Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/160/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813202877
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7813202877.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu : KRUK Česká a Slovenská
republika s.r.o., IČO: 24785199, so sídlom Lomnického 1705/7, Nusle, Praha 4, Česká republika,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického č. 4012/30, proti
žalovanému : A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., T. X, zastúpenému JUDr. Jánom Halkom, advokátom
so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda č. 2, o zaplatenie 4.418,64 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 12. mája 2017 sp. zn. 10C/313/2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 12. mája 2017
č.k. 10C/313/2013-175 zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 3.078,42 € s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 12.05.2010 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok
I.) a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.418,64 € s príslušenstvom

s odôvodnením, že dňa 7.10.2008 uzavrel žalovaný úverovú zmluvu so spoločnosťou Santander,
na základe ktorej mu boli poskytnuté prostriedky vo výške 4.929,30 € na kúpu motorového vozidla
Škoda Octavia Combi. Žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver prostredníctvom pravidelných
mesačných splátok v počte 36 po 215,76 €. Žalovaný uhradil len 16 splátok a veriteľ v súlade s čl. 6.3.1
Všeobecných zmluvných podmienok odstúpil od zmluvy listom zo dňa 7.4.2010. Odstúpenie sa stalo
účinným 11.5.2010. Žalovaná suma 4.418,64 € pozostáva z neuhradených splátok do dňa odstúpenia od
zmluvy v sume 647,28 €, zvyšnej časti istiny úveru splatnej okamihom účinnosti odstúpenia od zmluvy

v sume 3.179,04 €, nesplateného poplatku za spracovanie úveru v sume 395,20 €, poplatku vo výške
5 % z predčasne splatnej čiastky v sume 158,95 € a zmluvnej pokuty v sume 38,17 €.

3. Súd vo veci už rozhodol skorším rozsudkom č.k. 10C/313/2013-126 zo dňa 22.4.2015, v ktorom
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.340,22 € s príslušenstvom v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol o náhrade trov
konania. Na základe odvolania žalobcu voči zamietavému výroku Krajský súd v Košiciach uznesením

sp. zn. 2Co/63/2016-154 zo dňa 24.2.2017 zrušil rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby
a vo výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Predmetom konania po vrátení veci ostala istina 3.078,42 € s príslušenstvom.4. Žalobca po zrušení veci zotrval na svojom tvrdení, že vzťah strán sporu je potrebné posúdiť podľa
Obchodného zákonníka, nakoľko žalovaný uzatváral úverovú zmluvu ako podnikateľ. Žalovaný trval
na tom, že je v postavení spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci svojej

podnikateľskej činnosti a aj keď bol označený v zmluve ako podnikateľ, auto nekupoval na podnikanie.

5. V preskúmavanom rozhodnutí súd vec právne posúdil podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka a z
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto jej v celom rozsahu vyhovel.

6. Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzatvoreniu
zmluvy o úvere dňa 7.10.2008, na základe ktorej predchodca žalobcu poskytol žalovanému účelový úver
na nákup motorového vozidla Škoda Octavia Combi vo výške 4 929,30 €. Žalovaný sa zaviazal
tento úver uhradiť v 36-tich mesačných splátkach po 215,76 €, pričom v zmluve bola dohodnutá ročná
úroková sadzba 25 % a uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 37,69 %. Žalovaný ako
klient bol v zmluve označený obchodným menom A. C., Stav - Bar, právna forma SZČO, IČO: 32999054

a zároveň ako oprávnená osoba uvedený menom a priezviskom, ročným číslom a bydliskom.

7. Zo živnostenského listu vydaného žalovanému z 21.1.1997 mal súd preukázané, že žalovaný
mal oprávnenie na vykonávanie ohlasovacej živnosti v oblasti prípravných prác pre stavbu, pomocné
stavebné práce, podlahárske a betonárske práce, demolácia a zemné práce, maľovanie, lakovanie a

natieračské práce, obchodná činnosť v rozsahu voľný živností, sprostredkovanie obchodu, upratovacie
a čistiace práce, reklamné činnosti, prenájom nehnuteľností vrátane bytového hospodárstva, činnosti v
oblasti nehnuteľností na základe honoráru alebo kontraktu, nákup a predaj nehnuteľností, zámočníctvo,
kovoobrábanie a maloobchod s použitým tovarom v predajniach.

8. Z prehľadu splátok vyplynulo, že žalovaný uhradil 16 splátok po 215,76 € v období od 6.11.2008 do
18.5.2010, spolu vo výške 3.452,16 €.

9. Medzi účastníkmi nebolo sporné v akej výške bol poskytnutý úver, koľko z úveru žalovaný uhradil,
ale spornou ostala otázka, či sa jedná o obchodnoprávny vzťah v zmysle Obchodného zákonníka ako

úverová zmluva, alebo či sa jedná o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom v zmysle Občianskeho
zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. ako spotrebiteľský úver.

10. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným
v uznesení sp. zn. 2Co 63/2016. 154 zo dňa 24.02.2017 súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa

jednáoúverovúzmluvu uzatvorenúpodľaObchodnéhozákonníka,ktoránemáspotrebiteľskýcharakter.
Konštatoval,žesajednalooúverposkytnutýžalovanémuakopodnikateľovi,pretoneprichádzadoúvahy
posúdenie úverovej zmluvy aj z hľadiska Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z.. Zmluvu
o úvere súd posudzoval podľa Obchodného zákonníka.

11. Z listinných dôkazov považoval súd za preukázané, že žalovaný si riadne neplnil svoje povinnosti
vyplývajúce z úverovej zmluvy a uhradil len časť dlžnej sumy. Konečná výška úveru bola dohodnutá vo
výške 7.767,38 € nakoľko žalovaný mal uhradiť 36 splátok po 215,76 €. Žalovaný uhradil len 16 splátok
vo výške 3.452,16 €. Žalovaná suma 4.418,64 € predstavovala nesplatený úver, ako aj poplatky za
spracovanieúveru,poplatokzapredčasnesplatnéčiastkyúveruazmluvnúpokutu,akotobolorozpísané

vyššie. Keďže súd nezistil rozpor úverovej zmluvy zo dňa 07.10.2008 uzavretej medzi stranami sporu a
ustanoveniami Obchodného zákonníka, považoval úverovú zmluvu za platnú a na základe dohodnutých
podmienok v zmluve zaviazal žalovaného zaplatiť zvyšok dlžnej sumy.

12. Na námietku žalovaného ohľadom premlčania nároku žalobcu vznesenú podľa § 103 Občianskeho

zákonníka súd neprihliadol, nakoľko právny vzťah medzi stranami sporu bol založený na základe
Obchodného zákonníka, kde v súlade s § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba štyri roky.
Splatnosť dlžnej sumy bola 11.05.2010 a žaloba na súde bola podaná dňa 14.03.2013, teda v rámci
štvorročnej premlčacej doby a preto nárok žalobcu nebol premlčaný.

13. Výrok o úrokoch z omeškania súd oprel o ustanovenie § 369 Obchodného zákonníka.14. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1,2 CSP v spojení s ustanovením §
262 ods. 1,2 CSP. Žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu a preto mu priznal právo na náhradu
trov vo výške 100 % .

15. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. b/ CSP a písm. h/ CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby

odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Za nesprávny považoval názor súdu prvej inštancie a názor odvolacieho súdu vyslovený
v zrušujúcom uznesení (ktorým bol súd prvej inštancie viazaný), keď žalovanému nepriznali právne
postavenie spotrebiteľa.

16. Opakovane dôvodil, že zmluva sa netýka jeho podnikateľskej činnosti, pričom ani jeden zo súdov v

odôvodnení nevysvetlil prečo kúpa ojazdených áut financovaných formou úveru by mala byť predmetom
podnikateľskej činnosti žalovaného. Poukázal na to, že ani pod jednu z činností, na ktoré mal žalovaný
živnostenské oprávnenie, nie je možné zaradiť predmet úverovej zmluvy. Zdôraznil, že aj v samotnej
úverovej zmluve je uvedené, že odbor podnikania žalovaného je stavebníctvo, z čoho podľa názoru
žalovaného malo byť právnemu predchodcovi žalobcu známe, že žalovaný neuzatváral zmluvu týkajúcu

sa predmetu jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný má za to, že pokiaľ by súdy skúmali cieľ a povahu
zmluvy a nevychádzali len zo skutočnosti, že v zmluve bol označený obchodným menom, jednoznačne
by vyvodili, že zmluva sa netýka predmetu podnikateľskej činnosti žalovaného, a teda že ide o zmluvu
spotrebiteľskú. Žalovaný nepodnikal s motorovými vozidlami, nemal skúsenosti s uzatváraním takýchto
obchodov, a teda bol jednoznačne slabšou zmluvnou stranou. Poukázal na judikát NSSR 5Obo/7/2011,

v zmysle ktorého aj fyzická osoba podnikateľ môže byť spotrebiteľom, aj napriek tomu, že v zmluve
uvádza svoje podnikateľské údaje. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyjadril prečo sa týmto
judikátom neriadil.

17. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu zotrval na svojom stanovisku, že žalovaný v konaní

nie je spotrebiteľom, nakoľko v čase podpisu zmluvy nenapĺňal znaky zákonnej definície spotrebiteľa
v zmysle platnej legislatívy. Preto nie je možné posudzovať predloženú zmluvu podľa zákonných
ustanovení vzťahujúcich sa na ochranu spotrebiteľa. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný sa pri podpise
úverovej zmluvy prezentoval ako podnikateľský subjekt (predložil živnostenský list), ktorý požaduje
poskytnutie finančných prostriedkov. O skutočnosti, že finančné prostriedky mienil žalovaný použiť na

iný účel ako na podnikanie, právny predchodca žalobcu nemal vedomosť. Žalobca má za to, že súd
prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

18. V odvolacej replike žalovaný poukázal na obsah podaného odvolania a zdôraznil, že súd neskúmal
samotný účel zmluvy, pričom postavenie spotrebiteľa je nutné posudzovať konkrétne vo vzťahu ku
každému právnemu úkonu.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včasoprávnenouosobou(protivyhovujúcemuvýrokurozsudkuasúvisiacemuvýrokuotrováchkonania)
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné
vyhovieť.

20. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.marca 2019 o 09.55 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 12.3.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 CSP.22. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. b/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať

eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

24. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny

predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

28. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

29. V predmetnej veci medzi stranami nie je sporné, že došlo medzi žalovaným a právnym predchodcom
žalobcu k uzatvoreniu zmluvy o úvere, spornou je otázka, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah, t.j. či v
danom prípade má žalovaný postavenie spotrebiteľa, v nadväznosti na to či je potrebné predmetný
úver posudzovať v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka alebo je namieste vzťah posudzovať

podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku a predpisov týkajúcich sa ochrany práv
spotrebiteľa.

30. K tejto otázke odvolací súd zaujal stanovisko (a vysvetlil úvahy, na základe ktorých dospel k tomuto
stanovisku) už v uznesení sp.zn. 2 Co 63/2016 zo dňa 24.2.2017, na ktorom názore zotrváva. Odvolací

súd má za to, že žalovaný v konaní nie je spotrebiteľom, nakoľko v čase podpisu zmluvy nenapĺňal znaky
zákonnej definície spotrebiteľa v zmysle platnej legislatívy, a preto nie je možné posudzovať predloženú
zmluvu podľa zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na ochranu spotrebiteľa.

31. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.32. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.

33. Fyzická osoba - spotrebiteľ môže byť aj podnikateľom (podľa ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka
osobazapísanávobchodnomregistri,osobapodnikajúcanazákladeživnostenskéhooprávnenia,osoba
podnikajúca na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, fyzická
osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,

je podnikateľom), ale pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy ide o takú zmluvu, ktorá sa netýka jeho
podnikateľskej činnosti, teda o takú zmluvu, ktorá je zameraná na uspokojovanie jeho osobných potrieb,
potrieb členov jeho rodiny a domácnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Obo/7/2011).

34. Vychádzajúc z citovaných ustanovení a ustálenej praxe odvolací súd súhlasí s odvolateľom (a z
týchto úvah vychádzal aj v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení), že fyzická osoba - podnikateľ môže

byť aj spotrebiteľom (vystupovať v niektorých vzťahoch ako spotrebiteľ), avšak iba v tom prípade ak
zo všetkých súvisiacich okolností je zrejmé, že ide o takú zmluvu, ktorá sa netýka jeho podnikateľskej
činnosti.

35. Odvolací súd poukazuje na to, že postavenie konkrétnej osoby, ako spotrebiteľa sa v súdnej praxi

vykladá v rámci určitej zmluvy vychádzajúc z povahy a účelu zmluvy, ako aj okolností jej uzavretia, a
nie s ohľadom na subjektívnu situáciu tejto osoby, pričom jednu a tú istú osobu možno považovať pri
určitých plneniach za spotrebiteľa a pri iných plneniach za podnikateľa. Osobitná úprava stanovená na
ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany sa uplatní len na zmluvy uzavreté jednotlivcom mimo a nezávisle
od obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo účelu podnikania s jediným cieľom uspokojiť

vlastnú súkromnú potrebu, naopak takáto ochrana nie je odôvodnená v prípade zmluvy uzavretej na
účel obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je vecou príslušného súdu v konkrétnom prípade na
základe dôkazných prostriedkov( ktoré mu boli na tento účel predložené) rozhodnúť aký charakter má
tá ktorá konkrétna zmluva, pričom musí posúdiť nielen obsah, povahu a účel zmluvy, ale aj objektívne
okolnosti, ktoré sprevádzali jej uzatvorenie .

36. Zároveň odvolací súd zohľadnil aj to, že bezpečným preukázaním nespotrebiteľského charakteru
nemôže byť bez ďalšieho iba poukaz na všeobecný údaj obsiahnutý v uzatvorenej zmluve o úvere - údaj
o tom, že sa jedná o úver na výkon podnikania, príp. uvedenie identifikačného čísla osoby, ani údaj o
tom pod akým číslom je fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri. Avšak na strane druhej nie je

možné na takýto údaj, nachádzajúci sa v zmluve, vôbec neprihliadnuť. Je nevyhnutné vyhodnotiť ho v
kontexte komplexného posúdenia všetkých okolností vzťahujúcich sa na uzatvorenie konkrétnej zmluvy.

37. Pokiaľ ide o otázku, či je nevyhnutné, aby mal druhý účastník zmluvy, ktorý nie je domnelým
spotrebiteľom, vedomosť o účele plnenia, kvôli ktorému došlo k uzatvoreniu tejto zmluvy, ako aj o

podmienkach,zaktorýchbolauzatvorená,odvolacísúduvádza,žeakdodávateľajvdôsledkusprávania
sa druhej strany koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa takáto osoba
dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa.

38. V danom prípade z úverovej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, vyplýva, že veriteľ uzatvoril

zmluvu č. 5820005377 zo dňa 7.10.2008 s klientom označeným obchodným menom A. C. STAV-BAR,
IČO: 32 999 054 so sídlom T.P. X, Z. s uvedením právnej formy SZČO a odboru podnikania- stavebníctvo
a uvedením bankového spojenia. Následne zmluva obsahuje aj označenie oprávnenej osoby, ktorou je
C. A. s uvedením jeho rodného čísla, trvalého bydliska, č. občianskeho preukazu, mobilného telefónu.
Obdobne preberací protokol k úverovej zmluve č. 5820005377 obsahuje označenie klienta obchodným

menom A. C. STAV-BAR s uvedením právnej formy SZČO , identifikačného čísla podnikateľa , sídla a
bankového spojenia, kde rovnako je uvedený ako oprávnená osoba A. C. s údajom o rodnom čísle a
trvalom bydlisku.

39. Vychádzajúc z obsahu zmluvy a správania sa žalovaného pri jej uzatvorení (keď predložil doklady

osvedčujúce jeho podnikanie) odvolací súd má za to, že predmetnú zmluvu uzatváral žalovaný ako
klient - podnikateľ. V zmluve je jednoznačne identifikovaný klient ako podnikateľ (szčo) s uvedením
odboru podnikania, IČO, a teda z tejto zmluvy jednoznačne vyplýva, že úver bol poskytnutý žalovanémuako podnikateľovi. Doplňujúce údaje o žalovanom ako fyzickej osobe sú v zmluve uvedené iba ako
informácia o tom, kto za podnikateľský subjekt koná (kto je osobou oprávnenou konať za podnikateľa).

40. Možnokonštatovať,žeprávnypredchodcažalobcu(akododávateľ)samoholoprávnenedomnievať,
že žalovaný zmluvu uzatvára ako podnikateľ (teda konal v dobrej viere, že žalovaný je podnikateľ a
OMV kupuje na podnikateľské účely). Naopak nemožno akceptovať tvrdenie žalovaného, že z odboru
podnikania uvedeného v úverovej zmluve- stavebníctvo, malo byť právnemu predchodcovi žalobcu
známe, že žalovaný neuzatváral zmluvu týkajúcu sa predmetu jeho podnikateľskej činnosti.

41. Odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné odlišovať predmet podnikateľskej činnosti podnikateľa
a činnosť, ktorá súvisí s jeho podnikaním. To, že sa zmluva netýka priamo predmetu podnikania
podnikateľa ešte neznamená, že nebola uzatvorená v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou (že
pri uzatváraní tejto zmluvy nevystupoval v postavení podnikateľa). Napr. ak si podnikateľ kúpi hnuteľnú
vec, ktorá je používaná pri jeho podnikateľskej činnosti, teda pre potreby jeho podnikania jedná sa o

zmluvu uzatvorenú v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou (a to napriek tomu, že nemá v predmete
podnikania kúpu a predaj takýchto hnuteľných vecí) a ide o obchodnoprávny vzťah.

42. Z uvedeného dôvodu nebolo možné akceptovať námietky žalovaného, že nemá v predmete
podnikania kúpu ojazdených áut financovanú formou úveru, ale že predmetom jeho podnikania

je stavebníctvo. Vo všeobecnosti možno vychádzať z úvahy, že žalobca ako podnikateľ v odbore
podnikania - stavebníctvo, si môže kúpiť motorové vozidlo, ktoré používa pri svojej stavebnej činnosti.
V takom prípade zmluvu o kúpe motorového vozidla je potrebné považovať za zmluvu uzatvorenú v
súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Rovnako ako podnikateľ môže požiadať o poskytnutie úveru
za účelom získania finančných prostriedkov pre potreby svojho podnikania a jedná sa o zmluvný vzťah,

v ktorom nemá postavenie spotrebiteľa (tento vzťah má obchodnoprávny charakter).

43. Žalovaný sa v zmluve identifikoval ako podnikateľský subjekt, pri uzatváraní zmluvy predložil doklady
osvedčujúce jeho podnikateľskú činnosť a v tomto konaní nepreukázal, že by informoval druhú zmluvnú
stranu o svojom úmysle použiť predmetné vozidlo na iné účely ako je podnikanie, preto sa nemôže

dovolávať toho, že mal postavenie spotrebiteľa.

44. S poukazom na uvedené odvolací súd zotrváva na svojom názore, že zmluva bola uzatváraná so
žalovaným ako podnikateľom za účelom poskytnutia finančných prostriedkov v súvislosti s podnikaním,
preto sa v danom prípade jednalo o vzťah obchodnoprávny ( úver nemá spotrebiteľský charakter).

45.Na uvedenomzáverenemeníničanizistenie, načosareálnepredmetnémotorovévozidlonásledne
využívalo, nakoľko túto okolnosť žalobca (jeho právny predchodca) nemohol žiadnym spôsobom
ovplyvniť abezinformácieodžalovaného(poskytnutejpriuzavretízmluvy)aninemoholmaťvedomosťo
tom, na aký účel žalovaný mieni vozidlo (zakúpené za poskytnuté finančné prostriedky) použiť. Preto nie

je relevantné, na aký účel predmetné vozidlo v skutočnosti bolo využívané, pokiaľ zo samotnej zmluvy
jednoznačne vyplýva, že táto zmluva bola uzatvorená so subjektom - podnikateľom.

46. Vychádzajúc z uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne právne
vec posúdil, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP

v celom rozsahu potvrdil.

47. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov konania, vychádzajúc z
plného úspechu žalobcu v konaní, preto odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku o priznaní nároku
na náhradu trov konania žalobcovi proti žalovanému v rozsahu 100%.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok vznikol úspešnému žalobcovi, ktorému odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).