Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 19, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/306/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815208280
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7815208280.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov

senátuJUDr.TáneVeščičikovejaJUDr.DanyPopovičovej,vsporežalobkyne:U.U.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom Y., M. XXX, práv. zast. JUDr. Ladislav Török, advokát, so sídlom Rožňava, Šafárikova 8, proti
žalovanej Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a.s., so sídlom Rožňava, Špitálska 1, IČO: XX
XXX XXX, práv. zast. JUDr. Mário Keleti, AK, so sídlom Hlavná 36 , Hnúšťa, v konaní o náhradu škody
a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 12C
267/2015-185 zo dňa 16.5.2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zamietol žalobu a
stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 289,-eur z titulu majetkovej
ujmy a sumy 30.000,-eur titulom nemajetkovej ujmy.

3. Žalobkyňa, vychádzajúc z oznámenia úradu pre dohľad na zdravotnom starostlivosťou, ktorý
vykonával prešetrenie podnetu týkajúceho sa zdravotnej starostlivosti, ktorá bola poskytnutá žalobkyni a
konštatoval nesprávny postup zdravotníckeho personálu, keďže bolo zistené porušenie pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti, teda nebola jej poskytnutá v dostatočnom rozsahu a správne, odôvodňovala
svoj nárok tvrdením, že v dôsledku nesprávneho postupu zdravotníckeho personálu na gynekologickom
oddelení Nemocnice sv. Barbory v Rožňave sa jej dňa 18.10.2014 narodil mŕtvy plod.

4. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa od 2.10.2014 do 7.10.2014 bola hospitalizovaná v
Nemocnici v Rožňave na odporúčanie svojho gynekológa z dôvodu bolesti v podbruší, kde jej bolo
založené vnútromaternicové teliesko. Do 17.10.2014 nemala žiadne problémy. Dňa 17.10.2014 bola
hospitalizovaná v nemocnici v Rožňave o 19.40 hod., o 19.52 hod. bol ordinovaný odber krvi na
laboratórne vyšetrenie. Po umiestnení žalobkyne na lôžko, bol zdokumentovaný jej klinický stav,
natočený CTG záznam v trvaní cca. 0,5 hod. ktorý bol hodnotený vyšetrujúcim lekárom ako normálny,
neboli prítomné zmeny poukazujúce na ohrozenie plodu. O 20.30 hod. bola žalovanej podaná infúzna

liečba na uvoľnenie napätia maternice. O 23.50 hod. odtiekla infúzia. Dostupné výsledky laboratórneho
šetrenia krvi, poukazovali na možný ukazovateľ zápalu. V čase 05.00 hod. dňa 18.10.2014 bola
objektívne potvrdená prebiehajúca pôrodná činnosť. O 05.55 hod. došlo k spontánnemu pôrodu
mŕtveho plodu mužského pohlavia so známkami macerácie (rozmočenia). Podľa pitevného nálezubola bezprostrednou príčinou úmrtia novorodenca intrauterinná hypoxia (vnútromaternicový nedostatok
kyslíka u plodu) a ako komplikácia bol uvedený zápal plodových obalov.

5. Z oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z 10.3.2015 ktorým oznamoval
výsledok prešetrenia podnetu, týkajúceho sa poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalobkyni, vyplynulo,
že podľa jeho zistení pri náleze zvýšeného počtu bielych krviniek dňa 17.10.2014 žalobkyni mali byť
naordinované antibiotiká. Monitoring stavu plodu podľa záveru jeho vyšetrení nebol dostatočný a bol
prítomný dlhý časový interval od natočenia CTG záznamu do pôrodu mŕtveho plodu bez objektivizácie

stavu a srdcovej činnosti plodu CTG vyšetrením alebo USG vyšetrením. Konštatoval teda, že zdravotná
starostlivosť nebola poskytnutá v dostatočnom rozsahu a správne. Zdôraznil však, že sa nevyjadruje k
príčinnej súvislosti medzi zistenými nedostatkami a úmrtím plodu a ani nekonštatuje, že poskytovateľ
svojím postupom spôsobil úmrtie plodu.

6. Z predloženého rodného listu z Knihy narodení Matričného úradu, zväzok 71 ročník 2014, str. 155

por.číslo 428 zistil, že dňa 18.10.2014 sa mŕtvo narodilo dieťa mužského pohlavia s priezviskom Č..

7. Zo záverov znaleckých posudkov nariadených v trestnom konaní a to posudku č. 8/2016
vypracovaného znalkyňou MUDr. Zuzanou Grochovou a č. 20/2016 znalkyňou MUDr. Vlastou
Vyhnalkovou zistil, že bezprostrednou príčinou úmrtia plodu mužského pohlavia bola intrauterinná

hypoxia (vnútromaternicový nedostatok kyslíka u plodu) ako komplikácia pri stredne ťažkom až
ťažkom zápale plodových obalov. Časové rozmedzie medzi úmrtím plodu a jeho pôrodu z hľadiska
hystologického podľa záverov týchto posudkov je možné dátovať na 6-48 hodín pred pôrodom. Z
hľadiska macerácie určenej ošetrujúcimi lekármi k smrti plodu mohlo dôjsť v rozpätí od 12 - 24 hodín od
pôrodu. Berúc do úvahy klinické príznaky, laboratórne nálezy a zápalové ochorenia a stupeň macerácie

plodu najpravdepodobnejšie je, že k úmrtiu mohlo dôjsť v časovom intervale 6-18 hodín pred pôrodom.

8. Zo znaleckého posudku MUDr. Martina Smolka PhD. znalca z odboru zdravotníctva a farmácia,
odvetvie gynekológia - pôrodníctvo č. 2/2016 zo dňa 6.10.2016 spracovaného tiež pre účely trestného
konania vedeného na podnet žalobkyne. zistil, že bežnou praxou pre zistenie akútnej hypoxie

je kardiotokografické zaznamenávanie oziev plodu spojené s askultáciou oziev v období mimo
vykonávania záznamu. Ultrasonografické vyšetrenie má šancu na odhalenie eventuálnej poruchy
prietokov, pretože zistenie poruchy by malo zásadný význam pre správne manažovanie tehotenstva a
zvolenia spôsobu pôrodu. Ako súčasť manažmentu predčasného pôrodu postrádal znalec vykonanie
USG vyšetrenia, rovnako ako aj vyšetrenie na prítomnosť zápalových markerov v krvi. U žalobkyni

sa jednalo o hroziaci predčasný pôrod s diagnostikovaným zápalom pošvy a insuficienciou
(nedostatočnosťou) krčka maternice. Konštatoval, že CTG záznam vykazoval znaky podľa Fischer
score:9pričomsajednápritejtostupnicioprejavdobréhostavuplodu.TakýtoCTGzáznamniejemožné
natočiť u mŕtveho plodu, ak by aj omylom došlo k zaznamenaniu tepovej frekvencie matky, pretože
na CTG zázname je 130 tepov za minútu. To by sa u dospelého človeka hodnotilo ako tachikardia

(zvýšená frekvencia srdcových sťahov), čo nekoreluje so záznamom v zdravotnej dokumentácii. Zo
znaleckého posudku znalkýň z odvetia súdneho lekárstva najpravdepodobnejšie k úmrtiu plodu došlo v
intervale6až18hodínpredpôrodomdňa17.10.2014.PrognostickévyhodnoteniekrivkyCTGspôsobuje
pomerne veľké ťažkosti a vyžaduje si veľké skúsenosti. Význam predpovede hypoxie alebo acidózy
pri patologickej krivke CTG je obmedzený, preto nie je prípustné uvažovať o ohrození plodu iba na

základe niektorých úsekov záznamu CTG okrem zmien, ktoré by jednoznačne potvrdili, že je v situácií
ohrozujúcej život. Uvedený znalecký posudok bol doplnený písomne zo dňa 14.08.2017. Doplnenie
znaleckého dokazovania bolo nariadené vyšetrovacím orgánom v prípravnom konaní so zameraním na
zhodnotenie a posúdenie postupu ošetrujúceho lekára, MUDr. Attilu Leška z pohľadu gynekologického,
či bol od prijatia pacientky U. U. dňa 17.10.2014, do pôrodu dňa 18.10.2014 postup správny a či existuje

smernica, resp. nariadenie alebo štandard, ktorý určuje lekárovi, že pri Score podľa Fischera 9 je nutné
vykonať USG vyšetrenie. Znalec konštatoval, že postup lekára bol štandardný až na vyhodnotenie CTG
vstupného vyšetrenia žalobkyne. Predložený CTG záznam je fyziologický záznam a pokiaľ sa jednalo
o zachytenie signálu frekvencie srdca matky plodu, jednalo by sa o chybu zdravotníckeho personálu,
ktorá sa dá posúdiť posluchom oziev plodu alebo USG vyšetrením. Anamnestické údaje o priebehu

tehotenstva, opakovaná hospitalizácia na gynekologicko-pôrodnickom oddelení, zavedenie pesaru a
vaginálna infekcia je podľa posudku minimálne varovným signálom na vykonanie vyšetrení pri prijatí.9. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Rožňave, z Uznesenia
ČVS:ORP-540/1-VYS-RV-2015zodňa27.07.2017bolozistené,že trestnéstíhanievovecizatrestnýčin
- prečin ublíženia na zdraví, ku ktorému malo dôjsť dňa 18.10.2014 o 05.55 hod. v Nemocnici sv. Barbory

v Rožňave na gynekologicko-pôrodnickom oddelení nemocnice u pacientky U. U. bolo zastavené, lebo
tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia uvedeného
uznesenia vyplynulo, že v rámci trestného stíhania boli vypočutí svedkovia a to ošetrujúci lekári a
zdravotnícki pracovníci uvedeného oddelenia MUDr. Viera Reiserová, MUDr. Milan Praslička, MUDr.
Igor Seres, MUDr. Attila Leško, MUDr. Tibor Šimun (z pediatrického oddelenia), zdravotné sestry: V.. R.

U., U. F., C. F.C., W. L., L. T., U. I.. Súčasťou vykonaného dokazovania bolo aj znalecké dokazovanie,
ktoré už bolo vyššie uvedené, vrátane záverov týchto znaleckých dokazovaní. Z hľadiska trestnoprávnej
zodpovednosti bola hodnotená včasnosť a správnosť postupov zdravotníckych pracovníkov. V danom
prípade z pohľadu medicínskeho nastali pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti určité pochybenia,
nevykonaním USG vyšetrenia fetoplacentárnej jednotky pri prijatí do nemocnice, avšak ani znaleckým
posudkom MUDr. Martina Smolka nebolo možné odpovedať na zásadnú otázku, či by vyšetrenie viedlo

k odhaleniu a zisteniu akútnej hypoxie plodu, ktorá bola príčinou úmrtia a či by plod vôbec prežil. Taktiež
ani podanými znaleckými posudkami nebolo možné jednoznačne určiť dobu vnútromaternicového
úmrtia plodu, ktorý bol stanovený na rozpätie 6 až 18 hodím pred samotným pôrodom, čo nevylučuje,
že plod bol u pacientky mŕtvy už pred prijatím do nemocnice a natočený CTG záznam bol natočený
(správnevyhodnotený-poznámkaodvolaciehosúdu)chybne,tátochybavšakniejevpríčinnejsúvislosti

so smrťou plodu. Naviac CTG záznam vyhodnotený ako fyziologický, pričom pri fyziologickom CTG
zázname bez pôrodnej činnosti stačí monitorovať CTG plodu raz za 24 hodín, čo je štandard. Bolo
poukázané na známe prípady, keď po zjavne patologickom zázname sa porodí zdravý plod a naopak,
keď po normálnom fyziologickom zázname sa porodí poškodený alebo mŕtvy plod. Bolo konštatované,
že na základe uvedených skutočností nie je možné v danom konkrétnom prípade vyvodiť trestnoprávnu

zodpovednosť konkrétnych fyzických osôb - ošetrujúcich zdravotných pracovníkov, nie je teda možné
im z pohľadu trestnoprávneho pričítať na usmrtení plodu mužského pohlavia pacientky zavinenie.

10. Po právnom posúdení veci podľa § 420 ods. 1,2 OZ vychádzajúc z vykonaného dokazovania
posudzoval, či boli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to porušenie

právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a
zavinenie. Uzavrel, že o tom, či postupovalo zdravotnícke zariadenie v súlade s dostupnými poznatkami
sa spravidla posudzuje za pomoci znalcov a lekárov, pričom pre založenie zodpovednosti žalovanej
je potrebné jednoznačné preukázanie, že nenatočenie USG bolo podstatnou príčinou, bez ktorej by
ku škodlivému následku nedošlo. Konštatoval, že úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

skúmal, či bol postup lekára správny, ale nezaoberal sa tým, či postup, ktorý namietal pacient ako
nesprávny, spôsobil ním tvrdené poškodenie zdravia. Vychádzajúc zo záverov, že príčinou úmrtia
mužského plodu bol vnútromaternicový nedostatok kyslíka plodu, pričom ako komplikácia bol uvedený
zápal plodových obalov, prihliadajúc na znalecké dokazovania z ktorých vyplynulo, že žalobkyňa bola
liečená protizápalovo aj v čase pred hospitalizáciou, konštatoval, že pokiaľ by jej boli podané antibiotiká

po vyšetrení v čase hospitálizácie, účinnosť týchto antibiotik by neviedla k vyliečeniu tohto zápalu,
pretože inhibičná aktivita sa pohybuje v rozpätí 6-12 hodín, pričom pri prvom podaní by dosiahla
len minimálnu inhibičnú koncentráciu a to v čase 02.00 hod. dňa 18.10.2014 a vtedy už bol plod,
na základe výsledkov pitvy, jednoznačne mŕtvy. Nepodanie antibiotík teda nebolo hlavnou príčinou
úmrtia. Určenie presného času úmrtia plodu považoval za významný faktor, podľa ktorého by bolo

možné posudzovať do akej miery mohol postup žalovanej, jej zamestnancov, zabrániť úmrtiu plodu.
Konštatoval, vychádzajúc zo záveru znaleckého posudku, že z hľadiska monitoringu oziev plodu nie sú
celkom jednotné názory na hodnotenie závažnosti jednotlivých patologických záznamov. Podkladom pre
takéto pochybnosti sú prípady, keď po zjavne patologickom zázname sa porodí zdravý plod a opačne
keď po normálnom fyziologickom zázname sa porodí poškodený alebo mŕtvy plod. Podľa doplňujúceho

znaleckého posudku MUDr. Smolka bol postup ošetrujúceho lekára štandardný až na vyhodnotenie CTG
vyšetrenia pacientky. Vychádzajúc z jeho záverov, uzavrel, že dokazovaním nebolo preukázané, či je
možné nenatočením ďalšieho CTG záznamu, nevykonaním USG vyšetrenia, ustáliť, že uvedený postup
viedolkúmrtiuplodu,zvlášťzastavu,keďbolplodmŕtvyminimálne6hodínpredpôrodom.Naviac,podľa
záveru súdu prvej inštancie, nie je možné vylúčiť ani väčšie časové rozpätie úmrtia plodu, až do 12 hodín

(správne 18 hodín - poznámka odvolacieho súdu) od pôrodu konštatovaného v znaleckých posudkoch.
Konštatoval, že nemožno opomenúť fakt, že v prípade žalobkyne išlo o nedisciplinovanú pacientku,
ktorá nedodržiavala počas tehotenstva pokyny lekára a počas hospitalizácie pokyny zdravotníkov čo
sa týka fajčenia a kľudového režimu. Keďže podľa zdravotníckych štúdii vysoké percento odumretiaplodov v maternici a rozvinutie zápalových zmien plodového vajca spôsobuje práve fajčenie v gravidite
konštatoval, že aj v danom prípade nie je možné vylúčiť, že odumretie plodu a vznik infekcie u žalobkyne
do istej miery spôsobuje tento rizikový faktor.

11. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania konštatoval, že síce došlo k určitému pochybeniu pri
vyhodnotení CTG záznamu, avšak nebolo preukázané , že práve predmetný postup zdravotníckeho
personálu vyvolalo následok - úmrtie plodu. Vzhľadom na to, že zásadnou otázkou v prípade tohoto
konania je, či uvedený postup možno hodnotiť ako protiprávny úkon, ktorý viedol k vzniku škody, bol

toho názoru, že samotná skutočnosť, že nie je možné jednoznačne určiť čas úmrtia plodu a stanovené
rozpätie sa pohybuje medzi 6-18 hodín pred pôrodom je skutočnosťou, ktorá spochybňuje preukázanie
protiprávnosti konania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že samotné vnútromaternicové udusenie
plodu mohlo mať viacero príčin, preto nemožno jednoznačne uzavrieť, že postupom žalovanej došlo
ku škode a už vôbec nie je možné preukázať príčinnú súvislosť medzi konaním žalovanej a škodou.
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nároku žalobkyne nebolo možné

vyhovieť, preto žalobu zamietol.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 257 C.s.p. a z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal
náhradu trov konania úspešnej žalovanej. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval skutočnosť,

že žalobkyňa podávala žalobu na základe výsledkov oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou. V čase podanej žaloby vychádzala zo zistení tam uvedených, ktoré v štádiu podanej
žaloby nebola schopná na základe jej dostupných informácií a poznatkov vyhodnotiť a posúdiť ako
neúspešné uplatňovanie nároku. Až na základe výsledkov dokazovania predovšetkým znaleckého
dokazovania bolo možné vyvodiť závery o opodstatnenosti resp. neopodstatnenosti uplatneného nároku

a zodpovednosti za škodu.

13. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/
C.s.p.. Navrhla zmeniť rozsudok, žalobe vyhovieť, priznať jej z titulu majetkovej ujmy 289,-eur, z
titulu nemajetkovej ujmy 30.000,-eur a zaviazať žalovanú na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poukazujúc na okolností, za ktorých bola hospitalizovaná u žalovanej dňa 17.10.2014, na okolnosti
ktoré predchádzali pôrodu mŕtveho plodu, na závery prešetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, ktorým boli zistené nedostatky: - pri náleze zvýšeného počtu krviniek dňa 17.10.2014
mali byť ordinované antibiotiká; - monitoring stavu plodu nebol v dňoch 17.10. 2014 - 18.10.2010
dostatočný; prítomný bol neadekvátne dlhý časový interval bez objektivizácie stavu srdcovej činnosti

plodu CTG vyšetrením alebo USG vyšetrením, z čoho vyplýva, že boli zistené závažné nedostatky
a zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá v dostatočnom rozsahu a správne a zároveň bolo
konštatované, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti došlo k porušeniu § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004
Z.z. o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je poskytovateľ povinný

poskytovať zdravotnú starostlivosť správne a tiež konštatoval opodstatnenosť podania resp. žiadosti o
prešetrenie zdravotnej starostlivosti, poukazujúc na závery znaleckých posudkov, najmä znalca MUDr.
Martina Smolka, mala za to, že súdu boli dostatočne preukázané všetky skutočnosti, ktoré nasvedčujú
tomu, že k pochybeniu u žalovanej došlo. Vzhľadom na to považovala rozsudok za nesprávny.
Zdôrazňujúc, že v dôsledku takejto ťažkej životnej situácie má závažné psychické problémy, považovala

za nemysliteľné, aby zo strany žalovanej nedošlo ani len k ospravedlneniu sa. Bola toho názoru, že
odôvodnene žiadala nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože morálna satisfakcia je
pochopiteľne nedostačujúca. Zamietnutie žaloby v celom rozsahu v prípade takejto situácie považovala
za nemysliteľné. Zdôrazňovala, že súd jej nepriznal ani majetkovú ujmu 289,-eur ktorú tvorili náklady
spojené s pohrebom, ktoré vynaložila z vlastných prostriedkov. Takisto za nepochopiteľné považovala,

že jej nebola priznaná náhrada trov konania vzhľadom k tomu, že úrad ktorý vykonával šetrenie jasne
vo svojom oznámení udal, že došlo k pochybeniu žalovanej. Ďalej uvádzala, že očakávala, že na
základe ňou podaného trestného oznámenia nastane nejaký posun, resp. výsledok, odôvodnenie alebo
akékoľvek ozrejmenie príčiny, prečo žalovaná zlyhala. Mala za to, že vzniknutá ujma na jej osobnosti
s poukazom na okolností prípadu a vysokú intenzitu konania žalovanej, ktoré jej spôsobilo takéto

nepriaznivé následky, ktoré nie je možné nijakým spôsobom vrátiť a v dôsledku ktorých vznikla trauma
nielen jej, ale aj jej rodine, táto trauma nie je odstrániteľná, považovala svoju žalobu v maximálnej miere
za dôvodnú. Podľa nej nebolo pochýb o tom, že zo strany žalovanej došlo k zanedbaniu jej povinnosti.14. Odvolanie žalobkyne bolo žalovanej doručené 6.8.2018. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

15.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčas

oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

16. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v týchto výrokoch v zmysle ust. § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.6.2019 o
9.50 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 13.6.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.

§ 219 ods. 1, 3 CSP.

18. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t.j. rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený

skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací
súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku ako vecne
správny potvrdil.

21. Súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na konštatovaní, že u žalovanej nie je daná
zodpovednosť na náhradu škody podľa § 420 OZ, keďže jednoznačným spôsobom nebolo preukázané
porušenie právnej povinnosti žalovanej a nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
konštatované pochybenie v nepodaní antibiotík nebolo hlavnou príčinou úmrtia a vykonaným

dokazovaním nebolo preukázané, že pochybenie pri vyhodnotení CTG záznamu vyvolalo následok
- úmrtie plodu. Je teda zrejmé, že za podstatnú skutočnosť pre zamietnutie žaloby súd považoval
neexistenciu príčinnej súvislosti medzi zisteným pochybením pracovníkov žalovanej a úmrtím plodu.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s týmto záverom súdu prvej inštancie.

22. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred
súdom prvej inštancie, ktoré boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd správne vysporiadal pri
rozhodovaní vo veci a ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ktoré by umožňovali prijať iné závery, a neboli by spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť rozsudku.

23. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

24. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a) porušenie právnej povinnosti, b)
existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie.
Príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená,
že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. V každomkonkrétnom prípade treba skúmať, či medzi protiprávnym úkonom a škodou existuje vzťah príčiny
a následku. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda v zmysle všeobecnej povahy, obvyklého
chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne sa musí preukázať,

že škoda by nebola vznikla bez tejto príčiny. Musí ísť o priamu (nie o sprostredkovanú) príčinu
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 23 Cdo 3337/2007). Z hľadiska naplnenia príčinnej súvislosti
ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu nemôže stačiť iba pripustenie možnosti vzniku
škody v dôsledku zavineného porušenia povinnosti zo strany škodcu, ale táto príčinná súvislosť musí
byť nepochybne daná. Zavinené porušenie povinností zo strany škodcu nemusí byť jedinou príčinou

vzniku škody, musí však byť jednou z príčin, a to príčinou, ktorá je dôležitá, podstatná a značná.
Pri riešení otázky príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím škodcu a vznikom škody
nejde o právnu otázku, ale o skutkovú otázku, ktorú nemôže riešiť všeobecne, ale iba v konkrétnych
súvislostiach (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 21.2.2002, sp. zn. 21 Cdo 300/2001). Pri škode na
zdraví sa skúma predovšetkým to, či protiprávny úkon bol vyvolávajúcim činiteľom poškodenia zdravia.
V oblasti poskytovania zdravotníckej starostlivosti sú zdravotnícke zariadenia povinné postupovať v

súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy; takýto postup je označený ako lege
artis. Nedodržanie týchto pravidiel je protiprávnym konaním. Každá konkrétna situácia sa pritom
posudzuje individuálne, lebo lekárska veda disponuje rôznymi a rôzne určenými postupmi pri prevedení
konkrétneho lekárskeho zákroku. Špecifikum sporov o náhradu škody v súvislosti s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti spočíva v tom, že otázku, či zdravotnícke zariadenie postupovalo v súlade so

súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy (lege artis) je nutné posudzovať za pomoci znalcov z
príslušného odboru v závislosti od charakteru poškodenia zdravia, ktorého právny záver, či (ne)došlo k
porušeniu zdraviu v dôsledku pochybenia zdravotníckeho zariadenie vyplýva zo znaleckého posudku.

25. Pre zodpovednosť žalovanej podľa cit. § 420 OZ sa vyžaduje splnenie všetkých základných

predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Ak nie je splnený čo i len jeden predpoklad, nemožno
žalobe vo vzťahu k žalovanej vyhovieť.

26. Z oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, dôkazu vykonaného pred súdom
prvej inštancie, vyplýva, že úrad pri prešetrovaní podnetu postupoval v zmysle zák.č. 581/2004 Z.z.

o zdravotných poisťovniach dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a zistil nedostatky: „1/ Pri náleze zvýšeného počtu bielych
krviniek dňa 17.10.2014 mali byť ordinované) antibiotiká; 2/monitoring stavu plodu nebol v dňoch
17.10.2014-18.10.2014 dostatočný. Prítomný bol neadekvátne dlhý časový interval (od natočenia
príjmové CTG záznamu dňa 17.10.2014 do pôrodu mrtvého plodu dňa 18.10.2014 o 0.55 hod.) bez

objektivizáciu stavu a srdcovej činnosti plodu CTG vyšetrením alebo USG vyšetrením“. Konštatoval,
že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá v dostatočnom rozsahu a správne. Na druhej strane úrad
konštatoval, že sa nevyjadruje k príčinnej súvislosti medzi zistenými nedostatkami a úmrtím plodu,
ani nekonštatuje, že poskytovateľ svojím postupom spôsobil úmrtie plodu. Zo znaleckých posudkov,
podávaných v trestnom konaní, vyplynul záver, že k úmrtiu plodu mohlo dôjsť v časovom intervale 6-18

hodín pred pôrodom dňa 17.10.2014, že postup ošetrujúceho lekára bol štandardný až na vyhodnotenie
CTG vstupného vyšetrenia, pričom USG vyšetrenie by odhalilo, či išlo o správne natočený CTG záznam
plodužalobkyne,alebosajednaloozáznamtepovejfrekvenciepacientky;niejevšakprípustnéuvažovať
o ohrození plodu iba na základe niektorých úsekov záznamov CTG vyšetrenia.

27. Vzhľadom na závery znaleckých posudkov, t.j. určené rozmedzie času kedy došlo k úmrtiu
plodu a zistené nedostatky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobkyni, odvolací súd sa
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi vznikom škody
a porušením právnej povinnosti zo strany žalovanej. Vykonanými znaleckými dokazovaniami totiž

nebolo preukázané, že pokiaľ by žalobkyni boli podané antibiotiká a bolo by vykonané USG vyšetrenie,
nenastal by neodvrátiteľný následok - smrť plodu. Uvedené skutočnosti je možné preukázať iba
znaleckým dokazovaním, čo v danom prípade preukázané nebolo a v podstate to žalovaná v odvolaní
ani nenamieta. Žalovaná v odvolaní zdôrazňuje iba existenciu porušenia povinnosti žalovanej pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti samo o sebe

však bez splnenia ďalších základných predpokladov pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy,
resp. náhradu škody samo o sebe nezakladá dôvodnosť žalobkyňou uplatneného nároku, preto nebolo
možno prihliadať na tieto námietky.28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, v odvolacom konaní jej však žiadne trovy
nevznikli, neúspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania neprináležia, preto odvolací súd stranám
sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3.0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).