Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 5, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/71/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815201993
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7815201993.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobcu Mesto Rožňava,

zastúpené primátorom E. Y., Š. XX, Z., zastúpený JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom AK so sídlom
v Rožňave, Šafárikova 8 proti žalovanej J. O., nar. XX. X. XXXX, bytom Z., Č. XX, zastúpená JUDr.
Ladislavom Milkom, advokátom AK so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 4, o zaplatenie 390,78 Eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 390,78 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 1. 5. 2012 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 10,- Eur, počnúc mesiacom február
2017, vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, pod hrozbou straty výhody splátok, v prípade

nezaplatenia jednej splátky.

II. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou sa domáhal zaplatenia sumy 390,78 Eur s príslušenstvom t. j. 9 % ročným
úrokom z omeškania od 1. 5. 2012 do zaplatenia žalovanou. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa
26. 3. 2012 uzavrel žalobca so žalovanou „Dohodu o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári“ - ďalej
len „Dohoda“. Na základe Dohody mala žalovaná zaplatiť žalobcovi sumu 420,78 Eur v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 10,- Eur, počnúc mesiacom apríl 2012 až do uhradenia. Žalovaná z

dlžnej sumy uhradila len 30,- Eur a to v priebehu roka 2013. V zmysle článku III Dohody neuhradením,
čo i len jednej splátky v stanovenom termíne sa stal splatný celý dlh. Žalovaná napriek tomu, že bola
opakovane vyzvaná na plnenie ďalšie splátky neuhradila a dlh nevyrovnala. Aj keď predmetná vec
je vedená v registri C, súd predmetný právny vzťah posudzoval v zmysle Obchodného zákonníka,
keďže dlh vznikol z podnikateľskej činnosti žalovanej, z titulu neuhradeného nedoplatku pri rozpočítaní
nákladov za poskytované služby v nebytových priestoroch, ktoré žalovaná užívala na chránenú dielňu
na výrobu metiel, kief a maliarskeho nariadenia, v zmysle svojho živnostenského oprávnenia.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 8 C 71/2015 - 10 zo dňa 21. 4. 2015, ktorým platobným
rozkazom zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 390,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne od 1. 5. 2012 do zaplatenia a zároveň ju zaviazal k náhrade trov konania vo výške 23,- Eur
zaplatený súdny poplatok. Proti platobnému rozkazu žalovaná podala odpor, ktorý odôvodnila tým, že v
čase uzatvorenia nájomnej zmluvy na prenájom priestorov a ostatné služby (energie) uhrádzala platby
pre Mesto Z., neskôr platila nájom Technickým službám a služby spojené s nájmom platila Mestu Z..

Má za to, že za rovnaké priestory, ktoré slúžili ako chránená dielňa platila jednak ona, ako aj občianske
združenie Z. O.. Naviac, pivničné priestory prenajatých priestorov boli v dezolátnom stave.3. Žalobca odpor žalovanej považoval za bezpredmetný s poukazom na uzavretú dohodu o uznaní dlhu
a splátkovom kalendári zo dňa 26. 3. 2012, ktorú dohodu žalovaná nielen podpísala, ale na jej základe
v roku 2013 aj čiastočne plnila, postupne v 6-tich splátkach po 5,- Eur uhradila spolu 30,- Eur. Žalovaná

žalovaný návrh spochybnila až potom, keď sa dozvedela, že sa dlh začal vymáhať súdnou cestou.
Žalobca tvrdenie žalovanej, uvedené v odpore proti plat. rozkazu považoval za účelové.

4. Na pojednávaní žalovaná namietala aj aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže v nájomnom vzťahu za
sporné obdobie bola s Technickými službami Mesta Z., ktorý subjekt má právnu subjektivitu a aj z

nájomnejzmluvyjejvyplývalapovinnosťplatiťnájomnéprenajímateľovi,vtomčaseTechnickýmslužbám
Mesta Z.N., ktoré Technické služby existujú aj v súčasnosti, kým predchodcom Technických služieb
Mesta Z.N. v postavení prenajímateľa bola X. Z. N.. H..

5. Žalobca k námietke aktívnej legitimácie vznesenej žalovanou uviedol, že žalobca nesúhlasí so
vznesenou námietkou s poukazom na to, že právnym titulom na zaplatenie požadovanej sumy je

„Dohoda o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári“ zo dňa 26. 3. 2012, ktorá bola uzavretá medzi
žalobcom a žalovanou. Z uvedeného dôvodu je preto žalobca aktívne legitimovaný na vymáhanie
žalovanou uznaného dlhu. Pokiaľ žalovaná namietala, že nájomnú zmluvu podpísala s Technickými
službami Mesta Z. a preto podľa jej názoru mali byť žalobcom Technické služby, v tejto súvislosti žalobca
poukázal na to, že predmetné nebytové priestory prevzali Technické služby Mesta Z. len do svojej správy

od Mesta Z. dňa 1. 7. 2009 na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva v Z. č.127/2009 zo dňa 20. 5.
2009. Technické služby Mesta Z.N. sú príspevkovou organizáciou Mesta Z.. Žalovaná dlhuje žalobcovi
za služby v nebytových priestoroch, t. j. za elektrickú energiu, plyn, vodné a stočné, ktoré uhrádzal
práve žalobca. Naviac, žalobca zdôraznil, že uznanie dlhu bolo urobené v zákonom požadovanej forme,
ktoré zakladá do budúcnosti domnienku o tom, že v čase uznávacieho prejavu dlh skutočne existoval.

Žalobca súdu predložil uznanie dlhu a dôkazné bremeno sa presúva z veriteľa na dlžníka, ktorý musí
súdu dokázať, že pohľadávka veriteľa nevznikla, alebo že už neexistuje a nie naopak.

6. Žalobca naďalej trval na podanom návrhu. Zdôraznil, že je aktívne legitimovaný v predmetnom spore
a predmetný nárok si žalobca uplatňuje hlavne z titulu uznania dlhu žalovanou, zo dňa 26. 3. 2012.

Žalovaná čiastočne dlh uhrádzala a to z dôvodu uznania, keď v priebehu roka 2013, ako je aj vyššie
uvedené, uhradila 30,- Eur, čo svedčí o tom, že uznala žalovanú sumu, čo do dôvodu a výšky.

7. Žalovaná vo svojej výpovedi naďalej trvala na vznesenej námietke aktívnej legitimácie žalobcu.
Opätovne poukázala na tú skutočnosť, že mala pôvodne uzavretú Zmluvu o nájme s Prvou rožňavskou

a. s., zo dňa 6. 11.2008. Z článku VI tejto zmluvy vyplýva, že do doby trvania zmluvného vzťahu
medzi Mestom Z. a akciovou spoločnosťou Prvej rožňavskej a. s. vystupuje Prvá rožňavská a. s. ako
prenajímateľ. Táto spoločnosť vstúpila do likvidácie dňa 31. 7. 2012, avšak pokiaľ ide o Zmluvu o
nájme, zo dňa 1. 7. 2009 došlo k uzavretiu novej zmluvy o nájme medzi Technickými službami Mesta
Z. na dobu neurčitú a platnosť zmluvy bola ukončená dňa 30. 6. 2011. Predmetný nárok je vlastne

uplatnením nároku za obdobie roku 2010. Žalovaná poukázala na to, že Technické služby Mesta Z.
sú príspevkovou organizáciou Mesta Z., majú vlastnú právnu subjektivitu, majú svoje IČO a všetky
náležitosti právnickej osoby. V tejto súvislosti poukázala aj na Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy, z ktorého zákona nepochybne vyplýva, že príspevkové organizácie mesta sú
právnickýmiosobami,majúsvojuprávnusubjektivitu,svojichzamestnancovazamestnancipríspevkovej

organizácie nie sú považovaní za zamestnancov mesta. Za tejto situácie, podľa názoru žalovanej je
nepochybné to, že aktívne legitimovanou osobou na uplatnenie nároku, ktorý je predmetom konania sú
Technické služby Mesta Z. a nie Mesto Z.Ň.. Pokiaľ žalobca poukazuje na uznanie dlhu, uznanie dlhu je
jednostranný právny úkon dlžníka, adresovaný veriteľovi. Podmienkou platnosti uznania dlhu je okrem
všeobecných náležitostí, ktoré platia pre právne úkony aj to, že uznanie dlhu musí mať písomnú formu a

je potrebné poznamenať aj to, že uznaním dlhu nevzniká nový záväzok, teda z daného znenia a výkladu
uznania dlhu nedošlo zo strany dlžníka t. j. žalovanej k uznaniu dlhu veriteľovi, pretože Mesto Z., ktorý
podpísal uznanie „Dohodu o uznaní dlhu“ nebol veriteľom a k uznaniu došlo až v marci 2012, pričom
Technické služby Mesta Z. existujú až doposiaľ a komunikovali aj písomne v postavení právnickej osoby
so žalovanou, o čom svedčí aj písomná korešpondencia, t. j. žiadosť o predĺženie nájomného vzťahu.

Domnienka o tom, že žalovaná čiastočne uhradila dlh je pre predmetné konanie nepodstatnou z pohľadu
toho, že v obchodnoprávnych vzťahoch práve platí domnienka, že čiastočne plnením záväzku dochádza
k uznaniu celého záväzku. V konkrétnom prípade ide o občianskoprávny vzťah a žalovaná neuznala
veriteľovi túto pohľadávku. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že dôkazná povinnosť je na žalovanej vsúvislosti s uznaním dlhu, žalovaná poukázala na článok II Dohody o uznaní dlhu, z ktorého nepochybne
vyplýva, že došlo k uznaniu faktúry za nebytové priestory na Ul. U. č. 30 v Z., teda ide o totožný
nájom, resp. právny vzťah, ktorý mala žalovaná uzavretý s Technickými službami Mesta Z.. Nejedná

sa o založenie nového záväzku. Preto je nepochybné, že uznanie záväzku sa týkalo nájomnej zmluvy
uzavretej medzi Technickými službami ako právnickou osobou a žalovanou. Z uvedených dôvodov
žiadala žalovaná žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. žalovaná vo
svojej výpovedi tiež uviedla, že nájomné platila pre Technické služby a Mesto požadovalo od nej platby
za služby spojené s užívaním nájmu.

8. Žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovanej, že v danom prípade sa jedná o občianskoprávny vzťah,
keďže z nájomnej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o obchodno-právny vzťah, pretože žalovaná nájomnú
zmluvu nepodpísala ako fyzická osoba, ale v nájomnej zmluve je označená obchodný menom a
identifikovaná IČOm. Má za to, že v danom prípade sa jedná o obchodnoprávny vzťah. Opätovne
zdôraznil, že žalobca si svoj nárok uplatňuje v zmysle uznania dlhu a nie na základe nájomnej zmluvy a

preto nevidí dôvod potreby dokazovania ďalších skutočností, pretože uznanie dlhu spĺňa všetky zákonné
náležitosti a v takomto prípade prechádza dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno na žalovaného.
Žalovaná doposiaľ žiadnym spôsobom nevyvrátila domnienku existencie záväzku a zároveň žalobca
poukázal na správu Mesta Z., z ktorej správy vyplýva, že všetky energie uhrádzalo dodávateľom Mesto
Rožňava. Žalovaná Technickým službám za požadované obdobie - roku 2010 uhrádzala nájomné.

9. Žalovaná vo svojej výpovedi poukázala aj na tú skutočnosť, že Mesto vystavilo faktúru na úhradu
poskytnutých služieb, spojených s nájmom nebytových priestorov i keď nebolo prenajímateľom a keďže
nedošlo k úhrade faktúry zo strany žalovanej, pristúpilo k uznaniu dlhu. Na základe toho vystupuje v
konaní Mesto Z. ako žalobca, čo podľa názoru žalovanej je nesprávne, pretože uznanie dlhu nie je

uznaním dlhu, pokiaľ veriteľom nebolo Mesto Z., ale Technické služby ako príspevková organizácia,
ktorá má právnu subjektivitu, a koná vo vlastnom mene. Z nájomnej zmluvy tiež vyplýva, že nájomné a
platby za služby sú splatné s nájomným a to Technickým službám.

10. V súvislosti s aktívnou legitimáciou, žalobcu zdôraznil, že Mesto Z. zaplatilo platby za všetku

energiu a preto by Technické služby v konkrétnom danom prípade nemohli byť aktívne legitimovaným
účastníkom v tomto konaní, keďže nie Technické služby zaplatili za energie, ale Mesto Z.. V
neposlednom rade žalobca poukázal aj na to, že žalovaná podpísala uznanie dlhu rok potom, ako
ukončila podnikateľskú činnosť a na jej žiadosť jej boli povolené splátky. Zmysel uznania záväzku
spočíva v tom, že uznanie záväzku zakladá právnu domnienku existenciu záväzku v čase uznania. Tým

sa v súdnom spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, kedy vôbec nemusí dokazovať vznik záväzku.
Naopak, je práve na dlžníkovi, aby preukázal svoje tvrdenia a preukázal, že tento dlh dlžník splatil.

11. Z výpovede svedkyne D. B., pracovníčky žalobcu, ktorá vykonáva prácu samostatného odborného
referenta správy obecných bytov vyplýva, že v r. 2009 protokolom č. 1 zo dňa 30. 6. 2009 odovzdalo D.

Z. do správy Technických služieb všetky nebytové priestory - na Ul. U. Č.. XX, kde boli nájomcami 2
subjekty a to: pani O. a Občianske združenie Z. O.. Všetky energie za tieto priestory aj celú budovu platilo
Mesto Z.. Nájomné žalovaná platila Technickým službám, ale energie sa neplatili Technickým službám,
pretože Mesto Z. vyúčtovalo platby za energie Technickým službám.. V predchádzajúcom období to
bolo riešené tak, že správcom sporných priestorov bola E. Z. N.. H.. a vtedy nájomcovia platili za energie

E. Z. N.. H.. Keď už priestory prešli do správy Technických služieb sa platilo inak, vtedy už energie
neplatili Technické služby, ale platilo Mesto Z.. Na základe toho, že žalovaná užívala nebytové priestory
a spotrebovala aj energie, bola upovedomená ústne o tom, že má platiť za energie Mestu Rožňava a to
vtedy, keď sa znižovalo nájomné a upravovali sa dodatkami platby za služby a nájomné. V dodatkoch
bolo upravené, že za energie má žalovaná platiť Mestu Z. a nájomné naďalej bude platiť Technickým

službám. Vyúčtovanie za energie za sporné obdobie prevzala žalovaná osobne, vyúčtovanie jej bolo
doručené aj poštou. Žalovaná uhradila na základe vyúčtovania 30,- Eur, o ktorú sumu sa znížila istina.
Následne bol urobený splátkový kalendár a Dohoda o uznaní dlhu a na základe ktorej dohody mala
žalovaná uhradiť svoj dlh. Svedkyňa tiež uviedla, že v roku 2010 bolo v správe Technických služieb
len 37,74 m2, zvyšok budovy bol v správe a v užívaní Mesta Z.. Tie priestory boli v nájme pani O. t. j.

žalovanej a Občianskeho združenia Z. O.. Do roku 2009 platili za energie - nájomníci - teda aj žalovaná
E. Z. a.s. do 1. 7. 2009 a za ďalších 6 mesiacov zaplatili Technickým službám aj za energie. Od 1. 1.
2010 Technickým službám sa už za energie neplatilo, ale Mestu Z., pretože Mesto Z. si účtovalo náklady
za energie a to jednorázovým vyúčtovaním. Vyúčtovanie bolo za rok 2010 v roku 2011 a osobitne bolovyúčtovanie pre žalovanú ako aj Občianske združenie Z. O.. Dodatkom došlo k zmene 1. 1. 2010, ktorý
dodatok upravoval, že za energie nájomníci mali platiť - Technickým službám a to do konca roku 2009
a od 1. 1. 2010 Mestu Z.. Osobne bolo vyúčtovanie za energie odovzdané žalovanej. Dňa 18. 1. 2011

zasadalo Mestské zastupiteľstvo, kde kontrolórka dostala za úlohu riešiť nájom nebytových priestorov a
to pani O. a OZ Z. O., nakoľko bola sťažnosť zo strany nájomníkov, že sa priestory využívajú v rozpore
so zákonom a vtedy bolo zistené, že žalovaná neplatila za energie. Na základe kontroly, ktorú urobila
kontrolórka, bolo 7. 3. 2011 znovu zasadnutie Mestského zastupiteľstva Z., kde sa malo prehodnotiť
využívanie nebytových priestorov nájomcami a to - J. O. - žalovanou a OZ Z. O., či sa nebytové priestory

využívajú v súlade s nájomnou zmluvou a tiež sa uložilo dôsledné sledovanie úhrad poplatkov. Vtedy
sa na žiadosť žalovanej a OZ Z. O. vyhotovilo vyúčtovanie za energie. Dva roky po vyúčtovaní sa platby
nesplácali a následne došlo k uznaniu dlhu tak u žalovanej, ako aj OZ Z. O. (viď rozsudok tun. súdu
sp. zn. 5 Cb 9/2015).

12. Žalovaná potvrdila, že bola za svedkyňou t. j. pani B.Á. za účelom vyúčtovania za energie. Potvrdila

aj to, že bola u nej prevedená kontrola, že sa zaviazala zaplatiť svoj nedoplatok, ktorý bol vyúčtovaný,
čiastočne zaplatila 30,- Eur, ale následne už prestala platiť, keďže Mesto Z. jej už nedalo priestory na
prenájom. Pokiaľ by bola dostala priestory na prenájom, bola by zaplatila celý svoj dlh.

13.Dňa2.12.2016žalovanápredložilasúdudôkaznélistinyoplatbáchnájomnéhozaenergiezasporné

obdobie. Žalobca s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 2/ CSP navrhol, aby súd na dôkazy, ktoré boli
predložené tesne pred pojednávaním neprihliadol v súvislosti so sudcovskou koncentráciou konania,
keďže spor prebiehal od marca roku 2015 a doposiaľ žalovaná tieto dôkazné listiny súdu nepredložila.
Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd na tieto dôkazy neprihliadal. Opätovne poukázal na uznanie
dlhu žalovanou, na základe ktorého si žalobca uplatnil zaplatenie žalovanej sumy aj s príslušenstvom.

Predmetnáokolnosť (žalovanoupredloženélistinyporokuadeväťmesiacov)bysiopätovnevyžadovala
odročenie pojednávania za účelom overenia si dôkazov, predložených zo strany žalovanej a hlavne z
dôvodov úspornosti a hospodárnosti konania navrhol vo veci rozhodnúť.

14. Súd sa oboznámil s dôkaznými listinami, ktoré sú súčasťou spisu - platobným rozkazom zo dňa

21. 4. 2015, odporom proti platobnému rozkazu, písomnými vyjadreniami žalobcu, žalovanej, Dohodou
o uznaní dlhu, splátkovým kalendárom, Zmluvou č. 33 o nájme nebytových priestorov zo dňa 1. 7.
2009, splátkovým kalendárom vodného a stočného bez uvedenia obdobia, Zmluvou o nájme nebytových
priestorov zo dňa 6. 11. 2008, faktúrou č. 2011015 na úhradu sumy 420,78 Eur (plyn, vodné, stočné,
elektrická energia, výpočtovým listom na rozpočítanie nákladov za teplo na vykurovanie za r. 2010,

splátkovýmkalendáromzadodávkuteplazar.2011-2012,splátkovýmkalendáromnaelektrickúenergiu
za r. 2011 až 2012, správou Mesta Z. a správou Technických služieb Mesta Z., Protokolom č. 1/2009 o
odovzdaní majetku Mesta Z. do správy Technických služieb Mesta Z., Dodatkom č. 1 k Zmluve č. 33 z
31. 12. 2009, Dodatkom č. 2 k Zmluve č. 33 zo dňa 31. 3. 2011, Rozpisom predpisov a platieb, písomným
vyjadrením žalovanej zo dňa 2. 12. 2016, dokladmi o úhradách služieb za obdobie od 19. 1. 2010 do

21. 5. 2010, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu.

15. Z dohody o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 26. 3.
2012 vyplýva, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi 420,78 Eur, z titulu neuhradeného nedoplatku,
vzniknutého pri rozpočítaní nákladov za poskytované služby v nebytových priestoroch na Ul. U. Č.. XX

v Z. za r. 2010 a to na základe faktúry č. 2011015 zo dňa 7. 3. 2011 a to v minimálnych mesačných
splátkach po 10,- Eur, počnúc mesiacom apríl 2012 až do uhradenia, pod hrozbou straty výhody splátok,
v prípade nezaplatenia jednej splátky, kedy sa stáva splatným celý dlh.

16. Predmetnou faktúrou č. 2011015 zo dňa 7. 3. 2011 na sumu 420,78 Eur, splatnou 21. 3. 2011

bol žalovanej vyfakturovaný nedoplatok, vzniknutý pri rozpočítaní nákladov za poskytované služby v
nebytových priestoroch na Ul. Krátkej č. 30 v Z.Ň. za r. 2010 a to za plyn v sume 280,78 Eur, vodné
a stočné v sume 15,- Eur a elektrická energia v sume 120,- Eur, čo celkove činí 420,78 Eur, uvedená
faktúra bola žalovanej riadne doručená a zo strany žalovanej reklamovaná nebola.

17. Zo správy z Technických služieb Mesta Z. vyplýva, že žalovaná za obdobie od 1. 7. 2009 do 31.
12. 2009 uhrádzala platby za nájomné, ako aj služby. Dodávku služieb zabezpečovalo Mesto Z.. Za
obdobie od 1. 1. 2010 do 31. 3. 2011 uhrádzala nájomné bez služieb (Dodatok č. 1) - dodávku služiebzabezpečovalo Mesto (elektrická energia, voda, teplo) a za obdobie od 1. 4. 2011 do 30. 6. 2011
uhrádzala nájomné aj služby (Dodatok č. 2) - dodávku služieb zabezpečovali Technické služby Mesta Z..

18. Z podanej správy Mesta Rožňava vypracovanej Mgr. D. B., samostatnej odbornej referentky správy
obecných bytov (nebytových priestorov) vyplýva, že sporné nebytové priestory, ktoré boli v správe
Technických služieb Mesta Z. a užívané Občianskym združením Z. O. a žalovanou, ktoré uvedené
nebytové priestory tvorili z celkových nákladov minimálny podiel, keďže mesto užívalo skoro celú
budovu, všetky energie (plyn, elektrickú energiu a vodné a stočné) uhrádzalo v rámci celej budovy

jednotlivým dodávateľom Mesto Z.. Užívatelia priestorov pre Technické služby Mesta Z. platili len
nájomné. Nakoľko Technické služby Mesta Z. sú príspevkovou organizáciou mesta, ktorých všetky
náklady a príjmy sa týkajú aj Mesta Z.J.N., boli primerané náklady za užívanie nebytových priestorov
vyúčtované zo strany Mesta Z., ako vlastníka predmetných nebytových priestorov faktúrou č. 2011015,
zo dňa 7. 3. 2011 v sume 420,78 Eur. Predmetná faktúra bola zo strany užívateľky - žalovanej prevzatá
dňa 9. 3. 2011. Mestu Z. zo strany žalovanej nebola doručená žiadna reklamácia. Žalovaná ani po

zaslaní upomienok neuhradila žiadnu finančnú čiastku a preto na jej požiadavku bol s ňou dňa 26. 3.
2012 uzavretý splátkový kalendár s tým, že svoj dlh uznala, čo do dôvodu aj výšky a pohľadávku sa
zaviazala splácať pravidelnými mesačnými splátkami minimálne vo výške 10,- Eur až do uhradenia. Z
celkovej sumy uhradila čiastku vo výške 30,- Eur s tým, že zvyšná suma vo výške 390,78 Eur zostala
neuhradená.

19. Zo Zmluvy č. 33 o nájme nebytových priestorov uzavretou medzi prenajímateľom - Technické služby
Mesta Z. a nájomcom J. O. vyplýva, že na základe predmetnej zmluvy boli prenajaté žalovanej nebytové
priestory vo vlastníctve Mesta Z., ktoré priestory boli Dodatkom č. 6 v zriaďovacej listine na základe
uznesenia Mestského zastupiteľstva v Z. č. 127/2009 zo dňa 20. 5. 2009 zo strany vlastníka dané do

správy Technickým službám Mesta Z.. Mesačné nájomné a splátky za služby boli určené sumou 42,35
Eur.

20. Dodatkom č. 1 k Zmluve č. 33 o nájme nebytových priestorov zo dňa 31. 12. 2009 (dodatok
je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy č.33, ktorý nadobúda účinnosť dňom 1. 1. 2010) na strane

prenajímateľa vystupovalo Mesto Z. ako vlastník nehnuteľností a Technické služby Mesta Z.Ň. ako
správca nehnuteľností, na strane nájomcu J. O. - E. J.. Predmetným Dodatkom sa zmluvné strany
dohodli o cene a spôsobe úhrady nájomného. Dodatkom č. 2 medzi prenajímateľom Mesto Z. a
nájomcom J. O. - E. J. zo dňa 31. 3. 2011 (dodatok je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy č. 33, ktorý
nadobúda účinnosť dňom 1. 4. 2011) sa upravili jednotlivé body Zmluvy č. 33 o nájme nebytových

priestorov a to v cene a spôsobe úhrady nájomného, ako aj ceny služieb, z ktorého dodatku okrem
iného tiež vyplýva, že konečné vyúčtovanie za poskytované služby prenajímateľ vykoná každoročne a
to Mestský úrad v Rožňave.

21.Podľa§149zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku, prostriedkamiprocesnéhoútoku

a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky.

22. Podľa § 150 ods. 1/, 2/ Civilného sporového poriadku, strany majú povinnosť pravdivo a úplne

uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a
rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

23. Podľa § 151 ods. 1/, 2/ Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktorého sa týkajú

jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.

24. Podľa § 152 Civilného sporového poriadku, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany
spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

25. Podľa § 153 ods. 1/, 2/ Civilného sporového poriadku strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť ahospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila
včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, alebo
vykonanie ďalších úkonov súdu.

26. S poukazom na vyššie citované ustanovenie súd na dôkazné listiny, ktoré žalovaná predložila dňa
2. 12. 2016 neprihliadal hlavne s poukazom na tú skutočnosť, že žalovaná skutočne mala možnosť
už v odpore proti platobnému rozkazu poukázať na predmetné dôkazy - platby, prípadne ich predložiť
na pojednávania, ktoré boli v konaní, to však neurobila a predmetné dôkazy predložila po roku a 9

mesiacoch a tak, ako to uviedol aj právny zástupca žalobcu, predmetná okolnosť by si vyžadovala ďalšie
odročenie pojednávania, za účelom overenia si dôkazov, preto súd na dôkazy predložené dňa 2. 12.
2016 zo strany žalovanej, s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania (§ 153 ods. 1/, 2/,
3/ CSP) neprihliadol.

27. Súd vykonaným dokazovaním dospel k tomu záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a opodstatnená

a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, hlavne z titulu uznania dlhu zo strany žalovanej. Žalovaná
v podstate ani nepoprela, že by nemala záväzok voči žalobcovi, naopak, vo svojej výpovedi uznala, že
dlh voči žalobcovi mala, čiastočne ho aj uhradila. Nenamietala ani faktúru, ktorou jej bolo vyúčtované za
plyn, elektrickú energiu, vodné a stočné, naopak, svoj dlh voči žalobcovi uznala a to na základe Dohody
o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári.

28. Súd má za to, že uznanie dlhu bolo urobené v zákonom požadovanej forme, ktoré zakladá do
budúcnosti domnienku o tom, že v čase uznávacieho prejavu dlh skutočne existoval. Žalobca predložil
súdu uznanie dlhu, kým žalovaná nevyvrátila skutočnosť, že pohľadávka veriteľa, t. j. žalobcu nevznikla,
alebo že už neexistuje.

29. Podľa ustanovenia § 323 ods. 1/, 2/ Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý
záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Zmysel uznania
záväzku spočíva v tom, že uznanie záväzku zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase
uznania. Tým sa v súdnom spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže vôbec nemusí dokazovať

vznik záväzku a ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. Je naopak
na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený, alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie
preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. V predmetnom spore
preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku postačilo, aby preukázal, že nárok,
ktorý si žalobou od žalovanej uplatňuje, žalovaná písomne uznala. Aj v prípade, ak dlžník plní čiastočne

svoj záväzok (t. j. ak uhradí časť vyfakturovanej sumy, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu),
ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Účinky uznania záväzku týmto
spôsobom nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané (§
407 ods. 2/ a 3/ Obchodného zákonníka). Pokiaľ dlžník žiada veriteľa o uznanie splátkového kalendára
kukonkrétnejfaktúrevplnejvýške,tátolistinapredstavujeuznaniezáväzku,vzmysle§232Obchodného

zákonníka, a to z ohľadom na výkladové pravidlá stanovené v § 266 ods. 1/ Obchodného zákonníka,
podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby. Z úmyslu dlžníka uhradiť celú
dlžnú čiastku formou mesačných splátok potom jednoznačne vyplýva, že súčasne túto čiastku uznáva,
nakoľko chce dosiahnuť účinok, spočívajúci uhradenie celej dlžnej čiastky. V prípade, že bol záväzok
uznaný podľa § 232 Obchodného zákonníka, nemôže súd svoje rozhodnutie oprieť o to, že nemožno

zaujať spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah, ale musí vychádzať z toho, či
bola v konaní vyvrátená domnienka existencie záväzku. Nejasné okolnosti vzniku záväzku sami osebe
k vyvráteniu domnienky, podľa § 232 Obchodného zákonníka nepostačujú. Súd s poukazom aj na
vyššie uvedené žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu, keďže doposiaľ nebola v konaní žiadnym
spôsobom žalovanou vyvrátená domnienka existencie záväzku voči žalobcovi. K námietke žalovanej -

t. j. k aktívnej legitimácii žalobcu je potrebné poznamenať, že právnym titulom na zaplatenie žalovanej
sumy je Dohoda o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári zo dňa 26. 3. 2012, ktorá bola uzavretá medzi
žalobcom a žalovanou a z uvedeného dôvodu je takto žalobca aktívne legitimovaný na vymáhanie
žalovanou uznaného dlhu. Pokiaľ žalovaná namietala, že nájomnú zmluvu podpísala s Technickými
službami Mesta Z. a preto podľa názoru žalovanej mali byť žalobcom Technické služby Mesta Z., v tejto

súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetné nebytové priestory boli v správe Technických
služieb Mesta Z. od 1. 7. 2009, na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva v Z., č. 127/2009 zo dňa
20. 5. 2009. Technické služby Mesta Z., keďže sú príspevkovou organizáciou Mesta Z. a príspevková
organizácia je právnická osoba štátu - obce a majú svoju právnu subjektivitu ako samostatná právnickáosoba, konajúca vo vlastnom mene a ako príspevkovej organizácii žalovaná nájomné aj uhrádzala s
tým, že Mesto uhrádzalo platby za služby - elektrickú energiu, plyn, vodné a stočné a v Dodatkoch č.1 a
2 k Zmluve č. 33 vystupovalo aj ako prenajímateľ, preto má súd za to, že je žalobca aktívne legitimovaný

v tomto spore a oprávnene žalobca vystupoval aj ako veriteľ v Dohode o uznaní dlhu a splátkovom
kalendári, ktorú uzavrel so žalovanou ako dlžníčkou.

30. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len OBZ),
záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

31. Podľa § 365 ods. 1 OBZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

32. Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej

sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

33. V danom prípade bolo nesporne preukázané, že žalovaná si doposiaľ svoj dlh voči žalobcovi
nevyrovnala.

34. Vzhľadom na to, že žalovaná neuhradila svoju pohľadávku riadne a včas, dostala sa do omeškania a
preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1/, 2/ OZ vo výške 9 % ročne z
dlžnej sumy a to počnúc od 1. 5. 2012 (kedy sa dostala s plnením splátok do omeškania) do zaplatenia,
ktorá výška úrokov 9 % ročne je v súlade s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb; keď výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Podľa § 232 ods. 3/, 4/ Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je 3 dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok

sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškaním jednej
dávky, alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

36. S poukazom na sociálne pomery žalovanej a jeho nepriaznivú finančnú situáciu (je nemajetná,
nezamestnaná, je poberateľkou sociálnych dávok), súd žalovanej umožnil splácať žalovanú istinu v

splátkach po 10,- Eur/mesačne a to pod hrozbou straty výhody splátok, v prípade nezaplatenia jednej
splátky, keďže nie je v možnostiach a schopnostiach žalovanej dlžnú sumu uhradiť jednorázovo.

37. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1/, 2/ Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods.
1/, 2/ Civilného sporového poriadku: o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

38. Žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu a preto mu bolo priznané právo na náhradu trov v
rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku

odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.