Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/153/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816205481
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816205481.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu INTRUM Slovakia, s.r.o.,
Bratislava, Mýtna 48, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska
kancelária, Bratislava, Mýtna 48, PO Box 205, proti žalovanému S. E., nar. XX.X.XXXX, Q., S. XXX/X,
o zaplatenie 831,48 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12C/138/2016-69 z 29.11.2017
Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sankčného úroku vo výške 80,60 eur a poplatkov
vo výške 102,74 eur, v uvedenom rozsahu z r u š u j e rozsudok a konanie zastavuje.

V zostávajúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšujúcej časti
a vo výroku III. o trovách konania.

Stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 114,65 eur, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8% z uvedenej dlžnej sumy, za čas od
16.6.2016 do zaplatenia, v lehote do troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku, II. vo zvyšujúcej časti

žalobu zamietol a III. nepriznal náhradu trov konania stranám sporu.

2. Vychádzajúc z § 52 ods. 1,2,3 a 4 Obč. zák., § 4 ods. 1 písm. g), § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010
Z.z., o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia žiadosti/zmluvy, § 11 ods. 1 písm. a)
uvedený vzťah posudzoval ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, z toho dôvodu aplikoval prísl. ust. §
52 a nasl. Obč. zák. a Zákon o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretie predmetnej Zmluvy.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi pôvodným žalobcom, VÚB, a.s. a žalovaným bola
uzavretá Zmluva vyplývajúca zo Žiadosti o vydanie splátkovej karty Quatro, čo je zrejmé z textu
tejto Žiadosti, nachádzajúceho sa za bodom 21 čl. V, kde prijatím a schválením žiadosti zo strany
banky, sa žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej splátkovej karty VÚB, a.s. , že banka
akceptovala uvedenú žiadosť dňom 03.08.2011, tzn. že žiadosť žalovaného sa od uvedeného obdobia
považovala za platne uzavretú Zmluvu. Existencia Potvrdzujúceho listu ako podmienka účinnosti Zmluvy
súdu nebola preukázaná a nebolo ju možné zistiť ani od žalovaného, ktorý bol nečinný počas konania,

preto súd vyvodil z následného postupu predchodcu žalobcu, že zmluva nadobudla účinnosť po
splnení odkladacej podmienky, pretože v opačnom prípade by nebolo umožnené žalovanému čerpanie
peňažných prostriedkov. Poukázal na to, že pokiaľ Zmluva bola považovaná za platnú, musela spĺňať
zákonné náležitosti vyplývajúce z § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. Z obsahu Zmluvy, z jej textu,ktorý bol podpísaný klientom a bankou, však okrem úverového rámca do výške 300,- Eur, štandardnej
mesačnej splátky 10 Eur a štandardnej úrokovej sadzby 22,80 % ročne, mu nevyplynuli žiadne ďalšie
údaje, ktoré platný Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžadoval. Poukázal na to, že indikatívny výpočet

RPMN (ťažko overiteľný klientom bez určitých matematických znalostí a konkrétnych zadaných čísel) ,
nie je možné považovať za riadne dojednanie, ktoré má Zmluva obsahovať, že z tohto výpočtu nie
je zrejmé, aký percentuálny rozsah alebo výšku predstavuje RPMN, čo je dosť podstatný údaj pre
spotrebiteľa na porovnanie jednak vlastnej schopnosti splácať úver, ale aj na porovnanie výhodnosti s
inými úvermi poskytovanými ďalšími bankovými alebo nebankovými subjektmi. Za týchto okolností súd

konštatoval, že pokiaľ nebola súčasťou Zmluvy RPMN úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. j.) Zákona č.
129/2010 Z. z., takýto úver je možné považovať za úver bezúročný a bezpoplatkový s poukazom na
§ 11 ods. 1 písm. a.) uvedeného zákona. Ďalej uviedol, že plnenie v zmysle Zmluvy bolo žalovanému
poskytnuté, čo vyplýva z výpisov splátkovej karty Quatro, že žalovaný vyčerpal sumu 307,82 Eur,
zaplatil 193,17 Eur a preto v prípade bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, je jeho povinnosťou zaplatiť
rozdiel medzi čerpanou a zaplatená sumou, vo výške 114,65 Eur. Citujúc znenie § 517 ods. 1, 2 Obč.

zák. uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania, že v danom prípade si žalobca uplatnil úroky
od 16.06.2016, po uplynutí lehoty splatnosti v zmysle Výpisu z pôžičkovej karty (dátum splatnosti
15.06.2016). K uvedenému dňu výška úroku z omeškania bola priznaná podľa § 3 Nariadenia vlády
586/2008 Z.z., s použitím § 10c Nariadenia č. 20/2013 Z. z. Ku dňu omeškania uplatneného žalobcom,
predstavoval úrok z omeškania výšku 8 % (8 % + 0,00 % základnej sadzby Európskej centrálnej banky

Slovenska). V prípade uplatneného nároku z titulu poistenia súd konštatoval, že uzavretie poistnej
zmluvy sa riadi § 788 a nasl. Obč. zák. Vychádzajúc z § 788 ods. 1,2 a § 792a ods. 1,2 Obč. zák. ,
urobil záver, že v prípade poistenia neboli žalovanému poskytnuté informácie v zmysle uvedených ust.,
pretože súčasťou Zmluvy v časti VI. bolo uvedené, že žalovaným mal byť prijatý komplexný súbor
poistenia typu B. , že písmeno B bolo vpísané do kolónky, pričom nie je zrejmé, kto túto časť vypĺňal,

či žalovaný alebo zamestnanec žalobcu. Poukázal na to, že konkrétne informácie neposkytol pre účely
konania ani sám žalobca, že pokiaľ mal poskytovateľ úveru skutočne záujem o riadne uzavretie poistnej
zmluvy, nič mu nebránilo takúto zmluvu uzavrieť na osobitnej listine, alebo ako riadny dodatok k zmluve
o úvere, aby bol prejav žalovaného zrejmý a aby boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o vôli žalovaného
uzavrieť poistenie. Ak teda absentoval riadny prejav vôle žalovaného, uvedená skutočnosť v súlade s §

37 ods. 1 Obč. zák. zakladá neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Žalobca počas konania nepredložil
žiadnu inú poistnú zmluvu, ktorá by bola uzavretá so žalovaným a z ktorej by boli zrejmé konkrétne
poistné podmienky, za akých bol žalovaný poistený. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel
k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia žalovanej sumy vo výške 114,65 Eur s priznaným
úrokom z omeškania z uvedenej dlžnej sumy. V tejto časti súd žalobe vyhovel a vo zvyšujúcej časti

žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p..

3. Žalobca mal úspech v konaní vo výške 14 % a žalovaný vo výške 86 %, tzn., že konečný úspech
v konaní mal žalovaný v rozsahu 72 %, ktorému nevznikli žiadne trovy konania, z toho dôvodu súd
nepriznal žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku - výroku II ., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a súvisiacemu výroku č.
III o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. , t.j. , že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol

rozsudok v napadnutej časti zmeniť a zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 533,49 eur, úrok
z omeškania vo výške 8% zo sumy 533,49 eur od 16.6.2016 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania, náhradu trov právneho zast.
podľa pomeru úspechu v spore. Ďalej navrhol, aby odvolací súd konanie v časti o zaplatenie 183,34 eur
s úrokom z omeškania vo výške 8% zo sumy 183,34 eur od 16.6.2016 do zaplatenia zastavil, nakoľko

predmetom žaloby je a aj bol nárok na zaplatenie sankčného úroku vo výške 80,60% a poplatku vo výške
102,74 eur s tým ,že v tejto časti o zaplatenie sankčného úroku a poplatkov v celkovej sume 183,34 eur
zobral žalobu späť a navrhol odvolaciemu súdu konanie v tejto časti zastaviť.

5. V odvolaní poukázal na to, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu

právnemu názoru o bezúročnosti úveru z dôvodu absencie RPMN v úverovej zmluve, že jeho
rozhodnutie je v napadnutej časti nesprávne. Poukázal aj na to, že kreditná karta je forma
revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty,
že žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať, že revolvingový úver je typický tým,že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu
stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na
odplatu. Poukázal na to, že z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku

zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN po celú dobu trvania úverového vzťahu, pretože sa úver čerpá
podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN.
Podporne odkázal na závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.1.2011 pod
sp.zn. 6Co/95/2010. Tvrdil, že vzhľadom na objektívnu nemožnosť určenia výšky RPMN pre celú dobu
trvania úverového vzťahu obsahuje ním predložená úverová zmluva v čl. V s označením „Vyhlásenie

Klienta“, bod 2. indikatívny výpočet RPMN vo výške 31,75% pre poskytnutý úver s úverovým rámcom
300,00 eur, štandardnou splátkou 10,00 eur mesačne a výškou ročnej úrokovej sadzby 22,80% p.a.
Zároveň indikatívny výpočet RPMN obsahuje aj celkovú čiastku úveru 531,67 eur, ktorú by bol žalovaný
povinný zaplatiť za danej modelovej situácie. Výška celkových nákladov za danej modelovej situácie by
predstavovala sumu 231,67 eur. Uviedol, že s nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom, výškou
úrokovej sadzby, ako aj výškou RPMN bol tak žalovaný preukázateľne oboznámený v úverovej zmuve,

že indikatívnyvýpočetvýškynákladovspojenýchsúveromvyčíslenýnazákladevýpočtupodľaprílohyč.
2 z.č. 129/2010 Z.z. je splnením zákonnej povinnosti veriteľa oboznámiť spotrebiteľa s nákladmi na úver.

6. Súd prvej inštancie uznesením 12C/138/2016-89 z 26.1.2018 uznesením vyzval žalovaného, aby sa
v lehote do 10 dní od doručenia uznesenia vyjadril aj k čiastočnému späťvzatiu žaloby. Žalovaný sa

k čiastočnému späťvzatiu žaloby ani k odvolaniu vo veci samej nevyjadril. Z uvedených dôvodov sa
predpokladá, že žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

7. Podľa § 370 ods. 1,2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie

žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

8. Odvolací súd podľa § 370 ods. 1,2 C.s.p. pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sankčného
úroku vo výške 80,60% a poplatku vo výške 102,74 eur, v uvedenom rozsahu zrušil rozsudok a konanie

zastavil, keďže žalovaný na výzvu súdu nevyjadril vážny nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby a
zastavením konania v tejto časti.

9. Rozsudok vo výroku I. a vo výroku II. v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby, odvolaním nebol
napadnutý, nadobudol právoplatnosť, z uvedených dôvodov nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

10. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.- na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 C.s.p. a rozsudok
v zostávajúcej časti vo výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšujúcej časti a vo výroku III. o trovách konania

ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne
ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody ktoré
odkazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobcom.

11. Žalobca v odvolacom konaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.,
t.j. že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

13. Odvolací dôvod týkajúci sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové
zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o
skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho

posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových
zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným
skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahyskutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas
konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom

hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

16. Súd použil správny právny predpis správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu.

17. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu, že zmluva neobsahuje povinný údaj, a to ročnú

percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že sa uvedú všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona.
Je potrebné poukázať aj na to, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov sa dal určiť na začiatku
revolvingového vzťahu, pretože v tomto období výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového

vzťahu vychádza aj z počtu splátok, ktoré sú v tomto čase zistiteľné a že iná je situácia v priebehu
tohto úverového vzťahu po dobe revolvingového úveru, no napriek tomu nemožno pripustiť situáciu, že
uvedenie jednotlivých čiastok úveru by bolo svojvoľné, pretože musí obsahovať prehľadné vymedzenie
povinnosti dlžníka tak, aby sa vedel už na začiatku úverového vzťahu zorientovať, aké nároky vo vzťahu
k nemu môže žalobca uplatniť.

18. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť,
vrátane rozhodnutia o trovách konania.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

31. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

32. Okrem iného , je potrebné dodať, že 17.2.2018 došlo k zmene obchodného mena žalobcu Intrum

Justitia Slovakia s.r.o. na Intrum Slovakia s.r.o. (výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava
I, Vložka číslo 2603/B, oddiel s.r.o. ,ktoré obchodné meno je uvedené v záhlaví tohto rozsudku).

33. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).