Rozsudok Judgement was issued on Friday, July 28, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/229/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115209634
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115209634.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: V. X. - D. W. W. X. X,

XXX XX V., H.R.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom
Jesenná 8, 080 01 Prešov p r o t i žalovanému: Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 327646,
zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o náhradu
za užívanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX sa domáhal voči žalovanému nároku na zaplatenie

náhradyzaužívanienehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXXXX,k.ú.PrešovatoKNCXXXX/X-X,XXXX/
XX-XX, XXXX/XX-XX U. XXXX/XX-XX za obdobie od 1.1.2013 do 16.4.2015 vo výške 836.796,60 Eur
vrátane príslušenstva.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudol na
základe kúpnej zmluvy, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa XX.X.XXXX pod Č.. B.
XXX/XXXX. Jedná sa o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Prešove na ulici Pod Skalkou, na ktorých je

umiestnená verejná vnútrobloková zeleň nachádzajúca sa na predmetných pozemkoch spolu o výmere
7.332 m2, pozemné komunikácie a chodníky spolu vo výmere 2.845 m2 a pozemné komunikácie a
chodníky nachádzajúce sa okolo bytových domov postavených na parcelách XXXX-XXXX o výmere
3.821 m2.

3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že pokiaľ ide o parcely zastavané
komunikáciami a chodníkmi, v uvedenej časti vzniklo žalovanému právo z odpovedajúce vecnému

bremenu v súlade so zákonom č. 66/2009 Z.z. Pokiaľ ide o komunikácie a chodníky nachádzajúce
sa okolo bytových domov stojacich na parc. KNC č. XXXX-XXXX, tieto sú umiestnené na priľahlom
pozemku bytových domov, ku ktorému vzniklo v prospech podielových spoluvlastníkov bytových domov
právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle ust. § 23 zák. č. 182/1993 Z.z. Namietal, že vo vzťahu
k parcele č. XXXX/1 nevykonával žiadne práva či už titulom vlastníctva alebo správy. Zároveň voči
uplatnenému nároku vzniesol námietku premlčania uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty na uplatnenie
si nároku na náhradu za zriadenie vecného bremena zákonom č. 66/2009 Z.z. odo dňa jeho účinnosti.

4. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením
obsahu spisu tunajšieho súdu XX D. XXX/2007, znaleckým posudkom Technickej univerzity v Košiciach
č. XX/XXXX, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, vyjadrením Východoslovenskej distribučnej, a.s.,znaleckým posudkom Technickej univerzity v Košiciach XX/XXXX, znaleckým posudkom Slovenskej
technickej univerzity č. X/XXXX, znaleckým posudkom H.. Q. B. Č.. XX/XXXX, znaleckým posudkom
Technickej univerzity v Košiciach č. XX/XXXX, výpismi z územných plánov Mesta Prešov, ako aj ďalším

spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa X.X.XXXX V. W.. G.. XXC X/XXXX v právnej veci
žalobkyne Q. X. proti žalovaným Mesto Prešov a spol. bolo určené, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti a to parc. KN XXXX/1-3 vedených na LV č. XXXX k. ú. Prešov, KN XXXX-XXXX U.

XXXX/4 vedených na LV č. XXXX pozostávajúcich z časti pôvodných pozemno-knižných parciel mpč.
XXXX U. XXXX zapísaných vo vložke č. XXX, kat. úz. Prešov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXX.

6. Predmetné nehnuteľnosti Q. X. odpredala žalobcovi kúpnou zmluvou zo dňa 8.X.XXXX, ktorej vklad
bol povolený dňa XX.X.XXXX V. Č.. B. XXX/XXXX a t. č. sú vedené na LV č. XXXXX.

7. Žalovaný už v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XX D. XXX/XXXX namietal, že
predmetné nehnuteľnosti sú užívané ako verejné plochy, pričom tieto Mesto Prešov ani nezaberalo
ani neužívalo s tým, že prevažná časť týchto pozemkov je zastavaná bytovými domami, ku ktorým v
rozhodnom období nemalo vlastnícke, ani užívacie právo.

8. V súčasnosti parc. č. XXXX - XXXX vedené na LV č. 1XXX2, k. ú. Prešov sú zastavané bytovými
domami, súp. č. XXXX na parc. č. XXX0 na LV č. XXX1, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX na LV č. XXXX,
W.. Č.. XXXX K. V.. Č.. XXXX K. J. Č.. XXXX, W.. Č.. XXXX K. V.. Č.. XXXX K.
J. Č.. XXXX, W.. Č.. XXXX K. V.. Č.. XXXX K. J. Č.. XXXX U. W.. Č.. XXXX na parc. č. XXXX na LV

č. XXXX, ktoré sú v podielom spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov bytov umiestnených v uvedených
bytových domoch.

9. Uvedené bytové jednotky boli prevádzané do vlastníctva ich užívateľov zmluvami o prevode
vlastníctva uzatvorenými podľa zák. č. 182/1993 Z. z. v priebehu roku 1994 - 2000.

10. Nehnuteľnosti a to parc. č. XXXX/X o výmere 362 m2, XXXX/X o výmere 429 m2 a XXXX/X o výmere
535 m2, boli pôvodne vedené na LV č. XXX2 v prospech žalovaného s charakteristikou spôsobu užívania
ako pozemky, na ktorých sú postavené inžinierske stavby cestné, miestne a účelové komunikácie a
ich súčasti, ktoré nadobudol v zmysle zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obci na základe delimitačného

protokolu, pôvodne zapísané na Československý štát na základe hospodárskej zmluvy č. Z. XXX/XX
uzatvorenej medzi ONV a OPBH Prešov.

11. Parcela XXXX/1 o výmere 15.467 m2 bola pôvodne vedená na hluchom liste vlastníctva v prospech
Československého štátu v Správe ONV (rozsudok 12C 4/1996).

12. Predmetné parcely za užívanie ktorých sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia boli
vytvorené z pôvodných parciel vedených na LV č. XXXX U. I. S. XXXX/1-4.

13. Z obsahu LV č. XXXXX, kat. územie Prešov súd zistil, že nezmenené zostávajú výmery parciel č.

XXXX-XXXX zastavané bytovými domami.

14. Rozdielne výmery zistil k parcelám č. XXXX/X, XXXXX U. XXXX/4 s tým, že pôvodná výmera parcely
č. XXXX/X z pôvodných 362 m2 je t. č. vo výmere 322 m2, pôvodná výmera parcely č. XXXX/X z
pôvodných 429 m2 je t. č. vo výmere 126 m2 a pôvodná výmera parcely č. XXXX/X z pôvodných 535 m2

je t. č. vo výmere 988 m2. Súčasne došlo k zmene výmery parcely č. XXXX/1 pôvodne o výmere 5.467
m2 na výmeru 3.360 m2 (v čase vyhlásenia rozsudku pod sp. zn. XX D. XXX/XXXX G. P. XX.X.XXXX
mala výmeru 4.377 m2).

15. Predloženými geometrickými plánmi v konaní XX D. XXX/XXXX U. I. Č.. X/XXXX a XX/XXXX z parc.

č. XXXX/1 bola odčlenená výmera 78 m2 a vytvorená parc. č. XXXX/XX, ďalej 1051 m2 a vytvorená
parc. č. XXXX/XX, výmera 381 m2 a vytvorená parc. č. XXXX/XX, výmera 296 m2 a vytvorená parc. č.
XXXX/XX, výmera 429 m2 a vytvorená parc. č. XXXX/XX, výmera 529 m2 a vytvorená parc. č. XXXX/
XX, výmera 242 m2 a vytvorená parc. č. XXXX/XX, výmera 272 m2 a vytvorená parc. č. XXXX/XX,výmera 465 m2 a vytvorená parc. č. XXXX/XX, výmera 896 m2 a vytvorená parc. č. XXXX/XX, výmera
772 m2 a vytvorená parc. č. XXXX/XX, výmera 854 m2 a vytvorená parc. č. XXXX/XX, výmera 315
m2 a vytvorená parc. č. XXXX/XX, výmera 303 m2 a vytvorená parc. č. XXXX/XX, výmera 2.415 m2 a

vytvorená parc. č. XXXX/XX, výmera 547 m2 a vytvorená parc. č. XXXX/XX, výmera 293 m2 a vytvorená
parc. č. XXXX/XX a výmera 225 m2 a vytvorená parc. č. XXXX/XX.

16. Súčasne časť výmery parc. č. XXXX/1 a to 782 m2 a 248 m2 bolo pričlenených k parc. č. XXXX/2
pôvodne vo výmere 362 m2, ktorá sa zmenila na 1.392 m2 a z parc. č. XXXX/3 o výmere 429 m2 bola

odčlenenáparc.č.XXXX/XXovýmere33m2stým,žezostávajúcavýmeraparc.č.1XXX/3bola126m2.

17. Následne geometrickými plánmi č. XXX/XXXX, XX/XXXX U. U. XX/2011 bola menená výmera parciel
XXXX/X, XXXX/4 s tým, že geometrickým plánom XXX/XXXX bola výmera parc. č. XXXX/X zmenená z
1.392 m2 na 1.646 m2 a následne geometrickým plánom XX/XXXX bola uvedená parcela rozčlenená na
XXXX/2 o výmere 332 m2 a parc. č. XXXX/20 o výmere 1.314 m2, pričom parc. č. XXXX/X z pôvodnej

výmery 535 m2 bola geometrickým plánom č. XXX/XXXX zmenená na výmeru 1.648 m2 a následne
geometrickým plánom č. XX/XXXX bola rozdelená na parc. č. XXXX/4 o výmere 989 m2 a XXXX/XX
o výmere 659 m2.

18. K rozdeleniu parcely č. KNC č. XXXX/1 pôvodne vo výmere 4.377 m2 došlo na základe

geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 7.X.XXXX, ktorým boli vytvorené parcely č. XXXX/X o výmere
3.360 m2, XXXX/XX o výmere 190 m2 a č. XXXX/XX o výmere 827 m2.

19. Podľa predloženého výpisu z LV č. XXXXX sú pozemky XXXX/X, XXXX/XX-XX označené pri druhu
pozemku ako orná pôda s uvedením kódu spôsobu využitia pozemku 1, teda ide o pozemok využívaný

pre rastlinnú výrobu, na ktorom sa pestujú obilniny, okopaniny, krmoviny, technické plodiny, zelenina a
iné poľnohospodárske plodiny alebo ide o pozemok dočasne nevyužívaný pre rastlinnú výrobu.

20. Pozemky pod parc. č. XXXX/X-X, XXXX/XX, XXXX/XX-XX, XXXX/XX-XX, XXXX/XX-XX, XXXX/XX
U. XXXX/XX sú pri spôsobe využitia pozemkov označené kódom 22, teda ide o pozemok, na ktorom

je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta,
chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.

21.Pozemkyoznačenésparc.č.XXXX/XX,XXXX/XX-XX,XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/XX-XXU.XXXX/
XX sú pri spôsobe využitia pozemku označené kódom 29, teda ide o pozemok, na ktorom je okrasná

záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke
využívanie.

22. Podľa správy Mesta Prešov predloženej žalobcom zo dňa XX.X.XXXX v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 29 D. XXX/XXXX je lokalita Pod Skalkou súčasťou funkčnej plochy bývania

podľa záväznej časti územného plánu Mesta Prešov vyhlásenej všeobecným záväzným nariadením č.
4/2010, pričom hlavnou funkciou uvedených plôch je bývanie v bytových domoch, prípustnou funkciou
sú zariadenia základnej a vyššej občianskeho vybavenosti vrátane nevýrobnej prevádzky, ktorá nie je
zdrojom zhoršenia kvality bývania, neprípustnou funkciou sú veľkoobchody, veľkosklady, priemyselná
výroba, dopravné areály, poľnohospodárska výroba a zariadenia na zneškodňovanie odpadov s tým, že

nezastavané plochy, ktorých musí byť minimálne 70 %, sú určené na prístupové komunikácie, obytnú
urbanistickúzeleňadoplnkovévybavenie,napr.detskéihriská,maloplošnéšportovéihriskáaparkoviská
pre obyvateľov, ktorí tam bývajú.

23. Žalobca súdu predložil vyjadrenie Mesta Prešov útvaru hlavného architekta zo dňa 24.X.XXXX k

návrhu na výrub drevín na pozemku parc. č. XXXX/1 na ulici Pod Skalkou, v ktorom neodporúčal plošný
výrub stromov, nakoľko plocha, na ktorej je plošný výrub navrhovaný, je územným plánom definovaná
ako plocha bývania a priestory medzi bytovými domami sú priestorom pre vnútroblokovú zeleň.

24. Podľa Všeobecného záväzného nariadenia Mesta Prešov č. X/XXXX o tvorbe, ochrane a údržbe

zelene a jej súčasti na území Mesta Prešov podľa článku 3 bodu 6), verejnú zeleň tvoria verejne
prístupné plochy zelene v majetku, nájme alebo užívaní Mesta Prešov (parky, parčíky, zeleň námestí
a verejných priestranstiev, rekreačné lúky a lesy, uličné stromoradia, zeleň obytných súborov, cestná
zeleň pri mestských komunikáciách a podobne).25. Podľa článku 5 písm. b) uvedeného všeobecného záväzného nariadenia, správu zelene obytných
súborov zabezpečuje Mesto Prešov a ostatní vlastníci pozemkov, na ktorých sa zeleň nachádza.

26. Podľa predložených výpisov z územných plánov Mesta Prešov je lokalita Pod Skalkou regulatívom
územnéhoplánuurčenáakoplochaprebývanievbytovýchdomoch.Uvedenýregulatívúzemnéhoplánu
Mesta Prešov zároveň definuje prípustné, ako aj neprípustné funkcie v danej lokalite.

27. Vo vzťahu k pozemkom, na ktorých sa nachádzajú inžinierske siete - pozemné komunikácie a
chodníky spolu o výmere 2.845 m2 žalobca súdu predložil vyjadrenie žalovaného zo dňa XX.X.XXXX,
v ktorom uviedol, že tieto stavby má vo vlastníctve na základe zákona č. 135/1961.

28. Vo vzťahu k pozemkom, na ktorých sa nachádzajú pozemné komunikácie a chodníky okolo bytových
domov stojacich na parc. č. KNC XXXX-XXXX o výmere 3.821 m2 súdu predložil vyjadrenie žalovaného

z XX.XX.XXXX Č.. Q. U. G. XX.X.XXXX pod č. Q., v ktorom žalovaný uviedol, že ide o miestne
komunikácie, ktoré sú v zmysle ust. § 3d ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. vo vlastníctve obce.

29. Žalobca súdu predložil znalecký posudok Znaleckého ústavu Technickej univerzity v Košiciach č. XX/
XXXX,zobsahuktoréhovyplýva,žeohodnocovanépozemkysanachádzajúvmiernesvahovitomteréne

s možnosťou prístupu na spevnené obecné i štátne verejné cestné komunikácie, ktoré sú v dosahu
pripojenia na verejné rozvody štandardných inžinierskych sietí. V meste je občianska vybavenosť
zodpovedajúca veľkosti, polohe a významu krajského mesta a lokalita, v ktorej sa ohodnocované
nehnuteľnosti nachádzajú sa zaraďuje do územia okrajovej súvislej zástavby obce. V bezprostrednosti
okolí pozemkov sú postavené objekty IBV - rodinné domy, bytové domy a čiastočne aj objekty

občianskej vybavenosti na úrovni miestnej časti krajského mesta: obchody, škola, pošta, zdravotnícke
zariadenie, cirkevné a kultúrne objekty, pohostinstvo, objekty určené na športovanie a oddych. Pri
výpočte všeobecnej hodnoty uvedených pozemkov bola použitá metóda polohovej diferenciácie s tým,
že použitie kombinovanej metódy nie je možné, pretože nehnuteľnosti neboli prenajímané a preto nebol
dosiahnutý primeraný výnos formou prenájmu, aby bolo možné vyrátať výnosovú hodnotu a vykonať

kombináciu. Porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty je vylúčená z dôvodu nedostatku
podkladov pre danú lokalitu a typ nehnuteľnosti, preto nájom za prenájom uvedených pozemkov bol
vyrátaný iba porovnávaním - porovnávacou metódou a výsledná porovnateľná hodnota bola určená
aritmetickým priemerom.

30. Výsledná porovnateľná hodnota nájomného bola stanovená aritmetickým priemerom za obdobie
rokov 2011-2013 vo výške 26,14 Eur/m2.

31. Znaleckým posudkom č. X/XXXX Slovenskej technickej univerzity v Bratislave bola cena nájmu za
užívanie predmetných pozemkov za rok 2013 určená vo výške 27,14 Eur/m2/rok, za rok 2014 - 29,61

Eur/m2/rok a za rok 2015 - 32,08 Eur/m2/rok.

32.Výškavšeobecnejhodnotyročnejodplatyzazriadenievecnéhobremenakparcelám1518/26,29-31,
34-35, 36-37 a 43-44 bola určená za r. 2011 v sume 21,38 Eur/m2, r. 2014 v sume 23,33/m2 a za r.
2015 v sume 25,24 Eur/m2.

33. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. v znení účinnom k 1.1.2013, pozemné komunikácie sa
rozdeľujú podľa dopravného významu určenia technického vybavenia na: A diaľnice, B cesty, C miestne
komunikácie, D účelové komunikácie.

34. Podľa § 3d ods. 3 citovaného zákona, miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

35. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné
predpisy; v ich medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom
na účely, na ktoré sú určené (všeobecné užívanie). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a

dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.36. Podľa § 8 ods. 3 vyhl. č. 35/1984 Zb., v účinnom znení, súčasťou miestnych komunikácií sú aj
priľahlé chodníky, verejné parkoviská a obratiská, zariadenia na zabezpečenie a zaistenie priechodov
pre chodcov, podchody a priechodové lávky.

37. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. v účinnom znení, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia národným výborom, na území
ktorých sa nachádzajú.

38. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. v účinnom znení, veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia
štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných
výborov, 6) ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného
predpisu, 7) prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa
nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne.

39. Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 138/1991 Zb. v účinnom znení, veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia
štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a
zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej
správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú,

ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju
zakladateľskúalebozriaďovateľskúfunkciunaobecnazákladedohody8)aleboaktakustanovíosobitný
predpis.

40. Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 138/1991 Zb. v účinnom znení, do vlastníctva obcí prechádzajú aj historické

radnice, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona sú v majetku Slovenskej republiky.

41. Podľa § 2 ods. 5 zák. č. 138/1991 Zb. v účinnom znení, nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a bývalým okresným národným výborom za účelom

zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej
bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, okrem časti majetku,
ktorý sa podľa § 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce.

42. Podľa § 2 ods. 6 zák. č. 138/1991 Zb. v účinnom znení, veci uvedené v odseku 2 podliehajúce

prevodomvlastníctvanainéprávnickéafyzickéosobypodľaosobitnýchpredpisov,9)sastanúmajetkom
obce potom, čo sa podľa týchto predpisov rozhodne, že sa nezaradia do zoznamu 10) prevádzkových
jednotiek určených na účely prevodu vlastníctva alebo ak sa z tohto zoznamu vylúčia, ako aj tie veci,
ktoré sa nevydražia ani v opakovanej dražbe. Tieto veci nadobudne obec odovzdaním a ich prevzatím.
Ustanovenia iných osobitných predpisov 11) sa v týchto prípadoch nepoužijú. Obec môže rozhodnúť,

že uplatní postup podľa osobitných predpisov. 11a)

43. Podľa § 2 ods. 7 zák. č. 138/1991 Zb. v účinnom znení, veci a majetkové práva podľa odsekov 1,
2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.

44. Podľa § 8 zák.č. 369/1990 v znení účinnou k 1. 1. 2013, majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce
a majetkové práva obce.
Majetok obce slúži na plnenie úloh obce.
Majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený
zachovať.Darovanienehnuteľnéhomajetkuobcejeneprípustné,akosobitnýpredpisneustanovujeinak.

Majetok obce možno použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy
obce.
Majetok obce, ktorý slúži na verejné účely (najmä pre miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá),
je verejne prístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať, ak jeho používanie obec neobmedzila.
Majetok obce a nakladanie s ním upravuje osobitný zákon.9) .45. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na pozemkoch pod parc. č. XXXX/X-X, XXXX/XX, XXXX/
XX-XX, XXXX/XX-XX, XXXX/XX-XX, XXXX/XX U. XXXX/X0 sa nachádzajú cesty a chodníky, ktoré boli
postavené bez predchádzajúceho vyporiadania nehnuteľností.

46. Už v konaní vedenom pod sp. zn. 29 D. XXX/XXXX, v ktorom sa žalobca domáhal nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných pozemkov za obdobie od 24.10.2005
do 27.12.2006 súd I. inštancie, ako aj odvolací súd konštatovali, že zo strany právneho predchodcu
žalovaného došlo k zásahu do vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcu bez právneho dôvodu.

Dotknuté nehnuteľnosti neboli od právneho predchodcu žalobcu odkúpené a neboli ani vyvlastnené v
správnom konaní. Napriek tomu došlo k spracovaniu povrchu nehnuteľností výstavbou komunikácie,
pričom moment prevzatia časti nehnuteľnosti je aj momentom odňatia vlastníctva bez právneho dôvodu,
dôsledkom čoho je vznik bezdôvodného obohatenia.

47. Právny predchodca žalovaného nepostupoval v súlade s citovaným ustanovením a dopustil sa

obmedzenia vlastníckeho práva v rozpore so zákonom ak nehnuteľnosti, na ktorých zriadil komunikácie
pred výstavbou nevyvlastnil alebo neodkúpil za náhradu. Prevzal tak nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu, čo tvorí právny základ pre vydanie bezdôvodného obohatenia.

48. V súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí žalovaný je vlastníkom stavieb - komunikácií

nachádzajúcich sa na predmetných parcelách. V rozsahu svojich oprávnení komunikácie a chodníky
užíva, aj keď mu to neprináša žiaden zisk, len náklady. Komunikácie nie sú spoplatňované mýtom
alebo cestnými známkami, ktoré by boli zdrojom rozpočtu žalovaného. Jeho úlohou ako samosprávneho
celku je vytvárať čo najlepšie podmienky pre občanov, vrátane ich premiestňovania a zabezpečovania
služieb,kčomuslúžiainžinierskesiete.Akvšakchcelžalovanýobhospodarovaťnacudzejnehnuteľnosti

verejne prístupnú cestu, musel ju zákonným spôsobom získať do vlastníctva alebo získať zákonné
oprávnenienajejužívanie,napr.formoudlhodobéhoprenájmu.Aksataknestalo,nedošlonajehostrane
k zmenšeniu jeho majetku, čím sa bezdôvodne obohacuje.

49. Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného,

ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje
povinnosti (R 25/1986).

50. Na základe uvedeného niet dôvodu nevzťahovať uvedené pravidlo aj na stav, ak obohatený,
vrátaneverejnoprávnehosubjektuvyužívapozemokbezprávnehodôvodunaúčelykomunikácie,pričom

primeranú náhradu za bezdôvodné obohatenie v prípade sporu určí súd podľa okolností konkrétneho
prípadu, medzi ktoré patrí aj odplata za užívanie porovnateľného pozemku v odplatných zmluvných
vzťahoch.

51. Súd I. inštancie poukázal aj na závery rozsudku NS ČR pod sp. zn. 33 Odo 1405/2005 zo

dňa 25.10.2006, podľa ktorého povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí
stavba, platí pre vlastníka stavby bez ohľadu na to akým spôsobom svoje vlastnícke právo využíva
a podstatné nie je ani to či užívanie stavby prináša zisk. Z odôvodnenia uznesenia NS SR vo veci
5 Cdo 8/2009 vyplýva, že užívateľ cudzej veci, bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné
obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle

bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a v čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Obvyklé
nájomné je nájomným tržným. Až pri absencii zodpovedajúcich podkladov môže súd vychádzať aj z
výšky náhrad v iných prípadoch; v takom prípade ale skutkové zistenia je potrebné podrobiť ďalšiemu
posúdeniu z hľadiska toho, do akej miery je obmedzený vlastník v prípade nájmu pozemku, pri ktorom
mu so zreteľom na účel nájmu zostane po dobu nájmu „holé vlastníctvo“ bez možnosti pozemok užívať.

52. Žalovaný namietal nedostatok pasívnej legitimácie v spore v rozsahu náhrady za užívanie
nehnuteľnosti zastavaných komunikáciami a chodníkmi v jeho vlastníctve z dôvodu ich umiestnenia na
tzv. priľahlom pozemku, ku ktorému vzniklo v prospech podielových spoluvlastníkov bytových domov v
zmysle ust. § 23 zák. č. 182/1993 Z.z. právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

53. Podľa § 2 ods. 6 zák. č. 182/1993 Zb. v znení účinnom od 1.3.2012 do 31.12.2015 spoločnými
časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto
domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu, sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhradya stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom
k domu (ďalej len priľahlý pozemok).

54. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom k 1.1.2013, zmluva o
prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí
byť písomná a okrem všeobecných náležitostí9) musí obsahovať
a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu,5) vymedzenie polohy bytu alebo
nebytovéhopriestoruvdomeoznačenímčíslabytu,číslavchoduaopisomnebytovéhopriestoru,určenie
rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome,
b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na
spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom
domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom

podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a
nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),
c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého
pozemkuaprípadnéurčenie,ktoréspoločnéčastidomuaspoločnézariadeniadomu,častipríslušenstva
a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,

d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku,
e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu
alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu,
f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv,
ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo

nebytového priestoru požiada,
g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o
spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy,
h) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom
súhlase príslušných orgánov.9a)

55. Podľa § 23 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom k 1.1.2013, s vlastníctvom bytu alebo nebytového
priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na
ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí

previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj
príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.
Právo trvalého užívania25) pozemku zastavaného domom vo vlastníctve bytového družstva a pozemku
priľahléhoktomutodomu,ktorévzniklopodľadoterajšíchpredpisovatrvákudňuúčinnostitohtozákona,

sa mení dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo bytového družstva.
Bytové družstvo je povinné previesť vlastníctvo zastavaného a priľahlého pozemku bezodplatne
na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru; veľkosť podielu sa určí podľa § 5 ods. 1 písm.
b) . Túto
povinnosť má bytové družstvo aj pri bezodplatnom prevode bytu podľa osobitného predpisu.7)
Ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku a sú splnené podmienky na vydržanie podľa Občianskeho
zákonníka, je vlastník domu povinný zápisom do katastra nehnuteľností10) usporiadať vlastníctvo pozemku
pred prvým prevodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

Ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku
právo zodpovedajúce vecnému bremenu,26) ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.17)

56. Z ustanovenia § 5 zák. č. 182/1993 Z.z. nesporne vyplýva, že zmluva o prevode vlastníctva bytu
musí obsahovať okrem iného určenie a popis tzv. priľahlého pozemku, vrátane úpravy práv k nemu.57. Oboznámením obsahu spisu XX D. XXX/XXXX, konkrétne zmlúv o prevode vlastníctva k bytom
nachádzajúcich sa v bytových domoch v lokalite Pod Skalkou umiestnených na parcelách KNC XXXX-
XXXX K. Č.. J.. XXX-XXX, mal súd za preukázané, že uvedené zmluvy neobsahujú určenie, ani popis

priľahlého pozemku, vrátane úpravy práv k nemu s výnimkou úpravy uvedenej v článku V. zmlúv, z
ktoréhojednoznačnevyplynulo,ževecnébremenovzmysleust.§23zák.č.182/1993Z.z.bolozriadené
iba k pozemku zastavaného bytovým domom.

58. Za predpokladu neexistencie právnej úpravy, ktorá by určovala rozsah priľahlého pozemku okolo

bytových domov prípadne spôsob jeho určenia, za súčasnej neexistencie jeho určenia, resp. popisu
na základe zmlúv o prevode vlastníctva k bytom je vylúčené, aby právny vzťah k tzv. priľahlému
pozemku bol definovaný orgánom územného plánovania v rámci spracovania územného plánu tak, ako
je graficky znázornené v prílohe podania nachádzajúceho sa na č. l. 543. Zároveň je vylúčené, aby na
základe územnoplánovacej dokumentácie vznikali vlastnícke alebo iné vecné práva k nehnuteľnostiam.
To nesporne vyplýva aj z uznesenia ÚS SR pod sp. zn. II. ÚS 103/2002 z 12.6.2002, zo záverov

ktorého vyplýva, že schválená územnoplánovacia dokumentácia na úrovni územného plánu obce
nemá konkrétny vzťah k vlastníckym právam, a teda aj k ich ústavnej či zákonnej úprave. V danom
prípade neobstojí argumentácia žalovaného s odkazom na súdne rozhodnutia týkajúce sa tzv. priľahlého
pozemku, keďže prevažná časť uvedených súdnych konaní sa týkala pozemkov zastavaných bytovými
domami a neriešila otázku pozemkov zastavaných miestnymi komunikáciami a chodníkmi.

59. Naopak žalobca poukázal na rozhodnutia Okresného aj Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 14
C 97/2007, 13 Co 12/2011, 9 C 116/2007, 3 Co 86/2010, 11 C 383/2007 a 1 Co 110/2009, z ktorých
vyplýva, že jednotliví spoluvlastníci bytových domov nie sú pasívne legitimovaní v konaní o náhradu za
užívanie pozemkov nachádzajúcich sa okolo bytových domov, keďže stavby pozemných komunikácií a

chodníkov nachádzajúce sa na pozemkoch žalobcu nie sú vo vlastníctve jednotlivých spoluvlastníkov
bytových domov s tým, že cesta je miestnou komunikáciou a tento vlastnícky režim sa vzťahuje aj na
priľahlý chodník k miestnej komunikácie a na oporný múr.

60. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia NS SR pod sp. zn. 1 Cdo 133/2009, 1 Cdo 44/2010 ,

6 Cdo 56/2011, 5 MCdo 16/2010, 2 MCdo 2/2014, ako aj ďalšie, zo záverov ktorých vyplýva, že pokiaľ
už bola v občiansko-právnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotno-právneho vzťahu
účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej
skorším posúdením.

61. Taktiež z nálezu ÚS SR pod sp. zn. II. ÚS 349/2009 z 20.1.2010 vyplýva, že vzhľadom na zásadu
prejudiciality vyplývajúcu z ust. § 135 ods.2 O.s.p., ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými
rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 O.s.p., konajúci všeobecný súd nemá
možnosť výberu v otázke či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši
otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu. Pokiaľ pri riešení prejudiciálnej

otázky zaujme odlišné stanovisko, je takýto jeho postup, resp. z neho vyplývajúci záver arbitrárny pre
jednoznačný rozpor so zákonom.

62. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ predchádzajúcimi právoplatnými rozhodnutiami všeobecné
súdy dospeli k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie podielových spoluvlastníkov bytových

domov v konaní o náhradu za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu zastavaných miestnymi
komunikáciami a chodníkmi tvoriacimi ich súčasť a umiestnenými okolo bytových domov z dôvodu
neexistencie ich akéhokoľvek vecného práva k uvedenej stavbe s tým, že tieto sú vo výlučnom
vlastníctve žalovaného, je vylúčené, aby v inom rozhodnutí dospeli k záveru o nedostatku jeho pasívnej
vecnej legitimácie s odôvodnením, že sa tieto nachádzajú na tzv. priľahlom pozemku, ku ktorému

vzniklo v prospech podielových spoluvlastníkov bytových domov vecné právo zodpovedajúce vecnému
bremenu v zmysle ust. § 23 zák. č. 182/1993 Z.z.

63. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd dospel k jednoznačnému záveru o
nedôvodnosti námietky žalovaného nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní o nároku na

náhradu za užívanie nehnuteľností zastavaných miestnymi komunikáciami a chodníkmi tvoriacimi ich
súčasťvzmysleust.§8ods.3vyhl.č.35/1984Zb.vjehovýlučnomvlastníctvevzmyslezák.č.138/1991
Zb. umiestnenými na parcelách č. XXXX/X-X, XXXX/XX, XXXX/XX-XX, XXXX/XX-XX, XXXX/XX-XX,
XXXX/XX U. XXXX/XX.64. Zo všeobecného záväzného nariadenia Mesta Prešov č. X/XXXX, ako aj územného plánu nesporne
vyplynulo, že parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX-XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XX, 43 a 45 sú

priestorom pre vnútroblokovú zeleň, ktorá je podľa uvádzaného všeobecného záväzného nariadenia
zeleňou obytných súborov a ich správu zabezpečuje Mesto Prešov a vlastníci pozemkov.

65. Podľa článku 3 bodu 6. všeobecného záväzného nariadenia zeleň obytných súborov je zeleňou
verejnou a je tvorená verejne prístupnými plochami zelene v majetku, nájme alebo užívaní žalovaného.

66. Je nesporné, že v rozhodnom období na základe územného plánu vypracovaného žalovaným mali
vyššie uvedené pozemky charakter verejného priestranstva plnením funkcie verejnej zelene tzv. zelene
bytových súborov - vnútroblokovej zelene.

67. Definícia verejného priestranstva je obsahom jednak ust. § 30 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z.

z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady, v zmysle ktorého verejným
priestranstvom na účely tohto zákona sú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce a jednak
ustanovenia ust. § 8 ods. 5 zák. č. 369/1990 o obecnom zriadení, podľa ktorého majetok obce, ktorý
slúži pre verejné účely (najmä miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá), je verejne prístupný a
možno ho obvyklým spôsobom používať, ak jeho používanie obec neobmedzila.

68. Súčasná práva teória chápe pod týmto pojmom užívanie všeobecne prístupných materiálnych
statkov vopred neobmedzeným okruhom užívateľov. Musí ísť pritom o také užívanie, ktoré zodpovedá
povahe a účelu statkov a ktoré nevylučuje z podobného užívania toho istého statku iných, hoci aj
potencionálnychužívateľov.Rozlišujúsapritomdvadruhyverejnéhoužívaniaatovšeobecnéazvláštne.

69. Všeobecné užívanie nevyžaduje žiadne rozhodnutie správneho orgánu, nie je teda pre neho
potrebné žiadne povolenie a okruh užívateľov je neobmedzený. Naproti tomu zvláštne užívanie vzniká
na základe správneho rozhodnutia a len pre užívateľov v tomto rozhodnutí označených. Podľa teórie sú
verejné priestranstvá ako materiálny statok jedným z možných predmetov verejného užívania a medzi

ne patrí hlavne voda, pozemné komunikácie, krajina, les, ovzdušie, niektoré druhy energií a kmitočtové
spektrum.

70. Aj keď vlastník má právo brániť sa všeobecnému užívaniu svojho majetku, vyňatím priestoru
vlastnených súkromnými subjektmi a spĺňajúcimi zákonné znaky verejného priestranstva z verejno-

právneho režimu verejného priestranstva by viedlo k podstatnému sťaženiu, či znemožneniu právnej
regulácie spoločenských vzťahov, na ktorých má obec ako verejnoprávna korporácia verejný záujem.

71.Pokiaľvlastnísúkromnývlastníkpozemok,ktorýspĺňavšetkyznakyverejnéhopriestranstva,jenutné
akceptovať možnosť, že obec takýto pozemok prehlási za verejné priestranstvo.

72. Už v konaní pod sp. zn. 29 C 316/2007 súd I. inštancie konštatoval, že v prípade ak v
občianskoprávnej rovine nie je upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva zahŕňajúceho čo i
lenčastipozemkovvlastníckypatriacichtretejosobe,mátozanásledokvznikbezdôvodnéhoobohatenia
na strane obce plnením bez právneho dôvodu, lebo pokiaľ aj existuje právny dôvod užívania verejného

priestranstva, neide o titul, podľa ktorého by obci vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie zo strany tretej
osoby bolo poskytované bezplatne. Naviac podľa § 128 ods. 2 OZ je možné vo verejnom záujme vec
vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, len na základe zákona a len pre tento účel a za náhradu.
Preto by všeobecné užívanie verejného priestranstva zahrňujúce i pozemky súkromnej osoby malo za
následok vyvlastnenie bez náhrady (rozsudok NS SR pod sp. zn. 4 Cdo 52/2009).

73. Na základe uvedeného, preto súd I. inštancie vyvodil záver, že k bezdôvodnému obohateniu na
strane obce dochádza aj vtedy, ak užíva pozemky ako verejné priestranstvo, ktoré jej vlastnícky nepatria,
nielen vtedy ak tieto správnym rozhodnutím za verejné priestranstvo vyhlási, ale i vtedy ak sú vzhľadom
na svoj charakter zo zákona verejným priestranstvom a sú predmetom verejného užívania.

74. Z predložených listinných dôkazov nesporne vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti boli žalovaným
v rozhodnom období určené za verejnú zeleň na území v dokončenej bytovej zástavbe (zeleň obytných
súborov-vnútroblokovázeleň)asvojímcharakterom,tvaromaumiestnenímboliurčenékplneniufunkciíverejnej zelene a slúžili verejnosti k jej relaxácii, ako aj k ďalšiemu využitiu a žalovaný disponujúc touto
nehnuteľnosťou si tak mohol plniť svoje verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním potrieb občanov.

75.Podľačlánku11ods.4Listinyzákladnýchprávaslobôd-ústavnýzákonč.23/1991Z.b.vyvlastnenie,
alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme a to na základe zákona
a za náhradu.

76. Podľa § 151n ods.1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho

iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však
vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

77. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ust. § 134 tu platia

obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra
nehnuteľností.
Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo
aj ďalším osobám.
Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno

zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

78. Podľa § 1 zák. č. 66/2009 Z.z., tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo

vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov,1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný
celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).
Tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých
je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak

tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.2)

Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré
slúžia na podnikateľské účely.3)

79. Podľa § 2 zák. č. 66/2009 Z.z.,obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných
predpisov1) vlastníkom stavby4)
prechodom z vlastníctva štátu
bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže

poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho
vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere,5) bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním,
poskytnevlastníkstavbyvtomistomkatastrálnomúzemí.Akúzemieobcetvoríviackatastrálnychúzemí,
náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou
sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.5)
Ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových úprav,6) usporiadanie vlastníckych vzťahov k

pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav.7) 80. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 66/2009 Z.z., usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou
sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom
katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne

v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred
zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak
a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady,
b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2,
c) o to požiada vlastník pozemku.

81. Podľa § 4 zák. č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka
stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu,10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva

uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov,
ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o
vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech
vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.11)

Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do
vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

82. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ust. § 105.
Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Nepremlčujúsatakistoprávazvkladovnavkladnýchknižkáchalebonainýchformáchvkladovabežných
účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

83.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

84. Predmetnou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáha náhrady za obmedzenie vlastníckeho

práva nehnuteľností vedených na LV č. XXXXX, kat. územie Prešov vo výške obvyklého nájomného
od 1.1.2013 do 16.4.2015 v celkovej výške 836.796,60 Eur. V konaní bolo preukázané, že žalobca
je vlastníkom pozemkov č. XXXX/X-X, XXXX/XX, XXXX/XX-XX, XXXX/XX-XX, XXXX/XX-XX, XXXX/
XX U. XXXX/XX, na ktorých sú umiestnené stavby miestnych komunikácií a chodníkov vo vlastníctve
žalovaného na základe zák. č. 138/1991 Zb., ako aj zák. č. 135/1961 Zb.

85. Zároveň bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX-XX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX, XX, XX U. XX, ktoré boli žalovaným v rozhodnom období určené za verejnú zeleň
na území v dokončenej bytovej zástavbe (zeleň obytných súborov - vnútrobloková zeleň).

86. Podľa názoru súdu sa na uvedené nehnuteľnosti vzťahuje právna úprava zák. č. 66/2009 Z.z.

87. Z ust. § 1 ods.1 zák. č. 66/2009 Z.z. nesporne vyplýva, že tento upravuje usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli
do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov (zák. č. 138/1991 Zb.,

135/1961 Zb. a zák. č. 446/2001 Z.z.), vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím
tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. V zmysle ust. § 1 ods.2 sa tento zákon vzťahuje aj na usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnená verejná zeleň.

88. Z ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona č. 66/2009 Z.z. vyplýva, že ak vlastník stavby nemá ku dňu účinnosti

tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k
pozemku pod stavbou užívanému vlastníkovi stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka
stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku podstavbou vrátane práva uskutočniť stavbu, alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných
právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok.

89. Uvedené zákonné ustanovenie je jedným z tých, ktoré v zmysle ustanovenia § 151o Občianskeho
zákonníka konkretizuje možnosti zriadenia vecného bremena zo zákona.

90. Zákonodarca v ust. § 4 zák. č. 66/2009 Z.z. rieši úpravu pomerov medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby (verejnej zelene) v danom prípade obce, ktorá nadobudla vlastníctvo k stavbe

(verejnej zelene) zákonom o majetku obci č. 138/1991 Zb. (zák. č. 135/1961 Zb.) prechodom z
vlastníctva štátu bez majetkovo-právneho usporiadania vlastníctva k pozemkom takým spôsobom, že v
prospech vlastníka stavby zriadil vecné bremeno, ktoré spočíva v jeho práve držby a užívania pozemku
pod stavbou.

91.PrávnyporiadokSlovenskejrepublikydefinujevecnébremenoakoprávoniekohoinéhonežvlastníka

veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Vecné
bremená zriaďované zákonom takýto charakter majú, aj keď ich režim nie je celkom totožný s režimom
zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou právnou úpravou upravujúcej činnosti, k
realizácii ktorých vznikli.

92. Ak špeciálna úprava o zriadení vecného bremena zo zákona neobsahuje riešenie týkajúce sa
náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, táto situácia je riešiteľná aj využitím článku 11 ods. 4
Listiny základných práv a slobôd, z ktorého vyplýva, že obmedziť vlastnícke právo je možné len za
náhradu. Preto aj keď zákon č. 66/2009 neuvádza, že vecné bremená vzniknuté podľa § 4 vznikajú za
náhradu, je potrebné v tejto súvislosti vychádzať aj z článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd

v kontexte s vysloveným právnym záverom v obdobnej úprave Občianskeho zákonníka, konkrétne v
ustanovení § 135c ods. 3, ktoré upravuje zriadenie vecného bremena za náhradu. Finančná náhrada
za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom vyplývajúcim z vecného bremena,
ktoré sa vzťahuje na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva
a teda jeho vznik nemožno posudzovať samostatne u každého nového vlastníka zaťaženého pozemku.

93. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorázová a nemá charakter
opakujúceho sa plnenia, čo vyplýva aj zo spôsobu jej výpočtu upraveného vo vyhláške č. 492/2004
Z.z. v zmysle ktorej sa výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena vykoná tak, že práva spojené s
nehnuteľnosťou sa odhadnú zistením výhody, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému v období jedného

roka a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi a pri právach
časovo obmedzenými počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať najviac však dvadsiatimi.

94. Nárok na zaplatenie finančnej náhrady za vznik vecného bremena má iba ten, kto bol vlastníkom
zaťaženého pozemku v čase vzniku vecného bremena, teda v čase účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z.,

t.j. k 1.7.2009, teda v danom prípade žalobca.

95. Podľa § 100 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákonom ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

práva vlastníckeho.

96. Nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom zriadeným zákonom
č. 66/2009 Z.z. sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote podľa § 101 OZ, keďže Občianskym
zákonníkom alebo iným právnym predpisom nebola ustanovená osobitná premlčacia doba a táto plynie

odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V danom prípade premlčacia doba začala plynúť
dňom nasledujúcim po dni účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. (1.7.2009), t.j. od 2.7.2009 a uplynula dňom
2.7.2012 z čoho vyplýva, že nárok na náhradu za zriadenie vecného bremena s poukazom na dátum
podania žaloby je premlčaný, preto súd žalobu v uvedenej časti zamietol.

97. Na podporu svojho tvrdenia súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 14.4.2016 pod sp. zn. 3Cdo 49/2014, ktorý sa síce zaoberal otázkou opakovanej finančnej
náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena ustanovením § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z.,
avšak vzhľadom na podobnosť prípadov, v ktorých sa riešila otázka finančnej náhrady za zriadeniezákonného vecného bremena právnymi predpismi, ktoré neobsahujú právnu úpravu náhrady za jeho
zriadenie sú jeho závery aplikovateľné aj pre predmetné konanie.

98. Účinnosťou zák. č. 182/1993 došlo ex lege k obmedzeniu vlastníckeho práva vlastníka pozemku
vecným bremenom v zmysle ustanovenia § 23 ods. 5; uvedeným dňom mu aj v zmysle všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka vzniklo právo na náhradu za toto obmedzenie; a od uvedeného
dňa mal vlastník možnosť uplatniť svoje právo na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckych práv
Občianskym zákonníkom v stanovenej dobe. Pokiaľ tento (nezmenený) vlastník právo na náhradu

za obmedzenie svojho vlastníctva neuplatnil v stanovenej dobe, došlo k premlčaniu jeho práva a v
súčasnosti sa už nemôže domáhať žiadnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva.

99. Ak by nároky nezmeneného vlastníka pozemku boli v plnom rozsahu uspokojené či už na základe
dohody dotknutých subjektov, alebo rozhodnutia súdu v súčasnosti mu už z tohto titulu (obmedzenia
jeho vlastníckych práv) nepatrí žiadna ďalšia náhrada za akési nové alebo pretrvávajúce obmedzenie

vlastníctva.

100. V prípade, ak došlo k zmene v osobe vlastníka pozemku treba naďalej rozlišovať jednak tú
skutočnosť, že priamo zákon č. 182/1993 Z.z. upravil samotný vecno-právny vzťah vlastníka pozemku
a vlastníka stavby, jednak skutočnosť, že pokiaľ tento zákon osobitne neupravil vzájomné vyrovnanie

nositeľov práva a povinností tvoriacich obsah tohto právneho vzťahu, prichádzala do úvahy možnosť ich
vyrovnania podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného dovolací
súd uzatvoril, že bez ohľadu na to, či vlastník pozemku, ktorému 1.9.1993 (dňom účinnosti zák. č.
182/1993 Z.z.) vzniklo právo na jednorázovú náhradu za vecné bremeno vzniknuté ex lege v zmysle
§ 23 ods. 5 tohto zákona túto náhradu uplatnil, alebo neuplatnil, resp. či mu náhrada bola, alebo

nebola vyplatená, súčasnému vlastníkovi tohto pozemku nepatrí právo na nejakú ďalšiu náhradu za
pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckeho práva.

101. Na základe uvedených skutočností teda možno vyvodiť jednoznačný záver, že nárok na
jednorázovú náhradu za vzniknuté zákonné vecné bremeno ustanovením § 4 zák. č.66/2009 Z.z.

vznikol iba tomu subjektu, ktorý bol dňom 1.7.2009 (dňom účinnosti zák. č. 66/2009 Z.z.) vlastníkom
predmetného pozemku, teda žalobcovi.

102. Okrem iného nárok na zaplatenie finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva sa ako
každé majetkové právo premlčuje v zmysle ustanovenia § 100 a 101 OZ vo všeobecnej trojročnej

premlčacejlehoty,ktorázačalaplynúťdňomnasledujúcimpoúčinnostizák.č.66/2009Z.z.t.j.2.7.2009a
uplynula dňa 2.7.2012 z čoho vyplýva, že nárok na náhradu za zriadenie vecného bremena s poukazom
na dátum podania žaloby je premlčaný.
.
103. K zhodnému záveru dospel aj Ústavný súd SR v náleze pod sp. zn. I. ÚS 474/2013.

104. Pokiaľ žalobca ním uplatnený nárok na zaplatenie opakovanej náhrady za obmedzenie
vlastníckeho práva zdôvodňuje zjednocujúcim stanoviskom obchodnoprávneho a občianskoprávneho
kolégia KS v Prešove zo dňa 10.1.2013, v tomto prípade súd poukazuje na závery rozsudku KS v
Prešove v obdobnej veci zo dňa 29.6.2016 pod sp. zn. 2 Co 181/2015.

105. Zo záverov uvedeného rozhodnutia vyplýva, že stanovisko spoločného zasadnutia kolégia
odvolacieho súdu nehovorí o tom, žeby odškodnenie za zriadenie vecného bremena malo mať charakter
opakujúcej náhrady tak, ako to bolo požadované v konaní vedenom na OS v Prešove pod sp. zn.
XX D. XXX/XXXX, v ktorom bol uplatnený nárok na zaplatenie opakovanej náhrady za obmedzenie

vlastníckeho práva k pozemku zastavanom pozemnou komunikáciou v režime pôsobnosti zákona č.
66/2009 Z.z. ako v tomto konaní.

106. Aj v uvedenom konaní odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že vlastníkovi pozemku
zastavanom pozemnou komunikáciou vznikol nárok na zaplatenie jednorázovej formy náhrady za

zriadenie vecného bremena, ktorej uplatnenie sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej lehote od účinnosti
zákona č. 66/2009 Z.z.107. Súdu I. inštancie sú známe závery Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn.
PL.ÚS 42/2015, ktorým bol vyhlásený nesúlad jednorázovej náhrady za zriadenie vecného bremena
zák. č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike s článkom 20 ods.4 Ústavy SR.

108. V danom prípade súd nemohol dospieť k záveru o neprimeranosti jednorázovej náhrady za
zriadenie vecného bremena zák. č. 66/2009 Z.z.

109. Na rozdiel od právnej úpravy zriadenia vecného bremena zák. č. 657/2004 Z.z. o tepelnej

energetike je jeho právna úprava zák. č. 66/2009 Z.z. iba dočasnou úpravou núteného obmedzenia
vlastníkov pozemkov zastavaných stavbami vo vlastníctve obcí alebo vyšších územných celkov a
to do doby ukončenia majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom v zmysle ust. § 2
citovaného zákona poskytnutím náhradného pozemku, prípadne do doby ukončenia konaní o nariadení
pozemkových úprav v zmysle zák. č. 330/1991 Zb. (§ 2 ods.2, ods.3 zák. č. 66/2009 Z.z.).

110. Žalobca ďalej namietal, že stavby miestnych komunikácií a chodníkov tvoriacich ich súčasť
umiestnených na predmetných pozemkoch v jeho vlastníctve neboli zrealizované v súlade s právnymi
predpismi platnými v čase ich výstavby, preto sa na ne nevzťahuje právny režim upravený zákonom č.
66/2009 Z.z.

111. Keďže žalobca súdu nepredložil, resp. neoznačil dôkazy preukazujúce uvedené tvrdenie, súd
vyhodnotil námietku za nedôvodnú a dospel k jednoznačnému záveru, že v prospech žalovaného ako
vlastníka miestnych komunikácií vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 4 zák. č.
66/2009 Z.z.

112. Žalobca sa ďalej domáhal voči žalovanému nároku na náhradu za užívanie nehnuteľností pod
parc. č. XXXX/X U. XXXX/XX-52 ako verejného priestranstva umiestnením vnútroblokovej zelene. Podľa
predloženého výpisu z LV č. XXXXX sú uvedené pozemky označené pri druhu pozemku ako orná pôda
s uvedením kódu spôsobu využitia pozemku 1, teda ide o pozemok využívaný pre rastlinnú výrobu, na
ktorom sa pestujú obilniny, okopaniny, krmoviny, technické plodiny, zelenina a iné poľnohospodárske

plodiny alebo ide o pozemok dočasne nevyužívaný pre rastlinnú výrobu. V danom prípade žalobca
nepreukázal, žeby uvedené pozemky boli všeobecnými záväznými nariadeniami žalovaného, prípadne
územným plánom v rozhodnom období určené za verejnú zeleň. V zmysle vyššie citovaného
všeobecného záväzného nariadenia žalovaného, je verejná zeleň tvorená verejne prístupnými plochami
zelene v majetku, nájme alebo užívaní Mesta Prešov. Obsahom je aj demonštratívny výpočet verejne

prístupných plôch zelene akými sú parky, parčíky, zeleň námestí a verejných priestranstiev, rekreačné
lúky a lesy, uličné stromoradia, zeleň obytných súborov a cestná zeleň pri mestských komunikáciách.

113. V danom prípade nebolo preukázané, že uvedené pozemky boli žalovaným v rámci
územnoplánovacej dokumentácie v rozhodnom období určené za zeleň obytných súborov, tzv.

vnútroblokovú zeleň.

114. Aj zo samotného grafického znázornenia umiestnenia uvedených pozemkov predloženého
žalovaným na č. l. XXX vyplýva, že ide o pozemky nachádzajúce sa v rozhodnom období za bytovou
zástavbou v lokalite Pod Skalkou, a preto nespĺňajú charakteristiku tzv. vnútroblokovej zelene.

115. Je nepochybné, že podľa kódu spôsobu využitia na LV č. XXXX2 sú uvedené pozemky využívané
pre rastlinnú výrobu alebo ide o pozemky dočasné pre rastlinnú výrobu nevyužívané. Keďže žalobca
nepreukázal, aby tieto pozemky v rozhodnom období žalovaný využíval pre rastlinnú výrobu, prípadne
umožnil ich využívanie pre rastlinnú výrobu tretím osobám, súd zamietol žalobu aj v uvedenej časti z

dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v spore.

116. Keďže súd zamietol žalobu z dôvodu premlčania uplatneného nároku, ako aj nedostatku vecnej
pasívnej legitimácie žalovaného v spore, z dôvodu hospodárnosti konania zamietol ďalšie návrhy
žalovaného na doplnenie dokazovania.

117. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

118. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Aksúdrozhoduječiastočnýmrozsudkomalebomedzitýmnymrozsudkom,môžerozhodnúť,žeotrovách

konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

119. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP a úspešnému žalovanému
voči neúspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Prešove v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.