Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 24C/413/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409212398
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1409212398.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou, v právnej veci žalobcu: V..

A. J., K.. XX.XX.XXXX, O. J. XX, XXX XX O., zast.: Niku & partners, s. r. o., so sídlom Prokopa Veľkého
51, 811 04 Bratislava, proti žalovaným: X/ H.. V. J., K.. XX.XX.XXXX, O. B. XX, XXX XX O., zast.: Mgr.
Ing. Vladimír Haukvitz, advokát, so sídlom Lachova 11, 851 03 Bratislava, X/ H.. Š. U., K.. XX.XX.XXXX,
O. Q. XX, XXX XX O., o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že záväzok žalovaného v 1. rade voči žalovanému v 2. rade zo zmluvy o pôžičke zo dňa
20.12.2001,zozmluvyopôžičkezodňa09.08.2002azozmluvyopôžičkezodňa04.03.2004neexistuje.
II. Súd určuje, že právny úkon uznanie dlhu, urobený žalovaným v 1. rade dňa 18.12.2008, spísaný do

notárskej zápisnice č. K. XXX/XXXX K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX na notárskom úrade, notárom,
X.. Ľ. B., so sídlom K.. Q.. O. Č.. X, Bratislava, je neplatný.
III. Súd určuje, že súhlas udelený žalovaným v 1. rade z vykonateľnosťou notárskej zápisnice č. K. XXX/
XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX na notárskom úrade, notárom, X.. Ľ. B., W. W.Í. K.. Q.. O. Č..
X, Bratislava, v prípade nesplnenia svojho záväzku splatiť dlžnú sumu v lehote splatnosti do 22.12.2008
je neplatný.
IV. Súd žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18.11.2009, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.11.2009 domáhala, aby

súd určil, že právny úkon a to uznanie dlhu, vykonaný žalovaným v 1. rade dňa 18.12.2008 spísaný do
notárskej zápisnice K. XXX/XXXX K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX na Notárskom úrade X.. Ľ. B. je
neplatný. Zároveň požiadala, aby súd určil, že súhlas udelený žalovaným v 1. rade z vykonateľnosťou
notárskej zápisnice v prípade nesplnenia svojho záväzku splatiť dlžnú sumu v lehote splatnosti do
22.12.2008 je neplatný. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že je bývalou manželkou žalovaného
v 1. rade, pričom manželstvo uzatvorili dňa 07.07.1984. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.
zn. 8C/621/2004 zo dňa 07.04.2006 bolo manželstvo rozvedené. Žalobkyňa v žalobe poukázala, že

na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 25C/28/2008 je vedené konanie o určenie neplatnosti
právnych úkonov a to uznanie dlhu, urobený žalovaným v 1. rade do notárskej zápisnice č. K. XXX/
XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX zo dňa 22.10.2007, spísanej na Notárskom úrade notárkou
X.. R. E. je neplatný ako aj určenie, že súhlas udelený žalovaným v 1. rade v prípade nesplnenia si
svojho záväzku zo Zmluvy o pôžičke, najneskôr v lehote do 27.10.2007 s vykonateľnosťou predmetnej
notárskej zápisnice je neplatný.

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa 18.12.2008 sa žalovaný v 1. rade ako osoba povinná dostavili so
žalovaným v 2. rade ako osobou oprávnenou na Notársky úrad JUDr. Ľ. B., kde do notárskej zápisnice
č. K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX spísali vyhlásenie osoby povinnej o uznaní dlhu a
súhlas s vykonateľnosťou a exekúciou podľa § 41 ods. 2 Z. č. 233/95 Z. z. v platnom znení. Účastníci donotárskej zápisnice prehlásili, že žalovaný v 2. rade poskytol žalovanému v 1. rade pôžičku v celkovej
výške 1.500.000,- Sk ( 49.790,87 Eur) a to v nasledovných častiach: sumu vo výške 800.000,- Sk (26
555,13Eur)dňa20.12.2001z0,05%úrokomaslehotousplatnosti31.12.2002,pričomúrokzomeškania

bol dohodnutý vo výške 0,1% denne z nevrátenej sumy až do zaplatenia, sumu vo výške 400.000,-
Sk (13 277,56 Eur) dňa 09.08.2002 s 0,05% úrokom a s lehotou splatnosti 31.12.2002, pričom úrok z
omeškania bol dohodnutý vo výške 0,1% denne z nevrátenej sumy až do zaplatenia, a sumu 300.000,-
Sk (9.958,17 Eur) dňa 04.03.2004 z 0,05% úrokom a s lehotou splatnosti 31.12.2004, pričom úrok z
omeškania bol dohodnutý vo výške 0,1% denne z nevrátenej sumy až do zaplatenia. Žalovaný v 1. rade,

vyhlásil, že dlh čo do výšky i do dôvodu uznáva a zaviazal sa zaplatiť dlžnú sumu spolu s príslušenstvom
v lehote do 22.12.2008. Zároveň súhlasil, aby sa stala notárska zápisnica vykonateľným titulom pre
výkon rozhodnutia a súhlasil s jej vykonateľnosťou. Žalobkyňa uviedla, že predmetná notárska zápisnica
bola spísaná po zániku manželstva a žalovaný v 1. rade účelovo uznal a zriadil exekučný titul podľa jej
názoru k údajnému ale v skutočnosti neexistujúcemu záväzku, ktorý ml vzniknúť za trvania manželstva
žalobkyne so žalovaným v 1. rade. Majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebol

vyporiadaný dohodou ani rozsudkom súdu a k jeho vyporiadaniu došlo takzvanou fikciou vyporiadavania
podľa ust. § 149 ods. 4 OZ až dňa 08.07.2009. Žalovaný v 2. rade po uplynutí splatnosti uznaného dlhu
do notárskej zápisnice podal návrh na výkone exekúcie, ktorým bol poverený súdnym exekútor X.. Q. Z.,
na základe poverenia vydaného Okresným súdom Bratislava IV dňa 13.01.2009 a exekúcia je vedená
v konaní 15Er/4571/2008, Ex1566/2008. Žalobkyňa vyslovila domnienku, že záväzok žalovaného v 1.

rade voči žalovanému v 2. rade nikdy nevznikol, a preto ho nebolo možné platne uznať. Poukázala na
skutočnosť,žesožalovanýmv1.radežilausporiadanýmmanželskýmživotomdoseptembra2004,kedy
tento neočakávane opustil spoločnú domácnosť. Do uvedenej doby hospodárili spoločne a žalovaný
v 1. rade bol v rokoch 2001 - 2003 služobne vycestovaný v zahraničí, nakoľko pracoval v Nemecku.
Žalovaný v 1. rade po odchode spočiatku býval v dvojizbovom byte na Q. T.. B. O., z ktorého sa

z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov odsťahoval a presťahoval sa do záhradnej chatky na
Bratislavskom ,,AHOJI“ , kde prebýval dlhší čas. Žalovaný v 2. rade navštevoval občas žalobkyňu, keď
bola sama s deťmi a požiadal ju o finančnú výpomoc, nakoľko finančné prostriedky nemal, a preto ich
nemohol poskytnúť žalovanému v 1. rade. Žalobkyňa v žalobe ďalej namietala, že pôžička vo výške
1.500.000,- Sk, ktorá mala byť žalovanému v 1. rade poskytnutá za trvania manželstva nie je bežnou

vecou a ona sama nikdy žalovanému v 1. rade súhlas na uvedenú pôžičku nedala. Má zato, že žalovaný
v 1. rade iba zneužil žalovaného v 2. rade vo svoj prospech s cieľom scudziť celý majetok, patriaci do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa poukázala aj na úroky, ktoré boli medzi stranami
dohodnuté, nakoľko tieto sú v rozpore s ust. § 3 vyhlášky č. 87 roku 1995 Z. z., podľa ktorej v čase
údajnéhoposkytnutiapôžičkyúrokzomeškaniajedvojnásobokdiskontnejsadzbyurčenejNBS,platnejk

1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu. Od 18.11.2002 do 25.09.2003 bola diskontná sadzba NBS
6,50% p. a. a od 29.11.2004 do 28.02.2005 bola diskontná sadzba NBS 4,00% p. a., pričom žalovaní si
dojednali úrok z omeškania vo výške 36,5 % p. a., čo je v rozpore s ustanovením zákona.

3.Súdvovecinariadilpojednávanienadeň25.03.2011.Právnazástupkyňažalobkyneprednieslažalobu

a uviedla, že žalovaný v 1. rade od r. 2004, teda ešte v čase manželstva so žalobkyňou scudzil všetok
svoj výlučný majetok a previedol ho na svoju matku darom. Vo veci v prvom stupni rozhodol Okresný
súd Bratislava IV v konaní sp. zn. 25C 28/2008. Zároveň uviedla, že žalovaný v 2. rade je bratom
matky žalovaného v 1. rade, pričom bol to skôr on, ktorý si chodil požičiavať peniaze od žalobkyne a
žalovaného v1. rade v čase ich manželstva. Žalobkyňa má zato, že uznanie dlhov do notárskej zápisnice

je vymysleným právnym úkonom, a že dlhy, ktoré mali vzniknúť ešte v rokoch 2001, 2002 a 2004
vôbec nevznikli, a že takýto právny úkon je absolútne neplatný, v rozpore s dobrými mravmi, pretože
žalovaný v 1. rade uznal dlh, ktorý vznikol pred 7 rokmi, v čase, kedy majetok patril do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Toto po rozvode manželstva nie je vysporiadané a za situácie, keď žalovaný
v 1. rade nemá výlučný majetok a teda bezpodielové spoluvlastníctvo so žalobkyňou nevyporiadal ani

dohodou ani podaním žaloby na súde, je v rozpore so všeobecne uznávanými zásadami v právnom
styku. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobkyňa preukazuje tým, že vo veci prebieha
exekúcia; síce je povolený odklad, ale jej predmetom je postih nehnuteľnosti, ktorá bola v čase začatia
exekúcie v BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade, ale po uplynutí troch rokov od právoplatného rozvodu
je zapísaná na LV v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v 1. rade a keďže na túto

nehnuteľnosťbolozriadenépočasexekúcieexekučnézáložnéprávo,exekútorprivýkoneexekúciebude
scudzovať predaj nehnuteľnosti na dražbe celú nehnuteľnosť, a nie iba jej jednu polovicu povinného.
Týmto žalobkyňa odôvodnila svoje neisté právne postavenie a to, že jej vlastnícke práva sú ohrozené.4. Žalobkyňa k veci vypovedala, že do roku 2004 žili so žalovaným v 1. rade ako manželia usporiadaným
nadštandardným manželským životom. Mali otvorenú komunikáciu, preto nepripustila, že by jej žalovaný
v 1. rade v tom čase nepovedal, že si požičal od svojho strýka taký vysoký obnos peňazí. To, že mali

fungujúce manželstvo dokazuje aj tá skutočnosť, že im jej bývalá svokra poskytla peniaze na zakúpenie
rodinného domu v Lamači. Bolo to myslené tak, že budú mať jeden dom, v ktorom matka žalovaného
v 1. rade dožije s nimi a spolu s vnúčatami budú bývať v jednom dome. Všetko sa zmenilo, až keď
sa žalovaný v 1. rade rozhodol zo dňa na deň založiť si novú rodinu. S financiami to bolo tak, že
žalovaný v1. rade podnikal, ale nebolo to úspešné a väčšinu peňazí do ich domácnosti im poskytovala

rodina žalobkyne. Uviedla, že žalovaný v 2. rade je majetný v tom zmysle, že má veľa nehnuteľností
ale na ich udržiavanie potreboval peniaze a tie si zo zárobku stavebného inžiniera zamestnaného v
Elektrovode nemohol dovoliť. Aj keď mal oficiálne bydlisko na Q.R. T.., často prespával na chate v
rekreačnej oblasti ,,AHOJI“ a mal úmysel tento byt prenajímať. K notárskym zápisniciam uviedla, že sa
jej zdá nelogické to, že ak si žalovaný mal požičať peniaze ešte v rokoch 2001 a 2004, prečo neuznal
tento svoj záväzok už v notárskej zápisnici z roku 2007, kedy uznal svoj dlh voči svojej matke a prečo

tento dlh uznal voči žalovanému v 2. rade až v roku 2008. Dlh voči matke žalovaného v 1. rade vznikol
časovo neskôr, pričom bol písomne uznaný skôr.

5. Žalovaný v 2. rade vypovedal, že je stavebný inžinier, vlastní sedem nehnuteľností, ktoré majú vysokú
hodnotu, a preto nebol v situácii, aby si chodil požičiavať peniaze od žalobkyne a od žalovaného v 1.

rade. Ďalej uviedol, že ešte keď žalovaný v 1. rade študoval, nastúpil v Elektrovode ako štipendista,
aby mal nejaké prostriedky na štúdium a tým pádom mal zaistené aj trvalé miesto. Nie je pravda, že by
som mal v Elektrovode malý plat. Bola to svetová firma, bol sedemkrát služobne v zahraničí. S ruskými
odborníkmi pracoval rok v Etiópii. Zarábal doláre, nie koruny a teda mal dosť peňazí, ktoré mohol
požičať. Bol zabezpečený. Mesačný príjem mal brutto 40 000 - 50 000,- Sk. Žalovaný v 2. rade uviedol,

že sumu 800.000,- Sk požičal žalovanému v 1. rade v hotovosti, tieto nemal uložené na vkladnej knižke.
K pôžičke došlo tak, že žalovaný v 1.rade prišiel do bytu na O. XX, B. O., kde si peniaze prevzal. Totožne
to bolo aj s pôžičkami na sumu 400.000,- Sk a 300.000,- Sk. Vtedy tiež prišiel do bytu na O.K. a rovnakým
spôsobom mu ich požičal s tým, že ani sumu 400.000,- Sk ani 300.000,- Sk nemal na vkladnej knižke.
Na otázku, ako si dohodli vrátenie peňazí, žalovaný v 2. rade uviedol, že mu ich žalovaný v1. rade a

žalobkyňa mali vrátiť keď budú mať. Bolo to v čase, keď manželstvo fungovalo dobre. Mal pocit, že
požičiava aj žalobkyni. Vrátenie peňazí urgoval telefonicky, hneď potom, čo poskytol žalovanému v1.
radeposlednúpôžičkuvroku2004.Neskôrhourgovalajosobnevroku2005.StretlisavkaviarniGrandv
centre mesta. Uviedol, že žalobkyňu nevyzýval na vrátenie peňazí, lebo v tom čase už boli v rozvodovom
konaní a už vtedy neboli v takom kontakte. Spísanie notárskej zápisnice navrhol on, konkrétne chcel,

aby sa nehnuteľnosť predala, výťažok z predaja šiel jemu a zvyšok nech si oni rozdelia. Notára vybral
žalovaný v 2. rade a on zároveň navrhol lehotu splatnosti, lebo mal som záujem na rýchlom splatení.
Žalovaný v 1. rade musel so všetkým súhlasiť, pretože nemal inú možnosť. Návrh na vykonanie exekúcie
napísal žalovaný v 2. rade, a návrh na výkon exekúcie písal pán Z. (súdny exekútor) s tým, že podanie
spravil on. Ďalej nevedel uviesť, prečo tri písomné zmluvy o pôžičke nie sú súčasťou notárskej zápisnice,

notárovi boli predložené.

6. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 15.04.2011. Právny zástupca žalovaného v1. rade uviedol,
že žalobu neuznáva a žiadal ju zamietnuť nakoľko spochybnil aktívnu legitimáciu žalobkyne, ktoré
prekludovalo po 3 rokoch - 08.07.2009. Žalobkyňa ničím nezdôvodnila prečo nepodala návrh na

vyporiadanie BSM na súde ani to, prečo nepodala návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Ďalej uviedol, že žalobkyňa na požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem,
pretože výkonom exekúcie práva žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky nemôžu byť poškodené
ani porušené a poukázal na ust. § 166 Exekučného poriadku. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla,
že v roku 2004 keď sa žalovaný v 1. rade rozhodol odísť od rodiny, previedol svoj výlučný majetok

na svoju matku. Problém s právoplatnosťou rozvodu manželstva bol v tom, že hoci toto manželstvo
bolo právoplatne rozvedené 08.07.2006, moment vyznačenia tejto skutočnosti na rozsudku nastal asi
o 1 rok neskôr. K námietke uviedla, že žalobkyňa nepodala návrh na vysporiadanie BSM pretože
sa snažila o vyporiadanie dohodou. Poukázala na ustanovenie § 37 ods. 2 Exekučného poriadku, v
ktorom sa uvádza, že ak exekučné konanie začalo v čase pred vysporiadaním BSM dohodou alebo

súdnym rozhodnutím a exekúcia postihuje veci patriace do BSM, tak sú obaja manželia účastníkmi
exekučného konania. Výsledok žalobkyňou napadnutej notárskej zápisnice by v prípade nepodania
žaloby bol ten, že celý výťažok z predaja nehnuteľnosti by bol vyplatený v danom prípade žalovanému v
1. rade ako povinnému potom, čo by bol uspokojený žalovaný v 2. rade ako oprávnený. Tiež poukázalana postup súdneho exekútora, ktorý vychádza z toho, že nakoľko bolo na nehnuteľnosť zriadené
exekučné záložné právo v čase existencie BSM, tento žalobkyni oznámil, že bude postupovať podľa
§ 169 Exekučného poriadku aj po uplynutí trojročnej lehoty po zániku BSM t. j., že bude postupovať

predajom nehnuteľnosti, aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti, teda aj proti žalobkyni.
Právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na to, že žalovaný v1. rade uznal záväzok až po ukončení
manželstva ale v čase keď existovala masa nevyporiadanej BSM, pričom uznal neexistujúci dlh a využil
ustanovenie § 147 OZ. Žalobkyňa v tomto konaní ani nežaluje neplatnosť právnych úkonov, pretože
by nebol daný jej súhlas na uzatvorenie týchto úkonov, nakoľko k uznaniu dlhu došlo až po rozvode

manželstva. Ale vzhľadom na existujúce okolnosti prípadu, t.j. že k pôžičkám malo dôjsť ešte 7 rokov
pred uznaním dlhu, vzhľadom na dohodnutú krátku splatnosť dlhu a iné, tvrdím, že takéto právne úkony
nemôžu požívať právnu ochranu, sú v rozpore s § 3 OZ, resp. sú neplatné podľa § 39 OZ, teda že ide
o absolútne neplatné právne úkony.

7. Žalovaný v 1. rade vypovedal, že k uzatvoreniu pôžičiek došlo tak, ako to bolo opísané a peniaze

reálne prevzal. Neskôr došlo medzi ním a žalobkyňou k určitým problémom, zlyhávala komunikácia,
nakoľko žalovaný v 2. rade sa cítil byť ohrozený tým, že mu peniaze nebudú vrátené, tak sa spísal
právny úkon uznania dlhu v roku 2008. Ďalej uviedol, že pôžičky uzatvárali v písomnej podobe, sú to
tie, ktoré predložil žalovaný v 2. rade, no tieto napriek výpovedi žalovaného v 2. rade, ktorý uviedol, že
ich podpisy boli notársky overené v skutočnosti neboli, vo forme notárskej zápisnice sa spisovalo iba

uznanie dlhu 18.12.2008. Peniaze z pôžičky boli použité na čiastočnú rekonštrukciu chaty vo B. O., na
rekonštrukciu domu v Lamači, ktorý bol nadobudnutý v roku 2001, konkrétne úpravu interiéru starej časti
domu, spevnenie krovu apod. Nakoľko bola žalobkyňa na materskej dovolenke potreboval peniaze na
zabezpečenie rodiny. Na otázku, pre aký dôvod uznal dlh voči žalovanému v 2. rade neskôr, hoci on mu
požičal peniaze skôr ako jeho matka, lebo dlh voči matke uznal skôr, uviedol, že to bolo preto, že jeho

matke by hrozilo, že príde o strechu nad hlavou, pokiaľ by nesplnil záväzok voči žalovanému v 2. rade.
Uviedol, že o pôžičkách žalobkyňu informoval.

8. Dňa 29.09.2011 sa uskutočnilo pojednávanie a žalovaný v 1. rade vypovedal k okolnostiam prevzatia
peňazí, ktoré mu boli poskytnuté titulom pôžičiek od žalovaného v 2. rade. Uviedol, že to bolo v byte

na O.K. T.. B. O. pred 10 rokmi a viac k veci nevie uviesť. Od bytu mal kľúče, chodil tam prespávať a
nevedel komu patril byt. Peniaze dostal v hotovosti a pri spisovaní zmlúv boli obaja, pričom zmluvy písal
on sám rukou. Originály Zmlúv o pôžičke zostali u žalovaného v 2. rade. K okolnostiam, za akých bola
spísaná notárska zápisnica uviedol, že nakoľko bol žalovaným v 2. rade vyzvaný na zaplatenie dlhu a
nebol schopný to zaplatiť a má slušnú výchovu uvedomoval si, že žalovaný v 2. rade si potrebuje financie

nejako zabezpečiť, preto to vyriešili takýmto spôsobom. Spísať notársku zápisnicu navrhol žalovaný v
2. rade, ale kto vybral notára si žalovaný v 1. rade už nepamätá. Žalovaný v 2. rade priniesol k notárovi
originály zmlúv o pôžičiek a preto on originály nemá, nakoľko je rodina so žalovaným v 2. rade stačila
mu iba ich kópia. Žalovaný v 1. rade na otázku prečo sa zaviazal všetky tri dlhy so Zmlúv o pôžičiek
splatiť do štyroch dní s takým nevýhodným úrokom keď nemal finančné prostriedky, tento uviedol, že

nemal inú možnosť a bol to nútený urobiť. Považoval to za správne. Finančné prostriedky nemohol
vrátiť žalovanému v 2. rade v pôvodnej dobe splatnosti, nakoľko mali v tom období nedobrú rodinnú a
finančnú situáciu, ktorá súvisela s jeho firmou. Žalovaný v 2. rade vypovedal, že si nepamätá kedy mu
mal jeho synovec - žalovaný v 1. rade vrátiť peniaze z pôžičiek, nakoľko má iné starosti v živote. Ďalej
uviedol, že spísať notársku zápisnicu mu poradil pán Z., ktorý prevzal tento prípad, aby sa vec vyriešila.

Ďalej uviedol, že nevyzval žalobkyňu na vrátenie peňazí, nesledoval vzťah žalovaného v 1. rade s ňou
a poprel, že by mu žalobkyňa požičiaval niekedy peniaze. Napriek tomu, že vo svojej predchádzajúcej
výpovedi túto skutočnosť priznal.

9. Žalovaný v 1. rade písomným podaním zo dňa 14.06.2013 doručeným súdu dňa 17.06.2013

požiadal, aby súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom
Bratislava I pod sp. zn. 20C/12/2013, nakoľko sa v predmetnom konaní rieši otázka, od ktorej je závislé
rozhodnutie konajúceho súdu v konaní 24C/413/2009. Okresný súd Bratislava IV Uznesením sp .zn.
24C/413/2009-185 zo dňa 21.06.2013 návrh žalovaného v 1. rade na prerušenie konania zamietol. VO či
predmetnému uzneseniu podal žalovaný v 1. rade dňa 12.09.2013 odvolanie a krajský súd v Bratislave

uznesením sp. zn. 4Co/508/2013-202 zo dňa 29.06.2016 potvrdil uznesenie súdu 1. stupňa.

10. Následne súd nariadil termín pojednávania na deň 13.10.2016, na ktorom právna zástupkyňa
žalobkyne uviedla, že sa pridržiava žalobného návrhu, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený 18.11.2009.Nároku sa žalobkyňa domáha na tom právnom a skutkovom základe, že žalovaný v 1. rade uznal voči
žalovanému v 2. rade dlh vo výške 1.500.000,- Sk, ktoré mal žalovaný v 1. rade prijať od žalovaného
v 2. rade titulom pôžičiek, postupne poskytnutých od roku 2001 až do roku 2004 v troch čiastkach vo

výške 800.000,- Sk, 400.000 ,- Sk, a 300.000,- Sk. Pôžička mala byť poskytnutá za trvania manželstva
žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Vzhľadom na konsolidované vzťahy v manželstve medzi žalobkyňou
a žalovaným v 1. rade v čase, kedy mali byť pôžičky poskytnuté, žalobkyňa vylučuje fakt, že by jej
to žalovaný v 1. rade nepovedal. K takýmto úkonom neposkytla súhlas. Žalovaný v 1. rade opustil
rodinu, podal návrh na rozvod manželstva a následne žalovaný v 1. rade uznal do notárskej zápisnice

voči žalovanému v 2. rade dlh, ktorý bol v tom čase už premlčaný. Keďže žalovaný v 1. rade tento
úkon urobil do notárskej zápisnice, ktorá bola vyhotovená ako exekučný titul, v rámci ktorého súhlasil
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice s tým, že budú postihnuté aj veci patriace do BSM učinil úkon,
ktorý zasiahol aj do spoločných majetkových sfér oboch manželov bez súhlasu druhého manžela.
Takýto úkon nie je bežnou vecou a preto nemôže požívať právnu ochranu. Týmto spôsobom sa snažil
žalovaný v 1.rade získať z majetku patriaceho do BSM prostredníctvom obídenia zákona vyššiu časť

hodnoty, ako mu prislúcha v zmysle zásad podľa § 150 OZ. Poukázala na skutočnosť, že z výpovedí
žalovaného v 1. aj v 2. rade nevyplynulo, akým spôsobom boli pôžičky poskytnuté a za akých okolností.
Za najdôležitejší fakt žalobkyňa považuje skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný v
2. rade, ktorý je v postavení veriteľa voči žalovanému v 1. rade v rozhodnom období nedisponoval
čiastkou, resp. čiastkami vo výške istín jednotlivých pôžičiek, keďže dopytom na jeho zamestnávateľa

bolozistené,žepríjem,ktorýdosahovalvtomčasežalovanýv2.radenemoholpostačovaťnavytvorenie
úspor vo výške poskytnutých pôžičiek. Keď žalovaný v 2. rade tvrdí, že bol v tom čase majetný, na
základe vykonaného dokazovania je možno ustáliť, že toto tvrdenie nebolo preukázané, pretože všetky
nehnuteľnosti, ktoré žalovaný v 2. rade vlastní, nadobudol na základe dedenia až po uplynutí obdobia,
v ktorom mal pôžičky žalovanému v 1. rade poskytnúť. Ďalej uviedla, že bolo preukázané, že žalovaný

nehnuteľnosti nadobudol až v období rokoch 2009 - 2011. Žalovaný v 2. rade v rozhodnom období nebol
ani vlastníkom bytu, ktorý by užíval a žil v záhradnej chate v záhradkárskej osade. Žalobkyňa má za to,
že tieto úkony sú fiktívne a záväzok žalovaného v 1. rade voči žalovanému v 2. rade neexistuje a tento
nevznikol. Napriek okolnosti, že medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade bolo medzičasom vyporiadané
BSM fikciou v súlade s ust. § 149 ods. 4, vzhľadom na ust. § 37 ods. 2 Exekučného poriadku a súčasne

v dôsledku zastavenia konania pred Okresným súdom Bratislava I je naďalej exekuovaný celý rodinný
dom v podiele 1/1 v exekučnom konaní vedenom na návrh žalovaného v 2. rade, napriek tomu, že
exekúcia je toho času odložená, resp. bol povolený odklad exekúcie. Právna zástupkyňa upozornila
na skutočnosť, že sám žalovaný v 2. rade vo svojom prednese potvrdil, že celé toto konanie robil
v spolupráci so samotným exekútorom, ktorý mu vypracoval návrh na začatie exekučného konania.

Právny zástupca žalovaného v1. rade uviedol v čase podania návrhu neexistoval naliehavý právny
záujem podania žalobkyne, takisto neexistuje dôvod, ktorý uvádza žalobkyňa, že boli poškodené jej
spoluvlastnícke práva k nehnuteľnosti, keďže Exekučný poriadok diferencuje predaj nehnuteľnosti ako
celku, ktorého vlastníkom je žalobkyňa. Nie je možné exekúciou poskytnúť celú nehnuteľnosť, ale len
časť, ktorá patrí povinnému - žalovanému v 1.rade.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: žaloba zo dňa 18.11.20009, doručená
tunajšiemu súdu dňa 18.11.2009, dražobná vyhláška Ex 1566/2008, zo dňa 05.11.2009, rozsudok
OkresnéhosúduBratislavaIVč.k.25C/28/2008-107zodňa26.10.2009,zápisnicaopojednávanízodňa
11.10.2010, zápisnica o pojednávaní zo dňa 25.11.2010, zápisnica o pojednávaní zo dňa 28.02.2011,

nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 26/2010-26 zo dňa 08.12.2010, dohoda o pôžičke
zo dňa 20.12.2001, dohoda o pôžičke zo dňa 09.08.2002, dohoda o pôžičke zo dňa 04.03.2004,
zápisnica o pojednávaní zo dňa 25.03.2011, zápisnica o pojednávaní zo dňa 15.04.2011, potvrdenie
od zamestnávateľa spoločnosti SAG Elektrovod, a. s., zo dňa 10.05.2011 o priemernom zárobku
žalovaného v 2. Rade za roky 2000 a 2001, zápisnica o pojednávaní zo dňa 26.05.2011, Uznesenie

Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er/4571/2008-39 zo dňa 22.10.2010, ktorým súd povolil odklad
exekúcie až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 24C/413/2009,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.12.2010, čestné vyhlásenie žalovaného v 2. Rade zo dňa 21.09.2011,
výpis z LV č. X, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č..
XXXX - Č.. XXXX U. Č.. X., zápisnica o pojednávaní zo dňa 29.09.2011, zápisnica o pojednávaní

zo dňa 26.04.2013, návrh na prerušenie konania doručený súdu 17.06.2013, zápisnica o pojednávaní
zo dňa 21.06.2013, Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 24C/413/2009-185 zo dňa
21.06.2013 o zamietnutí návrhu žalovaného v 1. rade na prerušenie konania, Odvolanie voči uzneseniu
sp. zn. 24C/413/2009-185 zo dňa 21.06.2013, doručené súdu 12.09.2013, Uznesenie Krajského súduv Bratislave sp. z. 4Co/508/2013-202 zo dňa 29.04.2016, zápisnica o pojednávaní zo dňa 13.10.2016,
zápisnica o pojednávaní zo dňa 30.05.2017, výsluchom žalobkyne, žalovaného v 1. rade a žalovaného
v 2. rade. Súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich

vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a obsah súdneho spisu,
ustálil nasledovný skutkový stav:

12. Žalobkyňa a žalovaný v 1. rade boli manželmi, pričom manželstvo uzatvorili dňa 07.07.1984. Na
návrh žalovaného v 1. rade zo dňa 16.9.2004 sa viedlo rozvodové konanie, pričom proti rozsudku podala

navrhovateľka odvolanie, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 3Co/327/2006 na Krajskom súde v Bratislave , z
dôvodu späťvzatia odvolania došlo k zastaveniu odvolacieho konania a rozsudok o rozvode nadobudol
právoplatnosť 08.07.2006, pričom právoplatnosť bola na rozsudku vyznačená dňa 11.03.2008.

13. Dňa 18.12.2008 sa žalovaný v 1. rade ako osoba povinná dostavil so žalovaným v 2. rade ako
osobouoprávnenou naNotárskomúradX..Ľ.B.,kdedonotárskejzápisniceč.K.XXX/XXXX,K.XXXXX/

XXXX, K. XXXXX/XXXX spísali vyhlásenie osoby povinnej o uznaní dlhu a súhlas s vykonateľnosťou a
exekúcioupodľa§41ods.2Z.č.233/95Z.z.vplatnomznení.Účastnícidonotárskejzápisniceprehlásili,
že žalovaný v 2. rade poskytol žalovanému v 1. rade pôžičku v celkovej výške 1.500.000,- Sk ( 49.790,87
Eur) a to v nasledovných častiach: sumu vo výške 800.000,- Sk (26.555,13 Eur) dňa 20.12.2001 z 0,05%
úrokom a s lehotou splatnosti 31.12.2002, pričom úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 0,1% denne

z nevrátenej sumy až do zaplatenia, sumu vo výške 400.000,- Sk (13.277,56 Eur) dňa 09.08.2002 s
0,05% úrokom a s lehotou splatnosti 31.12.2002, pričom úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške
0,1% denne z nevrátenej sumy až do zaplatenia, a sumu 300.000,- Sk (9.958,17 Eur) dňa 04.03.2004
z 0,05% úrokom a s lehotou splatnosti 31.12.2004, pričom úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške
0,1% denne z nevrátenej sumy až do zaplatenia. Žalovaný v 1. rade, vyhlásil, že dlh čo do výšky i

do dôvodu uznáva a zaviazal sa zaplatiť dlžnú sumu spolu s príslušenstvom v lehote do 22.12.2008.
Zároveň súhlasil, aby sa stala notárska zápisnica vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia a súhlasil
s jej vykonateľnosťou. Notárska zápisnica bola spísaná po zániku manželstva. Majetok patriaci do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebol vyporiadaný dohodou ani rozsudkom súdu a k jeho
vyporiadaniu došlo takzvanou fikciou vyporiadavania podľa ust. § 149 ods. 4 OZ až dňa 08.07.2009.

Žalovaný v 2. rade po uplynutí splatnosti uznaného dlhu do notárskej zápisnice podal návrh na výkone
exekúcie, ktorým bol poverený súdnym exekútor X.. Q. Z., na základe poverenia vydaného Okresným
súdom Bratislava IV dňa 13.01.2009 a exekúcia je vedená v konaní 15Er 4571/2008, Ex1566/2008.
Uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er/4571/2008-39 zo dňa 22.10.2010 súd povolil
odklad exekúcie až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.

24C/413/2009. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2010.

14. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd p r á v n e u z a t v á r a:

15. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 60/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon

práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

16. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 145 ods. l OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný.

18. Podľa § 147 ods. l OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov ktorá vznikla za trvania

manželstva môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

19. Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,

len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

20. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tomnaliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu.

21. V danom konaní bolo nevyhnutné vyriešiť pred samotným posúdením neplatnosti právnych úkonov
žalovaného v 1. rade a existencie záväzku žalovaného v 1. rade voči žalovanému v 2. rade zo zmlúv o
pôžičke, či žalobkyňa má na určovacej žalobe, ktorou sa domáha určenia neplatnosti vyššie uvedených
právnych úkonov a určenia neexistencie záväzku žalovaného v 1. rade voči žalovanému v 2. rade,
naliehavýprávnyzáujemvzmysleúst.§137písm.c)CSP.Žalobkyňapreukázalaexistenciunaliehavého

právneho záujmu v návrhu tým, že vo veci prebieha exekúcia ktorej odklad bol síce povolený, a
to Uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er/4571/2008-39 zo dňa 22.10.2010 až do
právoplatnéhorozhodnutiavovecivedenejnatunajšomsúdepodsp.zn.24C/413/2009atotouznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2010, ale jej predmetom je postih nehnuteľnosti, ktorá bola v
čase začatia exekúcie v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v 1. rade, ale po
uplynutí 3 rokov od právoplatného rozvodu je zapísaná na LV v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne

a žalovaného v 1. rade a keďže na túto nehnuteľnosť bolo zriadené počas exekúcie exekučné záložné
právo, exekútor pri výkone exekúcie bude scudzovať predaj nehnuteľnosti na dražbe celú nehnuteľnosť,
a nie iba jej jednu polovicu povinného. Týmto žalobkyňa odôvodnila svoje neisté právne postavenie a
to, že jej vlastnícke práva sú ohrozené.

22. Je nesporné, že na základe vyhlásenia žalovaného v 1. rade urobeného do notárskej zápisnice č.
K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX dňa 18.12.2008 na Notárskom úrade X.. Ľ. B., kde
uviedol, že dlh čo do výšky i do dôvodu uznáva a zaviazal sa zaplatiť dlžnú sumu v celkovej výške
1.500.000,- Sk (49.790,87 Eur) a jeho súhlasu s vykonateľnosťou s tým, aby v prípade nesplnenia svojho
záväzku vyplývajúceho z poskytnutia hotovostnej pôžičky v celkovej výške 1.500.000,- Sk (49.790,87

Eur) sa uvedená notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák.
č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to na všetok jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok,
a preto je daný právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti právnych úkonov, nakoľko žalobkyňa,
je účastníčkou exekučného konania, nakoľko exekúciou sú postihnuté veci v BSM, pretože do začatia
exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, ani súdnym rozhodnutím.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade uzatvoril so žalovaným
v 2. rade Zmluvu o pôžičke zo dňa 20.12.2001 na sumu vo výške 800.000,- Sk (26.555,13 Eur) s
0,05% úrokom a s lehotou splatnosti 31.12.2002, pričom úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške
0,1% denne z nevrátenej sumy až do zaplatenia, Zmluvu o pôžičke zo dňa 09.02.2002 na sumu vo

výške 400.000,- Sk (13.277,56 Eur) s 0,05% úrokom a s lehotou splatnosti 31.12.2002, pričom úrok
z omeškania bol dohodnutý vo výške 0,1% denne z nevrátenej sumy až do zaplatenia a Zmluvu o
pôžičke zo dňa 04.03.2004 na sumu 300.000,- Sk (9.958,17 Eur) s 0,05% úrokom a s lehotou splatnosti
31.12.2004, pričom úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 0,1% denne z nevrátenej sumy až do
zaplatenia. Následne dňa 18.12.2008 sa žalovaný v 1. rade ako osoba povinná dostavil so žalovaným v

2. rade ako osobou oprávnenou na Notársky úrad X.. Ľ. B., kde do notárskej zápisnice č. K., K. XXXXX/
XXXX, K. XXXXX/XXXX spísali vyhlásenie osoby povinnej o uznaní dlhu a súhlas s vykonateľnosťou a
exekúciou podľa § 41 ods. 2 Z. č. 233/95 Z .z. v platnom znení. Z vykonaného dokazovania výsluchu
strán sporu dospel súd k záveru, že záväzok medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade nevznikol,
pretože nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaný v 2. rade takúto sumu žalovanému v 1. rade

mohol požičať. Žalovaný v 2. rade súce na pojednávaní dňa 25.03.2011 uviedol, že pracoval od
roku 1962 v Elektrovode, pričom to bola to svetová firma, bol 7-krát služobne v zahraničí. S ruskými
odborníkmi pracoval rok v Etiópii. Zarábal doláre, nie koruny, a teda mal dosť peňazí, ktoré mohol
požičať. Mesačný príjem mal podľa jeho vyjadrenia brutto 40.000 -50 000,- SK. V konaní bolo ale
preukázané, že žalovaný v 2.rade, ktorý je v postavení veriteľa voči žalovanému v 1.rade v rozhodnom

období nedisponoval čiastkou, resp. čiastkami vo výške istín jednotlivých pôžičiek, keďže dopytom na
jeho zamestnávateľa, ktorý doručil súdu dňa 16.05.2011 potvrdenie, že jeho priemerný zárobok za
roky 2000 a 2001 bol vo výške 18.853,- Sk mesačne a rozhodne nemohol postačovať na vytvorenie
úspor vo výške poskytnutých pôžičiek. Hoci žalovaný v 2.rade tvrdil, že bol v tom čase majetný, na
základe vykonaného dokazovania je možno ustáliť, že toto tvrdenie nebolo preukázané, pretože všetky

nehnuteľnosti, ktoré žalovaný v 2.rade vlastní, nadobudol na základe dedenia až po uplynutí obdobia,
v ktorom mal pôžičky žalovanému v 1.rade poskytnúť. Žalovaný nehnuteľnosti nadobudol až v období
r. 2009-2011. Žalovaný v 2.rade v rozhodnom období nebol ani vlastníkom bytu, ktorý by užíval a žil v
záhradnej chate v záhradkárskej osade. Nedôveryhodnosť výpovede žalovaného v 2. rade je zrejmá aj ztoho, že vo svojej výpovedi uviedol, že požičiaval peniaze žalovanému v 1. rade ako aj žalobkyni, pričom
aletútonikdyosobnenevyzvalnaúhradudlžnejsumy,atoinapriekskutočnosti,žetátonebolarozhodne
zanedbávajúca. Vzhľadom na to, že žalovaný v 2. rade neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie

toho, že v rozhodnom období mohol reálne disponovať finančnými prostriedkami vo výške 1.500.000,-
Sk ( 49.790,87 Eur) vyhodnotil súd výpoveď žalovaného v 2. rade za nedôveryhodnú.

24. Je nesporné, že žalovaný v 1. rade urobil úkon za trvania manželstva, ktorý je v súlade s
ustanovením § 145 ods. 1 OZ úkonom nie bežným, a tým zasiahol do spoločným majetkových sfér oboch

manželov. Ani z výpovede žalovaného v 1. rade súd nemal preukázané, žeby mu boli reálne poskytnuté
finančné prostriedky od žalovaného v 1. rade. Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že je nanajvýš
pozoruhodné ak si manžel berie tak vysokú pôžičku a neupovedomí o takejto závažnej skutočnosti
manželku. Napriek skutočnosti, že súd nenariadil grafologické dokazovanie totožnosti Zmlúv o pôžičke
a dátumoch ich reálneho vyhotovenia, nakoľko vykonanie tohto dôkazu s ohľadom na zistený skutkový
stav súd považoval za nehospodárne, má zato že tieto sa nápadne podobajú aj textom, obsahom a

aj písmom, kedy aj bez grafologického dokazovania možno usúdiť, že boli vyhotovené antidatovane, v
rovnakom čase. Zároveň je veľmi rozporuplná aj skutočnosť, že vo všetkých troch zmluvách o pôžičke
boli dojednané rovnaké úroky z omeškania a tieto boli dojednané v rozpore so zákonom.

25. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že k uzavretiu pôžičky medzi

žalovanými nedošlo, a preto vyhovel žalobe a určil, že záväzok žalovaného v 1. rade voči žalovanému
v 2. rade z pôžičky zo dňa 20.12.2011, z pôžičky zo dňa 09.08.2002 a z pôžičky zo dňa 04.03.2004
neexistuje. V tejto súvislosti zároveň súd ustálil, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná, nakoľko
manželstvo bolo právoplatne rozvedené 08.07.2006, moment vyznačenia tejto skutočnosti na rozsudku
nastal asi o 1 rok neskôr. Žalovaná je aj dôvodne účastníčkou tohto konania, keďže predmetom tohto

konaniajeajurčenieneexistenciezáväzkuvzniknutéhozpôžičky,nakoľkopodľa§37ods.2Exekučného
poriadku, ak sa exekučné konanie začalo v čase pred vysporiadaním BSM dohodou alebo súdnym
rozhodnutím a exekúcia postihuje veci patriace do BSM, tak sú obaja manželia účastníkmi exekučného
konania. Výsledok žalobkyňou napadnutej notárskej zápisnice by v prípade nepodania žaloby bol ten,
že celý výťažok z predaja nehnuteľnosti by bol vyplatený v danom prípade žalovanému v 1.rade ako

povinnémupotom,čobyboluspokojenýžalovanýv2.radeakooprávnený.Žalobkyňamáprávnyzáujem
na určovacej žalobe v celom rozsahu, a preto je v tomto konaní aktívne legitimovaná.

26. Podľa citovaného ustanovenia § 558 OZ písomným jednostranným prehlásením, ktorým dlžník
uznáva voči veriteľovi povinnosť zaplatiť dlh čo do dôvodu a výšky, zakladá dlžník vyvrátiteľnú právnu

domnienkuoexistenciidlhukmomentutohtouznania.Vyvrátiteľnádomnienkaznamená,žeajkeďdlžník
dlh uznal, predpokladá sa, že dlh existoval , resp. v čase uznania dlhu trval, pokiaľ nie je preukázaný
opak.

27. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že záväzkovo-právny vzťah z titulu zmlúv o pôžičke

neexistuje, domnienka existencie dlhu bola vyvrátená, a preto nemôže byť platný ani právny úkon
žalovaného v 1. rade, a to jeho jednostranné vyhlásenie o uznaní dlhu vo výške 1.500.000,- Sk
( 49.790,87 Eur) do notárskej zápisnice, nakoľko nie je možné uznať dlh, ktorý neexistuje. Z tohto dôvodu
nemôže byť ani platný právny úkon a to jednostranné vyhlásenie žalovaného v 1. rade, že súhlasí s tým,
aby v prípade nesplnenia záväzku vyplývajúceho z pôžičky v celkovej výške 1.500.000,- Sk ( 49.790,87

Eur) sa notárska zápisnica č. K., K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX stala vykonateľným titulom pre
exekúciupodľa§41ods.2zák.č.233/95Z.z.vzneníneskoršíchprávnychpredpisov.Ztohtodôvodusúd
považuje právne úkony žalovaného v 1. rade urobené v notárskej zápisnici zo dňa 18.12.2008 spísanej
notárom X.. Ľ. B. za neplatné v zmysle § 39 OZ.

28.Súdustálil,žehocikuznaniuzáväzkuasúhlassvykonateľnosťounotárskejzápisniceudelilžalovaný
v 1. rade po zániku manželstva, nekonal v súlade s úst. § 3 OZ.

29. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania.

Sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji
osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem Zmyslom zákonného ustanovenia o dobrých mravoch, je
zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možnodefinovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú
istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti
a majú povahu noriem základných noriem. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré

mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá
morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje
za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva.

30. Pri rozhodnutí súd vychádzal aj zo skutočnosti, že právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho

obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah stanoviť, na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil,
a na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere) ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou
mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo
v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Konanie žalovaného
v 1. rade bolo neadekvátne a v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

31. Aj v prípade, že by dlh žalovaného 1. rade voči žalovanému v 2. rade vznikol, nebolo by možné
považovať zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2011, zo dňa 09.08.2002 a zo dňa 04.03.2004 za platné
právne úkon, pre rozpor zo zákonom podľa § 39 OZ a § 145 ods. l OZ , nakoľko pôžička v celkovej výške
1.500.000,- Sk ( 49.790,87 Eur) nie je bežná záležitosť a pri jej uzavretí je potrebný aj súhlas druhého
manžela, pričom v tomto prípade absentuje súhlas druhého manžela - žalobkyne, čo bolo jednoznačne

preukázané výpoveďou žalobkyne, a preto by nemohlo ani platne dôjsť k uznaniu dlhu, ktorý by bol zo
zákona neplatný, ani k súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku.

32. Súd poukazuje na Rozsudok okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 25C/28/2008-107 zo dňa

26.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 14Co/13/2010-164 z 13.12.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.03.2012. V konaní bolo preukázané že záväzok žalovaného v
1. rade voči žalovanej v 2. rade (matke žalovaného v 1. rade)zo zmluvy o pôžičke zo dňa 02.06.2005
neexistuje. Súd zároveň určil, že právny úkon - uznanie dlhu urobený žalovaným v 1. rade do notárskej
zápisnice K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX dňa 22.10.2007, spísanej na notárskom

úrade, K. X.. R. E., so sídlom v Bratislave, Š. XX, je neplatný, a že súhlas udelený žalovaným v 1.
rade v prípade nesplnenia si svojho záväzku zo zmluvy o pôžičke najneskôr v lehote do 27.10.2007 s
vykonateľnosťounotárskejzápisniceK.XXX/XXXX,K.XXXXX/XXXX,K.XXXXX/XXXXdňa22.10.2007,
spísanej na notárskom úrade, notárom X.. R. E., so sídlom v Bratislave, Š. XX, podľa § 41 ods. 2 zák. č.
233/1995 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov, je neplatný. V danom prípade žalovaný v 1. rade

jednostranne tiež bez súhlasu žalobkyne ako svojej manželky súhlasil s tým, aby v prípade nesplnenia
si svojho záväzku zo zmluvy o pôžičke sa predmetná notárska zápisnica stala vykonateľným titulom
pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a to na všetok hnuteľný aj nehnuteľný majetok,
práva, majetkové a iné hodnoty. Na základe vyššie uvedeného súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.

33. Podľa ust. § 262 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa ust. § 262 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov právo.. Súd priznal žalobcovi sumu v plnej výške. Čistý pomer úspechu
vo veci žalobkyne predstavuje 100 %, v ktorom rozsahu jej súd priznal nárok na náhradu trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).