Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309205691
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4309205691.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Priemyselný park Štúrovo, a. s., Štúrovo, Továrenská 1, IČO: 31 410 146, zastúpený Soukeník - Štrpka,
s. r. o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: Q. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom
G., S.. K. XXX/XX, zastúpená Mgr. Karlom Belatkom, hosťujúcim euroadvokátom, so sídlom Jihlava,
Žiškova12,Českárepublika,ourčenievlastníckehopráva,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresného
súdu Nové Zámky zo dňa 13. júla 2016 č. k. 16C/147/2009-1168 v spojení s opravným uznesením zo
dňa 9. januára 2018 č. k. 16C/147/2009-1237 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie (po viacerých zmenách žalobného petitu)
domáhalurčeniavlastníckehoprávaknehnuteľnostiamvedenýmOkresnýmúradomvNovýchZámkoch,
katastrálnymodborom,vkat.úz.R.,zapísanýchnaLVč.XXXakoparcelaregistra„C“parcelač.1741/17
- orná pôda o výmere 35140 m2, parc. č. 1748/11 - ostatné plochy o výmere 4117 m2, parc. č. 1748/12 -

ostatné plochy o výmere 1453 m2, parc. č. 1748/13 - ostatné plochy o výmere 3334 m2, v kat. úz. B. na
LV č. XXXX ako parcela registra „C“ parc. č. 1398/93 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5453 m2.

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a konanie o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam v kat. úz. R. parc. č. 1741/17 - orná pôda o výmere 35140 m2 zastavil. O trovách
konania rozhodol tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 písm. c/ CSP, ako aj ust. § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods.

1, 3 Občianskeho zákonníka a vykonaným dokazovaním.

1.2. Pri posudzovaní, či žalobca má naliehavý právny záujem, dospel k záveru, že tento preukázal
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože iným spôsobom nie je možné zosúladiť
skutkový stav so stavom právnym, ani odstrániť neisté postavenie žalobcu. Ďalej sa vo svojom
rozhodnutí zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou, ktorou sa rozumie také hmotno-právne postavenie,
z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si

tento hmotno-právny nárok uplatňovať.

Pôvodný žalobca bol založený Fondom národného majetku SR zakladateľskou listinou zo dňa 18. 03.
1992, ktorou v zmysle Notárskej zápisnice N113/92, NZ100/92 zo dňa 20. 03. 1992 boli schválenéstanovy obchodnej spoločnosti, a to vrátane nepeňažného vkladu Fondu národného majetku do
založenej spoločnosti vo výške 1.147.543.000 Sk, ktoré tvorili základné imanie spoločnosti, pričom
predmetom nepeňažného vkladu bol všetok majetok spoločnosti štátneho podniku Juhoslovenské

celulózky a papierne Štúrovo, ako aj všetky práva a povinnosti i záväzky a špecifikácia vloženého
nepeňažného vkladu je súčasťou prílohy privatizačného protokolu a zároveň je prílohou k stanovám.
Z prílohy, ktorá obsahuje súpis vlastníctva JCP, š. p. tvoriaci nepeňažný vklad (č. l. 176) špecifikácia
nehnuteľnosti vkladaná do akciovej spoločnosti - mal súd za preukázané, že sporné nehnuteľnosti nie
sú uvedené v zozname špecifikovaných nehnuteľností. Uvedenú skutočnosť mal súd potvrdenú i zo

správy Fondu národného majetku SR (č. l. 365), z ktorej vyplýva, že v zmysle § 5 zák. č. 92/1991 Zb.
fond realizoval prevod majetku na základe rozhodnutia o schválení privatizačného projektu štátneho
podniku JCP vydaného Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR, č. j. 31/92 zo
dňa 28. 02. 1992. Z predloženej majetkovej dokumentácie privatizačného projektu nevyplýva, že do
majetku ním vloženej spoločnosti JCP, a. s. boli vložené nehnuteľnosti, ktoré by pozostávali z parc. č.
1601/2, 1602/2 a 1600/2 v kat. úz. R.. Uznesením Obvodného súdu Bratislava I. zo dňa 25. 03. 1992

pod sp. zn. Pš 196 bol povolený zápis o zrušení spoločnosti Juhoslovenské celulózky a papierne, š.
p. bez likvidácie k 31. 01. 1992 a dňom 01. 04. 1992 sa previedol majetok štátneho podniku podľa
privatizačného projektu so všetkými aktívami a pasívami, právami a záväzkami na Fond národného
majetku SR. JCP, a. s. Štúrovo boli zapísané do obchodného registra v zmysle uznesenia Obvodného
súdu Bratislava I. pod sp. zn. Sa 619/Z zo dňa 25. 03. 1992. Na základe týchto skutočností súd mal

za preukázané, že JCP, a. s. Štúrovo bola založená notárskou zápisnicou v súlade s privatizačným
projektom a nenadobudla nehnuteľnosti, ktoré boli pôvodne žalované ako parc. č. 1601/2, 1602/2 v kat.
úz. R.. JCP, a. s. nie je právnym nástupcom štátneho podniku Juhoslovenské celulózky a papierne,
ktoré zanikli ku dňu 31. 03. 1992 a to bez právneho zástupcu a boli vymazané z obchodného registra. Z
uvedených dôvodov súd mal za to, že v danom prípade nebola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu,

pretože súd nepovažuje žalobcu za univerzálneho zástupcu štátneho podniku Juhoslovenské celulózky
a papierne a v neposlednom rade na predchodcu žalobcu JCP, a. s. neprešli sporné nehnuteľnosti. Súd
poukázal na to, že ak by aj malo dôjsť k vyvlastneniu nehnuteľností v zmysle vyvlastňovacích súpisov a
rozhodnutí Mestského národného výboru v Štúrove, vyvlastnením mohli nehnuteľnosti prechádzať iba
na štát, ktorý ich mohol dať do správy, v danom prípade štátneho podniku JCP tak, ako to vyplýva z

rozhodnutí. V danom prípade však bolo jednoznačne preukázané, že JCP, š. p. Štúrovo zanikol bez
likvidácie a bol vymazaný z obchodného registra. Žalobca nepreukázal, že sporné nehnuteľnosti, ktoré
boli následne zameriavané geometrickým plánom by akýmkoľvek spôsobom prešli do jeho vlastníctva.

1.3. K tvrdeniu žalobcu, že nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním súd,

vzhľadom na uvedené, konštatoval, že žalobca nepreukázal právny titul, na základe ktorého odvodzuje
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, keďže bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti
na základe privatizačného projektu nenadobudol právny predchodca žalobcu, t. j. JCP, a. s. Súd
poznamenáva, že žalobca sa v podstate od 19. 12. 2014 nedomáhal určenia vlastníckeho práva
vydržaním. Až do roku 2009 rešpektoval vlastnícke právo žalovanej a jej právnych predchodcov, pretože

v rokoch 2004 a 2007 intenzívne rokovali o usporiadaní vlastníckych vzťahov a uzatvárali návrhy
kúpnych zmlúv (č. l. 924). Žalobca nepopieral vlastnícke právo právnych predchodcov žalovanej, čoho
dôkazom je ich vzájomná korešpondencia zo dňa 16. 01. 2008 (č. l. 929).

1.4. Právny predchodca žalovanej sporné nehnuteľnosti v kat. úz. R. vo vložke č. 636 nadobudol

titulom dedenia po X. V. rozhodnutím D 1708/75-10 zo dňa 20. 11. 1975, ktoré nadobudlo právoplatnosť
10. 12. 1975 a doplňujúcim rozhodnutím pod č. D 1708/75-12 zo dňa 09. 06. 1992, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 09. 06. 1992, z ktorých mal súd preukázané, že právny predchodca žalovanej X. V., nar.
XX. XX. XXXX nadobudol nehnuteľnosti pod B 17b v 1/2 a doplňujúci výrok z rozhodnutia zo dňa 09.
06. 1992 sa týkal len upresnenia nehnuteľností, vzhľadom na žalované nehnuteľnosti vo vložke č. 636

a rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi H. V. č. k. D 1947/75-7 zo dňa 11. 12. 1975, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 19. 01. 1976 podľa B 17/a v 1/2, t. z. že právny predchodca žalovanej nadobudol sporné
nehnuteľnosti v celosti. Z pripojenej fotokópie PKN vložky č. 636 v kat. úz. R. mal súd uvedené
skutočnosti potvrdené, pretože pod B 17a bol uvádzaný vlastník H. V. v 1/2 a pod B 17b X. V. v 1/2
ohľadne nehnuteľností v zmysle majetkovej podstaty bodu II parc. č. 1600/2, 1601/2, 1602/2, ktoré sú

predmetomsporu.Darovacouzmluvouzodňa30.04.2009nadobúdateľX.V.,nar.XX.XX.XXXXsporné
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. B. a LV č. XXX pre kat. úz. R. daroval žalovanej Q. V.
a zmluva bola ovkladovaná pod č. V 3239/2009 zo dňa 12. 08. 2009. Uznesením č. k. 16C/147/2009-179
zo dňa 21. 12. 2009 súd pripustil zámenu účastníkov na strane žalovaného podľa § 92 ods. 2, 3 OSP.V PKN vl. č. 636 pre kat. úz. R. pod B18 je zapísaný záznam, v zmysle ktorého sa poznačuje zahájenie
vyvlastňovacieho konania pre MNV Obid na parc. č. 185 a 186. Žiadne iné záznamy na zahájené
vyvlastňovacie konanie v zmysle vyvlastňovacích súpisov sa v spise nenachádzajú. Súd mal za to,

že žalobca v žiadnom prípade nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam
na základe vyvlastňovacích súpisov a rozhodnutiami Mestského národného výboru v Štúrove. Súd
poukazuje na to, že v danom prípade neboli zachované právne ustanovenia ohľadne vyvlastnenia v
súlade so stavebným zákonom č. 87/1958 Zb. a vykonávacej vyhlášky č. 144/1959 Ú. v. Rozhodnutia
Mestského národného výboru neboli doručované právnym predchodcom žalovanej, ktorí v tom období

boli riadne evidovaní ako vlastníci v pozemkovej knihe a obaja bývali v R. na adrese R. č. d. 121 a
č. d. 212, čo mal súd potvrdené i z pripojených dedičských spisov pod sp. zn. D/1708/75 a D/1274/76.
Zmeny vlastníckeho práva v zmysle dedičských rozhodnutí boli vyznačené i v spornej PKN vl. č. 636 v
kat. území R.. V zmysle rozhodnutia o vyvlastnení nehnuteľností pre výstavbu „Štúrovo II“ a „Vlečku II“
zo dňa 07. 10. 1968 pod č. 1357/68, mali byť vyvlastnené nehnuteľnosti v prospech Československého
štátu od spoluvlastníkov pod č. 55 a/ H. V., b/ X. V., parc. č. 1600/3, ktorá sa v PKN vl. č. 636 nenachádza

a právni predchodcovia žalovanej ju nevlastnili. Za vyvlastnený pozemok patrí náhrada v náhradnom
pozemku. Vyvlastnenie bolo podľa stavebného zákona možné vtedy, ak nešlo ciele dosiahnuť dohodou
alebo iným spôsobom. Muselo byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a vykonané len
v nevyhnutnej miere. Úpravu vyvlastnenia rozvádza vykonávacia vyhláška č. 144/1959 Ú. v. Žiadateľ
o vyvlastnenie musel predložiť doklad o tom, že sa pokúsil o dohodu s vlastníkom. Týmto dokladom

bola výzva na uzavretie dohody obsahujúca požiadavku žiadateľa, návrh náhrady, upozornenie, že ak
neodpovie do 15 dní, má sa za to, že dohodu odmieta. Žalobca nepreukázal a neuniesol dôkazné
bremeno v tom, že by jeho predchodca postupoval v súlade s vyhláškou, tak ako je vyššie uvedené.
Rovnako nebolo preukázané, že obe sporné rozhodnutia o vyvlastnení boli doručované právnym
predchodcom žalovanej, ani tá skutočnosť, že im bol pridelený náhradný pozemok. Vyvlastňovacie

konanie k sporným nehnuteľnostiam žalovanej zaznamenané nebolo. Súd poznamenáva, že žalobca
pôvodne k žalobe pripojil len vyvlastňovací súpis v súlade s GP z roku 1988. Predkladané geometrické
plány a kópie katastrálnej mapy odzrkadľujú skutočnú situáciu v teréne, avšak nezakladajú vlastnícke
právo žalobcu. Žalobca poukazoval na ustanovenia stavebného zákona, v zmysle ktorého sa stavebník
musel preukázať pri žiadosti o stavebné povolenie dokladom o vlastníctve nehnuteľnosti, avšak takýto

doklad súdu nepredložil. Z týchto dôvodov, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné
ustanovenia, súd žalobu zamietol.

1.5. Súd konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. R. parc. č. 1741/17 - orná
pôda o výmere 35140 m2 zastavil v zmysle § 145 ods. 1, 2 CSP pre späťvzatie žaloby v tejto časti.

1.6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho

zmeny a vyhovenia žalobe a priznania voči žalovanej nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za nesprávny
považoval záver súdu týkajúci sa jeho aktívnej legitimácie a rovnako nesúhlasil s názorom súdu
týkajúcim sa univerzálnej právnej sukcesie a povinnosti konkrétneho vymedzenia majetku vkladaného

do konkrétneho, v danom prípade štátom novozakladaného súkromno-právneho podnikateľského
subjektu. Spoločnosť Juhoslovenské celulózky a papierne, a. s. sa na základe privatizácie podniku
Juhoslovenské celulózky a papierne, š. p. stala jeho univerzálnym právnym nástupcom. V tejto súvislosti
poukázal na jednotlivé ustanovenia zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby v znení do 27. 02. 1992, a vzhľadom na skutkový stav, mal za to, že privatizáciu štátneho podniku

JCP,š.p.naspoločnosťJCP,a.s.jepotrebnépovažovaťzazákonnúaprávnebezchybnú,dovlastníctva
spoločnosti JCP, a. s. prešiel v rámci procesu všetok majetok privatizovaného podniku JCP, š. p. Dňa
19. 03. 1992 vydal minister lesného a vodného hospodárstva SR pod č. 532/120-92/1 rozhodnutie o
zrušení štátneho podniku JCP Štúrovo a Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR
rozhodlooschváleníprivatizačnéhoprojektuštátnehopodnikuJCPŠtúrovo,ktorýmzrušilobezlikvidácie

ku dňu 31. 03. 1992 štátny podnik JCP a dňom 01. 04. 1992 previedol jeho majetok podľa privatizačného
projektu so všetkými aktívami a pasívami, právami a záväzkami na Fond národného majetku SR. Je teda
nepochybné, že zakladateľ previedol všetok majetok a záväzky na právneho nástupcu. Ďalej poukázal
aj na notársku zápisnicu N113/92, NZ100/92 zo dňa 20. 03. 1992, ktorou došlo k založeniu akciovejspoločnostiJCPsosídlomTovárenská1,Štúrovovzmyslezakladateľskejlistiny,ďalejdošlokschváleniu
stanov tejto spoločnosti, k vymenovaniu členov predstavenstva, k vymenovaniu členov dozornej rady
a stanoveniu výšky nepeňažného vkladu do spoločnosti. Následne dňa 25. 03. 1992 Obvodný súd

Bratislava I svojím uznesením sp. zn. Sa 619/Z zapísal JCP, a. s. so sídlom Továrenská 1, Štúrovo, IČO:
31 410 146 do obchodného registra dňom vzniku 01. 04. 1992. Je nepochybné a vyplýva to aj z ust.
§ 15 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb., že celý majetok, aktíva, pasíva, práva a záväzky bývalého štátneho
podniku JCP boli prevedené na Fond národného majetku, ktorý tento majetok v celom rozsahu vložil do
novozaloženej spoločnosti JCP, a. s. Vložením tohto majetku do základného kapitálu spoločnosti JCP, a.

s. prešlo na túto spoločnosť zo zákona vlastnícke právo k veciam, ako aj iné práva a záväzky súvisiace
s privatizovaným majetkom. V prípade žalobcu teda došlo k jednoznačnej univerzálnej právnej sukcesii
do práv a povinností štátneho podniku Juhoslovenské celulózky a papierne, š. p. Štúrovo.

2.1. Žalobca teda má za to, že na základe uvedeného je zrejmá jeho aktívna legitimácia v predmetnej
veci a v celom rozsahu to odporuje účelovej argumentácii žalovanej. Zároveň je zmätočná argumentácia

súdu v napadnutom rozsudku, keď na jednej strane tvrdí, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným
subjektom, avšak na druhej strane tvrdí, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva. V prípade, ak by skutočne nebol aktívne vecne legitimovaným subjektom, nemohol
by ani preukázať naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Z uvedeného je zrejmé, že
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

2.2. Svoje vlastnícke právo k pozemkom pod železnicou, medzi inými aj pozemku parc. č. CKN 1398/93
odvíja od rozhodnutia Mestského národného výboru Štúrovo č. 138/1964 zo dňa 31. 01. 1964 v spojitosti
s rozhodnutím Mestského národného výboru v Štúrove č. 2000/1964 zo dňa 25. 01. 1965, ktorým
došlo k zrušeniu časti rozhodnutia č. 138/1964 týkajúcej sa pozemku parc. č. EKN 1600/2. Rozhodnutie

Mestského národného výboru v Štúrove č. 138/64 nadobudlo právoplatnosť 18. 02. 1964 a rozhodnutie
č. 2000/1964 nadobudlo právoplatnosť 10. 11. 1965. Z rozhodnutí MsNV v Štúrove č. 2000/1964 zo
dňa 25. 01. 1965 je uvedené, že MsNV v Štúrove ako stavebný úrad prvého stupňa vyvlastňuje pre
JCP, n. p. v Štúrove nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. obce R. - pozemky pre stavbu vlečky
podľa vyvlastňovacieho súpisu zn. 915-034-18-04 zo dňa 30. 07. 1964 tak, že v bode 62. predmetného

rozhodnutia v PK vložke č. 636 z pozemku parc. č. 1600/2 (z dôvodu chyby v písaní označená ako
parc. č. 1600/3) vyvlastňuje výmeru 4327 m2. Súčasťou vyvlastňovacieho súpisu bol aj geometrický
plán s rovnakým označením. Vo vyvlastňovacom súpise zo dňa 30. 07. 1964 sa namiesto pozemku
parc. č. 1600/2 omylom uvádza parc. č. 1600/3, čo je spôsobené chybou v písaní, avšak je zrejmé,
že ide o pozemok parc. č. 1600/2, keďže tento pozemok je vedený v PK vložke č. 636 a podieloví

spoluvlastníci boli H. V. a X. V.. Z uvedeného je zrejmé, že k vyvlastneniu skutočne došlo a vlastníctvo
právneho predchodcu žalovanej k sporným nehnuteľnostiam bolo do katastra nehnuteľností zapísané
z dôvodu nesprávneho postupu správy katastra. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie ONV v Nových
Zámkoch č. Vod.-2371/66, z ktorého vyplýva, že došlo k vyňatiu časti pozemku parc. č. 1600/2 z
poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre JCP n. p. Štúrovo.

Mestský národný podnik v Štúrove následne vydal rozhodnutie č. 1357/1968 zo dňa 07. 10. 1968,
podľa ktorého sa vyvlastňuje v prospech Československého štátu do správy JCP, n. p. Štúrovo pre
výstavbu „Štúrovo II“ a „Vlečku II“ v rámci Dechtochemy v Štúrove, okrem iného v bode 55. aj pozemok
parc. č. 1600/2 (z dôvodu chyby v písaní označené ako parc. č. 1600/3) o výmere 1283 m2 a určuje
náhradu za vyvlastnenú nehnuteľnosť vo forme náhradného pozemku. K uvedenému vyvlastňovaciemu

rozhodnutiu sa viaže aj vyvlastňovací súpis č. 915-057-3508-8 zo dňa 30. 08. 1968. Z uvedeného je
preto zrejmé v súvislosti s pozemkom parc. č. CKN 1398/93 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
5453 m2, ktorý je vo vlastníctve žalovanej a ktorý je predmetom konania, že uvedená nehnuteľnosť
bola v minulosti na základe právoplatných vyvlastňovacích rozhodnutí v prospech právneho predchodcu
žalobcu vyvlastnená v časti o výmere 4327 m2 a 1283 m2, teda došlo k vyvlastneniu väčšej výmery ako

je predmetný pozemok parc. č. CKN 1398/93, ktorého určenia vlastníckeho práva sa žalobca domáha.
Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého nepreukázal právny titul, na základe ktorého odvodzuje
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam (minimálne vo vzťahu k pozemku parc. č. CKN 1398/93)
je teda nesprávny. Zásadný význam z hľadiska predmetu konania má najmä geometrický plán č.
241-1-2740-100-80, z ktorého vyplýva, že vlastníkom a užívateľom všetkých uvedených nehnuteľností

bol právny predchodca žalobcu. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia príslušných orgánov o
povolení stavieb a na zriadenie vodohospodárskeho diela na predmetných pozemkoch. Uvedené tiež
svedčí o tom, že právny predchodca žalobcu ako stavebník v stavebnom konaní musel preukázať, žeje vlastníkom pozemku určeného územným rozhodnutím na zastavanie a má k takémuto pozemku iné
právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu.

2.3. Z opatrnosti vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že v prípade nehnuteľností, ktorých
určenia vlastníckeho práva sa domáha, boli splnené aj predpoklady vydržania. Jeho právny predchodca,
ako aj on samotný s prihliadnutím na všetky okolnosti boli dobromyseľnými držiteľmi a o existencii
iných vlastníkov nehnuteľností nadobudli vedomosť až v roku 2004. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 5Cdo 87/2010. Žalobca, ako aj jeho právny predchodca, dobromyseľne

a nepretržite užíval predmetné nehnuteľnosti odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
Mestského národného výboru v Štúrove č. 2000/1964 zo dňa 25. 01. 1965, resp. od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu životného prostredia Bratislava zo dňa 07. 09. 1993,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 09. 1993 (pozemky pod odkaliskom parcela CKN č. 1748/11,
parcela CKN č. 1748/12 a parcela CKN č. 1748/13). V tejto súvislosti poukázal na judikatúru NS
ČR 2Cdo 837/1998, 22Cdo 1703/2005 a 22Cdo 1843/2000. Napriek tomu, že svoje argumenty o

vydržaní vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam uvádzal už počas konania pred súdom
prvej inštancie, súd prvej inštancie sa s touto argumentáciou žiadnym spôsobom nevysporiadal, čo má
za následok jeho nesprávnosť a vytvára odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

2.4. Pokiaľ súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že nemohol nadobudnúť

vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktorého určenia sa domáha rozhodnutiami MsNV v Štúrove, keďže neboli
zachované ustanovenia upravujúce vyvlastnenie v zákone č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku v znení
neskorších predpisov a vyhláške č. 144/1959 Ú. v., ktorou sa vykonáva zákon o stavebnom poriadku,
dovoľujesiupozorniťnavyhláškuMsNVvŠtúroveč.138/1964zodňa20.01.1964,ktoroubolozahájené
vyvlastňovacie konanie na nehnuteľnosti v kat. úz. B. a v kat. úz. R., okrem iných aj na nehnuteľnosť

parc. č. EKN 1600/2. Uvedenou vyhláškou boli vyzvaní všetci vlastníci, užívatelia a iné osoby, ktoré
mali k uvedeným nehnuteľnostiam právo užívania, požívania alebo iné vecné a záložné a podobné
právo alebo majú proti stavbe Štúrovo I námietky, aby tieto uplatnili u stavebného úradu najneskôr na
ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 30. 01. 1964. Ako vyplýva z jednotlivých rozhodnutí o
vyvlastnení nezvestným vlastníkom, ako aj vlastníkom zdržujúcim sa na neznámom mieste a po nich

zostalým neznámym dedičom, ustanovil sa opatrovník podľa § 16 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní. Týmto vlastníkom sa rozhodnutie doručilo s prihliadnutím na § 26 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967
Zb. tak, že sa vyhlásilo počas 15 dní verejnou vyhláškou MsNV v Štúrove, pričom posledný deň tejto
lehoty sa považoval za deň vyvesenia (zrejme doručenia). Má za to, že predmetné vyvlastňovacie
rozhodnutiabolivydanépríslušnýmorgánomvsúladesvtedyplatnýmiaúčinnýmivšeobecnezáväznými

právnymi predpismi. Rovnako je zrejmé, že vyvlastnenie nehnuteľností alebo práv k nim sa uskutočnilo
z dôvodu plnenia úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, ktorý prevažoval nad
záujmom doterajšieho vlastníka. Preto má za to, že žalovaná nemohla nadobudnúť vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania, keďže jej právni predchodcovia neboli v dôsledku
vyvlastnenia vlastníkmi nehnuteľností - pozemku parcela EKN č. 1600/2 o výmere 5610 m2, pretože

k právoplatnému vyvlastneniu nehnuteľností, ktorého určenia vlastníckeho práva sa žalobca domáha,
došlo ešte za života právnych predchodcov žalovanej. Rovnako nesúhlasil s dôvodom uvedeným súdom
prvej inštancie, že nedošlo k zaznamenaniu vyvlastňovacieho konania k sporným nehnuteľnostiam. V
tejto súvislosti poukázal aj na tú skutočnosť, že odo dňa 01. 01. 1951 prestal platiť intabulačný princíp
zápisov vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam.

Záverom svojho odvolania žalobca namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný,
pretoževodôvodnenírozsudkuabsentujeprávnaargumentáciaadôvody,prektorésúdžalobeourčenie
vlastníckeho práva nevyhovel, ako aj posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
strán.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť.
Uviedla, že zotrváva na doterajších stanoviskách, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a nepodložené.
Súd prvej inštancie vo veci vykonal podrobné dokazovanie a všetky vykonané dôkazy samostatne i
vo vzájomnej súvislosti riadne posúdil a na základe takto vykonaného hodnotenia dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam a zaujal aj správny právny názor a vec aj správne právne kvalifikoval.

4. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý opätovne poukázal na dôvody svojho odvolania a
navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. K vyjadreniu žalovanej uviedol, žežiadnym vecne akceptovateľným spôsobom nevyvracia skutočnosti uvedené v odvolaní a obmedzuje
sa výlučne na všeobecné konštatovanie o správnosti a zákonnosti rozsudku. Opätovne uviedol, že
rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo spôsobuje jeho

nesprávnosť a vytvára odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Opätovne poukázal na
svoje vyjadrenie týkajúce sa aktívnej vecnej legitimácie. Opätovne poukázal na skutočnosť s výnimkou
námietky vydržania sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nezaoberal jeho
argumentáciou uvedenou v jeho podaniach zo dňa 19. 12. 2014, 15. 03. 2015, 16. 11. 2015, 08. 02.
2016 a 21. 06. 2016.

5. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadrila žalovaná, ktorá naďalej zastáva odmietavé stanovisko k
žalobnému nároku žalobcu a to v celom rozsahu. Jeho nárok považuje za nedôvodný a nepodložený,
čo preukázalo i súdom dôkladné a podrobné vykonané dokazovanie. Žalobca neustále opakuje rovnaké
argumenty, z ktorých je zrejmá jednostranná účelová snaha o dezinterpretáciu zákonných noriem, ktoré
sa prelínajú touto vecou a dezinterpretáciu obsahu jednotlivých dokumentov, keď v tejto súvislosti je

potrebné poukázať i na zrejmú snahu žalobcu o deformáciu niektorých dôkazov. Nevidí žiaden dôvod,
vzhľadom na obsah žalobcovho odvolania a jeho repliky, a považuje za nadbytočné sa k opakovaným
a stále obsahovo rovnakým vyjadreniam žalobcu opakovane vyjadrovať. Naďalej zotrváva na svojej
doposiaľ uvádzanej a nemennej právnej argumentácii.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods.
1 CSP) a po zistení, že spĺňa náležitosti odvolania podľa § 363 CSP, viazaný rozsahom a odvolacími
dôvodmi (§ 379 a § 380 CSP) prejednal odvolanie žalobcu na nariadenom odvolacom pojednávaní (§
385 ods. 1 CSP), pretože považoval za potrebné zopakovať dokazovanie podľa § 384 ods. 1 CSP a

dospelkzáveru,žeodvolaniežalobcuniejedôvodnéarozsudoksúduprvejinštancievjehonapadnutom
zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov konania je potrebné podľa § 387 odsek 1 CSP
ako vecne správny potvrdiť.

7. Podľa § 470 odsek 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie

je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa odseku 2 citovaného §-u prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. S účinnosťou od 01. 07. 2016 prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok došlo v

súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesno-právnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti CSP.
Zároveň uvedený právny predpis v ust. § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla.
Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podanou žalobou, po pripustení poslednej zmeny žalobného petitu uznesením OS Nové Zámky zo
dňa 15. 01. 2013 č. k. 16C/147/2009-627, sa žalobca domáhal určenia, že vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX vedených Správou katastra Nové Zámky pre kat. úz. R. ako pozemky parc.

č. 1741/17 - orná pôda o výmere 35140 m2, parc. č. 1748/11 - ostatné plochy o výmere 4117 m2, parc.
č. 1748/12 - ostatné plochy o výmere 1453 m2 a parc. č. 1748/13 - ostatné plochy o výmere 3334 m2
a na LV č. XXXX vedeného pre kat. úz. B. parc. č. 1398/93 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
5453 m2, je žalobca Priemyselná park Štúrovo., a. s., IČO: 31 410 146. Pôvodnou žalobou sa domáhal
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemkov vo vlastníctve H. V. a X. V., pričom konkrétne

išlo o pozemok parcely registra „E“ parc. č. 1601/2 o výmere 1453 m2 a pozemok parcely registra „E“
parc. č. 1602/2 o výmere 3334 m2. Oba pozemky boli vedené v pozemno-knižnej vložke č. 636 pre
kat. úz. R., Správa katastra Nové Zámky. Poslednou zmenou žalobného petitu žalobca reagoval na
nové prerozdelenie sporných nehnuteľností na základe geometrického plánu č. 44/2009, vyhotoveného
geodetom Michalom Bencem zo dňa 20. 04. 2009. Žalobca mal za to, že v priebehu 60-tych rokov

minulého storočia prebehlo viacero vyvlastňovacích konaní, na základe ktorých došlo k vyvlastneniu,
resp. odňatiu sporných nehnuteľností evidovaných pôvodne v PKN vložke č. 636, kat. úz. R. ako parcely
s parc. č. 1600/2, 1601/2 a 1602/2, ktoré boli predmetom dedičského konania D1947/75-7 z 11. 12. 1975po poručiteľovi H. V.. Pri posudzovaní vyvlastňovacieho procesu poukázal na vtedy platnú legislatívu,
ktorým bol predovšetkým zákon č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

9.1. Žalobca tvrdil nasledovné:
- Z rozhodnutia Mestského národného výboru v Štúrove č. 138/1964 z 31. 01. 1964 pre stavbu „Štúrovo
I“ vyplýva vyvlastnenie časti parciel pre Juhoslovenské celulózky a papierne, n. p. Štúrovo, a to jednak
parcely zapísanej v PKV č. 636 s parcelným č. 1600/2 o výmere 3733 m2 a parcely zapísanej v PKV
č. 1886 s parcelným č. 1600/3 o výmere 3420 m2.

- Z rozhodnutia MsNV v Štúrove č. 2000/64 z 25. 01. 1965 vyplýva zrušenie rozhodnutia č. 138/64 v
časti pod bodom 75 až 133 (teda aj tých bodov, ktoré sa dotýkali vyvlastnenia časti parciel pre JCP, n.
p. Štúrovo) a tiež skutočnosť, že týmto rozhodnutím došlo k vyvlastneniu nových častí parciel pre JCP,
n. p. Štúrovo, a to jednak dielu 62 - parcely zapísanej v PKV č. 636 s parc. č. 1600/2 o výmere 4327 m2
a dielu č. 61 parcely zapísanej v PKV č. 1886 s parc. č. 1600/3 o výmere 4626 m2. Samotný žalobca

tvrdil, ale aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v prípade uvedeného rozhodnutia došlo pri parcele
v PKV č. 636 k uvedeniu chybného čísla parcely, keď namiesto správneho označenia parc. č. 1600/2
sa zapísala parc. č. 1600/3 a ďalšou chybou bolo uvedenie zlého parcelného čísla pri parcele v PKV
č. 1886, keď namiesto správneho označenia č. 1600/3 sa zapísala parc. č. 1600/5. Žalobca tvrdil, že
napriek chybám v písaní je zrejmé, že došlo k vyvlastneniu uvedených dielov sporných parciel.

- Z rozhodnutia MsNV v Štúrove - odbor výstavby č. 1357/68 zo dňa 07. 10. 1968 pre výstavbu „Štúrovo
II“ a „Vlečky II“ v rámci závodu Dechtochema vyplýva vyvlastnenie časti parciel pre JCP, n. p. Štúrovo,
a to jednak parcely (zapísanej v PKV č. 636) s parc. č. 1600/2 o výmere 1283 m2 a parcely (zapísanej
v PKV č. 1886) s parc. č. 1600/3 o výmere 1091 m2. Žalobca poukázal na zrejmé chyby v písaní, ktoré

v prípade vyvlastňovacieho rozhodnutia nastali, a to pri parc. č. 1600/2 došlo k chybnému uvedeniu
čísla parcely 1600/3. Ďalšou chybou bolo uvedenie zlého parcelného čísla pri parcele č. 1600/3, keď sa
chybne uviedla parc. č. 1600/2. Napriek uvedeným chybám má žalobca za to, že došlo k vyvlastneniu
dielu č. 55 v časti parcely č. 1600/2 (nesprávne uvedené ako parc. č. 1600/3 o výmere 1283 m2) a dielu
č. 56 parc. č. 1600/3 (nesprávne uvedené ako parc. č. 1600/2 o výmere 1091 m2). Zároveň žalobca

svoj nárok preukazoval aj s poukazom na vyvlastňovací súpis č. 15-922-208/63 zo dňa 30. 09. 1963,
ďalej vyvlastňovací súpis č. 915-034-18-4 z 30. 07. 1964, ako aj vyvlastňovací súpis č. 915-057-3508-8
z 30. 08. 1968.

10. V konaní bolo ďalej preukázané, že darovacou zmluvou zo dňa 30. apríla 2009 daroval X. V., nar. XX.

XX. XXXX obdarovanej Q. V. (žalovanej) nehnuteľnosti v kat. úz. B., zapísané na LV č. XXXX ako parc.
č. 1398/93 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5453 m2 a parc. č. 4272/2 - orná pôda o výmere
223 m2, ako aj nehnuteľnosti v kat. úz. R. zapísané na LV č. XXX parcely registra „C“ ako parc. č. 1463
- vinice o výmere 278 m2, parc. č. 1464 - orná pôda o výmere 379 m2, parc. č. 1741/17 - orná pôda
o výmere 35140 m2, parc. č. 1748/11 - ostatné plochy o výmere 4117 m2, parc. č. 1748/12 - ostatné

plochy o výmere 1453 m2 a parc. č. 1748/13 - ostatné plochy o výmere 3334 m2, pričom Správa katastra
Nové Zámky povolila vklad dňa 12. 08. 2009 pod č. 3239/09.

11. Žalobca v konaní tvrdil, že došlo k postupnému vyvlastneniu a prechodu sporných nehnuteľností z
vlastníctva rodiny V. do národného, neskôr do štátneho podniku Juhoslovenské celulózky a papierne,

ktorý bol k 31. 03. 1992 zrušený bez likvidácie, do vlastníctva Slovenskej republiky.

11.1. Z rozhodnutia o zrušení štátneho podniku JCP Štúrovo, vydaného Ministrom lesného a vodného
hospodárstva SR zo dňa 19. 03. 1992 (č. l. 318) vyplýva, že dňom 01. 04. 1992 sa majetok štátny
podnik JCP Štúrovo podľa privatizačného projektu prevádza so všetkými aktívami a pasívami, právami

a záväzkami na Fond národného majetku SR. Riaditeľovi štátneho podniku sa k 31. 03. 1992 uložilo
vykonať účtovnú uzávierku doloženú súpisom hnuteľného a nehnuteľného majetku, majetkovými
právami, záväzkami, pohľadávkami a zásobami štátneho podniku. V zmysle § 5 zák. č. 92/1991 Zb. Fond
národného majetku SR realizoval prevod majetku na základe rozhodnutia o schválení privatizačného
projektu JCP, š. p., vydaného ministrom pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 31/92 zo

dňa 28. 02. 1992. Podľa predmetného rozhodnutia do privatizácie tak vstúpil celý majetok štátneho
podniku. Notárskou zápisnicou N 113/92, NZ 100/92 spísanou Štátnym notárstvom Bratislava-vidiek v
Bratislave dňa 20. 03. 1992 štatutárni zástupcovia Fondu národného majetku založili JCP, a. s. so sídlom
Štúrovo,. Továrenská 1. Z bodu 2. tejto zápisnice vyplýva, že zakladateľ stanovuje na základe oceneniauvedeného v privatizačnom projekte schválenom Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného
majetku SR z 28. 02. 1992 pod č. 31/1992 výšku nepeňažného vkladu spoločnosti sumou 1.656.315.000
Kčs. V spise sa nachádza príloha, ktorá obsahuje súpis vlastníctva JCP, š. p. tvoriaci

nepeňažný vklad (č. l. 176).

11.2.ZoŠpecifikácienehnuteľnostívkladanýchdoakciovejspoločnostivyplýva,žespornénehnuteľnosti
nie sú uvedené v zozname špecifikovaných nehnuteľností. Uvedená skutočnosť bola potvrdená i
Správou Fondu národného majetku SR zo dňa 24. 09. 2010 (č. l. 365), z ktorej vyplýva, že podľa

Špecifikácie nehnuteľností vkladaných do akciovej spoločnosti boli do akciovej spoločnosti vložené
nehnuteľnosti v kat. úz. B., vedené na LV č. XXXX, parc. č. 1399/1, 1399/2, 1402, 1403 a 1404. Pred
skúmaním majetkovo-právnej dokumentácie privatizačného projektu podniku JCP, š. p. Štúrovo bolo
zistené, že v špecifikácii privatizovaných nehnuteľností - vkladu schopnej listiny pre zápis nehnuteľností
do katastra boli uvedené nehnuteľnosti bližšie uvedené v liste Fondu národného majetku SR, pričom z
geometrického plánu overeného Geodéziou, oddiel 244 Nové Zámky z 27. 12. 1988 vyplýva, že vložené

parcely boli vytvorené z pozemno-knižných parciel, ktoré boli vyvlastnené na základe vyvlastňovacích
rozhodnutí. V citovanom geometrickom pláne nie je uvedená PKN parc. č. 1601/2, 1602/2 a 1600/2,
ktoré sa nachádzajú v kat. úz. R.. Fond mal preukázané, že do majetku ním založenej spoločnosti JCP,
a. s. so sídlom v Štúrove boli vložené nehnuteľnosti, ktoré však nepozostávali z hľadiska pozemno-
knižných parciel z parcely č. 1601/2, 1602/2 a 1600/2. Uznesením zo dňa 25. 03. 1992 Obvodného

súdu Bratislava I sp. zn. Sa 619/Z bolo povolené v obchodnom registri v oddiele Sa vo vložke č. 619/
Z vykonanie zápisu obchodný názov - Juhoslovenské celulózky a papierne, a. s. so sídlom Továrenská
1, Štúrovo, IČO: 31 410 145 s dňom vzniku 01. 04. 1992 so zapísaným základným imaním akciovej
spoločnosti 1.447.534.000 Kčs.

12. Podľa § 15 odsek 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby
v znení účinnom do 18. 11. 1996 s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na
nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych.

13. Zákon č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov stanovil zásady a podmienky prevodu štátu na

iné osoby. Za majetok štátu podliehajúci prevodu sa považuje taký majetok, ku ktorému majú právo
hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a štátne organizácie alebo
ktorý je v Správe Slovenského pozemkového fondu vrátane ich majetkových účastí na podnikaní iných
právnických osôb. Prevod majetku štátu sa môže vykonať buď na základe rozhodnutia o privatizácii
podnikualebojehočasti,alebonazákladerozhodnutiaoprivatizáciimajetkovejúčastištátunapodnikaní

inej právnickej osoby vydaného na základe privatizačného projektu. Po vydaní rozhodnutia o privatizácii
zakladateľ podnik zruší bez likvidácie a dňom zrušenia prechádza majetok privatizovaného podniku do
vlastníctva Fondu národného majetku. Takto získaný majetok môže fond použiť len na účely stanovené
v ust. § 12 uvedeného zákona, pričom je viazaný schváleným privatizačným projektom (rozhodnutím
o privatizácii) a z tohto musí vychádzať aj ohľadne spôsobu privatizácie. Predajom privatizovaného

majetku prechádzajú na nového vlastníka privatizovaného majetku ku dňu účinnosti zmluvy o predaji
všetky vlastnícke práva k veciam, ako aj práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane
neznámych. Nový vlastník privatizovaného majetku sa stáva právnym nástupcom privatizovaného
subjektu a vstupuje univerzálne ex lege do jeho práv a záväzkov.

Nadobúdateľ majetku privatizovaného podľa zák. č. 92/1991 Zb. o prevodu majetku štátu na iné osoby
v znení neskorších predpisov je univerzálnym právnym nástupcom privatizovaného subjektu (rozsudok
NS SR sp. zn. 4Cdo 88/97).

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcu nepovažuje

zauniverzálnehonástupcuštátnehopodnikuJCP,jehozáverniejesprávny.Akoužbolouvedenévyššie,
žalobca ako nadobúdateľ sprivatizovaného majetku bývalého JCP, š. p. je univerzálnym právnym
nástupcom sprivatizovaného subjektu.

15. Podľa § 137 písmeno c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.15.1. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý
právny záujem musí existovať v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení bráni zaoberať sa vecou v jej merite. Vo všeobecnosti platí,

že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo, kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým.

Ak je žalovaný odporca zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností má žalobca
naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo také rozhodnutie súdu môže byť

podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

16. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k zhodnému názoru, že na strane žalobcu
bola splnená podmienka existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko
žalovaným určovacím petitom je možné dosiahnuť odstránenie spornosti práva žalobkyne, resp. neistoty
v jej právnom postavení, nakoľko súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je

vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností. Ak je teda žalovaná zapísaná v
katastri nehnuteľností ako vlastníčka sporných nehnuteľností, má žalobca naliehavý právny záujem na
určení jeho vlastníckeho práva, lebo takéto rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny
zápisu v katastri nehnuteľností.

17. Žalobca svoj nárok odvíjal od viacerých vyvlastňovacích konaní, na základe ktorých došlo k
vyvlastneniu nehnuteľností pôvodne evidovaných v pozemno-knižnej vložke č. 636, kat. úz. R. ako
parcely č. 1600/2, 1601/2 a 1602/2 a tieto mal nadobudnúť jeho právny predchodca.

Žalovaná sa v priebehu konania bránila, že žalobca, resp. jeho právny predchodca nemohol nadobudnúť

vlastníctvo na základe vyvlastňovacích rozhodnutí a to z dôvodu, že tieto sú zaťažené vadou nielen
formálnou, ale aj podstatnými vadami, a to najmä v označení čísiel pozemkov, ktoré mali byť predmetom
vyvlastňovacieho konania a ktorá skutočnosť bola aj príčinou ich zrušenia. Vyvlastňovacie konanie
nikdy nebolo vedené v súlade s platnou právnou úpravou a to zákonom č. 87/1958, ako a vyhláškou č.
144/1959 Ú. v. a neboli dodržané ani procesné podmienky stanovené pre vyvlastňovací proces. Právni

predchodcovia nikdy neboli účastníkom akýchkoľvek správnych konaní o vyvlastnení a nikdy im nebolo
takéto rozhodnutie doručené, z čoho je zrejmé, že rozhodnutia nemohli nadobudnúť právoplatnosť a
nemohli mať za následok právne účinky s nimi spojené. Navyše sa bránila, že uvedené rozhodnutia o
vyvlastnení v rozpore s právnou úpravou ani neurčovali výšku náhrady, ktorá mala byť určená štátnym
orgánom, ktorý konkrétne vyvlastňovacie konanie viedol.

18. Podľa § 18 odsek 1 zákona č. 87/1958 Zb. platného v čase vydania vyvlastňovacích rozhodnutí, ak to
vyžaduje uskutočnenie úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, uskutočnenie
stavby alebo jej užívanie, alebo vykonanie asanácie možno nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť.
Ak nejde o vyvlastnenie na účely uskutočnenia úloh určených štátnym plánom rozvoja národného

hospodárstva, možno nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť, len ak prevažuje záujem na
uskutočnení alebo užívaní stavby alebo na vykonaní asanácie nad iným oprávneným záujmom
doterajšieho vlastníka alebo iného oprávneného.

18.1. Podľa § 18 odsek 2 citovaného zákona, vyvlastniť možno len, ak nemožno účel vyvlastnenia

dosiahnuť inak a ak nemožno získať nehnuteľnosti alebo práva k nim dohodou. Vyvlastnenie musí byť
v zhode so zámermi a cieľmi územného plánu a môže sa vykonať len v nevyhnutnom rozsahu a s
najmenším obmedzením práv tretích osôb.

18.2. Podľa § 19 odsek 1 citovaného zákona, náhradu za vyvlastnenie poskytne osoba, na prospech

ktorej sa vyvlastnenie vykonalo.

18.3. Podľa § 19 odsek 2 citovaného zákona, ak je predmetom vyvlastnenia osobný majetok alebo
pôdohospodársky pozemok, môže stavebný úrad priznať vyvlastnenému na jeho žiadosť alebo na návrh
vyvlastniteľa náhradu v inom vhodnom nehnuteľnom majetku alebo v stavebných prostriedkoch.

19. Podľa § 46 odsek 1 vyhlášky č. 144/1959 Ú. v., ktorou sa vykonáva Zákon o stavebnom poriadku,
výkonný orgán miestneho národného výboru predloží žiadosť o vyvlastnenie so svojím vyjadrením do 7
dní príslušnému stavebnému úradu. Stavebný úrad si môže podľa okolností vyžiadať doplnenie žiadosti.Stavebný úrad požiada, ak je to potrebné na zabezpečenie vyvlastňovacieho konania, príslušný súd o
poznamenanie a začatie vyvlastňovacieho konania v pozemkových knihách (odsek 2).
O žiadosti o vyvlastnenie vykoná stavebný úrad ústne jednanie v prípade potreby priamo na mieste. Toto

konanie možno spojovať s konaním o územnom rozhodnutí a inými konaniami. Účastníkom konania sa
doručí pozvanie na vyvlastňovacie konanie s doložkou, že k námietkam uplatňovaným proti vyvlastneniu
po uskutočnenom územnom jednaní sa neprihliadne (odsek 3).

20. V zmysle § 47 citovanej vyhlášky, rozhodnutie o vyvlastnení obsahuje: a/ predmet a rozsah

vyvlastnenia, b/ mená osôb alebo organizácie, v prospech ktorých sa vyvlastňuje, c/ meno osoby, na
ťarchu ktorej sa vyvlastňuje, d/ dôvody vyvlastnenia, e/ lehotu, do ktorej je vyvlastniteľ povinný začať
užívanie vyvlastnenej nehnuteľnosti alebo práva, f/ pri zriadení práva stavby alebo iných vecných práv
čas, po ktorý sa právo zriaďuje, g/ výšku náhrady za vyvlastnenie a podmienky jej zročnosti.

21. Ústavný princíp rovnosti pri zachovaní zákonnej ochrany vlastníckeho práva u všetkých vlastníkov

druhovo rovnakej veci je spätý so zákonnými obmedzeniami tohto práva, ktoré musia rovnako platiť
pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovenia podmienky (článok 20 ods. 1 veta druhá v spojení s
článkom 13 ods. 3 Ústavy SR). Tento princíp platí aj pri najvýraznejšom zásahu do vlastníckeho práva,
ktorým je vyvlastnenie. Tento zásah totiž znamená trvalú zmenu vlastníckeho práva k veci v prospech
iného vlastníka. Ústavné predpoklady vyvlastnenia preto nespočívajú len v povinnosti zákonom upraviť

nevyhnutnú mieru a verejný záujem tohto zásahu do vlastníckeho práva, ale aj povinnosť poskytnúť zaň
primeranú náhradu (článok 20 ods. 4 Ústavy SR - nález Ústavného súdu PL ÚS 307/95 z 12. 09.
1996).

Ústava jednoznačne stanovuje, že za trvalé odňatie vlastníckeho práva k veci vyvlastnením treba

poskytnúť vlastníkovi náhradu, ktorá má byť primeraná. Jednou z foriem náhrady pri vyvlastnení je jej
peňažná náhrada.

22. Všeobecné súdy sú oprávnené skúmať, či správny akt je vôbec správnym aktom, a či nejde o
akt ničotný, či nadobudol právoplatnosť a či je vykonateľný. V rámci súdneho prieskumu správneho

aktu potom prirodzene platí, že ak sa nekonalo so skutočným vlastníkom a nebolo mu ani doručené
rozhodnutie o vyvlastnení, toto rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, v dôsledku čoho
nemohlo dôjsť v právnom slova zmysle ani k vyvlastneniu nehnuteľností. Inými slovami povedané,
vlastník nemohol stratiť vlastnícke právo k veci na základe rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého
účastníkom nebol.

22.1. Vlastník nemôže stratiť vlastníctvo k veci na základe rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého
účastníkom nebol (rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 3/03).

23. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že v pozemno-knižnej vložke č. 636 kat. úz. R. boli
ako vlastníci parcely č. 1600/2, 1601/2 a 1602/2 (okrem iných) zapísaní H. V. v 1-ici a X. V. v 1-ici. Podľa
zápisu pod poradovým číslom 18 v PK vložke č. 636 bolo dňa 20. septembra 1960 pod ČD 3024 na
parc. č. 185 a 186 podľa vyhlášky ONV - odbor výstavby v Nových Zámkoch zo dňa 19. 09. 1960 zn.
Výst 26-5716/60 poznačené zahájenie vyvlastňovacieho konania pre MNV Obid.

23.1. Zo žalobcom predloženého rozhodnutia MsNV v Štúrove - odbor výstavby zo dňa 07. 10. 1968
č. 1357/68 vyplýva, že na návrh JCP, n. p. Štúrovo došlo k vyvlastneniu v prospech Československého
štátu do správy JCP, n. p. Štúrovo pre výstavbu „Štúrovo II“ a „Vlečky II“ nehnuteľností, okrem iných,
pod č. 55 od spoluvlastníkov: a/ H. V. - 1-ica a b/ X. V. - 1-ici parc. č. 1600/3 o výmere 12 árov 63 m2.

Zároveň za parc. č. 1600/3 bola spoluvlastníkom H. V. a X. V. za vyvlastnený pozemok určená náhrada
v náhradnom pozemku. Tu je potrebné uviesť, že parc. č. 1600/3, ktorá sa v PKV č. 636 nenachádza,
nevlastnili právni predchodcovia žalovanej. V rozhodnutí sa konštatuje, že nezvestným vlastníkom, ako
aj vlastníkom zdržujúcim sa na neznámom mieste a po nich zostalým neznámym dedičom, poťažne aj na
neznámom mieste zdržujúcim sa, sa ustanovuje opatrovník v osobe X. X., pracovníka MsNV v Štúrove.

23.2.Vyvlastňovacímrozhodnutímzodňa31.01.1964č.138/1964MsNVvŠtúrovedošlokvyvlastneniu
v kat. úz. R., okrem iných, aj z vložky č. 636 parc. č. 1600/2 vo vlastníctve V. H. v 1-ici a V. X. v 1-
ici o výmere 3733 m2, pričom z bodu 2. rozhodnutia vyplýva, že za vyvlastnenú pôdu patrí všetkýmvyvlastňovaným náhrada v náhradnom pozemku. Zo záverov rozhodnutia vyplýva, že o rozhodnutí mali
byť upovedomení pozemno-knižní vlastníci podľa pripojeného a vyhotoveného rozdeľovníka, ako aj
ustanovený opatrovník X. S., MsNV v Štúrove.

23.3. Rozhodnutím MsNV v Štúrove č. 2000/64 zo dňa 25. 01. 1965 došlo k zrušeniu rozhodnutia o
vyvlastnení pod č. 138/1964 zo dňa 31. 01. 1964, a to pod bodmi 75 a 133. Z uvedeného vyplýva,
že k zrušeniu rozhodnutia o vyvlastnení došlo aj pod č. 131, ktoré sa týkalo vl. č. 636 parc. č. 1600/2
- v podielovom spoluvlastníctve V. H. a V. X., každý v 1-ici. Zároveň uvedeným rozhodnutím došlo k

vyvlastneniu pre JCP, n. p. Štúrovo nehnuteľností v kat. úz. R., okrem iných aj vo vložke č. 636 parc.
č. 1600/3 od V. H. v 1-ici a V. X. v 1-ici o výmere 4327 m2. Neprítomným, na neznámom mieste sa
nachádzajúcim vlastníkom bol vymenovaný opatrovník v osobe X. S., zamestnanec MsNV v Štúrove.
Zo záverov rozhodnutia vyplýva, že o tomto rozhodnutí mali byť upovedomení, okrem iných, i vlastníci
podľa vyvlastňovacieho súpisu.

24. Posudzujúc správnosť vyššie uvedených administratívnych rozhodnutí o vyvlastnení vlastníckeho
práva právnym predchodcom žalovanej, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola
splnená základná podmienka, a to podmienka existencie spôsobilého rozhodnutia, na základe ktorého
malo dôjsť k vyvlastneniu a k prechodu vlastníckeho práva žalovanej, resp. jej právnych predchodcov.
V zmysle vyššie uvedených rozhodnutí o vyvlastnení nehnuteľností bola vyvlastnená v prospech

Československého štátu od vlastníkov H. V. v 1-ici a X. V. v 1-ici parc. č. 1600/3, ktorá však nebola
vo vlastníctve uvádzaných spoluvlastníkov a uvedená parcela sa nenachádza v pôvodnej PKN vl. č.
636. Navyše, žalovaná sa v priebehu celého konania bránila, že jej právni predchodcovia nikdy neboli
účastníkmi správnych konaní, v ktorých malo dôjsť k vyvlastneniu ich nehnuteľností a nikdy im nebolo
doručené rozhodnutie o vyvlastnení.

24.1. Odvolací súd má za to, že ak žalovaná dôvodne spochybnila celý proces vyvlastnenia, vrátane
nedoručenia rozhodnutí o vyvlastnení nehnuteľností, odvolací súd v súlade s rozsudkom NS SR pod
sp. zn. 1Cdo 3/03 dospel k záveru, že vlastník nemôže stratiť vlastnícke právo k veci na základe
rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého účastníkom nebol. Bolo preto na žalobcovi, aby preukázal,

že jeho predchodca nadobudol vlastníctvo k sporným pozemkom zákonným spôsobom a rozhodnutia
o vyvlastnení nehnuteľností boli pôvodným vlastníkom riadne doručené. Z obsahu spisu je nesporné,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie týchto tvrdení a tvrdil iba tú skutočnosť, že
vyvlastňovacie rozhodnutie č. 2000/64 spĺňa všetky zákonné náležitosti a je dôvodné a oprávnené
konštatovať, že v dôsledku nepodania odvolania v zákonnej 15-dňovej lehote od jeho doručenia

nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť, pričom sa dá predpokladať, že sa tak stalo 10. 02. 1965. Pri
vyvlastňovacom rozhodnutí č. 1357/68 malo nadobudnúť právoplatnosť rozhodnutie dňa 22. 10. 1968.
Tvrdil iba, že vyvlastňovacie rozhodnutia boli doručené právnym predchodcom žalovanej, pričom mal
za to, že v prípade, ak sa nezdržiavali na adrese trvalého bydliska, resp. išlo o neznáme osoby, došlo
k doručeniu vyvlastňovacích rozhodnutí formou verejnej vyhlášky. Z vykonaného dokazovania, ako aj

z pripojených dedičských spisov bolo v konaní nesporné, že obaja pôvodní vlastníci žili v obci R. na
adrese R. č. XXX a č. XXX. Niet sporu o tom, že žalobca nepreukázal doručenie vyvlastňovacích
rozhodnutí právnym predchodcom žalovanej. Z kópií niektorých predložených rozhodnutí vyplýva, že
niektorí dotknutí vlastníci vyvlastňovacím konaním boli hromadne zastúpení opatrovníkom, ktorý bol
súčasne zamestnancom toho orgánu, ktorý vyvlastňovacie konanie viedol. Z uvedeného možno prijať

logický záver o tom, že dotknutí vlastníci sa ani nemuseli dozvedieť o vedení vyvlastňovacieho konania,
ktorého účastníkom sa nestali a následne im neboli ani doručované rozhodnutia o vyvlastnení na ich
známu adresu. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalovanej, že bez existencie právoplatného
vyvlastňujúceho rozhodnutia nie je možné samotné vyvlastnenie odôvodňovať len s poukazom na
vyvlastňovací súpis, či rôzne geometrické plány, ktoré žalobca v konaní predložil. Uvedené listinné

dôkazy nie sú spôsobilým listinným dôkazom na to, aby nahrádzali samotné právoplatné vyvlastňovacie
rozhodnutie, ktoré vždy musí byť vydané v súlade a len na základe zákona. Ani zo samotných
vyvlastňovacích rozhodnutí nevyplýva doložka o právoplatnosti a vykonateľnosti týchto rozhodnutí,
iba na rozhodnutí o vyvlastnení zo dňa 07. 10. 1968 pod č. 1357/68 sa nachádza rukou vyznačená
právoplatnosť dňom 10. 02. 1969. Aj uvedené rozhodnutie sa však týka parc. č. 1600/3, ktorej vlastníkmi

neboli právni predchodcovia žalovanej. V konaní ďalej nebolo ani tvrdené a preukázané, že v zmysle
vtedy platných predpisov (zák. č. 87/1958 Zb. a vyhl. č. 144/1959 Ú. v.) by bola za vyvlastnené
nehnuteľnosti (pokiaľ by došlo k platnému vyvlastneniu vo vzťahu k právnym predchodcom žalovanej)
priznaná náhrada, či už vo forme náhradného pozemku, alebo peňažná náhrada. Aj v kontexte suvedenou skutočnosťou je potrebné mať za to, že k platnému vyvlastneniu sporných nehnuteľností vo
vlastníctve vtedy právnych predchodcov žalovanej platne nedošlo, pretože pokiaľ by došlo k platnému
vyvlastneniu, príslušný orgán by musel rozhodnúť o poskytnutí náhrady za vyvlastnenie, čo žalobca v

konaní tiež nepreukázal.

25. Záver tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho súdu o tom, že právni predchodcovia žalovanej na
základe vyvlastňovacích rozhodnutí nestratili vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, potvrdzuje
aj vyjadrenie Fondu národného majetku SR zo dňa 24. 09. 2010 (č. l. 409 spisu), v ktorom sa uvádza,

že preskúmaním majetkovo-právnej dokumentácie privatizačného projektu podniku JCP, š. p. Štúrovo
bolo zistené, že v špecifikácii privatizovaných nehnuteľností, ako aj z geometrického plánu zo dňa
27. 12. 1998 vyplýva, ktoré parcely boli vytvorené z PKN vložiek a ktoré boli vyvlastnené na základe
vyvlastňovacíchrozhodnutí,pričompoukazujenato,ževcitovanomgeometrickompláneniesúuvedené
PKN parcely č. 1601/2, 1602/2 a 1600/2 nachádzajúce sa v kat. úz. R., pričom Fond národného majetku
SR má za preukázané, že do majetku ním založenej spoločnosti JCP, a. s. so sídlom v Štúrove boli

vložené nehnuteľnosti, ktoré z hľadiska PKN parciel nepozostávali z parc. č. 1601/2, 1602/2 a 1600/2.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že sporné nehnuteľnosti,
ku ktorým určenia vlastníckeho práva sa žalobca podanou žalobou domáha, sa nikdy nestali predmetom
vyvlastňovacieho konania, štát sa nestal vlastníkom týchto nehnuteľností a žalovaná, resp. jej právni

predchodcovia preto nestratili vlastnícke právo k uvedeným pozemkom.

26. Žalobca v priebehu konania, najmä vo svojom podaní zo dňa 19. 12. 2014, ako aj v ďalších
nasledujúcich, tvrdil, že v prípade nehnuteľností, ktorých určenia vlastníckeho práva sa domáha,
boli splnené aj predpoklady vydržania. Jeho právny predchodca, ako aj samotný žalobca boli s

prihliadnutímnavšetkyokolnostioprávnenýmiadobromyseľnýmidržiteľmiaoexistenciiinýchvlastníkov
nehnuteľností sa dozvedeli až v roku 2004. Skutočnosť, že sa nepresvedčil o tom, či vo verejnej knihe
(kataster nehnuteľností) je vedený ako zapísaný vlastník predmetných nehnuteľností niekto iný, mu
nemôže byť dané na vrub, pretože ide o ospravedlniteľný omyl, ktorý nevylučuje oprávnenosť držby.

27. Vydržanie v právnej praxi a teórii je považované za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia
práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok (týkajúcich sa
držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) priznávajú právne účinky aj len domnelému právu
vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto právo bolo
vykonávané po stanovenú dobu nerušene, nepretržite a v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé.

Pokiaľ teda súd dôjde k záveru, že v konkrétnej veci sa má uplatniť ako nadobúdací titul vlastníctva
vydržanie, je jeho povinnosťou komplexne skúmať splnenie podmienok vydržania. Základnými
podmienkami vydržania ako spôsobu pôvodného (neodôvodneného) nadobudnutia vlastníckeho alebo
iného práva, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa vo všeobecnosti
sú: a/ oprávnená držba, b/ plynutie zákonom určenej vydržacej doby, c/ spôsobilý predmet

vydržania. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne. Ak z nich
nie je splnená čo len jedna, nedochádza k vydržaniu.

Zadržiteľasapovažuje(fyzickáajprávnickáosoba),ktoráfaktickyvecovláda.Prioprávnenejdržbemusí
ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa naklásť s vecou ako so svojou. Dobrá viera,

ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám osebe nemôže
byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne a že si
neprisvojil cudziu vec, sa navonok prejavuje jeho konkrétnych správaním, a to už môže byť predmetom
dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere, alebo nie, treba vždy hodnotiť
objektívne,anieibazosubjektívnehohľadiskasaméhoúčastníkaavždytrebabraťdoúvahy,čidržiteľpri

bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého
požadovať nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec
(právo)patrí.Dobrávieravznikávokamžiku,kedysadržiteľzoznámilsoskutočnosťami,ktoréobjektívne
museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom nepatrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ
bol aj naďalej (subjektívne) v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za

ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva.

Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t. j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so
zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Samotná detencia k vydržaniu nepostačuje.Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne. Ak dôjde
k sporu, nestačí preto zamerať dokazovanie len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa.

28. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že vyvlastňovacie rozhodnutia a celé
vyvlastňovacie konanie vo vzťahu k právnym predchodcom žalovanej boli postihnuté takými formálnymi,
ako aj vecnými chybami, navyše, s právnymi predchodcami žalovanej sa nekonalo ako s účastníkmi
konania v správnom konaní, rozhodnutia im neboli doručené, preto niet pochýb o tom, že na základe
v konaní predložených vyvlastňovacích rozhodnutí právni predchodcovia žalovanej nestratili vlastnícke

právo k predmetným pozemkom. Navyše, nehnuteľnosti zapísané v PK vl. č. 636 pre kat. úz. R. sa nikdy
nestali predmetom vyvlastňovacieho konania. Aj keď žalobca mal za to, že v uvedených rozhodnutiach
došlo iba k formálnym chybám v písaní, je potrebné prijať jednoznačný záver, že s odstupom niekoľkých
desaťročí nie je možné už konvalidovať a naprávať akékoľvek pochybenia orgánu, ktorý rozhodoval o
vyvlastnení nehnuteľností. Keďže sporné pozemky sa nikdy nestali vlastníctvom štátu, nikdy sa potom
objektívne nemohli stať ani predmetom vlastníctva žalobcu. Aj keď odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej

inštancie, dospel k záveru, že žalobca je univerzálnym nástupcom po bývalých JCP, n. p., vychádzajúc
z privatizačného projektu, ako aj zo súpisu o odovzdaní vecí zahrnutých do privatizovaného majetku,
je zrejmé, že majetok, ktorý prešiel z bývalých JCP, n. p. na JCP, a. s. nikdy nezahŕňal nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom tohto konania. Uvedená skutočnosť je nesporná aj z vyjadrenia Fondu národného
majetku SR, ktorý odvolací súd spomína v inom bode tohto rozhodnutia. Z uvedeného je potom potrebné

dospieť k záveru, že na základe neúčinného vyvlastňovacieho konania a rozhodnutia nemohlo dôjsť ani
k prechodu vlastníctva na organizáciu, v prospech ktorej mala byť nehnuteľnosť vyvlastnená, a to bez
ohľadu na to, či takýto nadobúdateľ bol alebo nebol dobromyseľný.

O tom, že predmetné pozemky neboli súčasťou privatizovaného majetku a nikdy neprešli na štát, ani

na spoločnosť žalobcu, svedčí samotný obsah privatizačného projektu, Preberací protokol, ako aj prípis
Fondu národného majetku SR zo dňa 24. 09. 2010, v ktorom je konštatované, že do majetku Fondom
národného majetku SR založenej spoločnosti JCP, a. s. so sídlom v Štúrove boli vložené nehnuteľnosti,
ktoré z hľadiska pozemno-knižných parciel nepozostávali z parc. č. 1601/2, 1602/2 a 1600/2.

V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že žalobca začal tvrdiť (napriek tomu,
že konanie prebieha od roku 2009) až v podaní zo dňa 19. 12. 2014, že vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam nadobudol vydržaním vlastníckeho práva. O spochybnení jeho dobrej viery svedčí
aj rozsiahla korešpondencia a rokovania o usporiadaní vlastníckych vzťahov, ako aj predložený návrh
kúpnych zmlúv (v rokoch 2004 až 2007, č. l. 924). Ďalej o tom, že žalobca nepopieral vlastnícke právo

právnych predchodcov žalovanej, svedčí aj korešpondencia zo dňa 16. 01. 2008. Navyše, v konaní bola
predložená aj nájomná zmluva zo dňa 07. 09. 2004, ktorou žalobca ako nájomca uzatvoril so Štátnym
pozemkovýmfondomSRnájomnúzmluvu,ktorásavzťahovalaajnapredmetnépozemkyvPKvl.č.636.
Podstatnou pre vyhodnotenie dobrej viery žalobcu však podľa názoru odvolacieho súdu je tá skutočnosť,
že u žalobcu absentuje právny titul, od ktorého by si odvodzoval dobrú vieru (pričom takýto právny titul

neexistoval ani u jeho právneho predchodcu), pričom aj vzhľadom na okolnosti prípadu (nehnuteľnosti
neboli zahrnuté do privatizovaného majetku), ako aj pri bežnej (normálnej) opatrnosti, žalobca musel
vedieť,ževlastníkmispornýchnehnuteľnostísúprávnipredchodcoviažalovanej,resp.žalobkyňa.Tomu,
že žalobca rešpektoval vlastnícke právo žalovanej, svedčí i tá skutočnosť, že ako nájomca uzatváral
nájomnú zmluvu na predmetné pozemky a robil kroky smerujúce k usporiadaniu vlastníckeho práva k

predmetným nehnuteľnostiam vo vzťahu k žalovanej.

29. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie NS SR 5Cdo 107/2008 zo dňa 24. 03. 2010,
v zmysle záverov ktorého vyplýva, že pokiaľ štátny orgán pochybil a postupoval v rozpore s právnymi
predpismi (t. j. protiprávne), umožnil, aby sa štát stal detentorom vecí, nie je možné o zásade, že v

pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka),
ani uvažovať (rozsudok NS ČR z 19. 05. 2004 sp. zn. 22Cdo 469/2004).

Vzhľadom k vyššie uvedenému, žalobca, ani jeho právny predchodca nesplnili pri vstupe do držby
základnú podmienku, ktorú inštitút vydržania ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva vyžaduje,

a to dobromyseľnosť. Túto nebolo možné vyvodzovať z právnych úkonov, ktorých účinky nikdy nenastali.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odsek 1 CSP
potvrdil, i keď sčasti z iných právnych dôvodov.30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 odsek 1 a § 255 odsek 1 CSP,
a vzhľadom na plný úspech žalovanej, jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100%, ktorú jej bude povinný zaplatiť neúspešný žalobca.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).