Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 6, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618200113
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7618200113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobkyne: H. X., nar. X.X.XXXX, bytom Z.
W.C. XXXX/X U., zastúpená JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou, so sídlom Zimná 62,
Spišská Nová Ves, proti žalovanému: T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. W. XXXX/X U., o vylúčenie z
užívania bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 23. októbra
2018, č. k. 16C/1/2018-94

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni 100% trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“)
napadnutým rozsudkom vylúčil žalovaného z užívania bytu č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome
č. súpis. XXXX na parc. č. XXXX/X, na ul. Z. W. XXXX/X v U., evidovaného v katastri nehnuteľností na
LV č. XXXX pre kat. úz. U. (ďalej tiež len „byt“) a priznal žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania.

2. V celom rozsahu tým vyhovel žalobe vystavanej na skutkovom tvrdení žalobkyne, že žalovaný
dlhodobo nadmerne požíva alkohol a pod jeho vplyvom je agresívny, dopúšťa sa voči nej násilia a správa

sa asociálne, následkom čoho psychicky trpí nielen žalobkyňa, ale aj plnoletá dcéra strán Q. X., ktorá
spoločne s nimi byt užíva.

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku vyšiel zo zistení, že strany sú spoločnými nájomcami
bytu vo vlastníctve družstva Bytové družstvo, so sídlom Kamenárska 5, Spišská Nová Ves, ktorého sú
zároveň spoločnými členmi. Právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.
zn. 0T/76/2014 zo dňa 04.09.2014 bol žalovaný uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona s použitím § 139 písm. c/ Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že po opakovaných a častých hádkach v nepravidelných intervaloch vulgárne
nadával a vyhrážal sa zabitím svojej manželke (žalobkyni), pričom k posledným vyhrážkam došlo podľa
uvedeného trestného rozkazu dňa 23. augusta 2014 v doobedňajších hodinách, kedy v kuchyni bytu
žalobkyni vulgárne nadával a následne do nej hodil 2 dcl plechový pohár plný pier a manikúrnych
nožničiek z 1,5 metrovej vzdialenosti do tváre, pričom k zraneniu žalobkyne nedošlo; dňa 1. septembra
2014 v skorých ranných hodinách v čase okolo 1.00 hod., kedy po príchode žalobkyne domov z práce,

žalovaný na ňu kričal a nadával a následne okolo 8.00 hod. v ten istý deň v byte žalobca opätovne
vulgárne vynadal žalobkyni a tiež ich dcére Q. X. a vyhrážal sa najprv tým, že zabije psa, potom že zabije
ich; pri tejto situácii po tom, čo žalobkyňa odmietla dať žalovanému cigaretu, žalovaný jej hodil do ľavej
vlasovej časti hlavy zapaľovač, pričom k jej zraneniu nedošlo; dňa 1. septembra 2014 v popoludňajšíchhodinách, kedy po tom, čo žalobkyňa oznámila žalovanému, že naňho podá trestné oznámenie jej
výhražným tónom uviedol, že to bude to posledné čo urobí, že ju vynesú nohami dopredu a že ju
zabije v spánku; dňa 1. septembra 2014 v čase okolo 22.00 hod., kedy po príchode žalobkyne a dcéry

Q. X. domov sa im žalovaný vyhrážal vulgárnymi výrazmi, načo sa obe zamkli v izbe, do ktorej sa
následne v čase okolo 23.15 hod. toho istého dňa začal žalovaný dobýjať a žalobkyňa s dcérou využijúc
nepozornosť žalovaného utiekli z bytu pred obytný dom a počkali na príchod polície; dňa 1. septembra
2014 v čase okolo 23.30 hod., kedy sa po vrátení sa žalobkyne s policajtmi žalovaný žalobkyni opätovne
vyhrážalsmrťou.Zatotokonaniebolzmienenýmrozhodnutímžalovanémuuloženýtrestodňatiaslobody

v trvaní 8 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby v trvaní 24
mesiacov; zároveň bola žalovanému uložená povinnosť podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových
látok a podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Z lekárskych
nálezov MUDr. Q. W. zo dňa 04.02.2015 a zo dňa 04.03.2015 súd prvej inštancie zistil, že u žalovaného
bola diagnostikovaná porucha psychiky a správania sa súvisiaca s nadužívaním alkoholu a syndróm
závislosti.Prvoinštančnýsúdďalejvyšielzozistenia,žedňa27.12.2017včaseo12:00hod.bolžalovaný

políciou vykázaný z bytu postupom podľa § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie zistil, že vykázaniu žalovaného zo spoločného obydlia predchádzalo to, že dňa 26.12.2017
tento pod vplyvom alkoholu vulgárne žalobkyni nadával, vyhadzoval ju z bytu a vyhrážal sa jej zabitím, za
čo bol uznaný za vinného v priestupkovom konaní právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Spišská
Nová Ves sp.zn. OU-SN-OVVS-2018/005233 zo dňa 16.05.2018. V nadväznosti na tento incident súd

prvej inštancie uznesením sp. zn. 16C/1/2018 zo dňa 5.1.2018 žalovanému zakázal vstupovať do bytu
do času právoplatného skončenia konania o vylúčení žalovaného z jeho užívania. Napokon súd prvej
inštancie vyšiel tiež zo zistenia, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn.
16Pc/23/2017 zo dňa 16.02.2018 bolo manželstvo strán rozvedené.

4. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 703 ods. 2, § 705 ods. 2 a
§ 705a zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov a na ich
základe dospel k záveru, že užívacie právo k bytu svedčí obom stranám, a že v danom prípade sú
naplnené všetky predpoklady vymedzené v ust. 705a Občianskeho zákonníka, aby bol žalovaný z tohto
práva vylúčený. V úvahách vedúcich k tomuto záveru súd prvej inštancie akcentoval predovšetkým

jednoznačné preukázanie konania žalovaného, naplňujúceho známky domáceho násilia, pre ktoré sa
podľa jeho názoru stalo spoločné súžitie strán z pohľadu žalobkyne objektívne neznesiteľným. Súd
prvej inštancie v tejto súvislosti vyzdvihol dlhodobosť a povahu závadného správania sa žalovaného,
opakovanosť jeho alkoholových excesov, neúčinnosť všetkých doterajších opatrení, najmä však ich
spoločenského odsúdenia a sankcionovania v trestnom konaní, a tiež i skutočnosť, že jeho obeťou

bola nielen žalovaná, ale tiež ich dcéra, ktorá ako svedkyňa sama označila súžitie so žalovaným v
posledných rokoch za neúnosné a tvrdila, že zanechalo trvalé následky na všetkých členoch rodiny (i na
ďalších dvoch plnoletých synoch strán). Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s
poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. výlučným procesným úspechom žalobkyne v spore.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací
súd zmenil tak, že žalobu zamietne, eventuálne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. V odvolaní žalovaný nesúhlasil so spôsobom právneho posúdenia veci na podklade
presvedčenia, že pre jeho vylúčenie z užívania bytu v danom prípade neboli naplnené zákonné
predpoklady preto, že v čase uplatnenia nároku na súde už byt neužíval, ale ako konštatoval i súd

prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, býval v dome svojej matky v obci C.. Žalovaný v
odvolaní poukázal tiež na to, že v dome svojej matky býva už od mesiaca december 2017, od toho času
v byte nebol, a preto súd prvej inštancie nemohol dospieť k záveru, že ďalšie spolužitie strán v ňom je
neznesiteľné. Odvolateľ v tejto súvislosti akcentoval, že predpokladom pre takýto záver môže byť len
aktuálne závadný stav súžitia spoločných užívateľov bytu a nie dôvody, ktoré sa vyskytli v minulosti,

a ktoré medzičasom už pominuli. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nesprávne právne
posúdenie veci, žalovaný podľa úvahy odvolacieho súdu uplatnil odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1
písm. h) C.s.p. V odvolaní žalovaným označený a tiež citovaný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1
písm. f) C.s.p. nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali
na nesprávnosť skutkových zistení na podklade vykonaného dokazovania, a tak podľa posúdenia

odvolacieho súdu nebol tento ďalší odvolací dôvod odvolateľom materiálne, a preto ani procesne účinne
uplatnený. Odvolaciemu súdu sa v tejto súvislosti žiada poznamenať, že výhrada žalovaného vytýkajúca
napadnutému rozsudku, že jeho skutkovým východiskom nebol aktuálny stav súžitia strán v byte, v
konečnom dôsledku nesmeruje proti skutkovým záverom, ktoré tak ako boli žalovaným prezentovanéaj v odvolaní, neboli medzi stranami sporné a vyšiel z nich aj súd prvej inštancie, ale nad akúkoľvek
pochybnosť proti spôsobu právneho posúdenia veci.

6. Žalobkyňa sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu stotožnila so spôsobom právneho posúdenia veci
súdom prvej inštancie a za správny považovala jeho rozhodujúci záver o naplnení všetkých zákonných
predpokladovprevylúčeniežalovanéhozužívaniabytu.Namargoodvolacejargumentáciežalobkyňavo
vyjadrení akcentovala, že žalovaný byt neopustil dobrovoľne, ale po jeho vykázaní z obydlia na základe
opatrenia polície a nadväzujúceho neodkladného opatrenia súdu.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa
ust.§365ods.1písm.h)C.s.p.a sprihliadnutímnavady,ktorésatýkajúprocesnýchpodmienokkonania

v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil;
preto odvolanie žalovaného z hľadiska ním uplatneného odvolacieho dôvodu nemožno považovať
za opodstatnené. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6.3.2019 po
predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej
stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v
súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie, že dôvody, na ktorých
podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez
akýchkoľvek výhrad za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových

otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387
ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň
na podstatné tvrdenia žalovaného v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.), odvolací súd dodáva:

9. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy

na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania
podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto
postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych
predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý
mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu

normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy
vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán. Ako bolo zmienené už na inom mieste tohto
odôvodnenia, žalovaný v odvolaní polemizoval so správnosťou právneho posúdenia veci výlučne na
podklade presvedčenia, že súd prvej inštancie nemohol dospieť k záveru, že ďalšie spolužitie strán v
byte je neznesiteľné preto, že v priebehu celého konania už žalovaný byt neužíval. Tento jeho názor

je však nesprávny.

10. Podľa ust. § 705a Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického
násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako
spoločnému užívateľovi bytu, alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie

spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov
obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

11. Z citovaných zákonných ustanovení nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že účelom vylúčenia z
užívania z bytu toho z manželov (aj bývalých), ktorý sa voči druhému z nich alebo k jemu blízkej

osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťa konania, ktoré je nezlučiteľné so spoločenskou
predstavou o dôstojnom a zdravie neohrozujúcom spolužití v jednej domácnosti, je nielen bezprostredné
zamedzenie ďalšieho páchania fyzického alebo psychického násilia, ale tiež zabezpečenie takého
usporiadania pomerov, ktoré naplneniu dôvodnej hrozby takýmto násilím účinne zabráni do budúcna.
Žalobkyňa v konaní preukázala a súd prvej inštancie správne skutkovo vyšiel z toho, že žalovaný sa

voči blízkym osobám, ktoré s ním žili v spoločnej domácnosti, dlhodobo a opakovane dopúšťal fyzického
a psychického násilia. Je nesporné, že vykázaním žalovaného zo spoločného obydlia neodkladným
opatrením bolo žalovanému v ďalších prejavoch domáceho násilia zamedzené. Len v tomto nútenom
usporiadaní, hoc i trvá dlhší čas a žalovaný ho rešpektuje, však nemožno vzhliadnuť okolnostipredstavujúce reálne záruky, že hrozba pokračovania v páchaní násilia žalovaným už pominula.
Rozhodne nie za situácie, keď sa takéhoto konania žalovaný dopustil napriek odsúdeniu v trestnom
konaní, a už vôbec nie, pokiaľ primárny dôvod takéhoto správania sa žalovaného v podobe lekársky

diagnostikovanej poruchy psychiky súvisiacej s nadužívaním alkoholu preukázateľne nebol hoci len
eliminovaný (pozn. odvolacieho súdu: žalovaný takúto skutočnosť ani netvrdil). Žalovaný v odvolaní
paradoxne sám považuje oddelené súžitie strán za potrebné „...v záujme zachovania pokoja medzi
účastníkmi a pokojného riešenia ich vzťahov“. Nesporným je tiež fakt, že potreba bývania žalovaného
je adekvátne zabezpečená v dome jeho matky. Všetky tieto skutočnosti podľa záveru odvolacieho súdu

opodstatňujú správnosť usporiadania užívacích pomerov strán k bytu podľa napadnutého rozsudku,
keďže hrozba pokračovania prejavov domáceho násilia zo strany žalovaného trvá a niet skutočnosti, pre
ktorú by v okolnostiach prípadu jeho právo nájmu nemalo ustúpiť právu žalobkyne a spoločnej dcéry na
ochranu pred prejavmi domáceho násilia. Odvolaciemu súdu sa v tejto súvislosti žiada poznamenať, že
vylúčením z užívania bytu žalovaný nestratil ani práva, ktoré k tomuto bytu má a ani majetkové hodnoty,
ktoré týmto právam zodpovedajú. Javí sa byť preto rozumné, aby žalovaný sústredil svoju pozornosť

nie na faktické spolužitie so žalobkyňou v byte, ktoré táto z dôvodu jeho alkoholických excesov celkom
opodstatnene odmieta, ale na trvalé usporiadanie spoločných práv strán k bytu a tomu zodpovedajúcich
hodnôtporozvodeichmanželstvadobudúcna,vktorejúpravejemimochodomotázkaspôsobu ďalšieho
užívania bytu tiež, aj keď v iných právnych súvislostiach, subsumovaná.

12. Odvolací súd z týchto dôvodov ako vecne správny potvrdil napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcom
výroku i v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu
žalobkyne v spore.

13. Podľa ust. § 396 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie. (2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.(3)Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

14. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

15. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne
úspešnej žalobkyni nárok na náhradu 100% trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutývýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424C.s.p.).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)