Uznesenie Judgement was issued on Monday, April 9, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40P/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118202279
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118202279.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa B. M., nar. XX.XX.XXXX,
dieťa rodičov: otec P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom ulica X.mája XXX, D., zastúpený advokátom JUDr.
Miroslavom Michaličkom, so sídlom Vajslova 11, Trnava, a matka D. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. cesta XXX, D., dlhodobý pobyt E. am X., Švajčiarska konfederácia, zastúpená Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, o úprave výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletému dieťaťu a o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o návrhu otca a návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j e.

II. Súd konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému B. M., nar.
XX.XX.XXXX z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 40P/20/2018 - 22 zo dňa 09.04.2018 súd spojil na spoločné konania
otcom a matkou iniciované konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu spolu s ich návrhmi na vydanie neodkladného opatrenia.

2. Otec návrh na vydanie neodkladného opatrenia a na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému B. odôvodnil tým, že maloletý B. sa narodil z ich partnerského vzťahu vo Q., otcovstvo
bolo uznané na matrike vo Q.. V spoločnej domácnosti žili rodičia do októbra 2017. Následne sa matka
spolu s maloletým odsťahovala k svojmu novému priateľovi. Vo Q. požiadal o stretávanie s maloletým,
pričom organizácia KESB, ktorá tam rieši záležitosti ohľadom maloletých detí, vydala rozhodnutie s
tým, že dieťa bolo zverené do starostlivosti matke a jemu bolo určené stretávanie s maloletým 2x do

týždňa - každý štvrtok od 16.00 hod do 18.30 hod a jeden víkend v sobotu a druhý víkend v nedeľu
od 16.00 hod. do 18.30 hod. bez prítomnosti matky. Zároveň bola matka povinná v prípade nekonania
stretnutia poskytnúť mu náhradný termín. Toto stretávanie fungovalo od januára 2018 do 22.2.2018,
s tým, že dňa 22.02.2018, keď si matka prišla pre maloletého, mu oznámila, že ide krátkodobo na
Slovensko, že následne sa vráti, ale že presný termín návratu ešte zavolá. Následne len formou sms
správy napísala, že 28.02.2018 bude s maloletým na adrese jej rodičov na Slovensku a že mu nebude

brániť v styku, nakoľko dieťa potrebuje oboch rodičov. Na otázku, kedy sa vráti naspäť do Švajčiarska,
mu odpísala, že zostane na Slovensku na trvalo aj so synom. Matka nemala právo natrvalo vycestovať
s maloletým, k uvedenému potrebovala súhlas švajčiarskych úradov. Dňa 05.03.2018 pricestoval na
Slovensko s tým, že tu mieni zostať natrvalo žiť kvôli synovi. Opakovane matku kontaktoval ohľadom
stretnutia s maloletým, chcel vidieť syna. Bol na ich súčasnej adrese, avšak syna vôbec nevidel. Matku
mu povedala. že mu syna nevydá. Chcel syna len vidieť a zobrať ho ukázať svojím rodičom, ktorí bývajú

asi 5 minút pešo od nej. Toto mu však umožnené nebolo. Následne kontaktoval políciu, tá spísala
záznam o priestupku. Viackrát opakovane písal matke sms-správy, že chce vidieť syna, avšak matkanereagovala. Od 05.03.2018 žije v domácnosti svojich rodičov na adrese D., l. P. XXX. Ide o rodinný
dom, pozostávajúci z dvoch samostatných bytových jednotiek, pričom má k dispozícii samostatnú
bytovú jednotku na poschodí, 3 izby s kuchyňou a príslušenstvom. Pre realizáciu styku s maloletým

má vytvorené vhodné podmienky. Momentálne je nezamestnaný, od 07.03.2018 je evidovaný na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny v Hlohovci. Vyživovaciu povinnosť obaja majú iba k maloletému B..
S matkou nie sú schopní dohodnúť sa na realizácii styku, už v minulosti vo Švajčiarsku matka robila
problémy a prieťahy v realizácii styku. S maloletým sa chce pravidelne stretávať, vzhľadom na jeho
útly vek. Nechce, aby sa väzby, ktoré má vybudované so synom, pretrhli. Preto žiadal neodkladným

opatrenímupraviťstretávaniesaotcasosynomvneprítomnostimatkykaždýpondelok,streduavsobotu
od15.30hoddo18.30hodavovecisamejrozhodnúťrozsudkomtak,žemaloletéhozverísúddoosobnej
starostlivosti matky, obaja rodičia budú oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v
bežných veciach a otca zaviaže súd prispievať na výživu sumou 80,-€ mesačne k rukám matky. Úpravu
styku navrhol vo veci samej na pondelok a stredu od 15.30 hod do 18.30hod a každú párnu sobotu a
nedeľu od 09tej do 18tej hodiny bez prítomnosti matky.

3. Matka návrh na úpravu práva povinností odôvodnila tým, že približne po dvoch mesiacoch po
narodení dieťaťa začala pozorovať prvé problémy, nezhody a nedorozumenia. Otec dieťaťa jej vyčítal.
že sa dostatočne nestará o maloleté dieťa, nenosí domov žiadne peniaze nakoľko materská dovolenka
je vo Švajčiarsku iba 14 týždňov, že iba on bude rozhodovať o tom, s kým sa budú stretávať, kto k

nim bude chodiť ako aj o podstatných skutočnostiach maloletého dieťaťa ako lekár, strava, denný režim
a podobne. Otec dieťaťa nerešpektoval názor matky a akákoľvek snaha matky o dialóg a vyriešenie
problémov bola zbytočná. Otec sa snažil pripraviť matku o dieťa tým, že podal návrh na orgán sociálnej
ochrany detí a mládeže vo Švajčiarskej konfederácií, ktorej tvrdil, že sa bojí o život matky a maloletého
dieťaťa, pretože sa obáva o psychické zdravie matky. Otec za týmto účelom využil neoprávnene získanú

zdravotnú dokumentáciu matky - e-mailovú komunikáciu s psychologičkou, právničkou a priateľmi zo
Slovenska. Psychologičku matka navštevovala zhruba od marca 2017 najskôr kvôli popôrodnej depresii,
čo bola záležitosť dvoch sedení a potom matka v sedeniach pokračovala kvôli partnerským problémom,
keďže bola vo Švajčiarsku sama, bez rodiny a priateľov, a ocitla sa v ťažkej životnej situácii. Z vyššie
uvedených dôvodov sa matka pokúšala nájsť si vlastné bývanie. Nájdenie si vlastného ubytovania však

nebolo jednoduché, nakoľko po materskej dovolenke predchádzajúci zamestnávateľ ju odmietol prijať na
jej predchádzajúcu pracovnú pozíciu a rozhodol o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu.
Bez pracovnej zmluvy je veľmi ťažké dostať nájomnú zmluvu na byt a to si otec dieťaťa veľmi dobre
uvedomoval. Vyvíjal na ňu psychický nátlak, vyhadzoval ju zo spoločného bytu, vravel jej, že má odísť
na Slovensko, ale bez syna - že syn zostane s otcom. Matke sa v októbri roku 2017 podarilo nájsť iný

nájomný byt a spoločne so synom sa odsťahovala dňa 31.10.2017. Rozhodnutie o zverení dieťaťa do
výchovy a starostlivosti matky jej bolo doručené dňa 11.01.2018. V tomto rozhodnutí bolo maloleté dieťa
zverené do 100 % osobnej starostlivosti matky a otec je oprávnený sa stretávať s maloletým dieťaťom
každú stredu od 16:00 hod. do 18:30 hod, každý párny týždeň v sobotu od 16:00 hod. do 18:30 hod a
každý nepárny týždeň v nedeľu od 16:00 hod. do 18:30 hod. Maloletý B. M. má ku dňu podania tohto

návrhu 14 mesiacov. Toho času žije na území Slovenskej republiky v spoločnej domácnosti s matkou a
jej rodičmi. Rovnako navštevuje jasle. Matka si aktívne hľadá zamestnanie. Od otca na maloleté dieťa
nedostáva žiadne finančné prostriedky ako aj ani žiadne rodinné prídavky, ktoré poberal otec a odmieta
ich dávať do rúk matky pre potreby ich spoločného dieťaťa. Rodinné prídavky predstavovali sumu vo
výške 200 CHF mesačne. Otec neprispieva žiadnou čiastkou na výživu a výchovu maloletého dieťaťa.

Všetky výdavky spojené s potrebami dieťaťa hradí výlučne matka - plienky, kozmetika, strava, oblečenie,
hračky, poplatky za jasle, nová postieľka, nový kočík a podobne. Matka žila s maloletým dieťaťom od
jeho narodenia vo Švajčiarsku, pričom spoločne s otcom nežijú od 31.10.2017. Vo februára 2018 bola
nútená z prenajatého bytu odísť napriek tomu, že platila nájomné, a to z dôvodov, ktorým nerozumie.
Švajčiarska polícia jej nariadila, aby sa z bytu odsťahovala. Pre seba a maloleté diela našla dočasné

sociálne ubytovanie, ktoré jej pridelil príslušný sociálny úrad na veľmi krátke obdobie - dva, maximálne tri
týždne, pričom toto nezodpovedal štandardom, v ktorých by podľa matky malo maloleté diela vyrastať.,
Iný nájom si nemohla dovolil ako slobodná matka, nakoľko zábezpeka je vo Švajčiarsku privysoká.
Rovnako právnička, ktorá jej bola pridelená vo Švajčiarsku, sa vyjadrila, že nakoľko je slobodná matka,
bez svojho zavinenia, a odkázaná v plnom rozsahu iba na sociálny systém Švajčiarska, v najbližšej

dobe ju bude kontaktovať Migračný úrad a povolenie na pobyt vo Švajčarsku jej bude v najbližšej
dobe zrušené a odobraté, a bude sa musieť vrátil no Slovensko. Podľa švajčiarskeho práva má dieťa
slobodnej matky narodené vo Švajčiarsku povolenie na pobyt podľa matky. Z tohto dôvodu a na základe
neúnosnej situácie vo Švajčiarsku sa rozhodla presťahovať späť na Slovensko. O tejto skutočnostiupovedomila aj otca, ktorý na uvedené nereagoval. Nakoľko jej nič iné neostávalo a maloleté dieťa má
iba 14 mesiacov, dňa 28. 02.2018 sa presťahovala spoločne aj s maloletým dieťaťom na Slovensko;
Na Slovensku sú od 01.03.2018. Informovala o tom všetky príslušné úrady, svoju právničku, detského

lekára, zdravotnú poisťovňu, ako aj úrad práce, kde bola evidovaná. Z tamojšieho úradu práce je
odhlásená k 28.02.2018. O dieťa je náležitým spôsobom postarané a má vytvorené vhodné podmienky
na uspokojovanie základných životných potrieb a na výživu a výchovu.

4. Súd sa pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s návrhom

otca a návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, rodným listom maloletého dieťaťa,
kópiou cestovného pasu maloletého B. M., prihláškou poistenca vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni,
potvrdením o trvalom pobyte maloletého B. M. ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa
vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

5.Podľa§2ods.1zákona1zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(´dalejlen„C.m.p.“),

na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

6. Podľa § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017
Z. z. (ďalej len „C.s.p.“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na

to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak
ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

7. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
vo veci (procesné podmienky). Zákon však výslovne procesné podmienky neuvádza. Možno teda

dôvodiť,žeprocesnýmipodmienkamimusiabyťtakévlastnostisúduaúčastníkov,ktoréjedineumožňujú
dosiahnuť cieľ civilného konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto
konanie vykazuje nedostatky. Na strane súdu patria k procesným podmienkam také vlastnosti, ktoré
sú vymedzením jeho práv a povinností vykonávať ako orgán štátu civilné konanie a na základe jeho
výsledkov rozhodovať. Nedostatok procesných podmienok môže byť jednak neodstrániteľný, jednak

odstrániteľný.Neodstrániteľnýjenedostatokprocesnejpodmienky,odstráneniektoréhozadanejprávnej
úpravy nie je možné. Odstrániteľný je taký nedostatok procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého
môže súd prispieť za eventuálnej súčinnosti s niektorým účastníkom. Medzi neodstrániteľné procesné
podmienky sa zaraďuje aj nedostatok právomoci súdu (§ 9 Civilného sporového poriadku).

8. Podľa § 3 C.s.p., súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

9. Podľa § 9 C.s.p., ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

10. Podľa článku 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava
všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie
medzinárodné záväzky.

11. Podľa článku 7 ods. 5 medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodnézmluvy,naktorýchvykonanieniejepotrebnýzákon,amedzinárodnézmluvy,ktorépriamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

12. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMPSaP“), ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ
neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon
vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

13. Podľa § 24 ods. 3 ZMPSaP, výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu
obvyklého pobytu dieťaťa.14. Podľa § 39 ZMPSaP, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak
má maloletý ma území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.

15. Prvoradou úlohou súdu bolo skúmať, či neexistuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná a ktorá prípadne obsahuje odlišné kritéria ako zákonná úprava, pretože takáto zmluva
bude mať prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou. Jedine, ak takáto zmluva neexistuje, bude súd
postupovať podľa zákonných kritérií.

16. Podľa článku 5 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti
rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, uzavretý 19. októbra 1996, Oznámený v
Zbierke zákonov pod č. 344/2002 ako Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky,
ktorý Slovenská republika podpísala dňa 01.06.1999 v Haagu a ktoré oznámenie č. 343/2009 nadobudlo
účinnosť 1. júlom 2009 pre Švajčiarsku konfederáciu (ďalej len „Dohovor o právomoci“), právomoc
prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného

štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie
iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku 7 právomoc orgány štátu nového
obvyklého pobytu dieťaťa.

17. Podľa článku 7.1 Dohovoru o právomoci, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržania

dieťaťa si orgány zmluvného štátu, kde malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím
premiestnenímalebozadržaním,zachovávajúprávomocaždovtedy,kýmdieťanadobudloobvyklýpobyt
na území druhého štátu a
a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba vykonávajúca opatrovnícke právo sa zmierila s
premiestnením alebo zadržaním, alebo

b) dieťa malo pobyt na území druhého štátu aspoň jeden rok po tom, ako sa osoba, inštitúcia alebo iná
právnická osoba vykonávajúca opatrovnícke právo dozvedela alebo mohla dozvedieť o mieste pobytu
dieťaťa, nekoná sa o žiadosti o návrat podanej v tejto lehote, a dieťa sa zžilo s novým prostredím.

18. Podľa článku 7.2 Dohovoru o právomoci, premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za

neoprávnené, ak
a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba
buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, kde malo dieťa svoj obvyklý pobyt
bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a
b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo

samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.
Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na
základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho
poriadku tohto štátu.

19. Podľa článku 7.3 Dohovoru o právomoci, kým si orgány podľa odseku 1 zachovávajú právomoc,
môžu orgány zmluvného štátu, na ktorého územie bolo dieťa premiestnené alebo na ktorého území je
zadržiavané, prijímať iba naliehavé opatrenia podľa článku 11 potrebné na ochranu osoby alebo majetku
dieťaťa.

20. Pojem „obvyklý pobyt“ nevymedzujú zákony Slovenskej republiky, ani medzinárodne zmluvy.
Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt (aj keď spravidla je s trvalým pobytom totožný ),
ani s pojmom bydlisko. Jeho definíciu je tak potrebné určiť v každom jednotlivom prípade na základe
konkrétnych okolností skutkového stavu. Všeobecne sa ním chápe pobyt, kde sa chce osoba zdržiavať,
kde sa reálne, fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu (práca, škola), bez úmyslu sa

tam zdržiavať trvalo. Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí
brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu, kde sa zdržuje na základe dohody
rodičov alebo iných rozhodných skutočností. Dočasné, či protiprávne opatrenie jedného z rodičov na
pobyt dieťaťa bez ďalšieho nič nemenia, keď presťahovanie sa do iného štátu nezakladá samo osebe
automaticky obvyklý pobyt maloletého, premiestneného bez súhlasu druhého rodiča, respektíve dohody

rodičov. Z hľadiska určenia bydliska preto nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii
obyvateľstva toho - ktorého štátu prihlásený na trvalý pobyt, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a
kritérium trvalejšieho zdržiavania sa v určitom mieste. Ako štát obvyklého pobytu je potom možno chápať
predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťaťa v čase začatia konania svoje trvalejšie astabilné bydlisko. Taktiež Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku vo veci C-523/07 vyložil pojem
obvyklý pobyt v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel II bis tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré
odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba

vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a
presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky,
jazykové znalosti ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte..

21. Súd po zhodnotení skutkového stavu tvrdeného otcom ako aj matkou došiel k záveru, že pri určení

právomoci treba vychádzať z Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci
v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, uzavretom 19. októbra 1996,
a oznámenom v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 344/2002 ako Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí Slovenskej republiky. Maloletý B. má v čase začatia konania obvyklý pobyt na území
Švajčiarskej konfederácie, kde sa aj narodil, s matkou a otcom vyrastal viac ako jeden rok. Skutočnosť,
že maloletý má nahlásený trvalý pobyt aj na území Slovenskej republiky, na ktorom sa ocitol pred

mesiacom podľa názoru súdu protiprávne, keď konanie matky, ktorá bez súhlasu otca a príslušných
orgánov Švajčiarskej konfederácie, vycestovala na územie Slovenskej republiky s úmyslom tu sa
zdržiavať, spĺňa náležitosti medzinárodného únosu dieťaťa. Úlohou súdu nie je chrániť matkou vyvolaný
protiprávny stav. Súd nemal osvedčené, že by sa otec ako aj Kindes- und Erwachsenen schutzbeh?rde
KreisBülachSüdvykonávajúcaopatrovníckeprávozmierilasneoprávnenýmpremiestnenímmaloletého

vzmyslečlánku7.2písm.a)Dohovoruoprávomoci,keďrozhodnutímpríslušnéhoúradu(ktorébolosúdu
predložené oboma rodičmi bez predpísaných overení v zmysle § 52 ZMPSaP tak, aby mali dôkaznú moc
verejných listín) zo dňa 21.12.2017 bola dočasne rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností
a to zverenie maloletého B. M. do osobnej starostlivosti matky na čas trvania konania s predbežnou
úpravou styku otca so synom. Z uvedeného mal súd za to, že došlo k založeniu právomoci orgánov

Švajčiarskej konfederácie, dieťa má obvyklý pobyt vo Švajčiarsku, a príslušné orgány konajú vo veci.

22. Otec ani matka vo svojich podaniach bližšie neodôvodnili právomoc súdu Slovenskej republiky.
Matka samotný návrh v časti právomoci odôvodnila a preukazovala tým, že dieťa prihlásila do
verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike. Informovanie detského lekára vo Švajčiarskej

konfederácii, príslušný úrad práce, na ktorom bola matka evidovaná za účelom nároku na podporu v
nezamestnanosti zo strany Švajčiarskeho úradu práce, zdravotnú poisťovňu, či iné príslušné úrady vo
Švajčiarsku slovenskému súdu nepreukázala. Otec v návrhu k otázke právomoci slovenského súdu
uviedol, že dňa 05.03.2018 pricestoval na Slovensko s tým, že tu mieni zostať natrvalo žiť kvôli
synovi. Predmetné vyjadrenie bez doloženia listín preukazujúcich napr. skončenie nájmu bytu príp.

skončenie pracovného pomeru, oznámenia Sociálnej poisťovni, evidenciu na príslušnom úrade práce
súdu nezakladá právomoc slovenského súdu, ani nepreukazuje obvyklý pobyt otca na území Slovenskej
republiky. S poukazom na krátkosť času od pricestovania otca na Slovensko po podanie návrhu vo veci
samej, skutočnosti uvádzané otcom nevyvolali domnienku, že by slovenský súd bol v lepšej situácii
na posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pre ktorý by súd mal žiadať povolenie prevziať

právomoc ( v zmysle článku 9 v spojení s článkom 8 Dohovoru o právomoci).

23.Podľačlánku10.1Dohovoruoprávomoci,môžuorgányzmluvnéhoštátuprivýkonesvojejprávomoci
na rozhodovanie o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva rodičov dieťaťa, ktoré má obvyklý pobyt
na území iného zmluvného štátu, ak to upravuje právny poriadok ich štátu, prijať aj opatrenia na ochranu

osoby alebo majetku tohto dieťaťa,
a) ak v čase začatia konania má jeden z rodičov dieťaťa obvyklý pobyt na území tohto štátu a ak jeden
z nich má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, a
b) ak rodičia, ako aj každá iná osoba, ktorá má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, prijali
právomoc týchto orgánov na prijatie ochranných opatrení, a ak je výkon tejto právomoci v najlepšom

záujme dieťaťa.

Nakoľko žiaden z rodičov ani maloleté dieťa nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, vo
veci konajú orgány Švajčiarskej konfederácie, maloletý bol z miesta obvyklého pobytu premiestnený
matkou bez súhlasu otca a príslušných orgánov Švajčiarskej konfederácie, súd došiel k záveru, že

nemá právomoc konať, prejednať a rozhodovať túto právnu vec a konanie zastavil, keď nie sú splnené
podmienky pre začatie a vedenie konania (podmienka právomoci súdu) o návrhu matky i otca na
nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle článku 5 až 10 Dohovoru o právomoci.24. O nároku a výške náhrady trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu
trov konania v zmysle ustanovenia § 57 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.