841,71 eura,

celkove na sumu 1.773.683,42 eura. Uplatnený nárok bol žalovaným predbežne prerokovaný, pričom
žalovaný písomným podaním zo dňa 13. 06. 2016 oznámil žalobkyni, že jej žiadosti vyhovené nebolo
pre nepreukázanie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom orgánov verejnej moci, ako ani z titulu nezákonných rozhodnutí, keď žalovaný
konštatoval neexistenciu právoplatného rozhodnutia o zrušení alebo zmene namietaných rozhodnutí.

Preto žiadosť žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody považoval za nedôvodnú.

1.5. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku tejto zodpovednosti
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorými sú existencia nezákonného rozhodnutia, resp.

nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným
rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené
súčasne.

1.6. V tomto konaní si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená

nezákonnýmirozhodnutiami,akoajnesprávnymúradnýmpostupomOkresnéhosúduKomárnovkonaní
vedenom pod sp. zn. 9D/288/2014, Krajským súdom v Nitre v konaniach vedených pod sp.
zn. 25CoD/3/2015 a 25CoD/4/2015 a v konaniach Krajského súdu v Bratislave vedených pod sp. zn. E
4242906615 a E 4242906715. Za škodu spôsobenú rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom
súdov zodpovedá Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorého pasívna vecná legitimácia v tomto spore je

daná.

1.7. Vychádzajúc z ustanovenia čl. 6 CSP žalobkyňu zaťažovala povinnosť preukázania jej skutkového
tvrdeniavovzťahukexistenciinezákonnýchrozhodnutíanesprávnehoúradnéhopostupusúdovSR,ako
aj k vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím/nesprávnym

úradným postupom, keďže žalovaný jej skutkové tvrdenia o existencii nezákonných rozhodnutí, resp.
nesprávneho úradného postupu, o vzniku a výške škody, ako aj vo vzťahu k existencii príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a nezákonnými rozhodnutiami, resp. nesprávnym úradným postupom
popieral. Za nesporné súd považoval len žalovaným nepopreté skutkové tvrdenie žalobkyne, že na
Okresnom súde Komárno sa viedlo pod sp. zn. 9D/288/2014 konanie iniciované žalobkyňou podaním

žaloby o povolenie obnovy konania vedeného pod sp. zn. D 1370/98, že predmetné konanie bolo
právoplatne skončené uznesením č. k. 9D/288/2014-13 zo dňa 28. 11. 2014, ktorým bola žaloba o
povolenieobnovykonaniazamietnutá.ZanespornétiežpovažovalvydanierozhodnutíOkresnýmsúdom
Komárno: uznesenie č. k. 9D/288/2014-24 zo dňa 29. 01. 2015 o vyrubení súdneho poplatku za žalobu
o povolenie obnovy konania, uznesenie č. k. 9D/288/2014-25 zo dňa 29. 01. 2015 o vyrubení súdneho

poplatku za odvolanie, Krajským súdom v Nitre: uznesenie č. k. 25CoD/3/2015-34, 25CoD/4/2015
zo dňa 31. 03. 2015, Krajským súdom v Bratislave - Justičná pokladnica č. k. E 4242906615-16
zo dňa 03. 05. 2016 a č. k. E 4242906715-12 zo dňa 03. 05. 2016. Tiež považoval za nesporné
skutkové tvrdenie žalobkyne, že Okresný súd Komárno jej v konaní sp. zn. 9D/288/2014 vyrubil súdnypoplatok za žalobu až po vydaní rozhodnutia vo veci samej. Vo vzťahu k uplatneným nárokom na
náhradu škody žalobkyňu v tomto spore zaťažovala povinnosť preukázať súčasné splnenie všetkých
troch základných atribútov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, keďže vo vzťahu k tomuto nároku

žalovaný skutkové tvrdenia žalobkyne popieral. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že
žalobkyňa nepreukázala súčasné splnenie zákonných podmienok pre priznanie uplatneného nároku na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nesprávnym úradným postupom súdu.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré má za následok škodu, je
občianskoprávny vzťah a zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom
špeciálnym.Prvotnoupodmienkouvznikuzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúrozhodnutímorgánu
štátu je okolnosť, že právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie, ktorým
bola spôsobená škoda, bolo pre nezákonnosť príslušným orgánom zrušené alebo zmenené, prípadne,
že išlo o rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým tento orgán prekročil svoju právomoc. Zodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je objektívnou zodpovednosťou štátu (bez ohľadu na

zavinenie), ktorej sa nie je možné zbaviť a ktorá je založená na súčasnom splnení troch podmienok,
a to: a) existencia nezákonného rozhodnutia, b) vznik škody, c) existencia príčinnej súvislosti medzi
vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda
vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, t. j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda boli
vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak bolo preukázané, že ak by nebolo nezákonného

rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo. Ďalšou obligatórnou podmienkou zodpovednosti štátu
za škodu je predbežné prerokovanie nároku u príslušného ústredného orgánu, t.j. v prejednávanej
veci u Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Vo vzťahu ku skutkovému tvrdeniu žalobkyne
ohľadne existencie nezákonných rozhodnutí Okresného súdu Komárno o vyrubení súdneho poplatku za
žalobu a za odvolanie a následne Krajského súdu v Nitre, ako aj Krajského súdu v Bratislave - Justičnej

pokladnice, keď nezákonnosť predmetných rozhodnutí odvodzovala od skutočnosti, že Okresný súd
Komárno uznesením uložil žalobkyni poplatkovú povinnosť v súvislosti s podaním žaloby (uznesenie
Okresného súdu Komárno č. k. 9D/288/2014-24 zo dňa 29. 01. 2015) až po vydaní rozhodnutia vo
veci samej, z ktorého dôvodu mala za to, že menované súdy nemali právomoc vo veci konať a
rozhodovať, súd konštatoval, že vyrubenie poplatkovej povinnosti v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o

súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov za úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh patrí výlučne súdom SR (§ 1 ods. 1 v spojení s
§ 3 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom k 29. 01. 2015), pričom vo veciach poplatkov
rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon; vo veciach poplatkov za konanie na
odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku nerozhodol

odvolací súd (§ 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom k 29. 01. 2015). Keďže v danom
prípade o uložení poplatkovej povinnosti za žalobu o povolenie obnovy konania, ako aj za podanie
odvolania proti uzneseniu o zamietnutí žaloby v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod
sp. zn. 9D/288/2014 rozhodol Okresný súd Komárno ako súd, ktorý bol vecne a miestne príslušný
rozhodovať o podanej žalobe žalobkyne, tento súd mal kompetenciu rozhodnúť aj o uložení poplatkovej

povinnosti v súvislosti s úkonmi žalobkyne v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom v čase
uloženia poplatkovej povinnosti (t.j. v znení účinnom k 29. 01. 2015). Z uvedeného dôvodu súd skutkové
tvrdeniežalobkyneoexistenciinezákonnýchrozhodnutíOkresnéhosúduKomárnoouloženípoplatkovej
povinnosti v súvislosti s podaním odvolania, Krajského súdu v Nitre a následne Krajského súdu v
Bratislave-Justičnejpokladnice,ktoréodvodzovalaodnedostatkuprávomociOkresnéhosúduKomárno

na vyrubenie súdneho poplatku za žalobu v konaní vedenom pod sp. zn. 9D/288/2014 považoval za
nepreukázané a nedôvodné, nemajúce oporu v zákone (zákon č. 71/1992 Zb. v znení účinnom k 29.
01. 2015). Keďže žalobkyňa v spore nepreukázala existenciu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej
moci, neuniesla dôkazné bremeno ani vo vzťahu k preukázaniu vzniku škody (ktorej vznik a výšku v
priebehukonaniaaniriadnenezdôvodnilaanepreukázala,brániacsatým,žejejpovinnosťoubološkodu

len vyčísliť, pričom určenie a riadne zdôvodnenie priznanej výšky náhrady škody je povinnosťou súdu)
a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím. Preto súd podanú žalobu v
časti nároku na náhradu škody z titulu nezákonných rozhodnutí, ktoré mali vydať Okresný súd Komárno
(žalobkyňou označené uznesenie č. k. 9D/288/2014-24 zo dňa 29. 01. 2015, č. k. 9D/288/2014-25
zo dňa 29. 01. 2015), Krajský súd v Nitre (žalobkyňou označené uznesenie č. k. 25CoD/3/2015-34,

25CoD/4/2015 zo dňa 31. 03. 2015) a Krajský súd v Bratislave - Justičná pokladnica (žalobkyňou
označené uznesenie č. k. E 4242906615-16 zo dňa 03. 05. 2016 a č. k. E 4242906715-12 zo dňa
03. 05. 2016), zamietol. Súd vo vzťahu k tejto časti žaloby dopĺňa, že preskúmaním spisov Krajského
súdu v Bratislave - Justičnej pokladnice sp. zn. E 4242906615 a E 4242906715 zistil, že žalobkyňouoznačené rozhodnutia boli vydané vyšším súdnym úradníkom Krajského súdu v Bratislave - Justičnej
pokladnice, a keďže obe rozhodnutia boli žalovanou napadnuté odvolaním, tieto sa zo zákona zrušili
a vo veci následne opätovne rozhodol sudca (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného

do 30. 06. 2016, v zmysle ktorého proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je
vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo
justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie
súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie sa podaním odvolania
zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Zákonnosť rozhodnutí vydaných zákonným sudcom v konaniach
vedených na Krajskom súde v Bratislave - Justičnej pokladnici č. k. E 4242906615-21 zo
dňa 30. 06. 2016 a č. k. E 4242906715-17 zo dňa 30. 06. 2016 pritom žalobkyňou v podanej žalobe (i
v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody) napadnutá nebola, preto súd zákonnosť
týchto rozhodnutí v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. ani nebol oprávnený skúmať. Vo vzťahu k podanej

žalobe o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Komárno v
konaní vedenom pod sp. zn. 9D/288/2014, Krajského súdu v Nitre v konaniach vedených pod sp. zn.
25CoD/3/2015 a sp. zn. 25CoD/4/2015 a následne Krajského súdu v Bratislave - Justičnej pokladnice
v konaniach vedených pod sp. zn. E 4242906615 a E 4242906715, žalobkyňa za nesprávny úradný
postuppovažovalakonanieOkresnéhosúduKomárno,ktorývkonanívedenompodsp.zn.9D/288/2014

uznesením č. k. 9D/288/2014-24 zo dňa 29. 01. 2015 vyrubil súdny poplatok za žalobu až po vydaní
rozhodnutia vo veci samej. Podľa jej názoru mal súd postupovať tak, že po podaní žaloby jej mal
vyrubiťsúdnypoplatokzažalobusriadnympoučením(okreminého)onásledkochnezaplateniasúdneho
poplatku, ako aj s poučením o možnosti žiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa zákona č.
514/2003 Z. z. treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého

postup príslušného orgánu smeruje. Za nesprávny úradný postup potom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.
z. možno považovať len inú činnosť štátnych orgánov a správnych orgánov, než je činnosť rozhodovacia.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, ako už bolo konštatované
vyššie, že ide o prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než
rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu
verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami
pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou, funkciou alebo cieľom

postupu. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa teda neviaže
na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo
naopak, ide o taký postup v konaní smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne
v obsahu rozhodnutia neodrazí. V danom prípade sa Okresný súd Komárno v konaní vedenom pod
sp. zn. 9D/288/2014 podľa názoru súdu nedopustil nesprávneho úradného postupu, pretože po podaní

žaloby dňa 14. 10. 2014 v primeranej dobe uznesením zo dňa 28. 11. 2014 rozhodol o podanej žalobe
a následne dorubil súdny poplatok za podanú žalobu. Postup Okresného súdu Komárno smeroval k
vydaniu rozhodnutia, keď Zákon o súdnych poplatkoch na vyrubenie súdneho poplatku stanovuje lehotu
troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa poplatok stal splatným (§ 13 ods. 1 zákona č.
71/1992 Zb.). V danom prípade vznikla žalobkyni v konaní pred Okresným súdom Komárno sp. zn.

9D/288/2014 poplatková povinnosť podaním žaloby (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Z.) a v
rovnaký deň (dňa 14. 10. 2014) sa stal poplatok za podanie žaloby aj splatným (§ 8 ods. 1 zákona č.
71/1992 Zb.), pričom Okresný súd Komárno mal v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. lehotu na
vyrubenie súdneho poplatku až tri roky od konca kalendárneho roka, v ktorom sa poplatok stal splatným;
v danom prípade posledný deň na vyrubenie súdneho poplatku za žalobu v konaní sp. zn. 9D/288/2014

je 31. 12. 2017. Okresný súd Komárno svojim postupom žalobkyňu nijako nepoškodil na jej právach,
svojim postupom jej neodňal možnosť konať pred súdom, o jej žalobe rozhodol v primeranej lehote.
Jeho postup, keď vyrubenie súdneho poplatku za žalobu ponechal až na čas po vydaní rozhodnutia vo
veci samej nie je v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. a tento zákon takýto postup nevylučuje. Keďže
postup Okresného súdu Komárno vo veci vedenej pod sp. zn. 9D/288/2014 jednoznačne smeroval k

vydaniu rozhodnutia vo veci samej (ktoré bolo vydané približne jeden a pol mesiaca po podaní žaloby)
a vyrubenie súdneho poplatku za žalobu bolo v súlade so zákonom č. 71/1992 Zb., pričom žalobkyni ani
po vydaní uznesenia o vyrubení súdneho poplatku za žalobu nič nebránilo požiadať súd o oslobodenie
od platenia súdneho poplatku (v zmysle § 138 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do30. 06. 2016, prihliadnuc na ústavný princíp, podľa ktorého neznalosť zákona neospravedlňuje), súd
dospel k záveru, že žalobkyňa v priebehu konania nepreukázala svoje skutkové tvrdenie o existencii
nesprávneho úradného postupu vo vzťahu k postupu Okresného súdu Komárno pri vydaní uznesenia

č. k. 9D/288/2014-24 zo dňa 29. 01. 2015, ktorým jej bol vyrubený súdny poplatok za žalobu, ktoré
skutkové tvrdenie žalovaný v priebehu celého sporu popieral. Vo vzťahu k postupu Okresného súdu
Komárno, ktorého následkom bolo vyrubenie súdneho poplatku za odvolanie, k postupu Krajského súdu
v Nitre a následne Krajského súdu v Bratislave - Justičnej pokladnici súd konštatoval, že žalobkyňa v
priebehu konania neučinila žiadne relevantné skutkové tvrdenie, ktorým by špecifikovala, v čom vidí

nesprávny úradný postup v uvedených konaniach, keď nesprávnosť postupu súdov, ktorých následkom
bolo vydanie rozhodnutia (ktorého zákonnosť tiež namietala), odvodzovala len od nesprávneho postupu
vo vzťahu k vydaniu uznesenia o uložení poplatkovej povinnosti za podanie žaloby. Preto súd i vo
vzťahu k namietaným postupom Okresného súdu Komárno (vo vzťahu k vyrubeniu súdneho poplatku
za odvolanie), Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Bratislave - Justičnej pokladnici považoval
skutkové tvrdenia žalobkyne vo vzťahu k existencii nesprávneho úradného postupu týchto orgánov

verejnej moci za nepreukázané. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom (i nezákonným rozhodnutím) sú stanovené kumulatívne a nesplnenie
čo i len jednej z nich má za následok nevzniknutie zodpovednosti za škodu, súd podanú žalobu i v tejto
časti zamietol, keď žalobkyňa ani v súvislosti s namietaným postupom orgánov verejnej moci (obdobne
ako pri uplatnenom nároku na náhradu škody titulom nezákonných rozhodnutí) nepreukázala, že jej v

súvislosti s týmto postupom skutočne vznikla škoda a ani jej výšku. Odvolávajúc sa na vyššie uvedené,
súd v danej veci dospel k záveru, že žaloba na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie je opodstatnená,
keďže žalobkyňa v priebehu konania nepreukázala existenciu ani jednej zo základných podmienok
pre zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonnými
rozhodnutiami. Žalobkyňa nepreukázala nesprávnosť úradného postupu, ani nezákonnosť rozhodnutí

vydaných v konaniach Okresného súdu Komárno pod sp. zn. 9D/288/2014, Krajského súdu v Nitre pod
sp. zn. 25CoD/3/2015 a sp. zn. 25CoD/4/2015, ani Krajského súdu v Bratislave - Justičnej pokladnice
v konaniach vedených pod sp. zn. E 4242906615 a sp. zn. E 4242906715, nepreukázala ani vznik a
existenciu škody a ani existenciu príčinnej súvislosti medzi nimi, čo bolo dôvodom, pre ktorý súd jej
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

1.8. Súd v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej uviedol, že zmenou procesného predpisu, počnúc od
01. 07. 2016 už zodpovednosť za výsledok sporu spadá výlučne do kompetencie strán sporu. Pokiaľ
strana sporu vystupujúca ako žalobca v priebehu konania nepostupuje tak, aby svoje skutkové tvrdenia,
ktoré žalovaný popieral, jednoznačne preukázala, a to riadnym a včasným využitím prostriedkov

procesného útoku a procesnej obrany definovaných v ustanovení § 149 CSP, musí počítať s tým, že v
spore súd vysloví pre ňu nepriaznivé rozhodnutie, ktorým podanej žalobe nevyhovie. V danom prípade
nešlo o taký typ sporu, v ktorom by súd bol ex offo povinný sám vyhľadávať dôkazy, resp. prihliadať
na záujmy slabšej strany v spore (napr. spotrebiteľ v spore zo spotrebiteľskej zmluvy), preto pokiaľ
bola žalobkyňa v spore neúspešná, je to len z dôvodu, že v priebehu konania nevyužila prostriedky

procesného útoku a procesnej obrany tak, aby preukázala svoje skutkové tvrdenia uvedené v podanej
žalobe, ktoré žalovaný popieral. Úlohou súdu v civilnom sporovom konaní je byť arbitrom, dohliadať
nad dodržiavaním ustanovení Civilného sporového poriadku a v spore, ktorý je ovládaný zásadou
kontradiktórnosti, na základe zisteného skutkového (nie skutočného) stavu rozhodnúť. Súd nevykonal
dôkaz navrhovaný žalobkyňou, a to oboznámenie sa so spisom Okresného súdu Komárno sp. zn.

4D/507/2005, keďže zo žaloby aj z ústnych prednesov žalobkyne vyplývalo, že žalobkyňa v tomto konaní
namietala výlučne nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutia v súvislosti s konaním vedeným
na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 9D/288/2014, preto súd nepovažoval za potrebné oboznámiť
sa s obsahom tohto spisu. Návrh na doplnenie dokazovania v tomto smere považoval za nedôvodný,
vykonanie dokazovania oboznámením tohto spisu za nadbytočné a nehospodárne, a preto tento návrh

na vykonanie dokazovania zamietol.

1.9. Žalobkyňa v priebehu sporu navrhla, aby súd v zmysle § 162 CSP konanie vo veci prerušil a postúpil
návrh Ústavnému súdu SR o súlade právnych predpisov, konkrétne § 6 ods. 1, § 9 ods. 2, § 17 zákona č.
514/2003 Z. z. s čl. 2 ods. 2, čl. 12, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 46 ods. 2, 3, čl. 152 ods. 4 a čl. 154c Ústavy

SR, resp. aby konanie prerušil a podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom
Európskej únie podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná a to ohľadne súladu § 6 ods. 1, § 9
ods. 2, § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. s čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, čl. 13 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 47 Charty práv európskej únie, čl. 52 ods. 1 veta prvá,ods. 4, 6 a čl. 53 Charty práv európskej únie. Uvedený návrh odôvodnila záujmom zabezpečenia jej
právnej istoty ako občana SR a euroobčana, záujmom nestrannosti a nezávislosti súdneho konania, keď
poukázala na potrebu vytvorenia osobitných súdov, ktoré by mali rozhodovať v obdobných sporoch. Súd

tento návrh žalobkyne, postupujúc podľa ustanovenia § 162 ods. 3 CSP zamietol spolu s rozhodnutím
vo veci samej, keď dospel k záveru, že podaný návrh je nedôvodný a v tomto spore neboli splnené
zákonné podmienky pre prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) a c) CSP, pretože súd v
tomto spore nemal pochybnosť o súlade žalobkyňou označených ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z.
s Ústavou SR, s Listinou základných práv a slobôd a ani s inými medzinárodnými zmluvami, ktorými je

Slovenská republika viazaná. Súd tiež v tejto veci nepodal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred
SúdnymdvoromEurópskejúnie.Súdtiežzamietolnávrhžalobkynenaprerušeniekonaniaprezentovaný
splnomocneným zástupcom žalobkyne na pojednávaní dňa 11. 10. 2017, ktorý odôvodňoval tým, že
v konaní č. 4D/507/2005 vedenom na Okresnom súde v Komárne bol podaný mimoriadny opravný
prostriedok, keď mal za to, že rozhodnutie v predmetnej veci závisí od otázky, ktorú súd nie je v tomto
konaní oprávnený riešiť. Súd i tento návrh žalobkyne prerušenie konania ako nedôvodný zamietol, keď

dospel k záveru, že konanie vo veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 4D/507/2005 a
ani výsledok tohto konania nemá absolútne žiaden význam pre rozhodnutie v tomto spore a tieto dve
konania spolu ani nijako nesúvisia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP, keď s ohľadom na výsledok sporu bol žalovaný v konaní plne úspešnou stranou, ktorej patrí nárok
na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší

súdny úradník tunajšieho súdu samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa odvolanie,
odôvodniac ho nesprávnosťou, nejasnosťou, nepreskúmateľnosťou, nezákonnosťou a arbitrárnosťou
konania a rozhodovania, ktoré sa prejavili alebo v obchádzaní a nedodržiavaní zákonných ustanovení

vzťahujúcich sa na rozhodovanú vec, nesprávnej aplikácii právnych predpisov, nevyhodnotení
skutkového stavu a ostatných dôvodov. Podaným odvolaním sa žalobkyňa domáha toho, aby odvolací
súd z dôvodu hospodárnosti napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel podanej žalobe, alternatívne
navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uviedla, že postup súdu prvej inštancie bol prispôsobený predchádzajúcemu nesprávnemu

úradnému postupu v rozpore nielen s príslušnými zákonnými ustanoveniami CSP, ale aj v rozpore
s inými zákonnými ustanoveniami platného právneho poriadku Slovenskej republiky s následkom
nezákonného rozhodnutia vo veci samej s dôvodným podozrením zamedzenia vyvodenia prípadnej
osobnej zodpovednosti voči kolegom - sudcom. Konajúci súd nevysvetlil, prečo štát za žalovanú škodu
nezodpovedá, pričom jeho závery sú nesprávne, svojvoľné a ústavne neudržateľné. Žalobkyňa má za

to, že nesprávnym úradným postupom, ako aj nezákonným rozhodovaním orgánov verejnej moci, v
konkrétnom prípade súdov, boli porušené jej základné práva a slobody, a to najmä právo na spravodlivý
súdny proces, právo, aby záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým súdom a ústavné právo, že povinnosti možno ukladať zákonom, na základe zákona a v
jeho medziach, pri zachovaní základných práv a slobôd. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v

celom rozsahu nesprávne, zmätočné, nejasné, nezákonné a nepreskúmateľné s následným svojvoľným
a arbitrárnym rozhodovaním v rozpore nielen s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ale aj
s medzinárodnými dohovormi, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou úpravou. Napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je pokračovaním nesprávneho úradného postupu, dokazujúci nevymožiteľnosť
práva na území Slovenskej republiky, predovšetkým ochraňovanie nezákonnosti a aj závažných

procesných a právnych pochybení súdov, ich svojvoľného konania a arbitrážneho rozhodovania.
Argumentácia súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ani v platných právnych predpisoch.
Žalobkyňa mala za to, že úvahy súdu prezentované v bode 28 a 29 odôvodnenia napadnutého
rozsudku, o ktoré súd opieral svoje zamietajúce procesné rozhodnutia, sú ústavne neudržateľné,
a preto je takéto odôvodnenie okrem svojej nedostatočnosti aj zjavne nesprávne a nezákonné s

poukazom na súdom prezentovaný výklad a uplatnenie špeciálneho zákona č. 514/2003 Z. z., ako
aj Zákona o súdnych poplatkoch v rozpore - okrem iných aj s čl. 2 ods. 2, s čl. 152 ods. 4 a
s čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na zásadnú rozdielnosť odôvodnenia rozsudku v
jeho písomnej forme od odôvodnenia rozsudku po jeho vyhlásení, pričom dôvody, pre ktoré žalobu
zamietol, a ktoré sú formulované súdom na pojednávaní by sa mali zhodovať s dôvodmi, o ktoré súd

opiera rozhodnutie v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Ak sú tieto dôvody odlišné, je možné tvrdiť,
že bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces. Žalobkyňa poukázala na súdom skomolené
slovné spojenie dovyrubiť súdny poplatok s príslušným poučením o možnosti požiadať o oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov a na následnú povinnosť poplatníka zaplatiť súdny poplatok včas av plnom rozsahu pred vykonaním poplatkového úkonu, na rozdiel od slovného spojenia dovyrubiť
súdny poplatok. Tieto slovné spojenia majú odlišnú právnu úpravu a uvedené má za následok aj
nesprávne právne posúdenie veci. Predpokladom uplatnenia právomoci súdu je aj splnenie procesných

podmienokkonaniavpredmetnejprávnejveci.Nedostatokspočívajúcivnesplneníprocesnejpodmienky
zaplatenia súdneho poplatku je prekážkou v konaní, ktorá súdu neumožňuje ďalej vo veci konať. Ak súd
nekoná v rozhodovanej veci spôsobom predpokladaným zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v
znení neskorších predpisov, v takom prípade ďalšie konanie vo veci je konaním zjavne neoprávnenou
sobou, teda nad rámec kompetencie súdov a ďalší nesprávny a nezákonný postup súdov. Ak súd

konštatuje, že v konaní Okresného súdu Komárno pod sp. zn. 9D/288/2014 a s tým súvisiacich konaní
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a ani k nezákonným rozhodovaniam, tieto nedostatky
konkludentne schvaľuje a podporuje, aby nedošlo k vyvodeniu zákonnej zodpovednosti za spôsobenú
a zákonným spôsobom uplatnenú škodu, čo môže byť aj iba následkom zámerného a úmyselného
konania. Prezentovaný postup súdu prvej inštancie odporuje viacerým zákonom. Súdom prezentovaná
aplikácia zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je

nelegitímna a arbitrárna. Žalobkyňa z dôvodu nedostatkov na strane súdu nezískala z rozsiahleho
odôvodnenia rozsudku žiadnu vedomosť o dôvodoch, ktoré viedli súd k zamietajúcemu rozsudku vo
vzťahu k uplatneným nárokom v podanej žalobe. Pokiaľ súd tvrdí, že žalobkyňa nepreukázala splnenie
zákonných podmienok na priznanie uplatnených nárokov, neuvádza konkrétne, v čom toto nesplnenie
vidí. Opakovane poukázala na zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku a to, že v rozhodnutí nie

je riadne odôvodnená konkrétne nastolená otázka a problematika. Argumentácia súdu nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní a ani v platných právnych predpisoch. Namietala, že prezentovaným postupom
súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a takto vykonávať dôkazy nie je možné, teda takto
viesť súdne konanie považuje za neprípustné a v rozpore so základnými povinnosťami sudcov v
zmysle platného právneho poriadku Slovenskej republiky. Napadnuté rozhodnutie je pokračovaním

nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodovania, dokazujúci nevymožiteľnosť práva na
území Slovenskej republiky, predovšetkým ochraňovanie nezákonnosti a aj závažných procesných a
právnych pochybení súdov. Súdy môžu využívať svoju právomoc len na základe zákona v jeho medziach
a spôsobom stanoveným zákonom pri dodržaní základných ľudských práv a slobôd a pri rešpektovaní
zmyslu a významu, s ktorými boli tieto obmedzenia vnesené do právneho poriadku SR. Pokiaľ sa tomu

tak nestane, postup súdov a orgánov verejnej moci je nesprávnym úradným postupom a rozhodnutia
vymykajúce sa zo zákonného rámca sú rozhodnutiami nezákonnými. Napadnutý rozsudok je teda
nezákonný, svojvoľný a arbitrárny. V ďalšej časti odvolania žalobkyňa uviedla, že v plnej miere trvá
na podanej žalobe a tam podrobne uvedenom skutkovom stave. Poukázala na to, že opakovaný
nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie súdov bol bez akýchkoľvek pochybností preukázaný

s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia. Spôsobenú škodu súd vo svojom rozsudku zarážajúco
bagatelizuje, naviac, aj so závažnými zásahmi do osobnej integrity a výrazným znížením dôstojnosti
strany žaloby aj v tomto konaní. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a vyhovel
žalobe.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobkyne (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s
verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti
rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady škody spôsobenej opakovaným nesprávnym
úradným postupom, ako aj nezákonnými rozhodnutiami v súdnom konaní sp. zn. 9D/288/2014 vedenom
na Okresnom súde Komárno, v súdnych konaniach sp. zn. 25CoD/3/2015 a 25CoD/4/2015 vedených
na Krajskom súde v Nitre a v konaniach sp. zn. E 4242906615 a sp. zn. E 4242906715 vedených

na Krajskom súde v Bratislave - Justičná pokladnica vo výške 1.773.683,42 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne z uvedenej sumy od 15. 12. 2015 až do zaplatenia a náhrady trov
konania.Žalobupostavilanaskutkovomtvrdení,žeOkresnýsúdKomárnovkonanívedenompodsp.zn.
9D/288/2014 uzneseniami č. k. 9D/288/2014-24 zo dňa 29. 01. 2015 a č. k. 9D/288/2014-25 zo dňa 29.
01.2015anásledneKrajskýsúdvNitreuznesenímč.k.25CoD/3/2015-34,25CoD/4/2015zodňa31.03.

2015 a Krajský súd v Bratislave uzneseniami č. k. E 4242906615 a E 4242906715 zo dňa 03. 05. 2016
jej spôsobili škodu, keď súdy konali a rozhodovali nad rámec svojich zákonných kompetencií, pretože
o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu žalobkyni rozhodli až po vynesení rozhodnutia
vo veci samej, a nie pred tým spolu s poskytnutím príslušného poučenia o následkoch nezaplateniasúdneho poplatku a o možnosti požiadať o oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Uvedené konanie
súdov považovala za nesprávny úradný postup a označené rozhodnutia za nezákonné. Nárok na
náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy celkove vo výške 1.773.683,42 eura si pred podaním žaloby

uplatnila u žalovaného v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z., o čom ako dôkaz predložila žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 15. 12. 2015 spolu s podacím lístkom, rozšírenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody zo dňa 27. 05. 2016 spolu s podacím lístkom, oznámenie o výsledku predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 13. 06. 2016. V podanej žalobe žalobkyňa poukázala

na rozpor postupu súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9D/288/2014 s ustanoveniami zákonov, Ústavy
SR i medzinárodných zmlúv.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP), tak
aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia

odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen
rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

8. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobkyňou v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom

vychádzal z preukázaných tvrdení strán, v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil
všetky pre posúdenie veci podstatné skutočnosti a to i tie, ktoré žalobkyňa uvádzala v odvolaní,
argumentácia súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a v platných právnych predpisoch, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a
keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP

odkazuje.

9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je tiež právo účastníka na

dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj
povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán
s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).

10. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade

a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu
právanaspravodlivýproces.ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,
že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy

riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl.
6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne
vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 191 a § 220 ods. 1 CSP, m. m.
I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo

uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnakoako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť
prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí
súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana

práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III.
ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c. Švajčiarsko z
29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v

§ 220 ods. 2 CSP. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 378 CSP).

11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý

súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo
procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať
sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu

sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

12. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

13. Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

14. Uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. prebieha v dvoch fázach.

Prvou fázou je mimosúdne predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Druhou fázou je
uplatnenie nároku žalobou na súde. Tieto dve fázy musia nasledovať po sebe, pretože podmienkou
podania žaloby na súde je predchádzajúce mimosúdne prejednanie nároku. Tento zákonný postup
vyplýva z ustanovenia § 16 zákona, podľa ktorého nemožno nárok na náhradu škody uplatniť skôr, než
uplynie šesťmesačná lehota plynúca práve od uplatnenia nároku poškodeného u príslušného orgánu.

Až neúspešné uplatnenie nároku u príslušného orgánu je predpokladom pre uplatnenie nároku na súde.
Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody sa podáva v písomnej forme. V žiadosti
treba uviesť, voči ktorému orgánu táto smeruje a čoho sa poškodený domáha. Nárok treba po skutkovej
a právnej stránke riadne odôvodniť. Na to, aby bola táto žiadosť dostatočne odôvodnená, nestačí, aby
bola nesprávnosť rozhodnutia súdu, prípadne nesprávny úradný postup konštatovaný len všeobecne

(konanie nad rámec kompetencií, rozhodnutie nad rámec kompetencií, prekročenie právomocí orgánu),
je potrebné, aby to bolo konkrétne skutkovo vymedzené, akým nesprávnym úradným postupom,
prípadne nesprávnym rozhodnutím malo ku škode dôjsť. Ak má byť nárok na náhradu škody predmetom
konania na súde, musí ísť o rovnako skutkovo a právne odôvodnený nárok, ako bol predmetom
predbežného prerokovania nároku príslušným orgánom. Na iné dôvody, či už nesprávneho úradného

postupu alebo nesprávnych rozhodnutí, ktoré neboli uvedené v predbežnom prerokovaní nároku s
príslušným orgánom a v žalobe súd už neprihliada a nezaoberá sa nimi.15. V danej veci žalobkyňa podala na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody podaním zo dňa 15. 12. 2015, ktoré rozšírila podaním zo dňa 27. 05. 2016. V
oboch týchto podaniach si uplatňovala nárok na náhradu škody spôsobnej tak nesprávnym rozhodnutím,

ako aj nesprávnym úradným postupom, pričom totožnými skutkovými tvrdeniami odôvodňovala
aj samotnú žalobu. Zo všetkými týmito tvrdeniami sa súd prvej inštancie dostatočne vyporiadal v
napadnutom rozsudku, s čím sa odvolací súd stotožnil a odkazuje na ne. Tvrdenia žalobkyne o
nesprávnosti, nejasnosti, nepreskúmateľnosti, nezákonnosti a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia
odvolací súd považuje za nedôvodné. K dôvodom odvolania žalobkyne, k správnosti rozhodnutí o

vyrubení poplatkovej povinnosti za návrh a za odvolanie, pri ktorých malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu, ako aj vydaniu nezákonných rozhodnutí, však odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že splnenie poplatkovej povinnosti ako procesnej podmienky vyplýva z osobitného predpisu,
ktorým je Zákon o súdnych poplatkoch. Podľa § 10 ods. 1 tohto zákona, ak neprišlo k zaplateniu
súdneho poplatku, ktorý bol splatný v spojení s úkonom, ktorý sa spoplatňuje, súd vyzve poplatníka,
aby tento poplatok zaplatil, a to v lehote, ktorú mu súd na zaplatenie poplatku určí. V prípade,

že poplatok nebude zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. Súd vyzýva na zaplatenie súdneho
poplatku pred nariadením pojednávania. Nesplnenie poplatkovej povinnosti nemusí viesť k zastaveniu
konania, ak je splnený niektorý z predpokladov podľa § 10 ods. 2 Zákon o súdnych poplatkoch, t.j.
napríklad, ak už súd začal vo veci samej konať. Splnenie poplatkovej povinnosti je tzv. podmienenou
procesnou podmienkou, tzv. odstrániteľnou vadou konania. Ak teda súd vyrubil súdny poplatok za

návrh na obnovu dedičského konania až po rozhodnutí o tomto jej návrhu, mohol tak urobiť, pričom ak
chcela žalobkyňa požiadať o oslobodenie od platenia súdneho poplatku, svoju žiadosť mohla spojiť s
odvolaním voči vyrubenému súdnemu poplatku, ktorou by sa súd následne zaoberal. Postupom súdu
pri vydaní rozhodnutia o poplatkovej povinnosti za návrh na obnovu dedičského konania (Okresného
súdu Nitra č. k. 9D/288/2014-24), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu (Krajského

súdu v Nitre č. k. 25D/4/2015-34) a následne je vymáhané Krajským súdom v Bratislave, Justičná
pokladnica (E 42242906615) nedošlo ani k nesprávnemu úradnému postupu, ani k nesprávnemu
rozhodnutiu. O poplatkovej povinnosti žalobkyne za podané odvolanie rozhodol Okresný súd Nitra
uznesením zo dňa 29. 01. 2015 č. k. 9D/288/2014-25, proti ktorému podala žalobkyňa dňa 06.
03. 2015 odvolanie. Vec bola následne predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom

odvolaní vo veci samej, ako aj o odvolaniach žalobkyne proti uloženej poplatkovej povinnosti, a to
tak za návrh, ako aj za odvolanie. O odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o poplatkovej
povinnosti za odvolanie odvolací súd nerozhodol. Napriek tomu je táto poplatková povinnosť žalobkyne
vymáhaná Krajským súdom v Bratislave, Justičná pokladnica (E 4242906715). Keďže však žalobkyňa
svoj nárok na náhradu škody takto skutkovo nevymedzila ani v predbežnom prerokovaní nároku na

náhradu škody, ani v samotnej žalobe, súd správnosť tohto konkrétne vymedzeného postupu súdu
v konaní neposudzoval. Žalobkyňa až v odvolaní okrem už uvedeného uviedla, že súd prvej inštancie
schvaľuje výkon rozhodnutí aj nad rámec stanovených limitov v rozpore s § 317 ods. 2 OSP platné
do 30. 06. 2016, navyše aj bez existencie právoplatného právneho titulu, nesporne vykazuje znaky
naplnenia skutkových podstát viacerých trestných činov (č. l. 117). Na pojednávaní dňa 11. 10. 2017

splnomocnený zástupca žalobkyne okrem iného uviedol, že o odvolaní účastníčky zo dňa 02. 03. 2015
za vyrubenie súdneho poplatku za odvolanie krajský súd dodnes nerozhodol (č. l. 84). Až týmito
podaniami žalobkyňa spresnila nesprávnosť úradného postupu súdu, avšak keďže takto špecifikované
skutkové tvrdenia neboli predmetom predbežného prerokovania nároku s príslušným orgánom a tiež
žaloby, súd prvej inštancie sa nimi ani zaoberať nemohol, aj keď zo skutkového stavu súdom prvej

inštancie vyplývajú. Potrebné je však dodať, že k úspešnému uplatneniu nároku na náhradu škody je
potrebné tiež preukázať výšku škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu
alebo nesprávnym rozhodnutím súdu, pričom tieto podmienky pre preukázanie nároku na škodu voči
štátu v konaní preukázané neboli a k výške škody žalobkyňa okrem sumy neuviedla ani žiadne skutkové
tvrdenia, z ktorých by bolo zrejmé, ako k uplatnenej výške škody dospela. Nedôvodnou bola aj námietka

žalobkyneorozdielnostiodôvodneniarozsudkuvjehopísomnejformeododôvodneniarozsudkupojeho
vyhlásení. Po vyhlásení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie toto rozhodnutie stručne odôvodnil,
v súlade s dôvodmi uvedenými v jeho písomnom vyhotovení, pričom dôvody v písomnom rozhodnutí
sú len podrobnejšie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
zamietajúcom výroku vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konaniav plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli (k podanému odvolaniu
sa nevyjadril), odvolací súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu

trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia
musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania
odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v
záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že
žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).