Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 10, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110221834
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7110221834.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu N.. W. T., bytom v W., X. Č.. XX
proti žalovaným 1. Okresnému súdu Rožňava, so sídlom v Rožňave, Námestie 1. mája 1, 2. JUDr.
Viliamovi Hlaváčovi, sudcovi Okresného súdu Rožňava, 3. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,
so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, 4. JUDr. Emilovi Bdžochovi, sudcovi Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, 5. JUDr. Kataríne Haškovej, bytom v Bratislave, Hlaváčiková č. 43, 6. JUDr.
Martinovi Piovartsymu, sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, o ochranu osobnosti a iné, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12.6.2015 č.k. 12C/176/2010-150 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o nároku žalobcu na ochranu jeho osobnostných práv
a náhradu nemajetkovej ujmy.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že proti žalobcovi bolo vedené trestné
konanie na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. 2T 16/2008 a následne v tejto veci o námietke zaujatosti
sudcu rozhodoval Najvyšší súd SR v senáte zloženom zo žalovaných v 4., 5. a 6. rade a uznesením
sp.zn. 4Ndt 6/2010 neodňal trestnú vec žalobcu Okresnému súdu Rožňava. Ďalej súd vychádzal zo
zistenia,žeprotižalobcovibolovedenétrestnékonanienaOkresnomsúdeRožňava,ktoréakopredseda
senátu viedol žalovaný v 2. rade. Žalobca vzniesol viackrát vo vzťahu k nemu námietku zaujatosti a

podal aj trestné oznámenie. I napriek skutočnosti, že vec prejednávajúci sudca - žalovaný v 2. rade
oznámil svoju zaujatosť v zmysle § 31 ods. 1 Trestného poriadku, Najvyšší súd SR v senáte zloženom
zo žalovaných v 4., 5. a 6. rade neodňal jeho trestnú vec Okresnému súdu Rožňava. Uvedené mal
žalobca chápať ako dehonestujúcu inštruktáž s tým, že pre jeho osobu neplatí právo na prejednanie
veci pred nestranným a nezaujatým súdom. Bol toho názoru, že na základe rozhodnutia bol donútený
vo veci konať sudca, ktorý sa vo veci cíti byť zaujatý.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobcom
uplatnený nárok nie je dôvodný. Podľa jeho názoru o námietke zaujatosti ako je prikázanie veci
inému súdu, rozhodol Najvyšší súd SR a jeho rozhodnutím je prvoinštančný súd viazaný. Rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR treba doručiť všetkým procesným stranám, čiže postup Najvyššieho súdu SR bolv súlade s platným Trestným poriadkom. Uznesenie o neodňatí veci Okresnému súdu Rožňava muselo
byť všetkým dotknutým stranám, teda aj súdom nižšieho stupňa riadne doručované. Najvyšší súd SR
rozhodol tak, že vec neodňal Okresnému súdu Rožňava, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, znamená

to, že nepostupoval svojvoľne, ale v zmysle ustanovení platného Trestného poriadku. Prvoinštančný
súd, ktorému vec nebola odňatá bol povinný riadne pokračovať v trestnom konaní, t.j. pokračovať v
hlavnom pojednávaní. Žalovaní v 4., 5. a 6. rade, ako aj žalovaný v 2. rade si plnili len svoje základné
povinnosti, postupovali v zmysle platného Trestného poriadku. Uviedol, že z podanej žaloby je zrejmé,
že žalobca sa domáhal ochrany pred porušovaním jeho základných práv a slobôd zo strany žalovaných,

ich konaním pri výkone verejnej moci. Všetci žalovaní konali v mene Slovenskej republiky, preto v tomto
prípadenebolipasívnelegitimovanížalovanív1.až6.rade,alepasívnelegitimovanýmsubjektomještát.
Keďže žalobca nežaloval štát, ale žaloval jednotlivých sudcov, resp. súdy, tieto nie sú vo veci pasívne
legitimovaní, preto súd žalobu zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. majúc za to, že

úspešným žalovaným trovy konania nevznikli.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, žiadal o okamžitú nápravu, zrušenie všetkých
doterajších rozhodnutí jeho odporcov, ktoré sa týkajú jeho podaní, odstránenie zasahovania jeho
odporcov do priebehu tohto a ďalších súdnych konaní a odstránenie nekonečných prieťahov. Podľa jeho

názoru sudca Mgr. Miloš Greguš konal vo veci aj napriek tomu, že vedel o námietke zaujatosti voči jeho
osobe. Sudca Mgr. Miloš Greguš vo veci konal a rozhodol v čase, keď jeho rozhodnutia voči jeho osobe
preverovali orgány činné v trestnom konaní. To je podľa jeho názoru objektívny fakt, neodstrániteľná
prekážka riadneho súdneho konania, preto rozhodovanie za takýchto okolností nemôže vnímať inak ako
zaujaté a vydané rozhodnutie nemôže v zmysle platných právnych predpisov nadobudnúť účinnosť. Z

toho hľadiska bolo porušené jeho právo na prejednanie veci pred nestranným a nezaujatým súdom.
Doterajšie odvolania námietky, ktoré v tomto a súvisiacich konaniach podal boli prejednávané súdmi a
sudcami, ktorí sú jeho odporcami. Jeho odporcovia zo zákona nemôžu a nesmú zasahovať do priebehu
konania a rozhodovania vo veci samej. Napriek tomu tak už vyše 12 rokov konajú a maria akúkoľvek
jeho snahu domôcť sa súdnej ochrany, na ktorú má neodňateľné a nespochybniteľné právo.

7. Žalovaní v 4., 5. a 6. rade vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok potvrdil. Zhodne uviedli, že v spore nie sú pasívne vecne legitimovaní, nakoľko
vo veci 4Ndt 6/2010 rozhodovali vo funkciách predsedu senátu a členov senátu.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav veci, ak dospel k záveru, že žalovaní v konaní nie sú pasívne vecne legitimovaní, ktorý následne
aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene
skutkovéhoaniprávnehostavu,pretoodvolacísúdnaskutkovézisteniaanaprávnenormy,ktoréuviedol
súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

10. Vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie je potrebné
uviesť, že zákon č. 514/2003 Z.z. priamo uvádza, že štát je zodpovedný za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci (súdom pri rozhodovaní, konkrétnym sudcom).
Vzhľadom na to, že úprava zodpovednosti štátu vyplýva priamo zo zákona, žalobca nemôže namietať
zodpovednosť štátu a domáhať sa tejto zodpovednosti voči konkrétnym sudcom, resp. súdom. Ak k

zásahu do osobnostných práv žalobcu malo dôjsť postupom súdov, resp. sudcov, vychádza odvolací súd
zo svojho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení, že pasívne legitimovaným subjektom v konaní
o ochranu osobnosti je v takomto prípade tiež štát. Je tomu tak preto, že ak pasívne legitimovaným
subjektom v konaní o náhradu škodu spôsobenej pri výkone verejnej moci orgánmi verejnej moci je v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. štát, potom analogicky je pasívne legitimovaný aj v konaní o ochranu

osobnosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv orgánmi verejnej moci pri výkone tejto moci.
Postup súdu ako orgánu verejnej moci je totiž uskutočňovaný výkonom súdnej moci - súdnictva, t.j.
výkonu verejnej moci.11. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že bolo porušené jeho právo na prejednanie veci pred nestranným a nezaujatým súdom.

12. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca v konaní uplatňuje odvolací dôvod uvedený v ust. § 205
ods. 2 písm. a/ O.s.p. (teraz ust. § 365 ods. 1 písm. c/ C.s.p.), t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p. (teraz ust. § 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p.).

13. Podľa § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak rozhoduje vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodol senát.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a/
neboli splnené procesné podmienky.

15. Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom

na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

16. Podľa § 49 ods. 1 C.s.p. sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, k ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

17. Podľa § 15a ods. 1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku
zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

18. Podľa § 52 ods. 1 C.s.p. strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

19. Podľa § 16 ods. 1 O.s.p. súd predloží nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie
o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. O tom, či je sudca vylúčený rozhodne do 15 dní od
predloženia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň aj o
odvolaní.

20. Podľa § 54 ods. 2 C.s.p. o tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený súd do 7 dní.

21. Účelom citovaného ust. § 14 ods. 1 (teraz ust. § 49 ods. 1 C.s.p.) je prispieť k nestrannému
prejednaniu veci, nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovaného uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava
skutočnosti, ktoré z hľadiska vylúčenia sudcu považuje za právne relevantnú. Ide o existenciu
určitého právneho významu vo vzťahu k sudcu a to za 1. k veci, 2. k účastníkom konania, 3. k
zástupcom účastníkov. Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu
na prejednávanej veci alebo taký osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom,

ktorým by pri všetkej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v
konečnom dôsledku by mohlo viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. O dôvodnosti vznesenej
námietky zaujatosti rozhoduje nadriadený súd, ktorý rozhodne, či namietaný sudca je, resp. nie je
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

22. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca vzniesol námietku zaujatosti vo vzťahu
k vec prejednávajúcemu sudcovi Mgr. Milošovi Gregušovi, o ktorej rozhodol nadriadený súd - Krajský
súd v Košiciach uznesením zo dňa 6.3.2015 č.k. 3NcC/10/2015-138 tak, že sudca Mgr. Miloš Greguš
nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.
12C/176/2010. Z tohto dôvodu preto nemožno považovať za dôvodné tvrdenie odvolateľa v odvolaní,

že „konajúci sudca Mgr. Miloš Greguš konal vo veci napriek tomu, že vedel o námietke zaujatosti voči
jeho osobe“.

23. Odvolací súd ani počas odvolacieho konania nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možno dospieť k
záveru o dôvodnosti žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca,

preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

24. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p., podľa ktorých právo
na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaní, ktorým však vsúvislosti s odvolacím konaním trovy konania nevznikli, preto súd náhradu trov odvolacieho konania
účastníkom nepriznal.

25. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).