Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/105/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200870
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7017200870.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, sudcov JUDr.

Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu BARBARA Slovensko, s.r.o., Čaňa,
Železničná 2, právne zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Prievozníkom, PhD., so sídlom Košice,
Krmanova 1, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Banská Bystrica, Lazovná 63, o žalobe na
preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo 07. 08. 2017 č. 101711425/2017, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím žalovaného, ktoré bolo napadnuté žalobou, žalovaný podľa § 74 ods.4 zákona č.

563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice z 02.05.2017 č. 100734953/2017,
ktorým bol podľa § 68 ods. 5, ods. 6 Daňového poriadku žalobcovi určený rozdiel v sume 70.378,30 eur
na DPH za zdaňovacie obdobie september 2012.

2. Z obsahu rozhodnutia žalovaného, ako aj administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal
u žalovaného daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za

zdaňovacie obdobie september 2012. Na základe výsledkov daňovej kontroly bolo vydané dňa 02. 05.
2017 rozhodnutie správcu dane, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 70.378,30 eur na DPH za
zdaňovacieobdobieseptember2012.SprávcadanenepriznalžalobcovinadmernýodpočetDPHvsume
70.263,11 eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 115,19 eur.

3. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr za dodanie sóje vystavených
spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s., Kežmarok, Slavkovská cesta 54:

- č. 6120101244 zo dňa 17.09.2012, základ dane 88.317,45 eur, DPH 17.663,49 eur,
- č. 6120101279 zo dňa 26.09.2012, základ dane 111.922,34 eur, DPH 22.384,47 eur,
- č. 6120101299 zo dňa 30.09.2012, základ dane 50.428,85 eur, DPH 10.085,77 eur,
- č. 6120101300 zo dňa 30.09.2012, základ dane 101.222,95 eur, DPH 20.244,59 eur.

4. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane
a vykonal za tým účelom rozsiahle dokazovanie.

Pri miestnom zisťovaní spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., zistil, že tovar mal byť nadobudnutý
od dodávateľa SLOVAKIA FARMA, s.r.o. Konateľ spoločnosti k obchodným vzťahom so spoločnosťou
SLOVAKIA FARMA, s.r.o. ak neúplným, resp. nečitateľným dokladom uviedol, že oslovil konateľaspoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o. (P. V.) objavil informácie o pôvode sóje, a zistil, že pôvodcom je
spoločnosť Louis Dreyfus Commodities Polska Sp. z o.o. CMR doklady mali vypisovať samotní vodiči
kamiónov, a tí na ich vypisovanie zrejme neboli preškolení.

5. Správca dane zo spisu z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2012 zistil,
že spoločnosť Podtatranská hydina, a.s., nie je na Slovensku registrovaná ako výrobca krmív. Na výzvu
správcu dane žalobca uviedol, že neobjednával transport prepravovaného tovaru, a z toho dôvodu nemá
žiadne doklady, alebo identifikačné údaje o prepravcovi. Tieto údaje má Podtatranská hydina, a.s., spolu

s potvrdenými CMR o prevzatí tovaru.

6. Správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií poľskú daňovú správu, z odpovede ktorej
vyplynulo, že tovar bol nakúpený od pôvodcu Louis Dreyfus Commodities Poslak Sp. z o.o. V rámci
medzinárodnej výmeny informácií s poľskou daňovou správou preveril aj prepravcov tovaru, ktorými boli
TRANS-CO V. B., KS. B., mali prepravu tovaru vykonať pre objednávateľa SLOVAKIA FARMA, s.r.o.,

pričom platby boli uskutočnené aj z bankového účtu č. B. vedeného v ČSOB a.s. Prepravca T. mal
prepravu vykonať pre objednávateľa SLOVAKIA FARMA, s.r.o., pričom kontakt na objednávateľa bol
prijatý od spoločnosti Firma handlowo-produkcyjna „BARBARA“ Sp. z o.o., 33-167 Turza 195, ktorá bola
od 18. 05. 2010 do 27. 12. 2012 spoločníkom žalobcu, tzn., že ide o personálne prepojené osoby.

U prepravcu T. E. poľský správca dane nepotvrdil, že tovar bol prepravený na území Slovenska. Ale
nebol si istý, pretože nerozumie, a ani nehovorí po slovensky.

Zakladateľom a disponentom účtov spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. bola P. V., od 13. 06. 2012 bol
na disponovanie splnomocnený V.. W. K.Ľ., ktorý je súčasne aj predsedom predstavenstva spoločnosti

Podtatranská hydina, a. s.

Správca dane získal informáciu z vypočutia P. V., ktorá pred orgánmi činnými v trestnom konaní dňa
25.09.2015 uviedla, že V.. W. K. nakupoval od rôznych spoločností z Poľska a z Českej republiky mäsové
výrobky,živúhydinu,prípadnekŕmnezmesi,cezspoločnosťSLOVAKIAFARMA,s.r.o.,ainéspoločnosti,

z dôvodu, aby mal na vstupe spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., vysokú DPH, a týmto spôsobom si
ponižovalvlastnúdaňovúpovinnosť.SpoločnosťSLOVAKIAFARMA,s.r.o.,boladoobchodnéhoregistra
zapojená len z dôvodu navýšenia DPH na vstupe pre Podtatranskú hydinu, a.s. Reálne táto spoločnosť
s nikým neobchodovala, nevykonávala žiadnu činnosť, nemala žiadnych zamestnancov, ani prostriedky,
aby mohla deklarovanú činnosť vykonávať, sídlo spoločnosti bolo len fiktívne, išlo o takmer prázdne

kancelárske priestory.

Zamestnankyňa Podtatranskej hydiny, a.s., B.J. W.B. pred Kriminálnym úradom finančnej správy
uviedla, že spoločnosť má k dispozícii pečiatky spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., ktorá je jej
sprostredkovateľskou spoločnosťou.

7. Správca dane nahliadol do spisu z vyrubovacieho konania vykonávaného u spoločnosti Podtatranská
hydina, a.s., za zdaňovacie obdobie január 2013. Svedkyňa P. V. do zápisnice o ústnom pojednávaní zo
dňa 02.07.2015 uviedla, že v obchodných prípadoch nikdy s nikým zo spoločnosti Podtatranská hydina,
a.s., nerokovala, V.. W. K. nepozná, nikdy s ním obchodne nejednala, stretla sa s ním raz v Kežmarku

z dôvodu udelenia disponovania s účtom inej spoločnosti. P. V. nevedela uviesť, čo bolo predmetom
podnikateľskej činnosti spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., vo vzťahu k spoločnosti Podtatranská
hydina, a.s., nemala vedomosť o obchodných transakciách spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., v
období roka 2012, kedy jej bola udelená generálna plná moc konať za túto spoločnosť. Menovaná
nemala vedomosť o toku tovaru spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., a takisto nevedela, kto bol

objednávateľom prepravy tovaru, a tiež tvrdila, že nikdy nevlastnila pečiatku spoločnosti SLOVAKIA
FARMA, s.r.o. Tiež tvrdila, že nepozná spoločnosť Louis Dreyfus Commodities Polska Sp. z o.o., nikdy
o nej nepočula, a s obchodnými spoločnosťami neobchodovala.

8. Správca dane nahliadol tiež do spisu z daňovej kontroly spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., za

zdaňovacie obdobie mesiacov január - jún, august - október 2012, a protokolu z daňovej kontroly zo
17.06.2015 č. 20383538/2015 zistil, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., má zapísané sídlo na
adrese Popradská 66, Košice, jej jediným spoločníkom a konateľom od 23.10.2012 je T. M., A. W. X, V.
XXXX/X. V období od 20. 05. 2011 bola 16. 08. 2011 jediným spoločníkom tejto spoločnosti P. V., bytomK., V. X, ktorá bola zároveň aj jej konateľkou v období od 20. 05. 2011 do 16. 08. 2011. V období od
17. 08. 2011 do 22. 10. 2012 bol konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti T. B.D.Y.J., pochádzajúci
z Maďarska. V období od 26. 07. 2012 do 10. 02. 2013 bola podľa informačného systému správcu

dane splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti P. V., bytom K., J. X. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA,
s.r.o., nespolupracuje s daňovými orgánmi, nepredkladá doklady k vykonávaným kontrolám, nepreberá
písomnosti, na adrese sídla sa nezdržiava, dňa 30. 09. 2013 jej bola zrušená registrácia platiteľa dane,
zazdaňovacieobdobieseptember2012vykázalavysokéobratynavstupeavýstupe,svýslednounízkou
daňovou povinnosťou, ktorá nebola uhradená.

Správca budovy na Popradskej 66 v Košiciach uviedol, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o.,
nepozná, táto v priestoroch fyzicky nesídli a neeviduje ani žiadnu zmluvu o nájme, zásielky určené tejto
spoločnosti sa vracajú ako nedoručené.

Daňovou kontrolou bolo preukázané, že za činnosťou spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., stojí P.

V., ktorá na základe plnomocenstva podľa potreby vykonávala účelové úkony, napríklad preberala
poštu, podpisovala zmluvy, vyhotovovala faktúry, disponovala účtami, no na druhej strane nemala
znalosť o týchto dokladoch a iných dokladoch, ktoré mala spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o.,
predložiť k výkonu daňovej kontroly. Nepredložila ani plnomocenstvo, resp. mandátnu zmluvu, ktoré
by deklarovali jej konanie za uvedenú spoločnosť. Správca dane zároveň spochybnil jej konanie za

spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., z dôvodu, že jediný konateľ a spoločník tejto spoločnosti v
období, za ktoré sa vykonávala kontrola, T. B., občan Maďarska, potvrdil, že za určitú sumu peňazí
sa stal výkonným riaditeľom tejto spoločnosti, podpisoval za ňu doklady, ktorým nerozumel, nakoľko
nehovorí slovensky. Uviedol, že nepoveril žiadnu osobu konať v mene tejto spoločnosti, a nevie, kto sú
partneri SLOVAKIA FARMA, s.r.o. Z uvedených skutočností vyplynulo, že obchody, v ktorých figurovala

spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., boli uskutočňované len za jediným účelom, a to za účelom
znižovania daňovej povinnosti spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., a k získaniu daňovej výhody v
podobe odpočtu DPH na základe jej vystavených faktúr. Pre spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o.,
nemohli slúžiť jej vykonávané obchody za účelom dosiahnutia zisku, ako to definuje Obchodný zákonník,
nakoľko tovar nadobudnutý prostredníctvom intrakomunitárnych dodávok od zahraničných dodávateľov

ďalej predávala svojmu odberateľovi Podtatranská hydina, a.s., pod jeho nákupnú cenu. Vystavovanie
faktúr v mene spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., pre daňový subjekt Podtatranská hydina, a.s., bolo
účelové, t.j. bez preukázania uskutočnenia zdaniteľných obchodov touto spoločnosťou.

9. Uvedené dôkazy preukázali to, že Podtatranská hydina, a.s., mala vedomosť o transakciách

poznačených podvodom, a priamo sa na nich podieľal tým, že dojednával a vykonával obchodné
transakcie v mene inej spoločnosti, t.j. spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., ktorá bola za týmto účelom
umelo vytvorená. Príslušný daňový úrad, ktorý daňovú kontrolu vykonával, skonštatoval, že spoločnosť
Podtatranská hydina, a.s., si v zdaňovacom období september 2012 neoprávnene odpočítala daň na
vstupe na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou SLOVAKIA FARMA, s.r.o. Týmto

postupom došlo k porušeniu § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods.1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zák.
č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o DPH“), pretože spoločnosť
SLOVAKIA FARMA, s.r.o., nikdy nevykonávala skutočnú ekonomickú činnosť, nikdy nenadobudla
právo nakladať s tovarom ako vlastník, a preto následne nemohlo spoločnosti Podtatranská hydina,
a.s., vzniknúť ani právo na odpočítanie dane v sume 400.309,03 eur z dodania tovaru spoločnosťou

SLOVAKIA FARMA, s.r.o.

10. Správca dane, ktorý daňovou kontrolou preveroval deklarovaný nákup tovaru - sóje od dodávateľa
Podtatranská hydina, a.s., na základe vykonaného dokazovania zistil pohyb tohto tovaru v reťazci
dodávateľov: nezistené daňové subjekty - Louis Dreyfus Commodities Polska Sp. z o.o. - SLOVAKIA

FARMA, s.r.o. - Podtatranská hydina, a.s. - BARBARA SLOVENSKO, s.r.o., pričom preprava tovaru
mala byť uskutočnená z prístavov v Poľsku do Čane žalobcovi. Deklarovaným nadobúdateľom tovaru z
iného členského štátu je spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., a žalobca je v tomto obchodnom reťazci
daňovým subjektom, ktorý si v podanom daňovom priznaní uplatnil nadmerný odpočet DPH.

11. Prílohou faktúr č. 6120101244, č. 6120101279, č. 6120101299 a č. 6120101300 vystavený
spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s., tvorili dodacie listy opečiatkované a podpísané žalobcom, v
jednom prípade aj spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s. Na jednotlivých dodacích listoch označených
číslom dodacieho listu uvedeného na faktúre je uvedený dodávateľ Podtatranská hydina, a.s., odberateľBARBARA SLOVENSKO, s.r.o., dátum výdaja, číslo a názov tovaru, merné jednotky, množstvo tovaru,
jednotková cena a cena spolu. Okrem dodacieho listu k faktúre č. 6120101299 všetky dodacie listy k
predmetných faktúram vystavila B. W.Á.. Na jednotlivých dodacích listoch je uvedené „nerealizovaný

doklad“.

12. Na základe doručenej odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcej sa
preverenia dodaní sóje spoločnosťou Louis Dreyfus Commodities Polska Sp. z o.o. s miestom vykládky
Čaňa - BARBARA SLOVENSKO, s.r.o., bolo zistené, že V. V. a B. W. sa kontaktovali v súvislosti

s objednávkami v mene spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., pričom B. W. bola nielen osobou
objednávajúcou tovar v mene spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., ale taktiež vystavila faktúry
spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., pre žalobcu.

13. Na CMR dokladoch dokladujúcich prepravu sóje fakturovanej spoločnosťou Podtatranská hydina,
a.s., žalobcovi, je ako dodávateľ uvedená spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., ako odberateľ je

uvedený žalobca, miesto nakládky Gdaňsk, alebo Gdyňa, Poľsko, miesto vykládky Čaňa, Slovensko,
a tieto CMR doklady boli potvrdené žalobcom ako príjemcom. Z uvedeného vyplýva, že žalobca tým,
že potvrdil CMR doklady ako príjemca, mal vedomosť o tom, že tovar - sója bola dodaná priamo z
Poľska, a nemohla byť vyskladnená do skladu Podtatranskej hydiny, a.s., tak, ako je to uvedené na
dodacích listoch, ktoré tvorili prílohy faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s., pre

žalobcu. Podľa žalovaného žalobca si mal všimnúť disproporciu, a to údaje uvedené v predložených
dodacích listoch, na ktorých je uvedené „nerealizovaný doklad“, a tým mal vedieť, že uvedené dodania
nie sú v poriadku.

14. Správca dane z protokolu z daňovej kontroly, ktorú vykonal Daňový úrad Prešov v spoločnosti

Podtatranská hydina, a.s., za zdaňovacie obdobie september 2012, zistil, že táto spoločnosť nákup
sóje deklarovala len predloženými faktúrami, pričom vystavovanie faktúr bolo účelové, bez preukázania
uskutočnenia zdaniteľných obchodov zo strany spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o. Uvedená
spoločnosť, ako už bolo konštatované, nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, nemala žiadne reálne
sídlo, a nemala vytvorené žiadne podmienky na vykonávanie ekonomickej činnosti.

15. Po zohľadnení všetkých dôkazov týkajúcich sa deklarovaných dodaní tovaru v reťazovom obchode,
kde deklarovaným dodávateľom tovaru mala byť spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., správca dane
skonštatoval,ženastranetejtospoločnostinemohlodôjsťkdodaniutovaruprespoločnosťPodtatranská
hydina, a.s., a následne k dodaniu tovaru pre žalobcu.

Právo na odpočítanie dane je povinný preukázať daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Ak si
daňový subjekt uplatní nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať,
že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako ho deklaroval v daňovom priznaní, alebo na
predloženom doklade, a to, aj osobou uvedenou na tomto doklade. Osoba, ktorá je uvedená ako

dodávateľ vo faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi.

16. V zmysle judikatúry ESD vnútroštátnym orgánom a súdom v zásade prináleží zamietnuť
uplatnenie práv upravených šiestou smernicou, ktorých sa dotknutá osoba dovoláva podvodne, alebo
zneužívajúcim spôsobom, pokiaľ ide o právo na odpočet DPH. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry ide

aj o taký prípad, ak sa daňového podvodu dopustí samotná zdaniteľná osoba, a tiež vtedy, ak zdaniteľná
osoba vedela, alebo mala vedieť, že sa dotknutou transakciou zúčastňuje na transakcií zapojených do
podvodu v oblasti DPH, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný hospodársky subjekt, ktorý na vstupe
alebo na výstupe zasiahol do reťazca dodania (rozsudky Kittel a Recolta recieling; Italmoda).

Z vykonaného dokazovania vyplýva skutočnosť, že žalobca neprijal opatrenia, ktoré je možné od neho
dôvodne požadovať na zabezpečenie skutočností, aby sa nezúčastňoval plnení označených podvodom.
Naopak, správca dane zistil skutočnosti, podľa ktorých žalobca vykonával istú obchodnú činnosť aj
pre spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o. - v tomto obchodnom reťazci vystupujúca ako nárazník a
nekontaktný subjekt, nakoľko správca dane v dokladoch predložených samotným žalobcom - výpis

účtu č. XXXXXXXXXX vedený v UniCredit Bank Slovakia, a.s. - na výpise účtu uvedený X. K. G.
opatrený pečiatkou spoločnosti BARBARA Slovensko, s.r.o., zistil prijatú platbu vo výške 70.000,-- eur
od spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., z čísla účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Disponentom s bankovým
účtomč.XXXXXXXXXX/XXXXboltiežV..W.K.,ktorýjepodľavýpisuzObchodnéhoregistrapredsedompredstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina, a. s., podľa odpovede na výmenu informácií týkajúcu
sa prepravcu T. R., tento mal prepravu vykonať pre objednávateľa SLOVAKIA FARMA, s.r.o., pričom
kontakt na objednávateľa bol prijatý od spoločnosti Firma handlowo-produkcyjna „BARBARA“ Sp. z o.

o., ktorá bola od 18. 05. 2010 do 27. 12. 2012 spoločníkom žalobcu. To znamená, že ide o personálne
prepojené osoby. Z uvedeného vyplýva, že kontakt na nárazníkovú spoločnosť SLOVAKIA FARMA,
s.r.o. prepravcovi prepravovaného tovaru poskytol samotný spoločník žalobcu. Podľa správcu dane táto
skutočnosť znamená vedomosť žalobcu o podvode v reťazci dodávateľov.

Dokazovanie preukázalo, že k dodaniu tovaru v uvedenom obchodnom reťazci nedošlo tak, ako bolo
faktúrami deklarované, nedošlo k vzniku daňovej povinnosti u jednotlivých dodávateľov v reťazci, a
následne by nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Žalobca bol povinný prijať opatrenia,
aby zabránil svojej účasti na pochybných transakciách s DPH. Žalobca ako registrovaný výrobca krmív
musí byť s detailmi transakcií týkajúcich sa dodaní sóje, oboznámený, nakoľko predmetom deklarovanej
dodávky bola rastlinná zložka na výrobu krmív, obchodovanie s ktorými podlieha špeciálnej právnej

úprave za dodržania zákonných podmienok, ktoré ustanovuje zákon č. 271/2005 Z. z. Z uvedených
dôvodov správca dane neuznal právo na odpočítanie dane vo výške 70.378,32 eur, ktoré si žalobca
uplatnil v zdaňovacom období september 2012.

17. Žalobca podal proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice z 02. 05. 2017 č. 100734953/2017

odvolanie, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím nepovažoval za dôvodné. Vo svojom rozhodnutí
žalovaný konštatoval, že právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným
daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH, resp. zaplateným z dôvodu ich
splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia
na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou na uplatnenie odpočítania

dane. Zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane
uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si
platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať,
že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený. Správca dane preto skúmal uskutočnenie zdaniteľných
obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym.

Pre rozhodnutie správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňované právo na odpočítanie dane nestačí
len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť
aj iné dôkazy.

18. Žalovaný zo spisu zistil, že správca dane objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie

pochybností nepodsunul iba pod dôkaznú povinnosť žalobcu, ale využil prostriedky, ktorými objasňoval
okolnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti
o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov predložených žalobcom nevychádzal len z faktúr a
dokladov, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom,
či žalobca prijal fakturované dodania od spoločnosti uvedenej na dokladoch - Podtatranská hydina, a.

s., a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastávali. Konanie správcu dane,
ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky bolo plne v súlade s procesnoprávnou normou a výsledky
šetrenia bolo možné použiť ako dôkazy v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Správca dane všetky
zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska
ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

19. Žalovaný ďalej konštatoval, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, z protokolu o daňovej
kontrole a predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane pri preverovaní splnil dodanie
fakturovaných spoločnosťou Podtatranská hydina, a. s., žalobcovi vychádzal z vlastných šetrení v
koordinácii s inými správcami dane a z ich súvisiacich šetrení, z odpovedí na medzinárodnú výmenu

informácií a zhodnotením všetkých dôkazov dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním boli zistené
takéskutočnosti,ktorénepreukázaliopodstatnenosťuplatnenéhoodpočítaniadanezfaktúrvystavených
spoločnosťou Podtatranská hydina, a. s.

20. Správca dane postupoval vo vzťahu k žalobcovi predovšetkým kontrolou jeho prvotných dokladov,

následne komplexným preverovaním dodávateľa žalobcu, čím došlo k zisteniu obchodných reťazcov
spoločnosti. Žalovaný poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozsudku č.
3Sžf/24/2012, podľa ktorého je správca dane oprávnený v prípade pochybností preverovať celý
obchodný reťazec. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru, ako aj doplneným dokazovanímodstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemá povinnosť napovedať, akým spôsobom má subjekt okrem
dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho
dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne

obchodoval, prípadne, že tovar nebol súčasťou opakovaného predaja medzi reťazcami na Slovensku
aj v členských krajinách.

21. Zo zistení správcu dane je zrejmé, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s. r. o., ktorá mala byť
dodávateľom spoločnosti Podtatranská hydina, a. s., nikdy nevykonávala skutočnú ekonomickú činnosť,

nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník a preto následne nemohlo prejsť právo nakladať s
tovarom ako vlastník ani na spoločnosť Podtatranská hydina, a. s. a nakoniec na žalobcu. Žalobcovi teda
nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane na základe faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská
hydina, a. s. Žalovaný konštatoval, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s. r. o., vykazuje všetky znaky
nárazníka a zmiznutého obchodníka v reťazci zúčastnených spoločností, nesídli na adrese v zmysle
výpisuzobchodnéhoregistra,správcomdanejejbolazrušenáregistráciaplatiteľaDPH.Tátospoločnosť

bola zneužitá na účel vystavovania faktúr s daňou z pridanej hodnoty a nevykonávala žiadnu reálnu
hospodársku činnosť.

V tejto súvislosti žalovaný poukázal na výpoveď P. V., ktorá pred orgánmi činnými v trestnom konaní
dňa 25. 09. 2015 uviedla, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s. r. o., ako aj iné spoločnosti boli do

obchodného reťazca v súvislosti s obchodmi realizovanými spoločnosťami Podtatranská hydina, a. s.,
Hydina SK, s. r. o., HYDINA SLOVENSKO, s. r. o., zaradené len z dôvodu navýšenia DPH na vstupe pre
spoločnosti Podtatranská hydina, a. s., Hydina SK, s. r. o., HYDINA SLOVENSKO, s. r. o., a následného
poníženia vlastného daňového základu. SLOVAKIA FARMA, s. r. o., reálne s nikým neobchodovala,
nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť, nemala žiadnych zamestnancov, ani prostriedky, aby mohla

vykonávať deklarovanú činnosť. Sídlo spoločnosti bolo len fiktívne, išlo takmer o prázdne kancelárske
priestory. Zistenia správcu dane preukázali, že zo strany spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s. r. o.,
nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru spoločnosti Podtatranská hydina, a. s., a následne podľa § 19 ods. 1
zákonaoDPHnemohlodôjsťkdodaniuuvedenéhotovaruspoločnosťouPodtatranskáhydinažalobcovi.
Zistenia správcu dane preukazujú, že dodávateľská spoločnosť nepreukázala dodanie tovaru podľa § 8

zákona o DPH. Ak nebolo dodávateľom preukázané dodanie tovaru, nemohla dodávateľovi pri dodaní
tovaru vzniknúť daňová povinnosť podľa ust. § 19 zákona o DPH. Ak nevznikla dodávateľovi pri dodaní
tovaru daňová povinnosť podľa tohto ustanovenia, nemohlo odberateľovi (žalobcovi) vzniknúť právo na
odpočítanie dane podľa ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH.

22. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej konštatoval, že správca dane v súvislosti s
predmetným preverením nespochybnil dodanie tovaru (sóje) žalobcovi ako takého, ani nespochybnil
existenciu tovaru, no spochybnil jeho dodanie v rozsahu a za podmienok, ako to žalobca deklaroval
spornými faktúrami vystavenými spoločnosťou Podtatranská hydina, a. s.

23. Žalovaný poukázal na to, že daňový subjekt musí byť schopný preukázať nielen dokladmi, ale
aj inými dôkazmi, že reálne došlo k fakturovaným obchodom a výkon práva nebol v rozpore so
zásadou poctivého obchodného styku, zvlášť, ak správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť
a pravdivosť dokladov predložených daňovým subjektom. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že z
dokladov predložených žalobcom absentuje reálny základ a pochybnosti správcu dane o uskutočnení

deklarovaných zdaniteľných obchodov neboli žalobcom odstránené.

24. Povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt mohol
uplatniť pri nárokovaní odpočítania dane, ale je povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať
a umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu nároku dôkazmi. Správca dane, keďže mal

pochybnostiozákonnostižalobcomuplatnenéhoodpočítaniadane,vykonalpodľasvojejúvahyaúsudku
všetky dôkazy, ktoré považoval za potrebné na zistenie skutkového stavu a uviedol ich v odôvodnení
rozhodnutia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že dôkazná povinnosť je spojením povinnosti
tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť je pre daňový subjekt nielen
povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré žalobca nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými

by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených v predmetných faktúrach. Samotné predloženie
faktúr bez toho, žeby došlo k naplneniu skutkovej podstaty veci, sú nepostačujúce dôkazy o tom, že sa
fakturovaný obchod reálne uskutočnil, práve tak, ako sa to na predmetných faktúrach uvádza.25. K tvrdeniu žalobcu, že nie je možné prenášať na neho zodpovednosť za iné subjekty žalovaný
uviedol, že správca dane nepreniesol zodpovednosť za žalobcu za iný subjekt, ale poukázal na
zistenia, že zo strany spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s. r. o., nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru

spoločnosti Podtatranská hydina, a. s., v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a následne nemohlo
dôjsť k dodaniu uvedeného tovaru spoločnosťou Podtatranská hydina, a. s., žalobcovi a tým neboli
preukázateľne splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane žalobcom z predmetných
faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a. s.

26. Žalovaný k námietke žalobcu, že právne predpisy na úseku krmív sa netýkajú daňových povinností
dotknutých subjektov a ich eventuálne porušenie nemôže vyvolávať daňovo-právne následky a taktiež
že správca dane nie je príslušným orgánom, ktorý by za takéto konanie mohol ukladať sankcie v
zmysle zákona uviedol, že správca dane preverovaných aj týchto skutočností zabezpečoval úplnosť
dokazovania podľa § 24, ako aj § 3 Daňového poriadku, ale neukladal za nich sankcie. Zistenia týkajúce
sa neregistrácie spoločnosti Podtatranská hydina, a. s., ako krmivárskeho podniku, neboli hlavným

dôvodom neuznania odpočítania dane. Žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane z faktúr
vystavených touto spoločnosťou, keďže nebolo preukázané splnenie podmienok na odpočítanie dane.
Skutočnosť, že žalobca je krmivárskym podnikom a v tomto prípade si nesplnil povinnosti vyplývajúce
z krmivárskeho zákona, správca dane považoval za podporný dôkaz o tom, že žalobca sa nemal
zúčastňovať na predmetných obchodoch so spoločnosťou, ktorá nie je krmivárskym podnikom, resp.

mal povinnosť si dodávateľa preveriť a tým mal mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje na transakciách
poznačených podvodom. V tejto súvislosti je námietka žalobcu, že tvrdenia T. R. sa netýkajú žalobcu
neopodstatnená, pretože aj tieto informácie o spôsobe obchodovania a personálnych prepojeniach
získané dokazovaním viedli správcu dane k prijatému záveru v danej veci.

27. Žalovaný konštatoval, že správca dane po preverení predložených dôkazov správne dospel k
záveru, že predložené dôkazy nepostačujú na preukázanie opodstatnenosti uplatneného odpočítania
dane. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní uvedených v § 3
Daňového poriadku a hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Uviedol,

že bezvýhradným akceptovaním dokumentov predložených žalobcom ako faktov bez komplexného
posúdenia celej transakcie ako celku s vplyvom na jednotlivé zúčastnené strany by správca dane porušil
princípy daňovej kontroly a vedenia dokazovania.

28. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo preukázané vytvorenie fakturačného reťazca, ktorý nebol totožný

s fyzickým dodaním tovaru a teda že bolo preukázané obchodovanie s tým istým tovarom za účelom
získania daňových výhod sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce subjekt spočívané len predložením
zákonom požadovaných formálne vyhotovených dokladov za nedostatočné. Bolo potrebné preukázať, či
žalobca vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia vyplývajúce z rizika podnikateľskej zodpovednosti za
dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči zdaniteľných

obchodov s tým istým tovarom, zneužívajúcich právo poskytované zásadou neutrality DPH.

29. Žalovaný k námietke žalobcu, že spoločnosť BARBARA SLOVENSKO, s. r. o., z dodania tovaru
žiadnu daňovú výhodu nezískala uviedol, že preverovaním bol zistený fakturačný reťazec, keď medzi
dodávateľa a odberateľa tovaru (fyzické dodanie) boli vsunuté spoločnosti pre účely fakturácie, žeby

žalobca nadobudol sóju priamo z Poľska od poľského dodávateľa, ktorý bol odosielateľom tejto sóje,
vznikla by mu povinnosť odviesť daň a taktiež právo na odpočítanie tejto dane, takže výsledný vplyv na
jeho daňovú povinnosť by bol nulový, avšak tým, že sóju nakúpil od slovenského dodávateľa (ako to
deklaroval na faktúrach) cez ďalšiu spoločnosť, ktorá je zmiznutým obchodníkom, uplatnil si odpočítanie
dane z faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a. s., ale nepreukázal, že boli splnené

podmienky na odpočítanie tejto dane. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalobca,
ktorého štatutárnymi orgánmi sú občania Poľska, nakupoval tovar z Poľska sprostredkovane cez
slovenské spoločnosti, pričom fakturácia medzi spoločnosťami vo vnútri obchodného reťazca nemala
žiadne ekonomické opodstatnenie, bola vytvorená umelo, s cieľom získania nadmerného odpočtu.

30. Žalovaný zo spisového materiálu zistil, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s. r. o., je uvedená
na predložených nákladných listoch CMR, ktoré sa týkajú preverovaných zdaniteľných obchodov,
príjemcom tovaru je spoločnosť BARBARA SLOVENSKO, s. r. o. Z uvedeného vyplýva, že žalovanýnemoholnevedieť oúčastispoločnostiSLOVAKIAFARMA,s.r.o.,naobchodesosójouvpreverovanom
zdaňovacom období.

31. Žalovaný v súvislosti s námietkami žalobcu, ktoré sa týkajú účasti na pochybných transakciách s
DPH poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/97/2009, v ktorom súd upozornil na základnú
zásadu obchodného práva, a to zásadu poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že
súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny
orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ

napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o
subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Najvyšší súd SR aj v rozsudku č. 4Sžf/1/2016 upozornil, že
štatutárny orgán spoločnosti musí mať nielen dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných
obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania,
pričom poukázal na limity obozretnosti podnikateľa. Najvyšší súd SR zdôrazňuje povinnosť obozretného
prístupu k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov, najmä povinnosť zaobstarať si a zohľadniť

všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu (najmä cez verejne prístupné obchodné,
živnostenské, daňové registre a pod.).

32. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na judikatúru ESD, podľa ktorej vnútroštátnym orgánom
a súdom v zásade prináleží zamietnuť uplatnenie práv upravených 6. smernicou, ktorých sa dotknutá

osoba dovoláva podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom, pokiaľ ide o právo na odpočet DPH. Podľa
ustanovenej judikatúry ide o taký prípad nielen vtedy, ak sa daňového podvodu dopustí samotná
zdaniteľná osoba, ale aj vtedy, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutou
transakciou zúčastňuje na transakcii zapojenej do podvodu v oblasti DPH, ktorého sa dopustil dodávateľ
alebo iný hospodársky subjekt, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasiahol do reťazca dodania.

(Rozsudky ESD Č-439/04 Kittel, C-440/04 Recolta Recycling, SPRL, C-131/13 Italmoda). V danom
prípade bolo preukázané, že žalobca mal, resp. mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje transakcií
zapojených do podvodu.

33. Žalobca v odvolaní namietal, že podľa správcu dane mal vedieť o zapojení spoločnosti SLOVAKIA

FARMA, s. r. o., do obchodu, pretože od tejto spoločnosti prijal platbu v sume 70.000 eur a uviedol,
že mu nie je známe, z akého dôvodu prišla platba z účtu spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s. r. o.
Na uvedenú sumu žalobca vystavil faktúru spoločnosti Hydina Slovensko, s. r. o., pričom táto platba
bola zaúčtovaná na úhradu jej záväzku. Žalovaný zo spisového materiálu zistil, že k vyjadreniu
žalobcu správca dane uviedol, že oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré predložil daňový subjekt

BARBARA SLOVENSKO, s. r. o., vo výške 70.000 eur na účet spoločnosti BARBARA SLOVENSKO,
s. r. o., od spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s. r. o., je vystavené spoločnosťou SLOVAKIA FARMA,
s. r. o., Popradská 66, Košice a opatrené pečiatkou spoločnosti HYDINA SLOVENSKO, s. r. o. V
období od 01. 12. 2009 do 08. 07. 2014 bol spoločníkom spoločnosti HYDINA SLOVENSKO, s.
r. o., (správca dane nesprávne omylom uviedol spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s. r. o.) aj V.. W.

K., ktorý podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sa, vložka č.: 99/
P predsedom predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina, a. s., priameho dodávateľa žalobcu.
Uvedené dokazuje tiež personálnu prepojenosť dodávateľa, žalobcu a spoločnosti, ktorá je uvedená na
predloženom oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 10. 2012. Prílohou oznámenia o postúpení
pohľadávky bola písomnosť s názvom „Lišta rozlyczonnych dokumentow“ - súpis faktúr spoločnosti

HYDINA SLOVENSKO, s. r. o., spolu v sume 70.000 eur. Podľa zisteného výpisu z účtu vedeného v
Unicredit Bank Slovakia, a. s., kde žalobca eviduje prijatú platbu vo výške 70.000 eur od spoločnosti
SLOVAKIA FARMA, s. r. o., v ten istý deň 05. 10. 2012 žalobca prijal zhodnú sumu 70.000 eur od
spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s. r. o. Uvedené podľa žalovaného znamená, že nie je možné potvrdiť,
že prijatá platba od spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s. r. o., sa týkala platby od subjektu HYDINA

SLOVENSKO, s. r. o. tak, ako to tvrdí žalobca, keďže v ten istý deň bola poukázaná na účet spoločnosti
zhodná suma 70.000 eur aj od spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s. r. o.

34. K námietke žalobcu týkajúcej sa tvrdenia, že správca dane vypočul konateľa spoločnosti
Podtatranská hydina, a. s., ktorého meno neuviedol, žalovaný uviedol, že správca dane nevypočul

konateľa spoločnosti Podtatranská hydina, a. s., ale vykonal miestne zisťovania, z ktorých spísal
zápisnicu o miestnom zisťovaní a to dňa 22. 04. 2013 a 29. 04. 2013. Skutočnosť, že v rozhodnutí nie
je presne uvedená osoba neznamená, že správcovi dane identifikácia tejto osoby nie je známa.35. K námietke žalobcu, že správca dane z toho istého obchodu vyrobil tri samostatné pohľadávky na
neuznaných odpočtoch DPH, čo je neprípustný a zákonu odporujúci postup, žalovaný uviedol, že čl. 203
Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty stanovuje, že DPH platí

každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Uvedené je premietnuté aj do zákona o DPH a to do
ust. § 69 ods. 5 tohto zákona.

36. Žalovaný konštatoval, že postup správcu dane, keď žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 70.378,30 eur
na DPH za zdaňovacie obdobie september 2012 bol v súlade s platnými právnymi predpismi, postup

správcu dane zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich reálnej súvislosti a predovšetkým
ich pravdivosti a preukaznosti. Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice
žalovaný potvrdil.

37. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného a navrhol, aby súd
zrušil toto rozhodnutie, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice z 02. 05. 2017 č. 100734953/2017

a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

38. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ktoré podľa názoru žalovaného mali vyplynúť z vykonaných
dôkazov žalobca namieta záver, žeby potvrdením CMR dokladov z jeho strany bolo preukázané, že
mal vedomosť o tom, že sa jedná o transakciu poznačenú podvodom, resp. o tom, že mu sója bola

dodaná priamo z Poľska a nemohla byť dodaná zo skladu Podtatranskej hydiny, a. s., tak, ako je to
uvedené na dodacích listoch s poznámkou „Nerealizovaný doklad“. Žalobca potvrdením dodacích listov
a CMR dokladov potvrdil len to, že mu tovar bol dodaný do jeho skladu v Čani, čo v daňovom konaní
nebolo spochybnené akýmkoľvek dôkazom. Tvrdil, že bol povinný potvrdiť prevzatie tovaru, lebo mu
táto povinnosť vyplývala z kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k žalobcovi bol tovar dodaný zo strany dodávateľa

Podtatranská hydina, pričom žalobca nebol oprávnený skúmať, za akých okolností alebo od koho ho
tento dodávateľ predtým nadobudol. Osoba uvedená ako dodávateľ na faktúre bola totožná s osobou,
ktorá reálne dodala tovar žalobcovi.

39. Žalobca namietal nesprávnosť skutkového zistenia žalovaného, že mal vedomosť o spoločnosti

SLOVAKIA FARMA, s. r. o., resp. jej zapojení do tohto konkrétneho zdaniteľného obchodu na základe
toho, že prijal platbu vo výške 70.000 eur z účtu tejto spoločnosti. Uvedená suma bola priradená k úhrade
faktúry vystavenej pre spoločnosť Hydina Slovensko, pričom dôvod prečo bola platba poukázaná z účtu
spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s. r. o., žalobcovi nie je známy. Žalobca predpokladá, že sa jednalo
buď o výsledok vzájomného vysporiadavania medzi spoločnosťami Podtatranská hydina a SLOVAKIA

FARMA, obsah ktorého mu nie je známy alebo o mylnú platbu, keďže štatutár spoločnosti Podtatranská
hydina má súčasne právo disponovať s účtom spoločnosti SLOVAKIA FARMA, ktorú používal ako
„sprostredkovateľa“.

40. Podľa žalobcu jeho vedomosť o zapojení subjektu SLOVAKIA FARMA nevyplýva ani z vyjadrenia

prepravnej spoločnosti T. R., ktorý uviedol, že kontakt na spoločnosť SLOVAKIA FARMA získal od
spoločnosti Firma handlowo-produkcyjna „BARBARA“ sp. z o. o., ktorá bola v tom čase spoločníkom
žalobcu. Toto vyjadrenie žalobca považuje za nepresné, resp. zavádzajúco interpretované, konštatoval,
že materská spoločnosť žalobcu poskytla prepravcovi informácie o predstaviteľoch spoločnosti
Podtatranská hydina, pričom ale nemala vedomosť o tom, že tie isté osoby konajú súčasne za

spoločnosť SLOVAKIA FARMA.

41. Žalobca v žalobe uviedol, že záver žalovaného o tom, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA nemohla
nadobudnúť a ani nenadobudla právo nakladať s deklarovaným tovarom a preto nemohla previesť
vlastnícke právo na spoločnosť Podtatranská hydina, ktorá ho následne z toho dôvodu nemohla

previesť na spoločnosť žalobcu, je v rozpore s ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že za spoločnosť SLOVAKIA FARMA objednávali tovar pracovníci
spoločnosti Podtatranská hydina, pre ktorú bol tovar v skutočnosti určený. Tovar sa objednával takýmto
spôsobom - cez tzv. „sprostredkovateľov“, výlučne z dôvodu, aby Podtatranská hydina získala pre
seba daňovú výhodu v podobe uplatnenia odpočítania DPH na vstupe. Právny úkon - kúpna zmluva

medzi predávajúcim Louis Dreyfus Commodities Polska Sp. z o. o. a kupujúcim SLOVAKIA FARMA
je nepochybne neplatný právny úkon, keďže chýba prejav vôle kupujúceho. Jedná sa súčasne o
tzv. simulovaný právny úkon - tovar skutočne bol objednaný a následne aj dodaný len dodanie
spoločnosti Podtatranská hydina, ku ktorému by inak smerovala vôľa strán bolo zastreté dodaním tovaru„nárazníkovi“ SLOVAKIA FARMA. Vychádzajúc zo zákona v takom prípade platí tento zastretý právny
úkon, tzn. kúpna zmluva medzi predávajúcim Louis Dreyfus Commodities Polska Sp. z o. o. a kupujúcim
Podtatranská hydina, ktorého predstaviteľ tovar v Poľsku skutočne objednal a aj prevzal, zaplatil kúpnu

cenu. Podľa názoru žalobcu spoločnosť Podtatranská hydina vlastníctvo k tovaru v občianskoprávnom
zmysle nadobudla.

42. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že podľa ust. § 446 Obchodného zákonníka žalobca k tomuto tovaru
vlastnícke právo nadobudol momentom, keď mu tento tovar bol dodaný bez ohľadu na to, či spoločnosť

Podtatranská hydina sa stala vlastníkom tovaru - sóje momentom jeho prevzatia v Poľsku. V daňovom
konaní nebolo preukázané, žeby žalobca v čase, keď mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že
predávajúci nie je jeho vlastníkom, že súčasne nie je ani oprávnený s týmto tovarom nakladať za účelom
jeho predaja. Ani zo znenia CMR dokladov nebolo možné túto skutočnosť vyvodiť.

43. Žalobca nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že ako registrovaný výrobca krmív musel byť

oboznámený s detailmi transakcií týkajúcich sa dodaní sóje a preto bol povinný vykonať opatrenia, aby
zabránil svojej účasti na pochybných transakciách s DPH. Konštatoval, že medzi právnymi povinnosťami
týkajúcimi sa výroby krmív a daňovými povinnosťami neexistuje žiadny právny súvis. Eventuálne
porušenie právnych predpisov na úseku krmív pre konštatovanie ktorého žalovaný nemá právomoc a
ktoré nebolo na to príslušným orgánom nikdy konštatované, nemôže vyvolávať daňovo-právne následky.

Krmivársky zákon má svoje vlastné sankcie, ktoré žalobcovi neboli v tejto súvislosti nikdy uložené.

44. Žalobca v žalobe konštatoval, že žalovaný napriek tvrdeniu, že v daňovom konaní sa prihliada na
skutočný obsah právnych úkonov, resp. reálnosť transakcií, ktorá má mať prednosť pred formálnou
deklaráciou dodania tovaru na faktúre postupoval presne opačne, tzn., že uprednostnil formálnu

deklaráciu pred skutočnosťou. V daňovom konaní bolo preukázané, že tovar bol žalobcovi reálne
dodaný, čo žalovaný nespochybnil a dokonca to v napadnutom rozhodnutí uznal, pričom z vykonaného
dokazovania je evidentné, že tento tovar žalobcovi skutočne dodala spoločnosť Podtatranská hydina,
ktorej predstavitelia predtým objednali tovar v Poľsku. Všetky tieto skutkové zistenia však v napadnutom
rozhodnutí boli znegované, výlučne s poukazom na to, že formálne tento tovar spoločnosť Podtatranská

hydina papierovo nadobudla od nárazníkovej spoločnosti SLOVAKIA FARMA. Napadnuté rozhodnutia
teda favorizoval formálnu deklaráciu dodania tovaru na faktúre (vo vzťahu medzi SLOVAKIA FARMA
a Podtatranskou hydinou) pred skutočným dodaním tovaru (vo vzťahu medzi Podtatranskou hydinou a
žalobcom).

K tvrdeniu žalovaného, že nespochybnil existenciu, resp. dodanie tovaru, ale spochybnil jeho dodanie
za podmienok, ktoré žalobca deklaroval spornými faktúrami, žalobca konštatoval, že toto odôvodnenie
je zavádzajúce, lebo vytvára nesprávnu predstavu, ako keby si žalobca sám vystavil fiktívne faktúry,
pričom ten istý tovar súčasne nadobudol iným spôsobom alebo od iného subjektu. Vo vzťahu k žalobcovi
však bolo nepochybne preukázané, že tento tovar skutočne dodala spoločnosť Podtatranská hydina,

ktorá je uvedená na faktúre a ktorej predstavitelia predtým reálne tovar objednal, prevzali aj zaplatili.

Vo vzťahu k rozsahu dôkazného bremena žalobcu poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu
SR č. 3Sžf/1/2011 (R1/2011, rozsudok Európskeho súdneho dvora z 12. 01. 2006, spojené konanie
C-354/03, C-355/03 a C-484/03, zo 06. 02. 2014 C-33/13).

Žalobca poukázal na ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH a konštatoval,
že všetky zákonné podmienky pre odpočítanie dane boli splnené. Žalobca uniesol svoje dôkazné
bremeno preukázať nielen fakturáciu, ale aj skutočné dodanie tovaru, ktoré nespochybnil ani žalovaný.
Konštatoval, že akékoľvek nedostatky zistené daňovými orgánmi sa týkajú výlučne iných daňových

subjektov a nie žalobcu. Žalovaný voči žalobcovi uplatnil princíp kolektívnej viny za pochybenia iných
daňových subjektov, na činnosť ktorých nemá žalobca žiadny dosah. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovi
neuviedol žiadne porušenie povinností, s výnimkou toho, že bol zapojený do reťazovej obchodnej
transakcie, v rámci ktorej došlo k podvodnému konaniu. Žalobca však nezískal z toho žiadnu daňovú
výhodu a súčasťou toho údajne „podvodného reťazca“ sa stal až potom, čo už bol podvod ukončený zo

strany predchádzajúcich subjektov.

45. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26. 06. 2018 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a
nepriznať žalobcovi právo na náhradu trov konania.Žalovaný konštatoval, že z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane viedol dokazovanie
tak, aby smerovalo z rôznych strán k prevereniu vecnej a formálnej správnosti uplatneného odpočítania

dane deklarovaného na základe faktúr od spoločnosti Podtatranská hydina, a. s. za dodanie sóje.
Správca dane v súvislosti s predmetným preverením nespochybnil dodanie tovaru (sóje) žalobcovi
BARBARA SLOVENSKO, s. r. o., ako takého, ani nespochybnil existenciu tovaru, ale spochybnil
jeho dodanie v rozsahu a za podmienok, ako to žalobca deklaroval spornými faktúrami vystavenými
spoločnosťou Podtatranská hydina, a. s. Správca dane vychádzal z vlastných šetrení v koordinácii

s inými správcami dane a s ich súvisiacich šetrení z odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií
a zhodnotením všetkých dôkazov dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním boli zistené také
skutočnosti, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z faktúr vystavených
spoločnosťou Podtatranská hydina.

46. Žalovaný aj vo vyjadrení konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť

SLOVAKIA FARMA, s. r. o., ktorá mala byť dodávateľom spoločnosti Podtatranská hydina, a. s., nikdy
nevykonávala skutočnú ekonomickú činnosť, nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník a
preto následne nemohlo prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník ani na spoločnosť Podtatranská
hydina, a. s., a následne na žalobcu. Žalobcovi teda nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane na
základe faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a. s. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA,

s. r. o., bola zneužitá na účel vystavovania faktúr s daňou z pridanej hodnoty a nevykonávala reálnu
hospodársku činnosť.

47. Žalovaný ďalej uviedol, že z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie
DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje,

ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne
neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili.
Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam
zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich
splatnosti.Právonaodpočítaniedanesanevzťahujenadaň,ktorájesplatnálenzdôvodujejuvedeniana

faktúre.Uskutočneniezdaniteľnéhoobchodujezákladnoupodmienkoupreuplatnenieodpočítaniadane.
V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie
dane, nie je uskutočnený tak, ako je na nej uvedené (dodávateľ tovar služba), potom len formálna
existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.

48. Žalovaný tiež vo vyjadrení uviedol, že v zmysle judikatúry ESD vnútroštátnym orgánom a súdom
v zásade prináleží zamietnuť uplatnenie práv upravených 6. smernicou, ktorých sa dotknutá osoba
dovoláva podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom, pokiaľ ide o právo na odpočet DPH. Podľa
ustanovenej judikatúry ide o taký prípad nielen vtedy, ak sa daňového podvodu dopustí samotná
zdaniteľná osoba, ale aj vtedy, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že dotknutou transakciou

sa zúčastňuje na transakcii zapojenej do podvodu v oblasti DPH, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo
iný hospodársky subjekt, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasiahol do reťazca dodania. Žalovaný
konštatoval, že v danom prípade bolo preukázané, že žalobca mal, resp. mohol mať vedomosť o tom,
že sa zúčastňuje transakcií zapojených do podvodu.

49. K tvrdeniu žalobcu, že zistenia správcu dane sa netýkali žalobcu a mali mať právne následky pre
iný daňový subjekt žalovaný uviedol, že správca dane zistil, že v reťazci subjektov SLOVAKIA FARMA,
s. r. o., › Podtatranská hydina, a. s., › BARBARA SLOVENSKO, s. r. o., síce prebehla fakturácie, ale
reálne uskutočnenie obchodu sa nepotvrdilo. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s. r. o., plnila funkciu
účelovo vytvorenej spoločnosti, ktorá nevykonávala hospodársku činnosť a z jej strany preto nemohlo

v skutočnosti dôjsť k dodaniu tovaru spoločnosti Podtatranská hydina, a. s., ktorá preto nemohla tovar
reálne dodať žalobcovi v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH.

50. Podľa žalovaného správca dane vykonaným dokazovaním (v ktorom správca dane nepožadoval,
aby žalobca prevzal zodpovednosť za zabezpečenie úplnosti dokazovania) dospel k jednoznačnému

záveru, že deklarované zdaniteľné obchody sa neuskutočnili tak, ako bolo deklarované predloženými
faktúrami. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane získal dostatočné množstvo
relevantných dôkazov, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery, podrobne sa zaoberal skúmanímjednotlivých skutočností, faktúr, vyjadrení, ktoré hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti,
pritom prihliadol na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo.

51. Žalovaný sa dostatočným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými
námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Poukázal na to, že obsahu rozhodnutí jednoznačne
vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami
sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia
ustanovení zákona o DPH boli vecne správne a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto zákona,

ako aj Daňového poriadku. Z uvedených dôvodov žalovaný považoval žalobné námietky žalovaného za
nedôvodné a navrhol žalobu zamietnuť.

52. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok po preskúmaní
žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov
žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v konaní bez nariadenia pojednávania (za splnenia

zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g/ a § 105 ods. 2 písm. a/ SSP) dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

53. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od

dane, ktorú je povinný platiť daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ
s výnimkou ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom dane
v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

54.Podľa§51ods.1písm.a/zákonaoDPHprávonaodpočítaniedanepodľa§49môžeplatiteľuplatniť,

ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona.

55. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo

najavo. Pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6 Daňového
poriadku).

56. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 Daňového
poriadku).

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a o obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

57. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými právnymi
predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Ide o fiškálne záujmy štátu, preto Daňový poriadok
obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcichpre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania
je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ju konkrétnemu daňovému subjektu. V
daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne patrí daňovému subjektu. Jeho dôkazná povinnosť je

spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. K otázke dôkaznej povinnosti
daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa opakovane vyjadril Najvyšší súd
SR napríklad v rozsudku č. k. 2Sžf/4/2009 z 23. 06. 2010, v ktorom uviedol, že „Dôkazné bremeno je
na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zák.
č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu -

žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok
nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorým si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho
povinnosťou preukázať, či nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.“

Obdobne Najvyšší súd v rozsudku č. k. 8Sžf/36/2010 uviedol k povinnosti uniesť dôkazné bremeno
daňovým subjektom tak, že: „Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre

uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené
dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia
týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.
Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet musí preukázať platiteľ, ktorý nárok na odpočet
uplatňuje.“

58. Súd k žalobnej námietke žalobcu, že by potvrdením CMR dokladov z jeho strany bolo preukázané,
že mal vedomosť o tom, že ide o transakciu poznačenú podvodom uvádza, že túto námietku vzhľadom
na zistenia správcu dane nepovažuje za opodstatnenú. Správca dane aj žalovaný vo svojom rozhodnutí
dostatočne odôvodnili vedomosť žalobcu o podvodnej transakcii zistením, že v preskúmavanom prípade

ide o fakturačný reťazec keď medzi dodávateľa a odberateľa boli vsunuté pre účely fakturácie. Logicky
zdôvodnili to, že ak by žalobca nadobudol sóju priamo z Poľska od poľského dodávateľa, ktorý by
bol odosielateľom tovaru, vznikla by žalobcovi povinnosť odviesť daň a tiež právo na odpočítanie tejto
dane. Preto výsledný vplyv na jeho daňovú povinnosť by bol nulový. Žalobca tým, že nakúpil sóju
od slovenského dodávateľa cez ďalšiu spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s. r. o., ktorá je zmiznutou

spoločnosťou uplatnil si odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina,
a. s. Správca dane aj žalovaný pritom pri hodnotení dôkazov vzali do úvahy to, že štatutárnymi
orgánmi žalobcu sú občania Poľska, pritom žalobca nakupoval tovar z Poľska sprostredkovane cez
slovenské spoločnosti, pričom fakturácia medzi spoločnosťami vo vnútri ekonomického reťazca nemala
žiadne ekonomické opodstatnenie. Bola vytvorená umelo za účelom získania nadmerného odpočtu.

Súd tiež nepovažuje za dôvodné a opodstatnené tvrdenie žalobcu, že nemal vedomosť o zapojení
spoločnosti SLOVAKIA FARMA do obchodného reťazca, pretože táto spoločnosť bola uvedená na CMR
dokladoch a príjemcom tohto tovaru bol samotný žalobca. Súhlasí so záverom žalovaného, že za týchto
okolností žalobca nemohol nevedieť o účasti spoločnosti SLOVAKIA FARMA na obchode so sójou v
preverovanom zdaňovacom období. Navyše tak, ako to sám uvádza aj žalobca v žalobe, kontakt na túto

spoločnosť získal prepravca od spoločnosti Fyrma Handlovo-Produkcyjna BARBARA Sp. z o. o., ktorá
bola spoločníkom žalobcu.

59. Žalobca namietal tiež nesprávne právne posúdenie veci a tvrdil, že právny záver o nadobudnutí
vlastníckeho práva odporuje príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Súd nepovažuje túto

námietku za dôvodnú a k argumentácii žalobcu, že kúpna zmluva medzi predávajúcim Louis Dreyfus
Commodities Polska Sp. z o. o. a kupujúcim SLOVAKIA FARMA je simulovaným právnym úkonom
v zmysle ustanovenia § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, že tovar bol skutočne objednaný a
následne dodaný a len dodanie spoločnosti Podtatranská hydina, ku ktorému inak smerovala vôľa
strán bolo zastreté dodaním tovaru „nárazníkovi“ SLOVAKIA FARMA uvádza, že úlohou správcu dane

žalovaného ani v súdnom konaní úlohou správneho súdu nie je posudzovať charakter právneho
úkonu, na základe ktorého mala obchodná spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s. r. o., nadobudnúť tovar
od poľského dodávateľa, ale skúmať, či žalobca splnil zákonné podmienky pre priznanie práva na
odpočítanie DPH na základe predmetných faktúr v zdaňovacom období september 2012.

60. Žalovaný v žalobe citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf/1/2011, rozsudky Európskeho
súdneho dvora z 12. 01. 2006 v spojených konaniach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 a uznesenie
Európskeho súdneho dvora č. C-33/13 zo dňa 06. 02. 2014 bez toho, aby konkretizoval, ktoré
právne názory uvedených súdnych orgánov sú v jeho prospech, t. j., že odôvodňujú jeho nárok naodpočítanie DPH z predmetných obchodov. Nie je úlohou správneho súdu, aby na základe obyčajnej
citácie judikatúry v prospech žalobcu vyhľadával právne závery, ktoré podporujú jeho argumentáciu
v súdnom konaní. Z touto žalobnou námietkou sa súd zaoberal aj v rozsudku č. k. 8S/43/2017, v

ktorom rozhodoval v obdobnej právnej veci žalobcu a v ktorom uviedol, že: „Napriek tomu správny
súd je toho názoru, že právne závery uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ na obchody uzavreté
medzi dodávateľom HYDINA SLOVENSKO, s. r. o., a žalobcom nedopadajú. Boli by aplikovateľné iba v
prípade, ak by žalobca preukázal reálne uskutočnenie ním deklarovaných obchodov a zároveň by bola
nespochybniteľná dobrá viera žalobcu a jeho dobromyseľnosť vo vzťahu k jeho dodávateľovi. Judikatúra

Súdneho dvora vo veciach DPH totiž zohľadňuje požiadavku, aby daňový subjekt vyvinul maximálne
možné úsilie na preverenie svojho obchodného partnera tak, aby mu nebolo možné vytknúť zanedbanie
potrebnej dobromyseľnosti, dôslednosti a prezieravosti. Daňový subjekt môže voľne vstupovať do
obchodnoprávnych vzťahov v rámci realizácie svojho práva na slobodné podnikanie, ale pri výbere
obchodných partnerov a následných vstupoch do obchodnoprávnych vzťahov si musí byť vedomý
potreby vlastnej právnej ochrany pre daňové účely, vrátane nároku na odpočítanie DPH. V tomto smere

žalovaný vo svojom rozhodnutí správne poukázal na závery Najvyššieho súdu SR v jeho rozsudku
č. k. 4Sžf/1/2016 zo dňa 07. 03. 2017, podľa ktorých štatutárny orgán spoločnosti musí mať nielen
dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale
aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania, pričom poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa.
Najvyšší súd SR v tomto rozsudku zdôraznil povinnosť obozretného prístupu k vzniku zdaniteľných

súkromno-právnych vzťahov, najmä povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie
týkajúce sa zdaniteľného obchodu (najmä cez prístupné obchodné a živnostenské či daňové registre,
zoznamy dlžníkov úpadcov, atď.).

61. Správca dane pri preverovaní písomných dokladov, ktoré predložil žalobca v rámci daňovej kontroly

spochybnil ich vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť, vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplynulo,
že spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s. r. o., ktorá nikdy nevykonávala žiadnu skutočnú ekonomickú
činnosť, nenadobudla právo nakladať s tovarom (sója) ako vlastník a preto nemohlo právo nakladať
s tovarom ako vlastník prejsť ani na spoločnosť Podtatranská hydina, a. s., a následne na žalobcu.
Správca dane nespochybnil dodanie tovaru žalobcovi, ani existenciu tohto tovaru, ale spochybnili jeho

dodanie za takých podmienok, ako to žalobca deklaroval predloženými písomnými dôkazmi. Súd sa so
záverom u správcu dane, ktoré akceptoval aj žalovaný stotožňuje, pretože zákonné podmienky, ktorých
splnenie zakladá platiteľovi právo na odpočítanie dane, nemôžu spočívať len vo formálnom deklarovaní
- predložení dokladov s predpísanými náležitosťami. Právo na odpočítanie dane môže vzniknúť iba v
prípade preukázania a splnenia hmotno-právnych podmienok.

62. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH na odpočítanie dane z predmetných obchodov a preto jeho žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP zamietol.

63. Súd v obdobných veciach žalobcu preskúmaval rozhodnutie žalovaného v konaniach pod sp.
zn. 6S/88/2017, 8S/43/2017, 7S/89/2017 a v tejto súvislosti poukazuje na dôvody uvedené v týchto
rozsudkoch.

64. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd podľa § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania.

65. Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesťa) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).