Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoZm/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116223558
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116223558.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a

členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. Mgr. Janou
Sadloňovou, advokátkou, Hlavná 14, 080 01 Prešov, proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s.,
Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, v konaní o zaplatenie 3 312,77 eur s príslušenstvom,
o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Košice I č.k.
30Zm/8/2011 - 43 zo dňa 07. apríla 2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice
I zo dňa 31.3.2017 č.k. 26CbZm/3/2016-364, v znení opravného uznesenia zo dňa 19.4.2018 č.k.

26CbZm/3/2016-466 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie ponechal zmenkový platobný rozkaz
Okresného súdu Košice I č.k. 30Zm/8/2011-43 zo dňa 7.4.2011 v platnosti v celom rozsahu. Žalobcovi
priznal náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 890,29 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný
zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.
30Zm/8/2011 návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu doručeným súdu dňa 18.3.2011
žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 3.312,77 eur spolu s úrokom vo
výške 6% ročne odo dňa 8.2.2011 do zaplatenia a sumy 11,04 eur ako zmenkovej odmeny. Ďalej žiadal,
aby mu súd priznal náhradu trov konania.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav veci:

4. Zmluvou o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 19.07.2005 uzavretou
medzi žalovaným ako veriteľom a J. D. ako dlžníkom bolo súdu preukázané, že žalovaný poskytol
dlžníkovi úver vo výške 40.000,-Sk za podmienok uvedených v zmluve a v Obchodných podmienkach
OTP Banky Slovensko, a.s..

5. Dohodou o vyplňacom práve k zmenke zo dňa 19.07.2005 uzavretou medzi žalovaným ako
zmenkovým veriteľom a J. D. ako zmenkovým dlžníkom mal súd preukázané, že zmenkový dlžník
vystavil v prospech zmenkového veriteľa zmenku, ktorá neobsahuje údaj o zmenkovej sume a dátumesplatnosti zmenky. Zmenkový dlžník udelil zmenkovému veriteľovi právo na doplnenie chýbajúcich
údajov na zmenke za podmienok uvedených v dohode.

6. Predloženou zmenkou „bez protestu“ vystavenou J. D. bolo súdu preukázané, že sa ňou zaviazala
za túto vlastnú zmenku zaplatiť na rad OTP Banka Slovensko, a.s. v Košiciach u žalovaného v pobočke
Košice, Murgašova 3, 040 01 Košice sumu 3.312,77 eur dňa 07.02.2011. Žalovaný indosoval zmenku
dňa 26.09.2006 v prospech spoločnosti BBF capital, a.s.. Spoločnosť BBF capital, a.s. indosovala
zmenku dňa 26.09.2006 v prospech spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. a táto ju dňa 18.12.2008

indosovala v prospech žalobcu.

7. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.09.2006 uzavretou medzi žalovaným ako postupcom
a spoločnosťou BBF capital, a.s. ako postupníkom mal súd preukázané, že žalovaný postúpil svoje
pohľadávky (vrátane pohľadávky voči J. D.) spoločnosti BBF capital, a.s. spolu s príslušenstvom a
všetkými právami s nimi spojenými.

8. Predmetné pohľadávky boli spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými dňa
26.09.2006 Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpené spoločnosťou BBF capital, a.s. ako postupcom
na spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. ako postupníka.

9. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 uzavretou medzi spoločnosťou LICITOR
factoring, s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom mal súd preukázané, že spoločnosť
LICITOR factoring, s.r.o. postúpila predmetné pohľadávky (vrátane pohľadávky voči J. D.) spoločnosti
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými.

10. Výzvou na plnenie zmenky zo dňa 19.01.2011 bolo súdu preukázané, že žalobca vyzval J. D. na
zaplatenie zmenkovej sumy.

11. Protokolom o predložení zmenky na zaplatenie zo dňa 07.02.2011 podpísaným riaditeľkou pobočky
žalovaného na Murgašovej ul. č. 3 v Košiciach a V.. Z. Y. - bankárom špecialistom mal súd preukázané,

že zmenkový dlžník J. D., nemal na účtoch vedených u žalovaného finančné prostriedky na úhradu
zmenkovej sumy.

12. Upovedomením indosanta o výkone práva vyplniť neúplnú zmenku a o odopretom zaplatení zmenky
zmenkovým dlžníkom zo dňa 10.02.2011 bolo súdu preukázané, že žalobca oznámil spoločnosti

LICITOR factoring, s.r.o., že dňa 07.02.2011 došlo k výkonu práva vyplniť zmenku, a že jednotliví
zmenkoví dlžníci boli v dostatočnom časovom predstihu vyzvaní, aby sa v tento deň dostavili na miesto
platenia uvedené na zmenke. Napriek výzvam sa žiaden z uvedených dlžníkov nedostavil na miesto
platenia a nedošlo k plneniu dlžnej sumy.

13. Správou pre vystaviteľa o výkone práva vyplniť neúplnú zmenku, o odopretí prijatia a o odopretí
zaplatenia zmenky zo dňa 10.02.2011 mal súd preukázané, že žalobca oznámil J. D. vyplnenie zmenky
dňa 07.02.2011 a neuhradenie dlžnej sumy zo zmenky.

XX. J. D., ani žalovaný zmenkovú sumu doposiaľ žalobcovi neuhradili.

15. Podľa ust. § 175 O.s.p. ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet
dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový
platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil
požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí

uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta.

16. Zmenka sa stala zročnou dňa 07.02.2011. Vystaviteľ zmenku neuhradil. Žalobcovi vzniklo právo
vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným. Takouto osobou
bol aj žalovaný ako indosant.

17. Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75
zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. ( ďalej len ZZ ) žalobca svoj nárok vyplývajúci zo
zmenky preukázal. Na tom základe súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým o jeho návrhu rozhodol.Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len posudzoval,
či je obrana žalovaného vyjadrená v námietkach, dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti
spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu

konania preto dôkazné bremeno ťaží už len odporcu a on musí preukázať, či sú splnené podmienky k
tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.

18. Z hľadiska koncentračnej zásady platí, že v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu musí
byť uvedené všetko, čo žalovaný proti platobnému rozkazu namieta. Obsah námietok môže vychádzať

z práva hmotného alebo procesného. Ak je dôvodom námietok žiadosť o povolenie splátok, nejde o
odôvodnené námietky, pretože sa nimi nespochybňuje povinnosť zaplatiť požadovanú sumu.

19. Súvislý rad indosamentov je podmienkou pre uplatnenie legitimačného účinku rubopisu, táto
legitimácia je len formálno-právna, domnienka nemusí zodpovedať realite a majiteľ zmenky nie
je povinný dokazovať, ako sa k nemu zmenka dostala. Žalobca svoje právo nepretržitým radom

indosamentov preukázal a žalovanému sa nepodarilo preukázať opak, preto domnienka vyjadrená v čl.
I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona je namieste. Žalobca predložením originálu zmenky s nepretržitým
radom indosamentov svoje práva zo zmenky preukázal.

20. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zmenka v čase, kedy bola rubopisovaná na rad

žalobcu, neobsahovala údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Chýbajúce údaje doplnil žalobca
na základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú vystaviteľ uzavrel so žalovaným. Žalovaný
namietol, že žalobca nebol oprávnený blankozmenku vyplniť voči nemu, takéto oprávnenie neudelil,
vyplnená zmenka ho preto nezaväzuje, v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona môže byť zaviazaný
len podľa pôvodného textu, a keďže listina v tom čase ešte neobsahovala podstatné náležitosti

zmenky, zmenkovým dlžníkom sa nestal. Námietku súd hodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný bol priamym
účastníkom dohody o vyplňovacom práve, preto aj keď sám oprávnenie neudelil, musel pri indosovaní
blankozmenky počítať s možnosťou, že neúplná listina môže byť doplnená za podmienok a spôsobom,
ktorý sám s vystaviteľom blankozmenky dojednal. Všeobecne sa uznáva, že len taký dlžník, u
ktorého nemožno dôvodiť ani len neformálnu dohodu o vyplňovacom práve, t.j. ktorý pri podpisovaní

blankozmenky nemohol jej vyplnenie vôbec predpokladať, je v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona
zaviazaný podľa pôvodného textu listiny. Žalovaný pri indosovaní vedel, že zmenka je neúplná a
podľa potvrdenia o omeškaní dlžníka, už v tom čase vedel, že sú splnené podmienky, za ktorých
má majiteľ právo blankozmenku vyplniť. Musel preto pri indosovaní zmenky počítať s tým, že v
blankozmenke majiteľ doplní chýbajúce údaje. S týmto vedomím sa na blankozmenku podpísal bez

toho, aby príslušnou doložkou svoju zodpovednosť za zaplatenie vylúčil, ktorú skutočnosť je potrebné
považovať za konkludentne prejavený súhlas s vyplnením blankozmenky aj s účinkami voči nemu.
Blankozmenka i zabezpečená pohľadávka boli prevedené na žalobcu a s prevodom blankozmenky na
žalobcu prešlo bez ďalšieho aj právo blankozmenku vyplniť. Z neoddeliteľnosti vyplňovacieho práva k
blankozmenke od danej listiny (zmenky) plynie záver, že s prevodom alebo prechodom blankozmenky

na inú osobu zároveň bez ďalšieho prechádza právo ju vyplniť na nadobúdateľa listiny, bez toho aby bolo
nutné ohľadne nej uzatvárať zmluvu o postúpení pohľadávky alebo obdobnú zmluvu. Žalobca nadobudol
zmenku pred jej vyplnením a bol oprávnený zmenku v súlade s dohodou vyplniť. Ako zmenkovú sumu
uviedol sumu 3.312,77 eur a ako dátum splatnosti uviedol deň 07.02.2011.

21. Čo sa týka námietky, že zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver, vznesenej až v záverečných
podaniach žalovaného, súd poukazuje na ust. § 175 ods. 4 O.s.p. - koncentračnú zásadu námietkového
konania, v zmysle ktorej nie je možné prihliadať na námietky uplatnené po uplynutí lehoty troch dní od
doručenia zmenkového platobného rozkazu. Navyše žalovaný sám koncipoval zmluvu o úvere, ktorá
bola dôvodom vystavenia zmenky, preto ak by zmluva obsahovala neprijateľné podmienky v neprospech

spotrebiteľa, mohol ich sám v námietkach označiť a len v takom prípade by sa súd zmluvou ako
spotrebiteľskou mohol zaoberať.

22. Žalovaný namietol, že predmetnú pohľadávku postúpil z úverového vzťahu, ktorý predmetná zmenka
zabezpečovala zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.09.2006 na spol. BBF capital, a.s. V súlade

s § 527 ods. 2 OZ, postupca ručí za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky len ak sa na to písomne
zaviazal. V danom prípade žalovaný poukázal na ust. čl. VII. bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávok,
kde postupca - žalovaný neručil za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok a preto podľa jeho názoru
nie je možné prihliadnuť na zodpovednosť indosanta podľa ust. § 15 a 47 zmenkového zákona.23. Každú zmenku, ktorá nebola vystavená na rad, možno previesť rubopisom, pričom aktívna
legitimácia žalobcu k uplatneniu práv zo zmenky vyplýva z prevodných účinkov zmenky a nie zo

zmluvy o postúpení pohľadávky, zmenkou zabezpečenej. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva,
že táto námietka žalovaného nie je dôvodná, nakoľko žalobca si uplatňuje zmenkovú istinu od
indosanta - nepriameho dlžníka zo zmenky, ktorý svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky nevylúčil.
K indosamentu nepripojil doložku vylučujúcu jeho zodpovednosť napr. bez záväzkov, alebo sine obligo
a pod.

24. Súd námietku premlčania tak zmenkového nároku ako aj námietku premlčania vyplňovacieho
oprávnenia posúdil ako nedôvodnú.

25. Právo vyplniť blankozmenku nepatrí k majetkovým právam, je prejavom výkonu vlastníckeho práva.
Vyplňovacie právo bezprostredne súvisí s vlastníctvom blankozmenky ako listiny, iba k nej sa viaže, od

nejjezávisléaibaknejjeakcesorické.Totoprávoniejemožnépreviesťsamostatne,bezlistiny,kuktorej
sa viaže, aj vykonať ho môže len vlastník blankozmenky. V zmysle § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa vlastnícke právo nepremlčiava, nemôže sa preto premlčať ani výkon vlastníckeho práva, t. j. právo
vlastníka blankozmenky využiť oprávnenie a doplniť v predmete svojho vlastníctva chýbajúce údaje.
Vyplňovacie právo trvá dovtedy, kým je listina blankozmenkou a zanikne jeho výkonom, keďže využitím

boloprávokonzumované.Aksavyužitímvyplňovaciehooprávneniastalalistinariadnouzmenkou,dlžník
sa proti vyplneniu môže brániť už len námietkami podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona. Vzhľadom na to,
že veriteľovi nie je možné premlčané právo priznať v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá (§ 100 ods.
1 Občianskeho zákonníka a obdobne aj § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka), námietka premlčania
musí byť uplatnená len v tom súdnom konaní, v ktorom sa právo vykonáva. Vyplňovacie právo žalobcu

zanikloskôr,nežsatotosúdnekonaniezačalo(právosaskonzumovalo).Možnosťdovolaťsapremlčania
práva, ktoré zaniklo predtým, než sa dlžník premlčania dovolal, ostáva viac-menej v rovine teoretickej,
keďže už niet práva, ktoré by súd nemohol veriteľovi priznať. Ak nie sú v dohode o vyplnení žiadne
podmienky pre stanovenie údaja splatnosti zmenky, pričom je dostatočným spôsobom stanovené, aká
výška zmenkovej sumy má byť v blankozmenke doplnená, potom je zrejmé, že doba splatnosti zmenky

nesmie predchádzať dobe splatnosti zabezpečeného záväzku. Pri splnení tejto podmienky môže veriteľ
do blankozmenky vyplniť akýkoľvek dátum splatnosti. Žalovaný namietol, že sa premlčalo právo majiteľa
zmenky na jej vyplnenie. Táto námietka je nedôvodná, lebo právo na vyplnenie blankozmenky, ako
je to vyššie uvedené, sa nepremlčuje. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa dovolá
dlžník premlčania, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ust. § 391 ods. 1 Obchodného

zákonníka u súdom vymáhaných práv začína plynúť premlčacia doba odo dňa, kedy právo mohlo
byť uplatnené na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Do úvahy nepripadá aplikácia § 70
zmenkového zákona, lebo právo vyplniť blankozmenku nie je zmenkovým nárokom. Neuplatní sa ani
§ 100 Občianskeho zákonníka ani § 391 a nasl. Obchodného zákonníka, lebo v tejto veci je uplatnený
nároknazaplateniezmenkyanienárokzvyplňovacejdohody.Predmetomkonaniajeplneniezozmenky

a nie je možné nepriznať zmenkovému veriteľovi jeho zmenkovú pohľadávku, lebo uplatnený zmenkový
nárok sa premlčuje v trojročnej lehote odo dňa splatnosti zmenky podľa ust. § 70 ods. 1 zmenkového
zákona bez akejkoľvek väzby na premlčacie lehoty v Obchodnom alebo Občianskom zákonníku. Okrem
toho nárok veriteľa z dohody o vyplnení blankozmenky nie je právom vymáhateľným na súde a aj z tohto
dôvodu sa vyplňovacie právo nepremlčuje. Právo veriteľa na vyplnenie blankozmenky realizuje veriteľ

priamo jeho vyplnením. Toto právo je právom akcesorickým k blankozmenke a je závislé na jej existencii.
Pokiaľ existuje blankozmenka, potom musí trvať aj právo veriteľa na jej vyplnenie, ak nie je toto právo
inak zmluvne obmedzené. Takým obmedzením by mohla byť napr. dohodnutá lehota, v ktorej by bolo
možné blankozmenku doplniť. V prípade jej porušenia by sa alebo jednalo o zmenku vyplnenú v rozpore
s dohodou o jej vyplnení a ani tu by neprichádzalo do úvahy premlčanie nároku.

26. Vyplnením chýbajúcich údajov sa listina stala riadnou zmenkou spätne ku dňu jej vystavenia, ako
by nikdy blankozmenkou nebola. Preto sa premlčanie zmenkových práv, vyplývajúcich z takejto listiny,
môže posudzovať len podľa zmenkového zákona ako osobitného predpisu. Na základe čl. I. § 70 ods.
2 zmenkového zákona sa nároky majiteľa zmenky s doložkou „bez trov“ proti indosantom premlčujú v

jednom roku odo dňa splatnosti zmenky. Zmenkový zákon má povahu špeciálneho predpisu, a keďže
začiatok plynutia lehoty, v ktorej sa zmenkové nároky premlčujú, je v ňom výslovne určený, nie je možné
túto otázku posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, či Obchodného zákonníka ani v prípade, ak
pôvodne bola listina blankozmenkou. Žalobca bol v zmysle čl. I. ods. 3 dohody o vyplňovacom práve kzmenke oprávnený doplniť v blankozmenke zmenkovú sumu rovnajúcu sa zabezpečovanej pohľadávke
v deň výkonu práva a ako dátum splatnosti bol oprávnený uviesť deň výkonu práva. Ako dátum splatnosti
uviedol deň 07.02.2011 a žalobca návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu na súd podal dňa

18.03.2011, teda v zákonnej trojročnej premlčacej lehote. Vzhľadom na to, že oprávnenie nebolo časovo
obmedzené, nič žalobcovi nebránilo, aby právo využil kedykoľvek po tom, čo sa predpoklady vyplnenia
naplnili. Skutočnosť, že v tom čase už od splatnosti najstaršej nezaplatenej pohľadávky uplynula doba, v
ktorejsaprávopremlčiava,nemánavyplňovacieprávovplyv,premlčanímprávonezanikáavzhľadomna
abstraktný charakter zmenky nemá prípadné premlčanie kauzálnej pohľadávky na zmenkový záväzok

vplyv.

27. Súd nevykonal výsluch J. D. ako svedkyne vzhľadom na hospodárnosť konania ako aj na to, že
skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom objasnené, už boli preukázané listinnými dôkazmi.

28. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj

nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter
zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa
prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť
jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému
platobnému rozkazu žalovaný nepreukázal, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkoprávneho

prihliadnuť. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie
zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd
ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.

29. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 890,29 eur.

30. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

31. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1 O.s.p. a priznal ich v sume 890,29

eur žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania tvoria trovy právneho zastúpenia v sume
890,29 eur vrátane DPH, t. j. za 4 úkony právnej pomoci po 121,17 eur plus DPH (písomné vyjadrenie
k námietkam žalovaného, účasť na pojednávaniach v dňoch 27.04.2012 a 31.03.2017, vyjadrenie k
dovolaniu žalovaného), za dva úkony právnej pomoci po 30,29 eur plus DPH (účasť na pojednávaniach
v dňoch 13.09.2016 a 11.11.2016, ktoré bolo odročené bez prejednania veci), režijný paušál 2 x 7,63

eur plus DPH, 1 x 8,04 eur plus DPH, 2 x 8,58 eur plus DPH a 1 x 8,84 eur plus DPH, náhrada za stratu
času v súvislosti s cestami na pojednávania osobným motorovým vozidlom z Prešova do Košíc a späť
v dňoch 13.09.2016, 11.11.2016 a 31.03.2017 v sume 86,66 eur plus DPH (za 6 polhodín, 4 x 14,30
eur a 2 x 14,73 eur) a cestovné na pojednávania osobným motorovým vozidlom z Prešova do Košíc
a späť v dňoch 13.09.2016, 11.11.2016 a 31.03.2017 v sume 60,69 eur plus DPH (dňa 13.09.2016 -

základná náhrada 0,183 x 84 km + DPH a náhrada za PHM na 84 km a pri cene benzínu bez DPH 1,022
eur/1l, dňa 11.11.2016 - základná náhrada 0,183 x 84 km + DPH a náhrada za PHM na 84 km a pri cene
benzínu bez DPH 1,07 eur/1l a dňa 31.03.2017 - základná náhrada 0,183 x 84 km + DPH a náhrada
za PHM na 84 km a pri cene benzínu bez DPH 1,066 eur/1l) podľa ust. § 10, 13a, 15, 17 a 18 vyhl.
číslo 655/2004 Z. z. v platnom znení.

32. Súd rozhodoval v tomto konaní len o trovách, ktoré vznikli po vydaní zmenkového platobného
rozkazu vzhľadom na to, že o trovách súvisiacich s vydaním zmenkového platobného rozkazu bolo
rozhodnuté v predmetnom zmenkovom platobnom rozkaze.

33. Prisúdené trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu
zástupcovi žalobcu.

34. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný.

35. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej veci nie je správne,
pretože: vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozsudok má vadu, ktorá má za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.36. Žalovaný považuje za nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil kauzálne
námietky žalovaného ako neprípustné, keď podľa súdu prvej inštancie súdu z vykonaných dôkazov

nevyplynulo, že by žalobca pri nadobúdaní zmeniek konal vedome na škodu žalovaného.

37. Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne vedomého
konania žalobcu na škodu dlžníka-žalovaného pri nadobúdaní zmenky a vedomé konanie na škodu
dlžníka súčasne aj nesprávne právne posúdil. Rozsudok v zásadnej veci posúdenia kauzálnej námietky

prvostupňový súd odôvodnil nedostatočne, preto žalovaný považuje rozsudok za nepreskúmateľný.

38. Žalovaný zdôraznil, že z dôkazov vykonaných pred prvostupňovým súdom dostatočne vyplýva, že
žalobca sa pri nadobudnutí zmenky dopustil vedomého konania na škodu žalovaného v zmysle § 17
zák. č.191/1950 Sb.

39. Žalobca teda v čase nadobúdania pohľadávok a zmeniek (ktoré sa prevádzali na nadobúdateľa
súčasne v rovnaký deň), že ním nadobúdané zmenky zabezpečujú len pohľadávky z úverových zmlúv
(túto skutočnosť sám žalobca uviedol už v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu) a
vedel, že žalovaný za vymožiteľnosť týchto pohľadávok neručí, a že spätné uplatnenie zmeniek voči
žalovanému v plnej výške by žalovanému spôsobilo škodu v rozpore so súvisiacim kauzálnym vzťahom,

vedel že nadobudnutím zmenky by mohol oslabiť možnosť kauzálnych námietok žalovaného a napriek
tomu a zrejme práve s týmto úmyslom, blankozmenky na seba nechal previesť a následne ich vyplnil.

40. Ak prvostupňový súd má za preukázané, že žalobca v čase nadobudnutia zmenky vedel, že
žalovaný nezodpovedá za vymožiteľnosť pohľadávok z úverových zmlúv, potom zákonite musel z

toho vyvodiť jediný logický možný záver, že žalobca konal vedome na škodu dlžníka (žalovaného),
pretože vedel, že zmenka voči žalovanému nezabezpečuje kauzu zodpovednosti za nevymožiteľnosť
úverových pohľadávok voči úverovým dlžníkom Teda vedel, že uplatnením zmenky voči žalovanému
prinúti žalovaného zodpovedať za niečo, za čo žalovaný nezodpovedá, teda že spôsobí žalovanému
škodu.

41. Žalobca sa nedozvedá o potenciálnej škode na strane žalovaného pre prípad uplatnenia zmenky
vtedy, keď zistí že garančný účinok indosamentu nebol na zmenke vylúčený (to samo o sebe nemusí
spôsobovať pôvodnému indosantovi škodu), ale vtedy, keď zistí, že zmenka zabezpečuje pohľadávku,
za ktorej vymožiteľnosť pôvodný indosant neručí, pretože ju predáva len za 26% jej nominálnej hodnoty,

čiže by mu ručenie za jej vymožiteľnosť spôsobilo škodu vo výške 74% nominálnej hodnoty pohľadávky.
Vedomie žalobcu o škode žalovaného vo výške 74% nominálnej hodnoty pohľdávok vzniklo okamihom,
keď si uvedomil, že zmenka zabezpečuje pohľadávku, za ktorej vymožiteľnosť žalovaný neručí.

42. Zmenka nie je právnym inštitútom vytrhnutým z kontextu právneho poriadku požívajúcim privilégium

presahovať hranice dobrých mravov v súkromnoprávnych vzťahoch. Súhlasiť s názorom súdu prvej
inštancie by znamenalo otvorene prijať skutočnosť, že majiteľ zmenky môže pri uplatnení svojich práv
porušovať dobré mravy, že môže svoje právo zo zmenky uplatňovať šikanózne a duplicitne popri
kauzálnych pohľadávkach zmenkou zabezpečených, pokiaľ sa to nevymyká formálnym ustanoveniam
zmenkového práva. Odmietnutie aplikácie inštitútu dobrých mravov či generálnej klauzuly zákazu

zneužitia práva v prostredí zmenkového práva nemá v právnom poriadku žiaden základ.

43. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom legalizoval také podnikanie, pri ktorom si obchodníci s
pohľadávkami smú odkúpiť od bánk pohľadávky voči ich úverovým dlžníkom za 26% ich nominálnej
hodnoty za účelom ich vymáhania od pôvodných dlžníkov a vzápätí zneužitím zmeniek žiadať od banky

aj dlžníkov duplicitne po 100% nominálnej hodnoty takto získaných pohľadávok v rozpore s kauzálnymi
dohodami.

44. Ak totiž žalovaný preplatí žalobcovi zmenku na základe výsledku tohto konania, žalovaný má v
súlade s § 50 ZZŠ právo, aby mu zmenka bola vydaná, a má tiež právo prečiarknuť všetky indosamenty

na zmenke a stáva sa novým majiteľom zmenky oprávneným uplatniť voči vystaviteľovi v druhom
stupni rembursný postih podľa § 49 ZZŠ a žiadať od neho celú sumu, ktorú zaplatil zo zmenky
žalobcovi. Prvostupňový súd tak svojim rozsudkom odmietol poskytnúť ochranu nielen žalovanému,
ale aj úverovému dlžníkovi ako spotrebiteľovi, ktorý na šikanózne zneužitie zmenky zo strany žalobcumôže najviac doplatiť. Žalovaný má totiž na výber len dve možnosti, ako sa vyhnúť vzniku škody na
svojej strane, a to buď sa ubrániť šikanóznemu výkonu práva žalobcu alebo „regresne“ titulom zmenky
postupovať voči jej vystaviteľovi.

45. Najvyšší súd SR zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach najmä z ďalšieho dôvodu str.
13uzneseniaNajvyššiehosúduSR:„Okremuvedenýchnedostatkovvsúdnomrozhodnutísúdynižšieho
stupňa prehliadli aj ďalšiu dôležitú skutočnosť, a to, že z obsahu spisu sa javí predmetná zmenka
ako zmenka „spotrebiteľská“. Z tohto pohľadu súdy nižšieho stupňa sa nezaoberali a nezdôvodnili, či

predmetná zmenka je platná.“.

46. Žalovaný uvádza, že Najvyšší súd SR poukázal na skutočnosť, že súdy sa v danom prípade musia
ex offo zaoberať platnosťou zmenky ako zmenky „spotrebiteľskej. Z tohto pohľadu je potrebné, aby
súd skúmal, či dohoda o vyplňovacom práve k zmenke, uzavretá medzi žalovaným ako zmenkovým
veriteľom a vystaviteľom zmenky ako zmenkovým dlžníkom (a spotrebiteľom zároveň) je dostatočne

zrozumiteľná a určitá, najmä v rozsahu ustanovení tvoriacich predmet dohody o vyplňovacom práve k
zmenke a či je vôbec platná (§ 39 OZ).

47. § 17 ZZŠ po jeho novelizácii zákonom č. 438/2015 Z.z. výslovne upravuje, že každý, kto je žalovaný
zo zmenky a koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (teda nie len

samotný spotrebiteľ), môže majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k
vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom a to vždy.

48. Žalovaný má za to, že vymáhaný nárok preukázane vznikol súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
a preto je potrebné, aby súd prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky Dohody o vyplňovacom

práve k zmenke ex offo a na rozpor s dobrými mravmi a zákonom pri neprípustnom zneužití neplatných
spotrebiteľských zmeniek žalobcu voči žalovanému.

49. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I preskúmal
a rozhodol nasledovne: „Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Košice I č.k. 30Zm/8/2011-43

zo dňa 7.4.2011 sa v plnom rozsahu zrušuje. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

50. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že prvostupňový súd sa podrobne
vysporiadal s námietkami žalovaného, keď poukázal na to, že žalobca prvopisom zmenky vystavenej

dňa 19.7.2005 preukázal, že žalovaný ako veriteľ v postavení banky poskytol klientke J. D. peňažné
prostriedky v zmysle zmluvy o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo.

51. Žalobca aj s poukazom na obsah pripojených rozhodnutí, ktoré pojednávajú o obdobných právnych
veciach, a to najmä s ohľadom na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.12.2012, sp.zn.

15CoZm/4/2012, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.9.2016, sp.zn. 1CoZm/52/2015,
ako aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.4.2017, sp.zn. 3Obdo/15/2017,
žalobca navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 31.3.2017,
sp.zn. 26CbZm/3/2016 ako vecne správny. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

52. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. 1 C.s.p. (zák. č. 160/2015 Z.z. účinný od
1.7.2016 Civilný sporový poriadok) bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

53.Predmetomodvolaciehokonaniajeposúdenievecnejsprávnostirozsudkusúduprvejinštancie,ktorý
ponechal zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Košice I č.k. 30Zm/8/2011-43 zo dňa 7.4.2011 v
platnosti v celom rozsahu a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

54. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku spĺňajúcim všetky požiadavky podľa ust. § 220 ods. 2C.s.p., v ktorom súd prvej inštancie sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým
stavom a právnym posúdením veci.

55. Len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za
potrebné uviesť:

56. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie ohľadne abstraktnosti
zmenky, či už sa jedná o zmenku, ktorá plní funkciu platobnú alebo funkciu zabezpečovaciu. Je

potrebné rozlišovať medzi teoretickým výkladom, ktorý využíva žalovaný ohľadne funkcií zmenky a
praktickým využitím zmenky v súlade so zákonným postupom pri vymáhaní nárokov. Z teoretického
hľadiska je skutočne zmenka spravidla vždy previazaná s určitou kauzou a dlžník zmenku nevystavuje
bezdôvodne. Skutočne zmenka má aj funkciu platobnú, aj funkciu zabezpečovaciu. Avšak to nič nemení
na skutočnosti, že zmenka je stále, bez ohľadu na kauzu a funkcie ktoré v sebe nesie, dokonalým,
abstraktným skriptúrnym cenným papierom, ktorého oprávnený majiteľ nie je povinný preukazovať ani

dôvod záväzku, ani výšku pohľadávky, tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie, keď odkázal
na prepojenie zmenkového zákona k lex generalis - Občianskemu zákonníku v § 495. Odvolací súd
považuje za duplicitné vyjadrovať sa jednotlivo k obsiahlym námietkam žalovaného, nakoľko sa súd
prvej inštancie venoval každej jednej námietke vyčerpávajúcim odôvodnením, s ktorým sa v plnej miere
odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd sa teda obmedzí len na posúdenie jednotlivých odvolacích

dôvodov. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., odvolací súd má za to, že súd
prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď mal za to, že zmenka bola predložená jej oprávneným
majiteľom, ktorý svoj nárok preukázal nepretržitým radom indosamentov, ako aj preukázal splnenie
povinností podľa zmenkového zákona, ktoré sú potrebné na uplatnenie postihu proti indosantovi.

57. V súlade s § 11 ZZŠ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom
(rubopisom).

58. V súlade s § 11 ods. 1 ZZŠ, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

59. V súlade s § 15 ods. 1 ZZŠ, ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie
zmenky.

60. V súlade s § 16 ods. 1 ZZŠ, o tom, kto má zmenku v rukách platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z

nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po
blankoindosamente ďalší indosament platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku
blankoindosamentom.

61. V súlade s § 43 ods. 1 ZZŠ, ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať

postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.

62. V súlade s § 45 ods. 1 ZZŠ, majiteľ musí dať správu o odopretí prijatia alebo o odopretí zaplatenia
svojmu indosantovi a vystaviteľovi do štyroch pracovných dní nasledujúcich po dni protestu alebo pri
doložke „bez trov“ po dni predloženia. Každý indosant musí do dvoch pracovných dní potom, keď dostal

správu, upovedomiť svojho indosanta o správe, ktorú dostal, a oznámiť mu mená a adresy tých, ktorí
predtým podali správu, a tak ďalej radom až k vystaviteľovi. Lehoty bežia od prijatia predchádzajúcej
správy.

63. Uvedené zákonné ustanovenia Zmenkového zákona svedčia tomu, že žalobca preukázal

svoj nárok nepretržitým radom indosamentov, preukázal, že nadobudol zmenku rubopisom od jej
predchádzajúceho majiteľa LICITOR factoring, s.r.o. a keďže v súlade s citovaným § 14 ods. 1 ZZŠ,
s rubopisom na nového majiteľa prechádzajú všetky zmenkové práva, právo vyplniť bianco zmenku
nevylučujúc, ako oprávnený vlastník zmenky, doplnil na zmenku dátum splatnosti a zmenkovú sumu.
Žalobca tiež listinnými dôkazmi preukázal, že zaslal dlžníkovi výzvu na zaplatenie zmenky, ktorá

ostala bez výsledku a teda mal oprávnenie uplatniť svoj nárok voči indosantovi. Vzhľadom na to, že
žalovaný ako indosant opomenul svoj garančný záväzok za zmenku vylúčiť, ďalšie kroky žalobcu boli
len oprávneným výkonom jeho veriteľského práva k zmenke. Pokiaľ ide o výšku zmenkovej sumy
a splatnosť odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že predložením rozhodcovskéhorozsudku, ktorým bola žalobcovi priznaná kauzálna pohľadávka zabezpečovaná zmenkou, bolo možné
zistiť v akej výške sa nachádza peňažný nárok žalobcu a teda akú sumu bol oprávnený v zmenke
vyplniť. Žalobca vyplnil zmenku správne sumou, ktorá nie je v rozpore s priznanou výškou kauzálnej

pohľadávky a splatnosť doplnil v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Odvolací súd teda konštatuje
že odvolací dôvod žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nie je dôvodný.
Nesprávne právne posúdenie vytýkal žalovaný aj vo veci posúdenia prípustnosti kauzálnych námietok
podľa § 17 ZZŠ. Odvolací súd opäť musí konštatovať, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, že
jedinou teoreticky možnou obranou zmenkového dlžníka sú kauzálne námietky. Avšak pripustenie

kauzálnych námietok v kontexte s ostatným znením Zmenkového zákona, ako aj už spomenutého § 495
Občianskeho zákonníka, závisí na schopnosti dlžníka preukázať vedomé alebo hrubo nedbanlivostné
konanie na škodu dlžníka zo strany majiteľa zmenky pri jej nadobúdaní. Žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal, že v čase kedy žalobca zmenku a kauzálnu pohľadávku nadobúdal, konal vedome
na škodu žalovaného. Odovlací súd zdôrazňuje, že bol to práve žalovaný, ktorý prvýkrát zmenku
rubopisoval bez vylúčenia garančného účinku a následné rubopisy v podstate kopírovali spôsob prevodu

zavedený prvým indosantom. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný ako podnikateľ, obchodujúci v
bankovom sektore, mal mať na zreteli nuansy zmenkového práva a pri rubopisovaní zmeniek mal
možnosť svoj garančný účinok vylúčiť, čo však opomenul. Odvolací súd po štúdiu rozsiahleho materiálu
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nebolo preukázané konanie na škodu žalovaného zo
stranyžalobcu,aniprostredníctvomzmlúvopostúpení,aniprostredníctvomvýškyodmenyzapostúpené

pohľadávky a napokon ani svedeckými výpoveďami. Žalovaný má za to, že vylúčenie zodpovednosti
v zmluve o postúpení pohľadávky sa má vzťahovať aj na zmenkové vzťahy, čo je však mylný záver,
odporujúci zmenkovému právu. Odvolací súd prišiel k záveru, že práve postup žalobcu, ktorý najprv
vymáhal kauzálne pohľadávky, neuvedomujúc si že disponuje zmenkami, z ktorých je zaviazaný nielen
zmenkový dlžník, fyzická osoba s neistou bonitou, ale aj finančne schopný indosant, svedčí nielen o

jeho prvotnej neznalosti jeho práv, ale aj o jeho dobromyseľnosti. Odvolací súd má za to, že žalovaný sa
v snahe sanovať svoje pochybenie pri rubopisovaní zmenky, snaží preukázať škodlivé, alebo šikanózne
správanie žalobcu, čo však preukázané nebolo a preto kauzálne námietky účinné nie sú.

64. Odvolací súd tiež konštatuje, že ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. neobstojí

v argumentácii žalovaného, nakoľko súd prvej inštancie správne posúdil všetky predložené dôkazy, z
ktorých vyvodil správne skutkové závery a tie správne právne posúdil. Pokiaľ ide o posledný uplatnený
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.sp., teda že konanie má vadu, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, tento odvolací dôvod žalovaný nijako ďalej nedefinoval, preto je obtiažne
sa k nemu vyjadriť. Odvolací súd však v konaní na súde prvej inštancie nezistil vadu, ktorá by mala za

následok nesprávne rozhodnutie.

65. Pokiaľ ide o žalovaným predložené rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu

SR, na ktoré sa odvoláva, odvolací súd má za to, že z odôvodnenia oboch rozhodnutí nijako nevyplýva,
že by žalovanému dávali za pravdu. Najvyšší súd SR prijal dovolanie žalovaného z procesného
dôvodu, akým bolo nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu. Dovolací súd sa nezaoberal
hmotnoprávnou stránkou veci. Dovolací súd mal výhrady voči nedostatočnému dokazovaniu vo veci
námietok žalovaného, ktoré sú totožné s námietkami uplatnenými v konaní. Súd sa veľmi podrobne

zaoberalvšetkýminámietkamižalovanéhoasprávnekonštatovaloprávnenosťnárokužalobcu.Odvolací
súd má teda za to, že žalovaným predložené rozhodnutia nijako nesvedčia jeho tvrdeniam, keďže
namietaný nedostatok odôvodnenia, ktorý akceptoval Najvyšší súd ako dôvod dovolania, je vadou
ktorou mohol trpieť rozsudok Krajského súdu v Košiciach, avšak súd prvej inštancie sa tejto chyby
nedopustil. Je potrebné konštatovať tiež to, že dovolací súd sa nijako nevyjadruje k hmotnoprávnym

okolnostiam veci, teda nepotvrdzuje názory žalovaného v skutkových tvrdeniach. Odvolací súd považuje
za potrebné vyjadriť sa k otázke spotrebiteľskej ochrany, ktorej sa domáha žalovaný vo svojom
záverečnom vyjadrení.

66. Podľa § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa

zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, vktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

67. Odvolací súd má za to, že nielenže záväzok žalovaného nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, ale vznikol ex lege z titulu garančného účinku indosamentu, ktorý vyhotovil bez vylúčenia
garancie, ale nakoľko žalovaný sám spotrebiteľom nie je, bolo by v príkrom rozpore s dobrými mravmi,
pokiaľ by sa úspešne domáhal nárokov na právnu ochranu aké prislúchajú len subjektom, ktoré sú

spotrebiteľom. Odvolací súd je oboznámený s novelizáciou vykonanou zákonom č. 438/2015 Z.z.
a je si vedomý toho, že tento zákon poskytujúci zvýšenú ochranu spotrebiteľom, zasahuje aj do
už prebiehajúcich sporov. Odvolací súd však zdôrazňuje povahu tejto novely a dôvod jej prijatia,
ktorým je ochrana spotrebiteľa. Žalovaný sám nie je spotrebiteľom a preto by bolo v rozpore s
úmyslom zák. č. 438/2015 Z.z., poskytnúť ochranu podnikateľskému subjektu, ktorý jednoznačne nie
je znevýhodnený v tomto konaní inak ako vlastnou nedbanlivosťou pri rubopisovaní zmeniek. Zároveň

súd poukazuje na vetu z cit. ust. § 17 (oba odseky) „koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou“. Odvolací súd konštatuje, že viazanosť žalovaného vznikla zo zákona
pôsobením garančného účinku indosamentu a nie zo spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň odvolací súd
považuje za potrebné zvážiť procesnú stránku veci a to, či je vôbec prípustné vzhľadom na koncentračnú
zásadu zmenkového konania, uplatňovať iné námietky, ako tie ktoré boli žalovaným uplatnené v lehote

na podanie námietok. Nakoľko sa žalovaný ochrany z titulu spotrebiteľskej zmenky nedomáhal už v
námietkovom konaní, ale na túto okolnosť poukazuje až v odvolacom konaní, jeho odvolací dôvod v
tomtosmereniejemožnévtomtoštádiukonaniaakceptovať.Ajvsúčasnejsituáciikedysaspotrebiteľom
poskytuje zvýšená ochrana prostredníctvom súdnej povinnosti ex offo skúmať spotrebiteľskú povahu
záväzku, koncentračná zásada v zmenkovom konaní by tým nemala byť narušená. Pokiaľ by tento

argument použil žalovaný v námietkovom konaní, súd sa ním mohol zaoberať a vykonať dokazovanie,
či spotrebiteľskou zmenkou došlo k ujme práv spotrebiteľa a či bola spotrebiteľská zmenka znakom
znevýhodnenia a či došlo k uplatneniu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú ako zakázané
neplatné. Zároveň odvolací súd konštatuje, že v čase kedy bola spotrebiteľská úverová zmluva
zabezpečená zmenkou, bola táto prax bežná a v súlade so zákonom. Dané skúmanie a dokazovanie

však bolo možné len za predpokladu, že námietku spotrebiteľskej ochrany mal využiť žalovaný v
námietkovom konaní, čo však neurobil, preto vzhľadom na koncentračnú zásadu je v tomto štádiu
neúčinná. Odvolací súd tiež považuje za potrebné pripomenúť, že spotrebiteľský úver a zmenku, ktorej
neplatnosti sa teraz žalovaný dovoláva, koncipoval v počiatku sám žalovaný, a to v pozícii podnikateľa
voči spotrebiteľovi. Podľa názoru odvolacieho súdu sa javí ako v rozpore s dobrými mravmi dovolávať

sa neplatnosti, ktorú sám žalovaný spôsobil a tiež sa javí ako šikanózny výkon takého práva respektíve
následkov, ktoré sám v počiatku spôsobil.

68. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil.

69. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

70. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

71. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

72. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0

(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).