Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 18, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sa/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200101
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200101.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu:

MUDr. Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/XX, XXX XX Q., zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Borgulová & Péteriová s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 4, 949 01 Nitra proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej
č. 24062-3/2018-BA zo dňa 31.1.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: 24062-3/2018-BA zo dňa 31.1.2018 z r u š u j
e a vec jej vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasavkonanídomáhalpreskúmaniazákonnostiazrušeniarozhodnutiačíslo:24062-3/2018-BA
zo dňa 31.1.2018, ktorým žalovaná zamietla jeho odvolanie a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočky Trnava č. 56877-62/2017-TT zo dňa 26.6.2017 vo veci zániku povinného nemocenského
a dôchodkového poistenia určujúce, že: „Samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. Z. Q. povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 30. júna 2006, ale zaniklo dňa
30. júna 2008."

2. Namietal, že týmto rozhodnutím žalovanej ako orgánu verejnej správy v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava boli porušené a priamo dotknuté jeho subjektívne
práva a právom chránené záujmy. Poukázal na to, že mal postavenie samostatne zárobkovo činnej
osoby (ďalej len SZČO) na základe rozhodnutia vydaného Okresným úradom v Trnave evidovaného
pod č.j. 95/04210-549/LEK zo dňa 3.10.1995 a povolenia vydaného Krajským úradom v Trnave
evidovaným pod č.j. 96/00520-25/LEK zo dňa 30.8.1996 a lekársku činnosť mohol vykonávať a aj
vykonával ako SZČO od roku 1996 na základe týchto povolení. Uviedol, že v roku 2006 si založil

spoločnosť HC GYN, s.r.o. (deň vzniku 27.6.2006) so zámerom vykonávať svoju lekársku činnosť
nie ako SZČO, ale formou právnickej osoby za účelom prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia v
ambulancii kategórii lekár v špecializovanom odbore gynekológia - pôrodníctvo, ultrazvuk v gynekológii
a pôrodníctve. Na základe jeho žiadosti zo dňa 16.5.2016 bolo vydané rozhodnutie Trnavského
samosprávneho kraja č.j. TA/2006/2592 zo dňa 13.6.2006, ktorým bolo vydané tejto právnickej osobe
- spoločnosti HC GYN, s.r.o., so sídlom Hlohovec, Hollého 58/24 na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia v ambulancii v kategórii lekár v špecializovanom odbore gynekológia a pôrodníctvo, ultrazvuk

v gynekológii a pôrodníctve dňom 1.7.2006. Uviedol, že Okresným úradom v Trnave vydaným pod
č.j. 95/04210-549/LEK zo dňa 3.10.1995 a povolenia vydaného Krajským úradom v Trnave pod č.j.
96/00520-25/LEK zo dňa 30.8.1996 v odbore gynekológia a pôrodníctva a ultrazvukové vyšetrenia
v gynekológii a pôrodníctve bolo zrušené povolenie udelené fyzickej osobe - žalobcovi ako SZČOna prevádzkovanie takéhoto zdravotníckeho zariadenia dňom 30.6.2006. V súvislosti so zrušením
povolenia SZČO podal žalobca ako SZČO súčasne aj odhlášku z povinného nemocenského poistenia
a z povinného dôchodkového poistenia SZČO s dátumom zániku poistenia 30.6.2006. V tejto súvislosti

ďalej uviedol, že uvedený dátum zániku poistenia (30.6.2006) pobočka žalovanej v Trnave akceptovala
a až do vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (26.6.2017), t.j. počas takmer 11 rokov
žiadnym spôsobom nekontaktovala žalobcu, že k zániku poistenia žalobcu došlo až po 30.6.2008 a
z tohto dôvodu u neho vznikol dlh na poistnom za obdobie júl 2006 až jún 2008, ktorý bez sankcií
spolu predstavoval 2 587,20 eur. Zdôraznil, že po zániku poistenia plateného titulom SZČO, t.j. po

30.6.2006 vykonával lekársku činnosť výlučne formou právnickej osoby HC GYN, s.r.o., ktorá má
k výkonu tejto činnosti všetky potrebné zákonom predpísané oprávnenia pre túto činnosť, pričom
je zamestnancom tejto právnickej osoby. Poukázal na to, že, v spornom období od 1.7.2006 do
30.6.2008 odvádzal poistné na nemocenské poistenie a dôchodkového poistenie ako zamestnanec tejto
spoločnosti. Namietal formalistický a mechanický výklad ako aj aplikáciu ustanovení zák.č. 461/2003
Z.z. zo strany žalovanej, ktorý je nesprávny, nezákonný a nespravodlivý, pretože žalovaná neuviedla,

na základe akého ustanovenia právneho predpisu definovala žalobcu ako SZČO s účinnosťou od
1.7.2006, keďže samotná licencia na predmetnú činnosť - bez ďalších povolení neoprávňuje fyzickú
osobu na vykonávanie tejto činnosti. Okrem toho žalobca nemal od 1.7.2006 žiadne príjmy z výkonu
činnosti v zmysle licencie SLK na výkon samostatnej zdravotníckej praxe evidovanej pod č. TT/0701/06
s platnosťou od 18.6.2006 a žalobca vykonával úkony, z ktorých vyplýva, že nemal záujem vykonávať

lekársku činnosť ako SZČO, nakoľko od júla 2006 si riadne a včas plnil odvodové povinnosti z titulu
povolania lekára a až ako zamestnanec spoločnosti HC GYN, s.r.o., v ktorej je aj spoločníkom a
konateľom. Poukázal tiež na ust. § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že
rozhodnutia vydáva žalovaná písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Písomnú formu nemajú
rozhodnutia,vktorýchžalovanározhodlaovzniku,prerušeníazánikusociálnehopoisteniavnesporných

prípadoch. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalovanej zánik poistenia k 30.6.2006 oznámil a oprávnene
predpokladal, že deň zániku poistenia (30.6.2006) žalovaná akceptovala a preto ani o tejto skutočnosti
nevydala písomné rozhodnutie. Považoval vydanie nového (zmeneného) rozhodnutia v predmetnej veci
za premlčané, a preto aj vzniesol námietku premlčania.

3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k veci zo dňa 25.6.2018 žiadala žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Uvádzala, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby
považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Skutočnosťou rozhodujúcou na rozhodnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby
na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je aj udelenie oprávnenia na vykonávanie

činnosti podľa osobitného predpisu. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo
činnej osoby, t.j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti
fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného
predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010 status samostatnej
zárobkovo činnej osoby bez ohľadu na to, či činnosť na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu

vykonáva.

4. Za osobitný predpis v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na
účely sociálneho poistenia sa považuje aj zákon č. 578/2004 Z.z., ktorým upravuje 4 typy licencií, a v
zmysle ktorého sa za oprávnenie na výkon činnosti zakladajúcej takýto status fyzickej osoby považuje

povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe (L1A) vydané podľa zák.č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca bol považovaný
za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zák.č. 461/2003
Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe,
číslo: L1A/TT/0701/06, pričom skutočnosť, že žalobca je držiteľom tejto licencie na výkon samostatnej

zdravotníckej praxe potvrdila Sociálnej poisťovni aj Slovenská lekárska komora, ktorá túto licenciu
žalobcovi vydala, a to prostredníctvom e.mailovej komunikácie zo dňa 18.9.2017. Znamená to, že v
čase,kedyboložalobcovizrušenépovolenienaposkytovaniezdravotnejstarostlivostič.j.95/04210-549/
LEK zo dňa 3.10.1995 a povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti č.j. 96/00520-25/LEK zo
dňa 30.8.1996 bol žalobca držiteľom aj ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného

predpisu. Nakoľko žalobca bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe /§ 68 ods.
1 písm. a) / vykonávanej podľa § 10 zák.č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, označovanej
ako L1A, ktorá sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá
držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia ajpo 30.6.2006, kedy mu bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, povinné
nemocenské a povinné dôchodkové poistenie mu nezaniklo dňom 30.6.2006, ale podľa § 21 ods. 1
zák.č. 461/2003 Z.z. až 30.6.2008, kedy stratil status SZČO na účely sociálneho poistenia. Poukázala

ďalej na to, že samotné nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na
účely sociálneho poistenia automaticky nezakladá SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zák.č. 595/2003 Z.z. o daní z príjmov v znení neskorších

predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou, ktorý
táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Ďalej uviedla, že z údajov, ktoré Sociálnej
poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo SR vyplýva, že príjmy žalobcu z podnikania za rok 2005 (v
sume 1 584 631,- Sk) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 82 800,- Sk, a preto bol v období
od 1.7.2006 do 30.6.2007 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO.
Rovnako tiež príjmy žalobcu z podnikania za rok 2006 (v sume 1 287 065,- Sk) presiahli zákonom

stanovenú sumu 91 200,- Sk, a preto žalobcovi ako SZČO trvalo povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie aj naďalej, a to v období od 1.7.2007 do 30.6.2008. Poukázala ďalej na
to, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi ako SZČO zaniklo v
zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dňa 30.6.2008 z dôvodu, že v rozhodujúcom období,
t.j. v roku 2007 nedosiahol príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti relevantný na

vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1.7.2008. Vzhľadom
k tomu, že žalobca po 30.6.2006 nepotreboval licenciu L1A, mohol si ju kedykoľvek pozastaviť, resp. si
ju zrušiť, avšak v spornom období tak neurobil a preto predmetná licencia bola naďalej v platnosti. Za
tohto stavu na účely sociálneho poistenia bol žalobca považovaný za SZČO podľa § 5 písm. c) zákona
o sociálnom poistení v znení zákona do 31.12.2010. Nakoľko podanie odhlášky žalobcu z povinného

poistenia nemalo oporu v zákone, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne bola povinná podľa § 178 ods.
1 písm. a) rozhodnúť o zániku poistenia ako o spornom prípade, pričom sporným sa stal až potom, ako
Slovenská lekárska komora Sociálnej poisťovni poskytla údaje o lekároch, ktorí k dátumu poskytnutia
údajov mali platnú licenciu na výkon zdravotníckej praxe.

5. Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli
splnené zákonné podmienky pre postup podľa § 137 ods. 4 SSP, oboznámil sa s obsahom spisového
materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovanej a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

6. Žalobca poukazoval na ustanovenia § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, z ktorého v spojení
s § 178 ods. 1 vyplýva, že rozhodnutia vydáva žalovaná písomne, ak tento zákon neustanovuje inak.
Písomnúformunemajúrozhodnutia,vktorýchžalovanýrozhodlaovzniku,prerušeníazánikusociálneho
poistenia v nesporných prípadoch. V predmetnej veci bolo vydané rozhodnutie po takmer 11 rokoch od
doby, kedy žalobca oznámil žalovanej zánik poistenia k 30.6.2006, a teda bol v tom, že žalovaná tento

deň zániku poistenia (30.6.2006) žalovaná akceptovala.

7. Súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovanej zo dňa 31.1.2018, ktorým žalovaná zamietla
odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 26.6.2017

určujúce, že žalobcovi povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 30.6.2006, ale
zaniklo dňa 30.6.2008, na základe zistenia, že hoci povolenia vydané žalobcovi na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti č.j. 95/04210-549/LEK zo dňa 3.10.1995 a č.j. 96/00520-25/LEK zo dňa
30.8.1996 boli zrušené, tento naďalej mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko bol
držiteľom licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0701/06.

8. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobcu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a podanie
odhlášky z poistenia ku dňu 30.6.2006 neboli v konaní medzi účastníkmi spornými. Sporné zostalo
právne posúdenie otázky, či žalobca zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke

zariadenie dňom 30.6.2006 stratil postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či mu toto
postavenie zostalo zachované ako držiteľovi licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe .9. Podľa názoru žalovanej pre vznik, trvanie a zánik povinného sociálneho poistenia SZČO v povolaní
lekár postačuje splnenie podmienky podľa § 5 písm. c) ZSP - existencia oprávnenia posudzovaného
lekára na podnikanie podľa osobitného predpisu (t. j. držba licencie L1A ako jeho oprávnenia na výkon

samostatnej zdravotníckej praxe) a zároveň dosiahnutie zdaniteľného príjmu v relevantnom období z
podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti presahujúci zákonom stanovenú hranicu, a to
bez ohľadu na to, z výkonu ktorého oprávnenia na podnikanie, resp. realizáciou ktorého oprávnenia na
podnikanie podľa osobitného predpisu sa posudzovaný príjem z podnikania dosiahol.

10. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou existencie a trvania povinnej účasti žalobcu na povinnom
sociálnom poistení z titulu jeho postavenia SZČO, správny súd uvádza, že nemôže prisvedčiť právnemu
názoru žalovanej, že pre účasť na povinnom sociálnom poistení žalobcu ako SZČO postačuje len
držba licencie L1A posudzovaným lekárom, pričom nie je rozhodujúce, či predmetnú licenciu L1A na
dosahovanie príjmov aj v skutočnosti využíval a či z nej dosahoval zdaniteľné príjmy podľa osobitného
právneho predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov).

11. Uvedený formálny výklad zákona, bez akceptovania účelu sledovaného zákonom o sociálnom
poistení, by nespravodlivo dopadal na subjekty povinného sociálneho poistenia a bol by v rozpore so
samotnou podstatou v ňom upravenej solidarity príspevkov do povinných fondov sociálneho poistenia,
ktoré sú viazané na príjem z toho ktorého oprávnenia na podnikanie, resp. zo zárobkovej činnosti

pre účely SZČO podľa § 3 ods. 1 písm. b) ZSP. Je potrebné mať na zreteli, že zákon o sociálnom
poistení určenie povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej osoby a s tým súvisiaci vznik a
trvanie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO, kumulatívne viaže na
dve zákonné podmienky, a to status SZČO a s tým spojené dosahovanie príjmu z výkonu zárobkovej
činnosti, realizovanej či už na základe jedného alebo viacerých oprávnení, príp. povolení (§ 14 ods. 1

písm. b/ ZSP a § 15 ods. 1 písm. b/ ZSP v spojení s § 5 písm. c/ a § 21 ods. 1 citovaného zákona).

12. Pri úprave osobného rozsahu povinného nemocenského poistenia zákon o sociálnom poistení v §
14 ods. 1 písm. b) za povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu stanovuje takú
SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu

alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.

13. Z úpravy osobného rozsahu povinného nemocenského poistenia v ustanovení § 14 ods. 1 písm.

b) zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by kumulácia v zákone stanovených podmienok, t. j.
dosahovanie príjmov z podnikania vo výške presahujúcej zákonom stanovenú hranicu, bola viazaná
len na formálnu držbu oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu posudzovanou
fyzickou osobou, resp. že pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky príjmu z podnikania v relevantnom
období, medzičasom na základe zaniknutého oprávnenia na podnikanie alebo na vykonávanie inej

samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, by postačovala len formálna držba
oprávnenia na podnikanie podľa osobitného predpisu, hoci sa na jej základe posudzovaný príjem
v relevantnom období ani čiastočne, resp. vôbec nedosahoval. Na uvedenom nič nemení možnosť
výkladu uvedeného ustanovenia v tom zmysle, že pre účely posudzovania povinnej účasti SZČO na
nemocenskom poistení sa príjmy z podnikania dosahované touto SZČO na základe viacerých oprávnení

na podnikanie podľa osobitného predpisu sčitujú, resp. nie je rozhodujúce, na základe výkonu ktorej
podnikateľskej činnosti bol príjem z podnikania dosiahnutý.

14. Zákon o sociálnom poistení síce explicitne neupravoval a ani neupravuje posudzovanie podmienok
na vznik alebo zánik účasti na povinnom sociálnom poistení SZČO pri konkurencii viacerých oprávnení

na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, taktiež nerozlišuje na účely účasti na povinnom
sociálnom poistení SZČO príjem, ktorý môže byť touto osobou dosiahnutý z viacerých oprávnení, avšak
s prihliadnutím na vyššie uvedenú kumuláciu zákonných podmienok na vznik povinného nemocenského
a povinného dôchodkového poistenia SZČO, je potrebné prijať záver, že samotné postavenie, resp.
samotný status SZČO a formálna držba alebo vystavenie povolenia, príp. oprávnenia príslušným

orgánom podľa osobitného predpisu na podnikanie alebo na výkon samostatnej zárobkovej činnosti,
samo osebe účasť na povinnom sociálnom poistení tejto osobe nezakladá. Pre účely posúdenia spornej
otázky splnenia podmienok vzniku, trvania, príp. zániku povinného sociálneho poistenia SZČO je
potrebné brať do úvahy predmetné príjmy dosahované na základe viacerých oprávnení na výkonpodnikateľskej činnosti samostatne. I keď sa tieto príjmy SZČO, dosahované v relevantnom období, pre
účely určenia vymeriavacieho základu a výpočtu povinného sociálneho poistenia spočítavajú, reálne
však musia existovať, musia sa povinnou osobou reálne dosahovať činnosťou realizovanou na základe

týchto oprávnení. Preto možno ustáliť, že pokiaľ je lekár držiteľom licencie L1A potrebnej na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.) u iného poskytovateľa
zdravotníckej starostlivosti, pre prijatie záveru, že takémuto lekárovi vznikla povinná účasť na sociálnom
poistení ako samostatne zárobkovo činnej osobe, je potrebné ďalej skúmať, či uvedenú licenciu reálne
využíval na základe zmluvného vzťahu a v rámci výkonu činnosti pre iného poskytovateľa zdravotníckej

starostlivosti z takejto činnosti aj dosahoval príjem. V prípade lekárov vykonávajúcich svoje povolanie
na základe vydaných príslušných licencií L1A a L1B, účasť na povinnom nemocenskom a povinnom
dôchodkovom poistení nemôže byť posudzovaná len na základe formálnej existencie týchto licencií, hoci
prerealizáciulicencieL1Bjepotrebnépovoleniepríslušnéhosamosprávnehoorgánunaprevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia - ambulancie.

15. Vo vzťahu k zákonnej definícii statusu SZČO možno konštatovať, že táto z dôvodu častých zmien
zákona o sociálnom poistení nie je ustálená a jednotlivé zmeny zákona zodpovedajú najmä v tom ktorom
čase aktuálnej rozhodovacej praxi správnych súdov a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 23. februára 2013, ktorý sa týkal obdobného,
aj keď nie skutkovo totožného problému s účasťou na povinnom sociálnom poistení advokátov).

16. Práve z dôvodu nestálej právnej úpravy relevantných zákonných ustanovení správny súd
nemôže prisvedčiť čisto formálnemu výkladu kogentných právnych noriem verejného práva, hoci
zabezpečujúcich napĺňanie verejných fondov nemocenského poistenia založeného na princípe solidarity
a proporcionality vyjadrenej stanovením vymeriavacích základov, ale čo je podstatné, ide o ich napĺňanie

zo súkromných príjmov z podnikania fyzických osôb. Z vyššie uvádzaných dôvodov správny súd pri
posúdení právnej otázky vzniku, trvania a zániku povinnej účasti SZČO na povinnom nemocenskom
poistení prijal za spravodlivé vychádzať okrem jazykového aj z teleologického výkladu zákona o
sociálnom poistení, s prihliadnutím na účel sledovaný zákonom a na vyššie uvedené vzájomné súvislosti
ustanovení § 3 ods. 1 písm. b), § 5 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 a 4 písm. b) citovaného

zákona o sociálnom poistení.

17. V nadväznosti na použitý výklad zákona o sociálnom poistení si správny súd dovolí poukázať
na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 295/2017, v ktorom ústavný
súd zdôraznil, že „...k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z

hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale
predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry
ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je
interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie
či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu,

najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé
v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu
aplikovanej právnej normy."

18. Obdobne Ústavný súd SR pripustil možnosť súdu odchýliť sa od doslovného znenia zákona aj v

náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008, v ktorom skonštatoval, že : „Súd môže, ba dokonca sa
musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje
účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). V takýchto prípadoch sa musí
zároveňvyvarovaťsvojvôle(arbitrárnosti)asvojuinterpretáciuprávnejnormymusízaložiťnaracionálnej

argumentácii."

19. Správny súd, vychádzajúc z citovaných rozhodnutí ústavného súdu, sa priklonil k teleologickému
výkladu ustanovení § 3 ods. 1 písm. b), § 5 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 a 4 písm.
b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 a vyhodnotil právne posúdenie veci

žalovanou za formálne a neudržateľné, pretože potiera samotný účel zákona o sociálnom poistení,
ktorým je viazať účasť na sociálnom poistení na určitý dosiahnutý príjem zo zárobkovej činnosti, čo je
potrebné vykladať ako príjem dosiahnutý realizáciou činnosti, nie držbou povolenia na výkon tej ktorej
činnosti podľa osobitných predpisov.20. Je pravdou, že zákon o sociálnom poistení nerozlišuje na účely účasti na sociálnom poistení príjem,
ktorý fyzická osoba môže dosiahnuť z viacerých oprávnení, avšak vychádzajúc zo systematického
výkladu zákona, samotný status SZČO, teda len splnenie podmienky udelenia oprávnenia, automaticky
účasť na sociálnom poistení nezakladá. Preto správny súd ustanovenie § 21 ods. 1 a 2 písm. b) ZSP v
spojení so zákonnou úpravou osobného rozsahu povinného nemocenského a dôchodkového poistenia

podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 písm. b) ZSP vykladal tak, že pokiaľ fyzická osoba disponuje
súčasne dvoma oprávneniami, ktoré podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom
do 31.12.2010 zakladali status SZČO, účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení
podľa § 21 ods. 1 a ods. 4 písm. b) ZSP sa posudzuje osobitne vo vzťahu ku každému oprávneniu, ak
oprávnenie,nazákladektoréhosavýlučnedosahovalpríjempodľa§138ods.9,zaniklo.Vtejtosúvislosti
správny súd zároveň vyjadruje súhlas s výkladom žalovanej, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje

súbeh viacerých sociálnych poistení, a preto nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za
následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, avšak
správny súd zároveň dodáva, že je tomu tak za predpokladu, že samostatne zárobkovo činná osoba
súčasne vykonáva zárobkovú činnosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) ZSP.

21. Pokiaľ ide o žalobnú námietku napádajúcu existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res
iudicatae), správny súd túto hodnotí ako nedôvodnú. Rovnako nie je namieste posudzovať v súvislosti
s vydaním prvostupňového administratívneho rozhodnutia splnenie podmienok na obnovu konania,

nakoľko v danom prípade nešlo o vydanie rozhodnutia v rámci mimoriadneho opravného prostriedku.
Vyznačenie zániku povinného sociálneho poistenia v spise na základe odhlášky registračným listom
fyzickej osoby nie je rozhodnutím v predmetnej veci, je to však deklarácia fyzickej osoby o určitých
skutočnostiach majúcich vplyv na zánik jej povinnej účasti na sociálnom poistení SZČO, ktoré má
takáto fyzická osoba povinnosť preukázať a zároveň Sociálna poisťovňa ako príslušný správny orgán

má povinnosť a právo splnenie deklarovaných skutočností verifikovať. Sociálna poisťovňa na základe
zákona o sociálnom poistení disponuje oprávneniami, prostredníctvom ktorých môže vykonávať kontrolu
plnenia povinností ustanovených týmto zákonom (§ 242 ods. 1 ZSP), môže si obstarávať podklady
pre rozhodnutie (§ 233 ZSP) a využívať skutočnosti známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z
jej činnosti, pričom zákon nestanovuje lehotu na preverenie skutočností tvrdených povinne poistenou

SZČO o vzniku alebo zániku jej povinnej účasti na sociálnom poistení. V danom kontexte však neobstojí
obrana žalovanej, že pobočka Sociálnej poisťovne až do poskytnutia elektronického zoznamu držiteľov
licencie L1A Slovenskou lekárskou komorou dňa 18.09.2017, nemala reálnu možnosť zistiť, že žalobca
bol v posudzovanom období držiteľom licencie L1A. Naopak, túto skutočnosť si mohla pobočka Sociálnej
poisťovne po podaní odhlášky žalobcom, s využitím výmeny informácií s príslušnými orgánmi a s

využitím súčinnosti so žalobcom, zistiť oveľa skôr.

22. V zmysle § 22 ods. 2 a § 23 ods. 2 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) pri preskúmavaní napadnutého

rozhodnutia posudzoval súd žalobu fyzickej osoby majúcej charakter žaloby v sociálnych veciach
neformálne a aj nad rámec žalobných dôvodov.

23.Hocinakonaniearozhodovaniežalovanejsapodľa§172ods.1zákonač.461/2003Z.z.osociálnom
poistení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok),
platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy
v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE, vrátane práva na prerokovanie veci v prítomnosti
účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie len

pre konania súdne (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 83/93), práva na dostatočné, zrozumiteľné
a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia.24. Rovnako, s prihliadnutím na vývoj v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
medzinárodné záväzky vyplývajúce Slovenskej republike z vyššie uvádzaných signovaných rezolúcií (čl.
7 ods. 5 Ústavy SR v spojení s čl. 154c Ústavy SR) možno konštatovať, že pre orgány verejnej správy

platí povinnosť v procese administratívnych konaní priamo aplikovať zásady správneho konania bez
ohľadu na to, či sa na ne explicitne vzťahuje použitie Správneho poriadku, alebo nie. Zásada súčinnosti,
ako jedna zo základných zásad správneho konania, je zásadou, ktorá musí byť obligatórne uplatňovaná
vo všetkých administratívnych konaniach, a to aj vtedy, ak je konanie vyňaté z pôsobnosti správneho
poriadku.

25. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade ústavné právo na prerokovanie veci
v prítomnosti účastníka bolo postupom správnych orgánov vo veci porušené, ako to vyplýva už zo
skutočnosti, že začatie konania nebolo žalobcovi pobočkou Sociálnej poisťovne oznámené a nebolo

mu tak umožnené k podkladom rozhodnutia sa vyjadriť napriek tomu, že podľa označenia aplikovaného
ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. by malo ísť o sporný prípad zániku
sociálneho poistenia. Súčasne, vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaný a
prvostupňový správny orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia (takmer 11 rokov!) ide
o rozhodnutie bez pochybností nepredvídateľné, naviac, z hľadiska zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu

vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych
predpisov trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4
zákona o sociálnom poistení - odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia obsahuje citáciu ustanovení §
5 a § 21 zákona bez jeho identifikácie. Až v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.06.2018 sa žalovaná
zaoberala námietkami vznesenými žalobcom a v podstate až v tomto podaní uviedla argumenty, na

základe ktorých vo veci rozhodla.

26. Dodržanie uvedeného postupu a zásady súčinnosti správnych orgánov oboch stupňov so žalobcom

pred vydaním preskúmavaných rozhodnutí z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, čo je i
dôvodom, pre ktorý správne orgány oboch stupňov vychádzali pri vydávaní rozhodnutia z nedostatočne
zisteného skutočného stavu veci. Z dôvodu nedostatočnej súčinnosti správnych orgánov so žalobcom,
tieto nemohli dostatočne vyhodnotiť, príp. preveriť skutočnosti, či žalobca v relevantnom období
vykonával samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár v príslušnom odbore na základe licencie L1A

a či poberal z tejto činnosti príjmy z podnikania podliehajúce povinnému sociálnemu poisteniu SZČO.

27. Čo sa týka právneho posúdenia veci, súdu je nielen z vyjadrení a podaní účastníkov v tomto konaní
známe, že súdna prax nie je vo vzťahu k danej problematike jednotná a ustálená, čo sa prejavuje v
rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych sporoch, pričom doposiaľ v tomto
smere nebolo prijaté pre rozhodovanie záväzné stanovisko. Súd preto pri posudzovaní veci zohľadňoval
nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy a samotného

nemocenského a dôchodkového poistenia (primárne je ním zabezpečenie lekárskej starostlivosti a
finančné zabezpečenie občanov v nepriaznivých životných obdobiach), naplnenie ktorého v danom
prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci aj vzhľadom na už konštatovaný časový odstup
zjavne nebolo sledované. Aj podľa vyjadrenia žalovanej bol žalobca pre účely sociálneho poistenia
ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaný na základe rozhodnutia o vydaní povolenia

na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré bez pochybností je oprávnením na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Logickým potom
je záver, že zrušením povolenia žalobcovi ako SZČO na prevádzkovanie existujúceho zdravotníckeho
zariadenia vydaného Okresný úradom v Trnave č.j. 95/04210-549/LEK zo dňa 03.10.1995 a povolenia
vydaného Krajským úradom v Trnave č.j. 96/00520-25/LEK zo dňa 30.08.1996 boli naplnené podmienky

aj pre zánik povinného poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého
povinnénemocenskéadôchodkovépoisteniezanikávždysamostatnezárobkovočinnejosobeuvedenej
v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení. Nie je súčasne dôvodná právna konštrukcia, podľa
ktorej okamihom zániku tohto povinného poistenia „nastúpil" iný dôvod povinného poistenia spočívajúciv skutočnosti, že žalobca v tom čase bol držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe, napriek tomu, že na jej základe žiadnu činnosť nevykonával a nemal z nej žiadne príjmy.

28. Licencia L1A je podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. dokladom, na základe ktorého je
možný výkon zdravotníckeho povolania jednou z jeho foriem, ktorý (výkon zdravotníckeho povolania)
nie je dôvodné stotožňovať s vykonávaním činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm.

c) zákona o sociálnom poistení. Samotná licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej
držiteľom nepostačuje, ako to podľa názoru súdu vyplýva už z definície obsiahnutej v ust. § 10 ods.
1 a 2 zák. č. 578/2004 Z.z., podľa ktorej samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ - t.j. osoba poskytujúca
zdravotnú starostlivosť na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotnom zariadení. Týmito
okolnosťami sa však žalovaná podľa obsahu rozhodnutia nezaoberala.

29. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd v tomto konaní primárne preskúmavané rozhodnutie žalovanej
zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a podľa písm. g)

tohto zákonného ustanovenia z dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verenej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a vec jej vrátil na ďalšie konanie v
naznačenom smere, pričom vzhľadom na kompetencie žalovanej ako odvolacieho orgánu pri náprave
pochybení prvostupňového správneho orgánu z hľadiska naplnenia účelu tohto konania nepovažoval za
potrebné navrhované zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 26.06.2017.

30. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu prvého stupňa po doplnení konania, za súčinnosti
so žalobcom, po riadnom zistení skutočného stavu veci a po vyhodnotení všetkých podstatných

dôkazov vyššie naznačeným spôsobom, opäť ustáliť dátum zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO.

31. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

32. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods.1
SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods.2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.