Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 22, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8Csp/87/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203569
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517203569.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

J. súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: X. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V. N., t.č.
C. XXX, Q. v konaní o zaplatenie 1 038,79 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 563,50 eur, a to všetko v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanoužaloboudomáhal,abysúduložilžalovanejpovinnosťzaplatiťmusumuvovýške1
038,79 eur, úrok vo výške 28 % ročne zo sumy 1 038,97 eur od 21.6.2017 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.11.2012 uzavrel so žalovanou zmluvu č. XXXXXXXXX (ďalej len
„zmluva“), na základe ktorej zriadil a viedol účet žalovanej tak, ako to vyplýva z pripojených výpisov z
účtu. Podľa príslušných ustanovení zmluvy sa táto spravuje aj znením obchodných podmienok banky
pre jednotlivé produkty a všeobecnými podmienkami banky (ďalej aj „VOP“), pričom žalovaná sa s

ich znením pred podpisom zmluvy riadne oboznámila. Banka je oprávnená za poskytovanie produktov
a služieb účtovať na ťarchu účtu poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. V zmysle bodu
3.8 VOP je klient povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie
požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke.
Žalovaná porušila túto povinnosť a dostala sa do nepovoleného prečerpania a tento dlh nevyrovnala,
preto žalobca zatvoril účet žalovanej. Po dobu nepovoleného prečerpania je v zmysle bodu 3.12 VOP
majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok podľa úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom

prečerpaní“, ktorý predstavuje 28% ročne. Keďže uplatnená pohľadávka nebola ku dňu podania žaloby
uhradená, žiadal žalobe vyhovieť.

3. K žalobe pripojil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 16.11.2012, Všeobecné obchodné podmienky Prima
banka Slovensko, a.s. účinné od 15.9.2012 a od 15.1.2017, výpis z účtu za obdobie od 1.11.2014 do
20.6.2017, prehľad úrokových sadzieb účinných od 1.6.2017 a sadzobník poplatkov účinný od 1.1.2017.

4. Na výzvu súdu žalobca aké úkony uskutočnil vo vzťahu k žalovanej za účelom vyrovnania dlhu a kedy
reagoval žalobca podaním, v ktorom uviedol, že dlžná suma je rozdielom medzi všetkými debetnými a
kreditnými operáciami vykonanými na účte žalovanej. Žalovanej bolo poskytnuté povolené prečerpanievo výške 420 eur, ktorý limit žalovaná opakovane porušovala, čím porušovala zmluvu, preto žalobca dňa
3.11.2014 znížil limit povoleného prečerpania na sumu 0 eur (výpis 11/2014). K splácaniu dlhu poukázal
na body 8.9 a 8.12 VOP, ktoré citoval a v ktorých je jednak upravená povinnosť dlžníka vrátiť banke

všetky čerpané peňažné prostriedky a ak dôjde k zníženiu limitu, je tam upravená aj povinnosť klienta
splatiť časť povoleného prečerpania, ktorá prevyšuje novú výšku limitu a jednak sú v nich upravené
práva banky v prípade omeškania dlžníka. Žalobca upozorňoval žalovanú na nepovolené prečerpanie
okrem výpisov z účtu aj upomienkou zo dňa 5.12.2014 a následne aj výzvou z 14.1.2015, pričom
doručenie výziev sa riadi bodom 19.8 VOP. K úročeniu debetu a výške úrokovej sadzby uviedol, že pri

nepovolenom prečerpaní sa uplatňuje úrok v sadzbe 28% ročne na základe VOP, ktoré takmer doslovne
kopírujú zákonnú úpravu. Citoval pritom §§ 710 a 711 Obchodného zákonníka, § 2 písm. f) zákona o
spotrebiteľských úveroch a body 3.4, 3.8 a 3.12 VOP. Úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného
prečerpania je teda odplatou za čerpanie peňažných prostriedkov nad rámec zostatku na účte. Vyslovil
názor,žesanejednáošpecifickúzmluvnúpodmienkualeboprincípzavedenýžalobcom,nakoľkoúprava
sa v podstatnej miere opiera o právnu úpravu Obchodného zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských

úveroch, ktoré počítajú s oprávnením veriteľa požadovať úroky za prečerpanie účtu. Tento úrok požaduje
odo nasledujúceho po zatvorení účtu žalovanej, ktorým sa dosiahol nulový zostatok na účte, čo je
podmienkou pre zatvorenie účtu a ide o internú transakciu banky a nie o úhradu zo strany žalovanej.

5. K vyjadreniu žalobca pripojil zmluvu o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 17.9.2013, Európske

informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní, výpisy z účtu žalovanej
od 1.12.2012 do 30.5.2014, sadzobníky poplatkov účinné od 15.8.2012, od 1.8.2013, VOP účinné
od 1.7.2013 a od 15.9.2012, upomienku zo dňa 5.12.2014, výzvu na vysporiadanie nepovoleného
debetného zostatku zo dňa 14.1.2015 adresované žalovanej a vrátenú zásielku od žalovanej.

6.Súdpoučilžalovanúojejprocesnýchprávachapovinnostiach,ktoréžalovanejposlalspolusožalobou
a jej prílohami a uznesením, ktorým ju vyzval, aby sa k nej vyjadrila, uviedla rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie jej tvrdení.
Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám nevyjadrila, aj keď jej boli všetky listiny riadne doručené.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Žalovaná sa pojednávania
nezúčastnila, aj keď naň bola riadne a včas predvolaná. Svoju neúčasť žiadnym spôsobom
neospravedlnila. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej
zaneprázdnenosti a hospodárnosti a súhlasil s prejednaním veci aj v jeho neprítomnosti. Súd preto
prejednal vec aj v neprítomnosti strán sporu.

8. Ďalším podaním doručeným pred pojednávaním sa žalobca ešte vyjadril k veci samej. Poukázal na
to, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu sa spravuje zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, zmluvou o povolenom prečerpaní na účte a príslušnými VOP, sadzobníkom
poplatkov a výveskou úrokových sadzieb. Vyjadril názor, že zmluva o povolenom prečerpaní má všetky

náležitosti podľa § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na potrebu rozlišovať
povolené a nepovolené prečerpanie a vysvetlil ich fungovanie s tým, že zrušením povoleného
prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaná dostala do nepovoleného prečerpania. Okrem
už uvedených tvrdení predložil tabuľkový prehľad kreditných a debetných pohybov na účte žalovanej,
ktorého výsledkom je dlžná suma. Poplatky boli účtované na základe čl. IV. ods. 2 zmluvy o účte, výška

poplatkovjeuvedenávsadzobníkupoplatkov.Sadzbaúrokupripovolenomprečerpanívovýške19,90%
ročne vyplýva z čl. 1 zmluvy o povolenom prečerpaní a čl. 8 VOP, z čl. 3 uvedenej zmluvy vyplýva aj úrok
z omeškania vo výške 5,00 % a sadzba úroku vo výške 28% ročne pri nepovolenom prečerpaní vyplýva
z čl. 3.12 VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb a § 2 písm. f) a § 18 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Na záver citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave ohľadne premlčania nároku. Keďže

k zníženiu limitu povoleného prečerpania došlo dňa 3.11.2014, odvtedy začala plynúť premlčacia doba.
Žaloba bola podaná v júni 2017, teda nárok nie je premlčaný. K svojmu vyjadreniu opakovane pripojil
zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa
povolenýchprečerpaní,VOPúčinnéod1.7.2013,sadzobníkpoplatkovúčinnýod1.8.2013,všetkyvýpisy
z účtu žalovanej a okrem toho pripojil aj VOP účinné od 20.5.2014 a prílohu k nim, úrokové sadzby

produktov účinné od 22.8.2013 a sadzobník poplatkov účinný od 1.9.2014.

9.Súdnazákladevykonanéhodokazovanialistinnýmidôkazmipredloženýmižalobcom,akosúuvedené
vyššie (v bodoch 3, 5 a 8 tohto odôvodnenia), zistil tento skutkový stav:10. Žalobca uzavrel do žalovanou dňa 16.11.2012 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní produktov a
služieb, na základe ktorej zriadil žalovanej osobný účet, vydal jej k účtu platobnú kartu a zaviazal sa

poskytovať žalovanej služby elektronického bankovníctva. Dňa 17.9.2013 uzavreli strany sporu zmluvu
o povolenom prečerpaní na účte, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej povolené prečerpanie vo
výške 420 eur na jej osobnom účte. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19,90 % ročne. V bode
2 tejto zmluvy bola žalovaná upozornená na potrebu dodržiavať poskytnutý limit a že porušenie tejto
povinnosti má za následok vznik povinnosti platiť aj úrok z omeškania. Od 1.1.2014 prekročila žalovaná

poskytnuté povolené prečerpanie, čo trvalo až do 20.6.2017 okrem obdobia od 27.2.2015 do 30.4.2015,
kedyžalovanáúhradamivovýške100eurdňa30.1.2015avovýške50eurdňa27.2.2015znížiladlhpod
hranicu 420 eur. Vo výpise za obdobie od 1.11.2014 do 28.11.2014 žalobca oznámil žalovanej, že výška
limitupovolenéhoprečerpaniaplatnáod3.11.2014je0eur.Dňa5.12.2014vyhotovilžalobcaupomienku,
ktorou upozornil žalovanú na aktuálne nepovolené prečerpanie a vyzval ju na úhradu dlhu vo výške
475,67 eur do 10.12.2014. Zároveň žalobca upozornil žalovanú, že ak v tomto termíne dlh nevyrovná,

môže žalobca odstúpiť od príslušnej zmluvy o bežnom účte a spolu s ňou zaniknú aj ďalšie zmluvy o
poskytovaní služieb, ktoré sa viažu k uvedenému účtu. Dňa 14.1.2015 vyhotovil žalobca výzvu, podľa
ktorej žalovanú poslednýkrát vyzýva na úhradu dlhu vo výške 490,99 eur a poplatku za upomienku vo
výške 30 eur do 19.1.2015 s upozornením na možnosť zrušenia účtu. Od 1.5.2015 až do uzavretia účtu,
t.j. do 20.6.2017, boli žalovanej účtované iba úroky, poplatky za vedenie účtu vo výške 3,90 eur mesačne

a od 30.11.2015 aj poplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou vo výške 5,00 eur mesačne.

11. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

12. Podľa § 710 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní,

ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné
peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou
o úvere.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní,

zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy o povolenom prečerpaní, na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí

splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a)
až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, §
20 až 23 a § 25 až 27.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia

zmluvy o povolenom prečerpaní, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a), b), d), e) a f) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase

podpísania zmluvy o povolenom prečerpaní, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u
veriteľa,

f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad
rámec dohodnutého povoleného prečerpania,17.Podľa§9ods.9zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčasepodpísaniazmluvy
o povolenom prečerpaní, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné
plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej

prílohách.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013,
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, hlavnou súčasťou ktorej bolo zriadenie bežného
účtu a služby s ním spojené. Následne strany sporu uzavreli zmluvu o povolenom prečerpaní, na
základe ktorej mohla žalovaná využívať peňažné prostriedky, aj keď na svojom účte nemala potrebné

peňažné prostriedky na účte. V prípade využitia povoleného prečerpania sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb spravujú zmluvou o úvere. Žalobca teda poskytol žalovanej formu úveru,
ktorý žalovaná bola oprávnená čerpať, ale zároveň jej vznikla povinnosť čerpané prostriedky vrátiť spolu
s úrokom. Žalobca vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaná
vystupovala ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Súd preto uzavrel, že

zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovanou mali spotrebiteľský charakter, čo nikto ani nenamietal,
pričom vzhľadom na možnosť žalobcu požiadať splatenie čerpaných prostriedkov aj naraz (písm. T,
bod 4 VOP účinných od 1.7.2013) dospel súd k záveru, že na zmluvu o povolenom prečerpaní sa
zároveň vzťahujú aj určené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (čo vyplýva aj zo žalobcom
predložených listín a túto skutočnosť takisto nikto nenamietal).

24. Súd mal preukázané, že žalovaná po určitom čase od založenia bežného účtu a po poskytnutí
povoleného prečerpania prestala zasielať na svoj účet peňažné prostriedky, v dôsledku čoho prekročila
povolené prečerpanie a dlh žalobcovi nevyrovnala. Súd sa preto zaoberal otázkou, v akom rozsahu je
uplatnený nárok žalobcu dôvodný.

25. Zmluva o povolenom prečerpaní vychádza zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb a úzko s ňou súvisí, predsa však ide o samostatnú zmluvu, ktorou sa dohodli
ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán a ktorá má obsahovať určité náležitosti. V tejto zmluve sú
uvedené základné náležitosti, ako je úverový limit a výška úrokovej sadzby. Vo zvyšku táto zmluva

odkazuje na VOP, ktoré podľa zmluvy o povolenom prečerpaní tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V
tejtozmluvevšakabsentujeakákoľvekzmienkatakohľadnemožnostiúčtovaťodžalovanejpoplatky,ako
aj akákoľvek zmienka o výške úroku v prípade, že sa žalovaná dostane do nepovoleného prečerpania.

26. Súdu je známy názor Súdneho dvora EÚ vo veci sp. zn. C 42-15, že náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne na jednej listine. V spotrebiteľských vzťahoch je však
potrebné vyžadovať, aby v zmluve boli minimálne podstatné náležitosti alebo aby bol v zmluve jasný,
presnýanepochybnýodkaznakonkrétneustanovenievinejlistine,kdesúpodstatnénáležitostiuvedené
tak, aby mohol spotrebiteľ všetky podstatné náležitosti bez problémov nájsť. Ak má ísť o zmluvu, tedadohodu dvoch strán, ktorá vyžaduje súhlasný prejav oboch strán, je potrebné vyžadovať, aby aj takáto
iná listina, na ktorú zmluva odkazuje, bola podpísaná spotrebiteľom na znak súhlasu a bolo preukázané,
že takáto listina bola spotrebiteľovi aj skutočne odovzdaná.

27. Z predložených dokladov je zrejmé, že zmluva o povolenom prečerpaní odkazovala na VOP, v
ktorých je odkaz na sadzobník poplatkov. Úroková sadzba v prípade nepovoleného prečerpania sa však
nenachádza v sadzobníka poplatkov. Vo VOP účinných od 20.5.2014 a od 15.1.2017 je v bode 3.12
upravená povinnosť dlžníka platiť pri nepovolenom prečerpaní úrok vypočítaný na základe úrokovej

sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, avšak jednak v týchto bodoch VOP nie je žiadna
zmienka o výške tejto sadzby, ani zmienka o tom, že by takéto sadzby, resp. listina s takýmito sadzbami
bola žalovanej reálne odovzdaná. Úroková sadzba v prípade nepovoleného prečerpania sa pritom
nachádza v listine označenej ako „Úrokové sadzby produktov“, teda v ďalšej listine, o ktorej nie je v
zmluveanivoVOPzmienka.Takýtospôsob„dohody“oúrokovejsadzbesúdvspotrebiteľskýchvzťahoch
nemôže akceptovať, najmä nie za situácie ako v tomto prípade, kedy vôbec nebolo preukázané, že by

žalovaná mala vedomosť, resp. že by bola nejakým spôsobom oboznámená s touto sadzbou a keď
na listinu, v ktorej nakoniec bola upravená výška úrokovej sadzby, nebol v zmluve ani vo VOP žiaden
priamy a jasný odkaz.

28. Vzhľadom na uvedený názor súd dospel k záveru, že nemal preukázanú dohodu o úroku v prípade

nepovoleného prečerpania. V zmysle cit. § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z.z. potom súd dospel k záveru,
že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne, ktorý bol účtovaný od 3.11.2014 (čo
vyplýva aj z prepočtu výšky účtovaných úrokov), a to tak úroku účtovaného od 3.11.2014 do 20.6.2017,
ako ani po tomto termíne do budúcna.

29. Žalobca si zároveň v rámci dlžnej sumy uplatnil aj poplatky za upomienky spolu vo výške 150 eur
(v období od 03/2014 do 10/2014 išlo o 4 upomienky po 15 eur a 1 upomienku vo výške 30 eur, v
mesiacoch 11/-12/2014 išlo o 2 upomienky po 15 eur a v 01/2015 o jednu upomienku vo výške 30
eur). Strana v civilnom spore má povinnosť jednak tvrdiť určité skutočnosti (tzv. bremeno tvrdenia) a
jednak má svoje tvrdenia preukázať (tzv. dôkazné bremeno). Žalobca predložil súdu dve výzvy, za

ktoré (podľa ich znenia) požadoval poplatok 15 a 30 eur. K týmto však nedoložil žiaden doklad o ich
doručovaní, resp. aspoň odoslaní žalovanej. Doručovanie v zmysle bodu 19.8 VOP, na ktoré odkazoval
žalobca, teda tretím dňom po odoslaní výzvy, predpokladá preukázanie minimálne odoslania výzvy,
keďže odoslanie je určujúci okamih pre počítanie dátumu doručenia. Žalobca nedoložil žiaden doklad,
ktorým by preukázal aspoň odoslanie výziev žalovanej. Žiadne ďalšie upomienky súdu nepredložil,

podobne nepripojil žiadne doklady o ich odosielaní alebo doručení žalovanej. Za tohto stavu súd
uzavrel, že v tejto časti uplatňovaného nároku žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čoho následkom
je rozhodnutie nepriaznivé pre stranu, ktorá svoje tvrdenia nepreukáže. Navyše tieto upomienky svojou
výškou nepochybne mnohonásobne prevyšujú náklady spojené s ich reálnym vyhotovením a odoslaním.
Ak by teda súd aj mal preukázané ich vyhotovenie a odoslanie, tieto sa javia ako neprijateľné podmienky,

keďže svojou výškou ide o sankciu, čo nezodpovedá povahe a funkcii upomienky ako nástroja na
pripomenutie dlžníkovi plnenie jeho povinností. Z tohto pohľadu by náklady na upomienku nemali
zásadneprevyšovaťnákladyspojenésjejprípravouaodoslaním.Akmienižalobcasankcionovaťdlžníka
za neplnenie jeho povinností takýmito vysokými poplatkami za upomienky, je potrebné zvoliť iný právne
inštitúty, ktoré majú povahu sankcie.

30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalovaná, vzhľadom na porušenie
povinností riadne a včas uhrádzať platby na osobný účet, z ktorých by bolo možné povolené prečerpanie
splácať, je povinná uhradiť žalobcovi dlžnú sumu vrátene poplatkov ku dňu 1.11.2014 (poplatky
účtované podľa zmluvy o spolupráci, kde bolo upravené aj oprávnenie žalobcu účtovať poplatky podľa

sadzobníka),t.j.sumu341,60eur(bezpoplatkovzaupomienky),ďalejpoplatkyzavedenieúčtuvovýške
120,90 eur (31 mesiacov x 3,90 eur), poplatky za vedenie účtu postihnutého exekúciou vo výške 100 eur
(20 mesiacov x 5 eur) a poplatky za bezhotovostný vklad vo výške 1 euro (2 x 0,50 eur), teda celkovo
sumu 563,50 eur. V tejto časti preto súd žalobe vyhovel. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia
poplatkov za upomienky a účtovaného úroku vo výške 28 % ročne z nepovoleného prečerpania účtu

súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu zamietol.31. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorých ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1 038,79 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy
563,50 eur, čo vo vzťahu k predmetu sporu predstavuje úspech 54,25 %. Žalovaná bola úspešná v časti,
v ktorej bola žaloba zamietnutá, teda v časti 45,75 %. Keďže pomer úspechu tej ktorej strany je takmer
rovnaký, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.