Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/122/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114229222
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114229222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu W.. V. K., trvale bytom XXX XX K. XX,
proti žalovanému Krajskému súdu v Košiciach, Štúrova 29, 041 51 Košice, o náhradu škody, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku č.k. 16C 21/2014-55 z 15.4.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 16C 21/2014-55 z 15.4.2016 návrh žalobcu zamietol a
účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Uvedeným návrhom sa žalobca domáhal voči žalovanému

náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu v konaní vedenom
pod sp.zn. 1K 48/1997. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú mu spôsobil žalovaný vo výške
288.622,-Sk (9.580,50 €) ako reštitučný nárok podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. a
náhradu nemajetkovej škody spôsobenej prieťahmi v konaní vo výške 2.000 € podľa § 3 ods. 1 písm.
d/ zákona č. 514/2003 Z.z. Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaného, ktorý s poukazom
na ust. § 1, § 3 a § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zdôraznil, že za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím súdu alebo jeho nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát (Slovenská republika) v

mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, a teda Krajský súd Košice nie je pasívne legitimovaný
v uvedenom konaní, preto navrhol návrh žalobcu zamietnuť ako nedôvodný.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1, § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
a konštatoval, že z návrhu na začatie konania je zrejmé, že žalobca v tomto konaní si uplatňuje
voči žalovanému nárok na náhradu škody v zmysle zákona 514/2003 Z.z. Poukázal na to, že vecná
legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom

dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní s tým, že účastník konania , ktorý je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Zdôraznil, že vecná legitimácia sa na
začiatku konania tvrdí, no súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom
hmotnoprávnejpovinnostianaopak,aksavkonanínedokáže,ževžalobeoznačenýžalovanýjetakýmto
nositeľom, súd návrh zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, a to
bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale
žalobca za žalovaného neoznačil. Súd v danej veci dospel k záveru, že žalobcom označený žalovaný

nie je pasívne vecne legitimovaným účastníkom tohto konania, keďže vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom
alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti SR. Vzhľadom na uvedené návrh považoval za nedôvodný, a preto ho zamietol.O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že v danom prípade
žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu náhradu trov konania nepriznal a žalovaný ako úspešný
účastník konania si náhradu trov konania neuplatnil.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. Uviedol, že návrh doručil Najvyššiemu súdu SR a ten ho
postúpil Okresnému súdu Košice I. napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Košice I podľa jeho názoru
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvej inštancie predmet veci neriešil,

t.j. neurčil konkrétne, kto spôsobil žalobcovi škodu porušením zákona o konkurze a vyrovnaní. Uviedol,
že Ministerstvo spravodlivosti SR nemôže zasahovať do rozhodnutia súdu a existencia nečinnosti a
nezákonných rozhodnutí súdu má byť najskôr zrušená alebo zmenená, čo je predpokladom pre vznik
zodpovednosti štátu. V ostatnom poukázal na podanú žalobu zo dňa 28.8.2014.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že napadnutý rozsudok je vecne správny, na zistený

skutkový stav súd aplikoval ustanovenia správneho predpisu a dospel k správnemu záveru o nedostatku
pasívnej legitimácie žalovaného v konaní o náhradu škody spôsobenej rozhodnutím žalovaného, resp.
jeho nesprávnym úradným postupom. Preto nie je naplnený žalobcom uplatnený odvolací dôvod -
nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca v odvolaní neuvádza
žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku a námietka

žalobcu, že súd vec neriešil a neurčil zodpovedný subjekt je nenáležitá, keďže v uvedenom rozsudku
súd jasne uviedol, že zodpovednosť žalovaného je vylúčená, nakoľko zodpovedným subjektom je štát,
v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Keďže však štát nebol žalobcom označený ako
strana sporu - žalovaný, nemohol súd s ním konať a posudzovať dôvodnosť, či nedôvodnosť žaloby. Z
uvedeného dôvodu žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť v zmysle

ust. § 387 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.

4. V následnom vyjadrení žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, iba opakovane uviedol tvrdenia
obsiahnuté v predchádzajúcich podaniach.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 2.2.2017 opakovane zdôraznil, že zodpovedný subjekt je určený
zákonom a žalobca sa nemôže úspešne domáhať náhrady škody voči súdu, ktorého rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom mu mala byť spôsobená škoda a zotrval na svojej procesnej obrane o
nedostatku pasívnej legitimácie v konaní.

6. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianského súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

7. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej

len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.11. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

12. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd má za to, že žalobca podané odvolanie odôvodnil
tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. podľa § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p., účinného v čase podania odvolania (účinného do 30.6.2016), ktorý dôvod zodpovedá
dôvodu upravenému v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (účinného od 1.7.2016).

13. K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods.1 písm. h) CSP (ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. účinného
do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav,
ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

14. Uplatnený odvolací dôvod nie je daný. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia
podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania.

15. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v návrhu zo dňa 28.8.2014, v spojitosti s doplnením návrhu zo
dňa 3.3.2016, označil za žalovaného Krajský súd Košice, Štúrova 29. Na takomto označení žalovanej
strany zotrval aj po tom, ako mu bolo doručené vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe, v ktorom
namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie citujúc príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. s
priamym poukazom na skutočnosť, že za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím súdu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát - Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti SR (a preto Krajský súd Košice nie je pasívne legitimovaný). Aj na pojednávaní konanom
dňa 15.4.2016 na otázku súdu, či trvá na svojom návrhu a tento nárok si uplatňuje voči ním označenému
žalovanému - Krajskému súdu v Košiciach, trval na podanom žalobnom návrhu, ako aj na označení
Krajského súdu v Košiciach za žalovaného.

16. Z obsahu spisu je teda zrejmé, že otázka pasívnej vecnej legitimácie nebola prvýkrát nastolená
súdom prvej inštancie až v jeho rozhodnutí, ale rezonovala počas celého konania, keďže žalovaný
už vo svojom vyjadrení k podanej žalobe na túto otázku poukázal, pričom jeho vyjadrenie bolo
žalobcovi doručené, mohol sa s ním oboznámiť a rovnako sa tejto otázke venoval súd prvej inštancie

na pojednávaní. Napriek uvedenému žalobca opakovane zotrval na označení Krajského súdu v
Košiciach za žalovaného, preto súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ vec právne posúdil podľa
príslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., z ktorých správne vyvodil záver o nedostatku pasívnej
legitimácie žalobcom označeného žalovaného - Krajského súdu v Košiciach.

17.Súdprvejinštanciesprávnevychádzalzozásady,žejednýmzozákladnýchpredpokladovúspešnosti
žaloby je to, že žalovaný je nositeľom hmotného práva (t.j. je pasívne vecne legitimovaný) s tým, že v
konaní nie je možné vyhovieť žalobe v prípade, ak v žalobe označenému žalovanému takáto pasívna
legitimácia nesvedčí. Nakoľko v danom prípade súd prvej inštancie správne konštatoval nedostatok
pasívnej legitimácie žalovaného, rozhodol vo veci vecne správne, pokiaľ žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku o trovách konania
ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP.Žalobcanebolvodvolacomkonaníúspešný,pretomunevznikolnároknanáhradutrovodvolacieho
konania a úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).