Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 9, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/199/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713219312
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7713219312.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu ZAGRO Michalovce, spol. s r.o.,
so sídlom v Michalovciach, Farská č. 32, zastúpeného JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom so
sídlom v Michalovciach, Kpt. Nálepku č. 8 proti žalovanému C. L., F. Š. Č.. XX, zastúpeného JUDr.
Dianou Treščákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Skladná č. 38, o zaplatenie 10.316,02 eura
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 25. 01. 2017 č.k.
16C/147/2014-292 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.316,02
euras5,5%úrokomzomeškaniaod5.11.2013do20.1.2015zosumy7.853,38euraas5,05%úrokom
z omeškania od 21.1.2015 do zaplatenia zo sumy 10.316,02 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom uplatneného

schodku.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 10.
04. 2012 pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný pracoval pre žalobcu vo funkcii vodiča predajcu
a bolo mu zverené motorové vozidlo Y. S. a bola mu pridelená k motorovému vozidlu tankovacia karta
OMV Routex a bola určená na čerpanie pohonných hmôt pre zverené mu motorové vozidlo. Žalovaný
uzatvoril so žalobcom dňa 10. 04. 2012 aj Dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej prebral

na seba záväzok vyúčtovať riadne všetkým mu zverené hodnoty a urobiť všetko, aby nevznikli škody
na zverenom majetku. Dohodou prebral zodpovednosť za prípadný schodok na všetkých hodnotách a
záväzok uhradiť schodok vo výške 100 %. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že žalovaný mal motorové
vozidlo pridelené v období od 01. 01. 2013 do 16. 8. 2013, v ktorom najazdil 21.277 km, na čerpacích
staniciach OMV načerpal pohonné hmoty v celkovom objeme 11.930,99 l za 258.035,91 eura. Priemerná
spotreba PHM na 100 km v uvedenom období tak predstavovala výšku 56,07 1/100 km.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu
na náhradu škody je dôvodný. Žalovaný počas konania potvrdil, že pre žalobcu rozvážal a predával
tovar na motorovom vozidle Y.i, v ktorom bola aj tankovacia karta, ktorú on používal na čerpanie
pohonných hmôt. Aj keď síce žalovaný tvrdil, že na jeho kartu tankovali niekedy aj tri rôzne autá, ajiní vodiči a kartu nebral nikdy domov, ani sa nestaral o spotrebu preto, lebo hmotnú zodpovednosť
za tankovaciu kartu nemá, nakoľko ohľadne nej nepodpísal preberací protokol, a preto ju aj nechával
v aute dostupnú. Takúto obranu žalovaného súd nepovažoval za podstatnú vzhľadom na ust. § 182

ods. 1 a § 178 Zákonníka práce a vzhľadom na samotnú Dohodu o hmotnej zodpovednosti. V zmysle
týchto zákonných ustanovení a Dohody o hmotnej zodpovednosti žalovaný bol zodpovedný aj za
tankovanie pohonných hmôt do prideleného mu motorového vozidla na pridelenú tankovaciu kartu,
keďže ju riadne prevzal, riadne používal na vykonanie svojej práce, mal s ňou nakladať zodpovedným
spôsobom. Podľa názoru súdu uvedená Dohoda o hmotnej zodpovednosti totiž nevyžadovala ešte

špeciálne potrebu preberacieho protokolu ohľadne predmetnej tankovacej karty, keďže žalovaný ju mal
dostupnú v aute a teda v zmysle ustanovení Dohody žalovaný malo hmotnú zodpovednosť za všetky
hodnoty, ktoré prevzal v súvislosti s vykonávaním jeho funkcie. Súd teda hodnotil, že pokiaľ sa žalovaný
správa nezodpovedne a o tankovaciu kartu sa nestaral a týmto svojím nezodpovedným konaním
prípadne umožnil použiť tankovaciu kartu niekomu inému, čo však v konaní nebolo preukázané,
súd považoval každé neoprávnené čerpanie pohonných hmôt na tankovaciu kartu v žalovanom

období za tankovanie, za ktoré nesie zodpovednosť žalovaný. Žalovaný sa v konaní podľa názoru
súdu z predmetnej zodpovednosti žiadnym spôsobom nevyvinil, keďže nepreukázalo, že by nejaká
iná konkrétna osoba nezákonným spôsobom zneužila jeho kartu a na túto čerpala neoprávnene
pohonné hmoty. Žalovaný nepreukázal, aby písomne upozornil svojho nadriadeného na také pracovné
podmienky, ktoré by mu neumožňovali vykonať riadne a zodpovedne jeho prácu, práve naopak, vo

svojej výpovedi potvrdil, že sa o kartu nestaral, z čoho jednoznačne podľa názoru súdu vyplýva, že
takýmto svojím správaním žalovaný spôsobil, že ku karte mohol ma prístup ktokoľvek. Takéto správanie
sa žalovaného preto súd nepovažoval za jeho vyvinenie sa zo zodpovednosti. Súd pri rozhodovaní
vychádzal z ust. § 182 Zákonníka práce, z čoho vyvodil, že pri tejto zodpovednosti zamestnávateľ nie je
povinný dokazovať zavinenie zamestnanca, ale má povinnosť preukazovať len platné uzavretie dohody

o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách a nevyúčtovanie hodnôt zverených mu
zamestnávateľom. Žalovaný v konaní nepreukázal, aby predmetná karta počas jeho práceneschopnosti
bola používaná inou konkrétnou osobou, ktorá by na ňu neoprávnene čerpala pohonné hmoty. Svedok -
skladník potvrdil, že na výdajkách bol podpis žalovaného. Súd bol teda toho názoru, že v zmysle Dohody
o hmotnej zodpovednosti vo vzťahu k žalobcovi zodpovedá za schodok, ktorý vznikol neoprávneným

čerpaním pohonných hmôt v období od 01. 01. 2013 do 16. 08. 2013 na tankovaciu kartu OMV. Pokiaľ
išlo o výšku schodku, ktorú žalobca vyčíslil v žalobe, súd dospel k záveru, že táto je opodstatnená.
Žalobca za uvedené obdobie zaplatil za vyčerpané pohonné hmoty 28.035,91 eura za načerpaných
11.930,90 l. Za uvedené obdobie žalovaný najazdil 21.277 km, pričom priemerná spotreba uvedenom
motorovom vozidle bola vo výške 18,37 l/100 km. Reálne teda mohol žalovaný spotrebovať maximálne

3.908,59 l, čo predstavuje rozdiel 8.022,40 l natankovaných na kartu zverenú žalovanému. Keďže
v uvedenom období bola priemerná cena motorovej nafty spoločnosti OMV 1,387 eura/l, žalovaný
neoprávnene čerpal pohonné hmoty za dané obdobie vo výške 11.022,78 eura, čo je 1,387 eura x
8.022,46 l, neoprávnene čerpaných litrov motorovej nafty. Žalovaný zo sumy 11.022,78 eur uhradil 6,76
eura, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi schodok vo výške 10.316,02 eura. Vzhľadom

na to, že žalobca bol v o meškaní s plnením peňažného záväzku, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi príslušný úrok z omeškania za uvedené obdobie.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátilo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. V odvolaní uviedol, že so závermi súdu v napadnutom rozsudku sa nestotožňuje, nakoľko tieto

sú v rozpore s vykonaným dokazovaním a navyše súd nezohľadnil všetky rozhodujúce skutočnosti.
V odvolaní ďalej uviedol, že opakovane namietal svoju zodpovednosť za škodu v zmysle ust. § 182
Zákonníka práce z dôvodu, že napriek uzatvorenej dohode o hmotnej zodpovednosti tankovaciu kartu
č. 159 nikdy neprevzal ako zverenú hodnotu, keďže táto nepatrila výlučne jemu, a preto tankovaciu
kartu nemožno považovať za predmet zverený do výlučnej zodpovednosti zamestnanca, teda viažuci

sa na konkrétnu osobu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tankovacie karty boli vydávané
vždy pre konkrétne vozidlo a nie pre konkrétnu osobu. Uvedenú skutočnosť potvrdili takmer všetci
svedkovia. Z toho podľa jeho názoru je zrejmé, že tankovacie karty neboli vecami zverenými do výlučnej
dispozície jednotlivých zamestnancov a tým do jeho hmotnej zodpovednosti. Spochybnil aj pravosťsvojho podpisu na údajnom preberacom protokole uvedenej tankovacej karty. Z predloženej dohody o
hmotnej zodpovednosti vyplýva, že zodpovednosť za všetky veci v nej vymenované napriek tomu, že
v nej nie sú uvedené žiadne konkrétne veci. Význam pojmu zverenia veci podľa ust. § 182 Zákonníka

práce, súd prvej inštancie zjavne nesprávne vyložil. Zverenie určitej hodnoty alebo veci neznamená len
jej odovzdanie zamestnancovi, ale súčasne musí byť daná možnosť výlučnej dispozície zamestnanca s
týmitozverenýmihodnotami.Akzamestnanecnemámožnosťmaťzverenúhodnotufyzickúusebaalebo
pod neustálym dohľadom, t.j. možnosť vykonávať kontrolu ohľadne nakladania s ňou, nemožno hovoriť
o zverenej veci do hmotnej zodpovednosti. V konaní podľa jeho názoru bolo nesporne preukázané,

a to tak výpoveďami svedkov, ako aj samotného žalobcu, že tankovacie karty boli prideľované vždy
ku konkrétnemu motorovému vozidlu, do ktorého sa malo na danú kartu tankovať. Tankovacie karty
neboli nikdy zverované do hmotnej zodpovednosti konkrétnemu vodičovi a ani neboli vystavené na
meno konkrétneho vodiča, resp. zamestnanca. U žalobcu bola bežná prax, že tankovacie karty sa
nechávali za tienidlom vo vnútri vozidla aj s uvedeným PIN kódu ku karte, nakoľko táto karta slúžila
jednému motorovému vozidlu, ktoré však podľa potreby mohlo užívať aj viacero vodičov. Skutočnosť,

že tankovacia karta patrila motorovému vozidlu potvrdili všetci svedkovia, ako aj samotný žalobca. Ďalej
žalovaný poukázal na nedostatočne sa vysporadanie so skutočnosťami týkajúcimi sa jeho dočasnej
práceneschopnosti v čase rozhodného obdobia od 07. 01. 2013 do 28. 02. 2013. Predložil riadne
doklady potvrdzujúce, že v tomto čase bol práceneschopný a nevykonal pre žalobcu prácu, o čom
svedčí aj potvrdenie sociálnej poisťovne o poberaní nemocenského v tomto období. Predložené výdajky

preukazujú len to, že zamestnanci žalobcu mali hmotnú zodpovednosť len k tovaru, ktorý bol naložený
v motorovom vozidle. Súd prvej inštancie pri nespornosti pridelenia tankovacej karty ku konkrétnemu
vozidlu a napriek preukázaniu užívania rôznych vozidiel viacerými zamestnancami na tento rozhodujúci
fakt neprihliadol a za tankovaciu kartu s koncovým číslom 159 vyvodil výlučnú jeho zodpovednosť.
Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že konaní nebolo dokázané, že tankovaciu kartu reálne mal

a mohol mať pri sebe Vzhľadom na zaužívanú prax u žalobcu, kedy sa tankovacie karty ponechávali
vždy v príslušnom vozidle zo strany žalobcu ako zamestnávateľa neboli vytvorené pracovné podmienky
pre riadne plnenie povinnosti a tým ani pre uplatnenie hmotnej zodpovednosti. Pri svojich výpovediach
namietal, že tankovacie karty nechával vždy vo vozidle, ku ktorému patrili, tak ako to robievali všetci
vodiči a ako bola zaužívaná prax na prevádzke žalobcu v Michalovciach. Vykonaným dokazovaním

teda nebolo preukázané splnenie základnej podmienky hmotnej zodpovednosti, a to výlučne osobnej
dispozície s tankovacou kartou č. 159 po celé rozhodné obdobie. Za nesprávne považuje žalovaný
rozhodnutie aj v časti určenia výšky škody, ktorú mal spôsobiť žalobcovi. Škoda vyčíslená žalobcom
však nepredstavuje skutočnú škodu, nakoľko celková suma zodpovedajúca údajnému neoprávnenému
čerpaniu pohonných hmôt bola zahrnutá ako nákladná položka do danej z príjmu, čím došlo k poníženiu

dane, t.j. ušetrenie finančných prostriedkov, čo znamená, e 20 % tejto sumy ako dane z príjmu nemožno
považovať za škodu. Škoda vyčíslená žalobcom len jednoduchým odpočtom z faktúry nie je skutočnou
škodou.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu

predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistilo skutkový stav
veci ak dospel k záveru o zodpovednosti žalovaného za vzniknutý schodok, ktorý následne aj správne

právne posúdil ak zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi vzniknutý schodok. Ani počas odvolacieho
konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a
právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

10. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak vychádza z

názoru, že tankovaciu kartu č. 159 nikdy neprevzal ako zverenú mu hodnotu.

11. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.

12. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.13. Schodkom je rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi účtovnej
evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný. Zodpovednosť zamestnanca za schodok je
založená na princípe zavinenia zamestnanca; pri tejto zodpovednosti sa jeho zavinenie predpokladá.

Pri zodpovednosti za schodok zamestnávateľ nemusí existenciu zavinenia preukazovať. Ak sa chce
zamestnanec zbaviť tejto zodpovednosti, musí preukázať, že vznik schodku nezavinil (že schodok
vznikol napríklad zavinením iných osôb). Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti napr.
vtedy, keď preukáže, že mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zvereným
hodnotami, alebo vtedy, keď preukáže, že zverená hodnota mu bola odcudzená - v takom prípade

páchateľ spôsobil, že hmotne zodpovedný zamestnanec nemá možnosť so zverenou hodnotu riadne
hospodáriť a starať sa o ňu.

14. V prípade stretu zodpovednosti neznámeho páchateľa za protiprávny zásah do majetkových práv
zamestnávateľa a zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, je potrebné
skúmať najmä to, či zamestnanec konanie páchateľa neumožnil (neuľahčil) porušením svojej pracovnej

povinnosti, napr. tým, že zverené hodnoty riadne nezabezpečil alebo sa o ne riadne nestaral.
Zamestnanec sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak nesplnením svojej povinností riadne hospodáriť s
jemuzverenýmiprostriedkamiapočínaťsitak,abynedochádzalokpoškodeniumajetkuzamestnávateľa
alebo k jeho zničeniu, vznik schodku umožnil. Ak je nedbanlivostné porušenie povinnosti hmotne
zodpovedným zamestnancom takého rozsahu, že bez neho by k vzniku schodku úmyselným konaním

tretejosobyvôbecnemohlodôjsť,potomneprichádzadoúvahyaničiastočnézbaveniesazodpovednosti
podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce.

15. V prejednávanej veci je nesporné, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 10. 04. 2012, vykonával prácu vodiča na nákladnom motorovom vozidle značky Y. S., X..

Č.. Y. XXX F., ku ktorému bola pridelená aj tankovacia karta OMV s koncovým číslom 159. Je nesporné,
že žalovaný uzatvoril Dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej prevzal na seba záväzok
vyúčtovať všetky mu zverené hodnoty, ktoré prevezme v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ako aj
zodpovednosť za prípadný schodok na týchto hodnotách.

16. Dohoda o hmotnej zodpovednosti neobmedzuje zodpovednosť zamestnanca len na tie hodnoty,
ktoré sú mu zverené uzavretím dohody o hmotnej zodpovednosti. Dohodou o hmotnej zodpovednosti
berie na seba zamestnanec zodpovednosť za schodok na akýchkoľvek ďalších hodnotách, ktoré mu
budú zverené kedykoľvek po uzavretí dohody. Skutočnosť, že hodnoty zverené zamestnancovi nie
sú vymedzené priamo v Dohode o hmotnej zodpovednosti, nie je na ujmu platnosti takejto dohody.

V tejto súvislosti bez významu je preto tvrdenie žalovaného v odvolaní, že v Dohode o hmotnej
zodpovednosti nie sú vymedzené hodnoty mu zverené a to ani tankovacia karta OMV. Je nesporné,
že žalovaný Dohodou o hmotnej zodpovednosti prevzal na seba zodpovednosť aj za schodok na
zverenej mu tankovacej karte, lebo je nesporné, že uvedenú tankovaciu kartu OMV prevzal spolu s
prideleným mu nákladným motorovým vozidlom. V rámci výkonu dohodnutého druhu práce - vodiča

nákladného motorového vozidla mal teda žalovaný zverenú aj tankovaciu kartu, a teda mal možnosť
výlučnej dispozície s hodnotami mu zverenými prostredníctvom tejto tankovacej karty. Pokiaľ teda
žalovaný, ktorému žalobca za účelom čerpania pohonných hmôt na prevádzku motorového vozidla
zveril tankovaciu kartu OMV, mal v plnom rozsahu zachovanú možnosť riadne hospodáriť so zverenými
hodnotami sám svojím vlastným konaním zabrániť vzniku schodku (čo v danom prípade znamenalo

ponechať si pri sebe jemu zverenú tankovaciu kartu), nemožno v skutočnosti, že žalobca mu písomne
tankovaciu kartu neodovzdal, vidieť také nevytvorenie riadnych pracovných podmienok, ktoré by
zbavovalo žalovaného zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách. Možno súhlasiť s názorom
žalovaného v tom, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tankovacie karty OMV boli vydávané
pre každé konkrétne vozidlo, avšak uvedené vozidlá boli odovzdávané, resp. prideľované konkrétnym

zamestnancom, a teda ak v súvislosti s výkonom dohodnutého druhu práce vodiča motorového vozidla
bolasúčasťoumotorovéhovozidlaajpríslušnátankovaciakartaOMV,trebamaťzato,žezamestnancovi
boli zverené hodnoty, ktoré bol povinný vyúčtovať, a teda zodpovedá aj za prípadný vzniknutý schodok.
Z tohto pohľadu je bezvýznamná námietka žalovaného, ak spochybňoval pravosť svojho podpisu na
údajnom preberacom protokole k uvedenej tankovacej karte.

17. Súd prvej inštancie správne vyložil pojem zverenia podľa § 182 Zákonníka práce, lebo tankovacia
karta OMV bola jednak s príslušným motorovým vozidlom žalobcovi odovzdaná a súčasne bola mu
daná možnosť výlučnej dispozície s touto tankovacou kartou. Žalovaný mal možnosť mať zverenú mutankovaciu kartu pod neustálym dohľadom, t.j. malo možnosť vykonať kontrolu ohľadne nakladania s
ňou. Samotná okolnosť, že u žalobcu bola bežná prax, že tankovacie karty sa nechávali za tienidlom vo
vnútri vozidla aj s uvedením PIN kódu ku karte, nezbavuje zamestnanca za vznik prípadného schodku,

pretože nie každé nevytvorenie riadnych pracovných podmienok je skutočnosťou, ktorá vedie k zbaveniu
sa hmotne zodpovedného zamestnanca zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, právne
relevantné je len také nevytvorenie riadnych pracovných podmienok, ktoré má negatívny dopad na
možnosti zamestnanca hospodáriť so zverenými hodnotami.

18.Súdprvejinštanciesasprávnevyporiadalajsnámietkoužalovanéhoohľadomskutočnostítýkajúcich
sa jeho dočasnej práceneschopnosti v čase rozhodného obdobia od 07. 01. 2013 do 28. 02. 2013.
Ako bolo vyššie uvedené, ak sa chce zamestnanec zbaviť zodpovednosti, musí preukázať, že vznik
schodku nezavinil. Žalovaný by sa mohol zodpovednosti zbaviť úplne alebo sčasti iba za predpokladu,
ak by preukázal, že mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými
hodnotami, alebo vtedy, ak by preukázal, že zverená hodnota mu bola odcudzená. Uvedené skutočnosti

však v konaní preukázané neboli, preto správne vychádzal súd prvej inštancie pri posudzovaní
zodpovednosti žalovaného za schodok vychádzajúc z princípu zavinenia zamestnanca vzhľadom na
to, že pri tejto zodpovednosti sa zavinenie zamestnanca predpokladá.

19. Nemožno súhlasiť ani s odvolacou námietkou žalovaného v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

je nesprávne aj v časti určenia výšky škody, ktorú mal spôsobiť žalobcovi, nakoľko vyčíslená žalobcom
škoda nepredstavuje skutočnú škodu. Je tomu tak preto, že pri zodpovednosti za schodok na zverených
hodnotách, ktoré zamestnanec je povinný vyúčtovať, nie je možné priznať náhradu inej, než skutočnej
škody. V tejto súvislosti odkazuje odvolací súd na dôvody uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie v
bode 60.

20. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie námietky,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

21. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p., podľa

ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania mal úspešný účastník v danom prípade žalobca,
preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).