Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/303/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811209250
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7811209250.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne H. X., nar. XX.XX. XXXX,
bytom H. N. X, K. X, Česká republika, zast. JUDr. Ladislav Korfanta, Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava
proti žalovanému I. P. , nar. XX.XX, XXXX, bytom S. XX, XXX XX V., zast. JUDr. Máriou Ďurajovou, so
sídlom v Rožňave, Námestie 1. mája 11, o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 4C/153/2011 - 455 z 19.04.2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o vylúčení návrhu žalovaného na zaplatenie 9.000,- eur na
samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania.

Žalobkyni p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zrušil podielové
spoluvlastníctvo nehnuteľností žalobkyne a žalovaného zapísaných na LV č. XXX, k.ú. V., rodinného
domu č.s. XXX na parc. č.XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, parc. č, XXXX/XXX záhrada o výmere XXX m2, súčasťou nehnuteľností sú tiež - garáž, pivnica,

dreváreň, hospodárska časť. Podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že nehnuteľnosti na LV č. XXX,
k.ú. V., rodinný dom č.s. XXX na parc. č. XXXX/XXX, parc.č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX záhradu o výmere XXX m2, súčasťou nehnuteľností sú tiež -
garáž, pivnica, dreváreň, hospodárska časť prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, a uložil
mu povinnosť zaplatiť žalobkyni finančnú náhradu vo výške 11.042,- eur v mesačných splátkach po
1.000,- eur, splatných do konca toho - ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou
výhody splátok. Vylúčil návrh žalovaného na zaplatenie 9.000,- eur titulom bezdôvodného obohatenia

na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX H..ú. V., a to rodinného domu č.s. XXX
postaveného na parc. č. XXXX/XXX-L. K. M. J. Q. I. XXX S., parc. č. XXXX/XXX záhrada o výmere
XXX m2, pričom súčasťou nehnuteľností sú - garáž, pivnica, dreváreň a hospodárska časť.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 142 ods. 1, 2, 3 OZ, vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu mal za to, že dôvody pre nezrušenie podielové spoluvlastníctva, ktoré preukazoval žalovaný a
jeho záujem na nezrušení podielového spoluvlastníctva nemôžu prevýšiť záujem žalobkyne na jeho
zrušení a vyporiadaní. Ide o nehnuteľnosť nadobudnutú pôvodne rodičmi strán sporu (aj keď sú tvrdenéa preukazované investície zo strany žalovaného), ktorú obývali rodičia, spolu s nimi ich obýval aj
žalovaný, neskôr s rodinou a dvomi deťmi a následne jeho syn s manželkou a svojou dcérou. Za
toto nepretržité trvanie užívania nehnuteľnosti je zrejmé, že do nehnuteľnosti žalovaný aj s rodinou

investoval. Syn žalovaného v tomto dome obýva byt s rozlohou XXX m2, keď v V. v súčasnosti za
prenájom podobného bytu resp. domu (aj na menej lukratívnych miestach ) sa za prenájom platí od
400,- eur do 500,- eur mesačne. Syn žalovaného má teda dlhodobo vyriešenú svoju bytovú otázku
bez vynaloženia finančných prostriedkov. Konštatoval, že žalobkyňa naopak aj keď súd pripúšťa, že
zrejme má sama výrazný podiel na tom, v akej osobnej a finančnej situácii sa nachádza, dlhodobo

nemá vyriešenú svoju bytovú situáciu a to veľmi výrazne, pretože má status bezdomovkyne, napriek
tomu, že je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 1/8. Z uvedených dôvodov nevyhovel
návrhu žalovaného na zachovanie podielového spoluvlastníctva, majúc na zreteli princíp „spravodlivého
usporiadania vecí“. Konštatoval, že strany sporu sa nedohodli na spoločnom užívaní nehnuteľností,
žalobkyňa nemá do nehnuteľností prístup. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov nevyhovel návrhu
žalovaného na zachovanie podielového spoluvlastníctva a vyhovel návrhu žalobkyne na jeho zrušenie

a vyporiadanie s tým, že prikázal nehnuteľnosť väčšinovému spoluvlastníkovi - žalovanému a zaviazal
ho vyplatiť ustupujúcemu spoluvlastníkovi - žalobkyni finančnú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel.
Pri určení finančnej náhrady vychádzal zo Znaleckého posudku č. 19/2012 zo dňa 21.02. 2012
aktualizovaného na cenovú úroveň v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, keď určil všeobecnú
hodnotu nehnuteľností sumou 88.336,- eur, z toho 1/8 predstavuje 11.042,- eur.

4. Umožnil žalovanému zaplatiť finančnú náhradu v mesačných splátkach po 1.000,- eur konštatujúc,
že na splácanie tejto finančnej náhrady môže prispieť aj syn žalovaného, ktorý nehnuteľnosť s rodinou
dlhodobo užíva, nemá a nemal s vyriešením bytovej potreby bývania žiadne finančné náklady. Z
uvedených dôvodov v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p. určil inú lehotu na plnenie.

5. O vylúčení návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9.000,- eur na samostatné konanie
rozhodol podľa § 166 ods. 2 C.s.p. Urobil tak aj z dôvodu hospodárnosti konania, keďže za prvoradé
považoval rozhodnúť o samotnom návrhu žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie nehnuteľností, keď
protistrana žiadala podielové spoluvlastníctvo strán sporu zachovať.

6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b),
d), e),f),g) a h) C.s.p., navrhol zmeniť rozsudok, žalobu žalobkyne zamietnuť a priznať mu náhradu
trov 100 %, alternatívne zrušiť rozsudok v celom rozsahu a vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.
Rozsudok považoval za nezákonný, nespravodlivý, neobjektívny a za nepreskúmateľné a zmätočné

považoval odôvodnenie rozsudku. Vyvodzoval nezákonnosť z toho, že v posudzovanom prípade sa
jednalo o vyporiadanie v tzv. „v širšom zmysle“ na čo od počiatku poukazoval. Nemohol za danej
situácie preto súd vylúčiť na samostatné konanie jeho návrh na zaplatenie sumy ako náhrady za
investície vložené do nehnuteľností a už nie, že vo vylúčenom konaní zároveň bude rozhodované
o náhrade trov konania. Bol toho názoru, že ide o vadu konania, ktorá má za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Konštatoval, že síce nemožno žiadneho zo spoluvlastníkov nútiť, aby zotrval v
podielovom spoluvlastníctve o to viac, ak na spoluvlastníckom podiele žalobkyne viaznu ťarchy, ktorý
stavžalobkyňusvojímspôsobomvnakladanísosvojímspoluvlastníckympodielomobmedzovalajpokiaľ
by išlo o mimosúdne konanie. Tieto skutočnosti žalobkyňa však nedeklarovala, pričom v konaní na
existenciu exekúcií voči žalobkyni poukazoval, avšak súd na to neprihliadal a nevyporiadal sa s ním

namietanými skutočnosťami. Nevyporiadal sa ani s ponížením o sumu, ktorá je zabezpečená záložným
právom a spojená s výmazom záložných práv na nehnuteľnostiach, k čomu ani nebolo vykonané
žiadne dokazovanie. Súd od žalobkyne ani nepožadoval o aké exekučné konania sa jedná, aké nároky
veriteľov oprávnených v exekučných konaniach sa jedná, ktoré zaťažuje jej spoluvlastnícky podiel, čo
zakladá nevykonateľnosť samotného rozsudku a poškodzuje jeho právny status. Bol toho názoru, že

súd nesprávne interpretoval na vec dopadajúce zákonné ustanovenie § 142 OZ, vyložil ho nielen
v rozpore s Ústavou ale aj spôsobom popierajúcim účel právneho inštitútu zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva súdom na základe realizovaného práva spoluvlastníctva podať návrh na
takéto rozhodnutie, ak medzi vlastníkmi nedôjde k dohode. Poukazoval na to, že dohoda so žalobkyňou
ako sa javí, ani nebola možná bez toho, aby na právach neboli dotknuté tretie osoby. Bol toho názoru, že

boli a sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v posudzovanom prípade a sú takej povahy, že pri nich
jeho záujem ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený je v porovnaní so záujmom žalobkyne zrušiť
podielové spoluvlastníctvo významnejší a prednejší. Namietal neúplné poznanie skutkového stavu,
poukazoval na to, že súd nevykonal žiadne dokazovanie ním navrhované, okrem jeho výsluchu napriektomu, že sa dožadoval výsluchu manželky, ktorá súdom vypočutá nebola, čo považuje za znemožnenie
práva na spravodlivý proces. Konštatoval, že súd bez akéhokoľvek dokazovania mal preukázané, že
dom obýva aj jeho syn bez toho, aby syna, pokiaľ prijal také závery aké prijal aj vypočul. Preto nebol

náležitezistenýskutkovýstav,zktoréhosúdprirozhodovanívychádzal.Nestotožnilsasozáveromsúdu,
podľa ktorého žalobkyňa dlhodobo nemá vyriešenú svoju bytovú situáciu a to veľmi výrazne, pretože má
status bezdomovkyne, napriek tomu, že je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v 1/8, poukazujúc na to, že nie
je osobou zodpovednou za stav, v akom sa žalobkyňa nachádza. Podľa neho zo zákona nastupujú deti
žalobkyne, ktoré majú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom. Poukazujúc na jej výpoveď

zdôrazňoval, že žalobkyni nikdy nešlo o to, aby mohla bývať v dome, nikdy sa nedovolávala bývania
v dome, čo vyplýva aj z jej výpovede zo dňa 27.04.2015 pred Okresným súdom pre Prahu 2. Podľa
neho bola žalobkyňa tá, ktorá nielenže v dome nikdy nebývala, o rodičov sa nezaujímala, nebola ani
na dedičskom konaní, neprišla ani na pohreb matky pre alkohol, nezaujímala sa o rodičov v chorobe a
starobe. Bol to on, ktorý sa o rodičov na sklonku života náležite postaral aj ich doopatroval. Opakoval
skutočnosti, pre ktoré požadoval, aby súd zamietol žalobu o zrušenie a vysporiadanie podielového

spoluvlastníctva, t.j. dôvody hodné osobitného zreteľa, opakovane uvádzal výšku svojho starobného
dôchodku, manželkinho starobného dôchodku, výšky výdavkov na dom, splácanie úverov, náklady na
lieky, opakoval, že ďalšie finančné zaťaženie nezvládnu. Zdôrazňoval, že žalobkyňa v žalobe neuvádza
ani tituly na základe akých nadobudla spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach ani obsah dohôd
dedičov, ktoré vyplynuli z jednotlivých osvedčení o dedičstve po rodičoch, teda aké práva a povinnosti

vyplynuli pre účastníkov konania z dedičských konaní po nebohých rodičoch. Uvádzal obsah osvedčenia
o dedičstve po matke, po otcovi. Namietal, že súd rozhodol o jeho výplatnej povinnosti bez toho,
aby podrobil skúmaniu primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, neprihliadal na to, že namietal
znalecký posudok aj z hľadiska určujúceho trhovú cenu nehnuteľnosti, poukazujúc na to, že výška
primeranej náhrady sa neurčuje len od výšky všeobecnej ceny nehnuteľnosti, ktorú viac krát spochybnil.

Primeraná náhrada je podľa neho cenou, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť v
čase rozhodovania súdu. Tieto skutočnosti súd neskúmal a neodôvodnil. Považoval za nespravodlivé,
poškodzujúce, aby on čo zhodnotil nehnuteľnosť, ktorá mu bola prikázaná do výlučného vlastníctva
za tzv. primeranú náhradu, najskôr poskytoval žalobkyni náhradu vypočítanú z hodnoty spoločnej
nehnuteľnosti vrátane ním prevedeného zhodnotenia a aby potom po vylúčení na samostatné konanie

sa dovolával voči žalobkyni nárokov titulom úhrady pomernej časti nákladov za toto zhodnotenie, ktoré
v jeho prípade nie sú zanedbateľné. Bol toho názoru, že malo byť rozhodované v jednom konaní
o celej pojednávanej veci. Považoval za vysoko nepravdepodobné, že svoj nárok niekedy uspokojí
vzhľadom na existujúce dlhy žalobkyne. Namietal, že súd nevypočul navrhovaných svedkov: M. P., Z. S.,
I. G., manželku žalovaného na všetky rozhodujúce skutočnosti, ktorých opakovane navrhoval vypočuť,

nevykonal znalecké dokazovanie, nedoplnil znalecké dokazovanie, nevypočul znalca, nevyporiadal sa
s listinnými dôkazmi ním predloženými. K odvolaniu pripojil platobný doklad SIPO, rozbor mesačných
nákladov na bývanie v rodinnom dome, rozhodnutie o zvýšení manželkinho dôchodku, rozhodnutie o
zvýšení svojho dôchodku, kópiu stanoviska z 25.08.2015 k žiadosti žalobkyne zaslanej prostredníctvom
advokáta.

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako správny potvrdiť vo všetkých
výrokoch, zaviazať žalovaného zaplatiť jej trovy konania 100 %. Odvolanie žalovaného považovala za
nedôvodné čo sa týka všetkých výrokov rozsudku. Považovala rozsudok za správny v celom rozsahu.
Zdôrazňovala, že čo sa týka nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania ide o nadluxusné bývanie s

tromi bytovými jednotkami s množstvom miestností pre viacero rodín. Preukázateľne ide o atraktívnu
domovú nehnuteľnosť blízko od hlavnej ulice, kde ju žalovaný po smrti rodičov nikdy nepustil bývať, ani
ju nepustil dnu. Pred niekoľkými rokmi sa presťahovala do Českej republiky, svoje právo nikdy nemohla
realizovať, čo je preukázané mnohými dôkazmi, najmä aj vyjadreniami samotného žalovaného. Tvrdila,
že výsluch z Prahy je len nedorozumením. Keď bola v Prahe nie v Rožňave, vtedy nemala možnosť

sa domáhať bývania. Zdôrazňovala, že predmetnou žalobou u nej ide o riešenie najzákladnejších
existenčných, sociálnych a zdravotných práv oproti žalovanému, ktorý sleduje iba svoj nedôvodný,
neopodstatnený superluxus, aby ako jeden spoluvlastník mal k dispozícii 3 byty s množstvami izieb,
dokonca bez reálnej možnosti využitia, bez plnenia zákonného práva druhého spoluvlastníka. U
žalovaného podľa nej ide dlhodobo o zjavné špekulácie, jeho snahou je špekulatívne spoluvlastníka

nevyplatiť z podielu, pre seba ako spoluvlastníka zabezpečiť superluxus v troch bytových jednotkách
s viacerými podlažiami, ktorý je pre neho absolútne nijako nevyužiteľný, nedôvodný. S manželkou
potrebuje dve izby a príslušenstvo. Jeho snahou je tento superluxus zadarmo zabezpečiť pre príbuzných
a zarábať na tom. Poukazovala na to, že žalovaný po podaní žaloby dlhší čas v konaní zastával názorzrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva za hodnotu podielu cca 100.000,- Sk - 3.300,-
eur, aby sa vychádzalo z hodnoty v dedičskom konaní pred mnohými rokmi v roku 1999. Dôkazom
sú vyjadrenia žalovaného pred podaním žaloby a po podaní žaloby, jeho výsluch na súde po podaní

žaloby. Dôvody pre zamietnutie žaloby začať tvrdiť oveľa neskôr. K všeobecnej hodnote nehnuteľnosti
uviedla, že súd rozhodol na základe znaleckého posudku súdneho znalca, čo bolo pre žalovaného
najprijateľnejšie. Žalovaný žiada, aby nehnuteľnosti boli ohodnotené podľa starej neplatnej vyhlášky,
ako bolo v roku 1996 v dedičskom konaní. Považovala za nedôvodné, neprijateľné, nezákonné, aby
nehnuteľnosti mali byť hodnotené podľa vôle a tvrdení žalovaného. Zastávala názor, že nehnuteľnosti,

ktoré sú predmetom konania je možné odpredať rozhodne za oveľa vyššiu cenu než bola určená
všeobecná cena súdnym znalcom, čo musí byť žalovanému zrejmé. Poukazovala na zvýšenie ceny
nehnuteľnosti v poslednom období, k výške finančného podielu, ktorý jej má žalovaný, uhradiť uviedla,
že zjavne nejde o vysokú sumu náhrady za jej podiel. Podľa nej dávno bolo možné vec riešiť dohodou
už len z časti toho, čo získal užívaním žalovaný a syn žalovaného aj za užívanie bytovej jednotky
švagrom žalovaného. K starostlivosti o rodičov uvádzala, že najprv zomrel otec, o ktorého sa do smrti

starala matka, o oboch rodičov sa starala sestra. Všetky tvrdenia uvádzané žalovaným považovala za
vymyslené. Trvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. K záložným právam uvádzala, že ide o
nízke exekúcie. Žalovaný v priebehu konania mal právo podať návrh na vyžiadanie dôkazu exekútorov
o výške dlhu, ktoré v rámci exekúcií dlhuje. Zdôrazňovala, že exekúcie spolu činia spolu 600,- eur podľa
zistenia jej advokáta. Zdôrazňovala, že žalovaný podľa nej konanie úmyselne naťahuje.

8. Vyjadrenie žalobkyne bolo žalovanému doručené 23.07.2018.

9. Žalovaný podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, t.j. aj proti výroku,
ktorým súd vylúčil návrh žalovaného na zaplatenie 9.000,- eur titulom bezdôvodného obohatenia na

samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania.

10. Predmetný výrok je výrokom, o ktorom sa rozhoduje uznesením.

11. Podľa § 357 C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o :
a) zastavení konania,
b) odmietnutí konania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,

e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávnosti okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,

j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zabezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečenie dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,

o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia o návrhu na vyhlásenia vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia
a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

12. Z vyššie uvedeného vyplýva, že proti výroku, ktorým súd vylúčil nárok žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia na samostatné konanie, nie je rozhodnutím, proti ktorému je v zmysle cit. §

357 C.s.p. prípustné odvolanie.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného proti tomuto výroku v súlade s § 386 písm.
c) C.s.p. odmietol.

14. Predmetom odvolacieho konania bol iba výrok o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
(ďalej len „rozsudok“).15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného proti výroku
rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ako podané včas oprávnenou osobou
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385

ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

16. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. júna 2019 o 09.40 hodine
v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli
zverejnené dňa 19.06.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 C.s.p.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkovéhostavu,vykonanédôkazyhodnotilvsúlades§191C.s.p.,ztýchtodôkazovdospelksprávnym
skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil a
správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

20. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na
vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu v zmysle,
ktorého v danom prípade nie sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

22. Z obsahu spisu je zrejme, že žalobca v prvom vyjadrení k podanej žalobe uvádzal, že „moja
sestra ma žiada, aby som odkúpil jej podiel 1/8 nakoľko si určila cenu, áno som ochotný odkúpiť ale
nie za cenu čo určila“. Na prvom pojednávaní uviedol, že pri vyporiadaní vychádza z osvedčenia o
dedičstve zo dňa 11.01.1996 z tej hodnoty, ktorá tam bola určená. Až následne, po podaní znaleckého
posudku, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota rodinného domu a stanovená výška zhodnotenia

nehnuteľnosti zo strany žalovaného namietal stanovenú výšku zistenú znalcom a v tomto písomnom
vyjadrení k znaleckému posudku zaujal stanovisko, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa preto,
aby spoluvlastnícky vzťah k nehnuteľnosti zostal nezmenený. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa
podľa stanoviska žalovaného bol jeho zdravotný stav, dôchodcovský vek, sociálna situácia, stav jeho
odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, osobné väzby na nehnuteľnosť, výška finančných

prostriedkov vynaložených na zhodnotenie spoločnej nehnuteľnosti, teda aj spoluvlastníckeho podielu
žalobkyne.

23. Podľa § 142 ods. 1 veta prvá OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd.

24. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom vecí a rozdelením výťažku.

25. V ust. § 142 ods. 1 veta prvá OZ je vyjadrená jedna zo základných zásad inštitútu podielového

spoluvlastníctva - zásada, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom
vzťahu. Pokiaľ sa spoluvlastníci nedohodnú ako sa ich spoluvlastníctvo zruší a ako si vyporiadajú,
resp. ak sa nemôžu dohodnúť ani inak, môže sa ktorýkoľvek z nich domáhať zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva na súde. Vo všeobecnosti teda sa vychádza zo zásady, že spoluvlastníctvo k veciam
má byť zrušené, ak o to požiada niektorý zo spoluvlastníkov, lebo nik nemá byť spravodlivo nútený, aby v

podielovomspoluvlastníctvezotrval.Pritomvšaktrebavziaťdozreteľavšetkyskutočnosti,ktoréumožnia
správne a spravodlivo vec posúdiť. Výnimočne, ak reálne rozdelenie vecí medzi spoluvlastníkov výšky
podielov nie je možné, občiansky zákonník v ust. § 142 ods. 2 umožňuje súdu, z dôvodov osobitného
zreteľa hodných, toto spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať ho prikázaním veci za náhradu alebopredajom vecí a rozdelením výťažku. V takom prípade môže súd návrh na zrušenie a vyporiadanie
tohto podielového spoluvlastníctva zamietnuť s tým dôsledkom, že bude naďalej prakticky a právne
existovať. Občiansky zákonník v ust. § 142 ods. 2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými

osobitného zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené,
je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť,
čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo
spoluvlastníkovtým,žesaspoluvlastníctvokspoločnejvecinaďalejzachováanezruší.Existenciatýchto
dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia.

Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo súd by žalobe vyhovel.
Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem
žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmov žalobcu zrušiť
podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Z účelu ust. § 142 os. 2 OZ slúžiaceho
na ochranu toho, koho spoluvlastnícke práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa sú okolnosti viac menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore

vyznievajú buď na prospech žalovanému alebo vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov
tohtokonaniavneprospechžalobcov.Vovšeobecnostinaprospechžalovanéhosúnajmäjehozdravotný
stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok
možnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej
alebo materiálnej. V neprospech žalobcov môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu neujasnili

právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenej žalobe, alebo že im ide predovšetkým o vyriešenie
sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu, alebo tiež
okolnosť, že po jej prikázaní do jej vlastníctva majú v úmysle ju predať (viď rozsudok NS SR sp.zn.
1Cdo/84/2009, sp.zn. 4Cdo/137/97 R100/99).

26. V danej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva resp. o konštatovaní, že v danom prípade nie sú splnené dôvody hodné osobitného
zreteľa pre zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, založil na
úplnom zistení a vyhodnotení všetkých významných okolností. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný v
počiatočnej fáze sporu súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Namietal

iba výšku hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, poukazujúc na výšku hodnoty tejto nehnuteľnosti určovanú v dedičskom konaní a
domáhal sa širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva tým, že si uplatnil nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia čiastky predstavujúcej ním vynaložené investície na nehnuteľnosť. Až
následne sa domáhal zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z

dôvodov hodných osobitného zreteľa.

27. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný až počas konania zmenil stanovisko k návrhu na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a to po zistení, že hodnota nehnuteľností je vyššia než bola v
čase dedičského konania. Čo sa týka dôvodov hodných osobitného zreteľa, odvolací súd sa stotožňuje

so záverom súdu prvej inštancie, že okolnosti subjektívneho charakteru tak na strane žalobkyne ako aj
žalovanéhovyznievajúvprospechžalobkyne,pretožezdravotnýstav,vek,sociálnasituácia,odkázanosť
tak žalobkyne ako aj žalovaného sú približne na tej istej úrovni, resp. sociálna situácia žalobkyne je
oveľa horšia ako žalovaného. Cieľom žalobkyne nie je nadobudnúť nehnuteľnosť a so ziskom ju predať.
Zistený skutkový stav súdom prvej inštancie neodôvodňuje konštatovanie existencie dôvodov hodných

osobitného zreteľa na zachovaní podielového spoluvlastníctva. Aj odvolací súd dospel k záveru, že
za situácie, v ktorej sa nachádzajú žalobkyňa aj žalovaný je daný dôvod na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva.

28. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku žalovaného o povinnosti súdu rozhodnúť jedným

rozhodnutím nielen o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ale aj o
protinávrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia - vynaložených investícií na nehnuteľnosť.

29. Ak sa vykonáva vyporiadanie spoluvlastníctva v širšom slova zmysle (len na návrh alebo vzájomný
návrh), je nutné o náhrade investícii rozhodnúť samostatným výrokom, opierajúcim sa o riadne zistený

skutkový stav veci. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva možno vykonať ako vyporiadanie v
širšom slova zmysle a to na základe návrhu účastníka, prípadne vzájomného návrhu. O návrhu
(vzájomnom návrhu), ktorým sa z dôvodu širšieho vyporiadania požaduje zaplatenie určitej sumy však
treba rozhodnúť samostatným výrokom a nie v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel (R46/1991).Základom pre to, aby určitý nárok mohol byť vyporiadaný v rámci širšieho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva je , že ide o majetkové právo (nárok), ktoré vzniklo medzi účastníkmi v súvislosti
s existenciou ich podielového spoluvlastníctva k veci a ak zrušením podielového spoluvlastníctva

aj niektorý zo spoluvlastníkov na takto vzniknutom práve je dotknutý (viď rozsudok NS SR sp.zn.
2Cdo/53/2004 z 01.01.2007). Investície na vec sa totiž nemôžu premietnuť do sumy, ktorú súd uloží
zaplatiť ako náhradu za spoluvlastnícky podiel.

30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že o vzájomnom návrhu žalovaného nebolo možné

rozhodovať tzv. započítaním vo vzťahu k povinnosti zaplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel, ale
o tomto návrhu súd rozhoduje, už ako bolo vyššie uvedené, samostatným výrokom. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti nemožno vyčítať súdu prvej inštancie pokiaľ vzájomný návrh žalovaného vylúčil na
samostatné konanie, keďže pre rozhodnutie je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.

31. Neobstojí tvrdenie žalovaného o nesprávnom určení hodnoty nehnuteľností s poukazom na to,

že znalecký posudok bol podávaný v roku 2012, vzhľadom na to, že znalec aktualizoval znalecký
posudok č. 19/2012 na cenovú úroveň k decembru 2017. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že
námietky žalovaného v súvislosti s podávaným znaleckým posudkom sa vzťahovali na výšku investícií
ním vynaložených na nehnuteľnosti, nie k samotnej hodnote nehnuteľností. Nemožno prisvedčiť tvrdeniu
žalovaného podľa ktorého pri určovaní finančnej náhrady za podiel žalobkyne mal súd vychádzať z

hodnoty nehnuteľnosti v čase dedičského konania.

32. Primeranú náhradu pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods.
1 tretia veta OZ treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa
miestnych podmienok obstaranie podobnej veci aká bola predstavovaná podielmi spoluvlastníkov, ktoré

boli prisúdené jednému zo spoluvlastníkov (rozsudok NS SR sp.zn. MCdo/6/2003 z 01.07.2004).

33. Je teda zrejmé, že primeraná náhrada by mala zodpovedať všeobecnej cene, t.j. cene v danom
mieste obvyklej podľa ponuky a dopytu.

34. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že znalec pri podávaní znaleckého posudku vychádzal
z metodických postupov uvedených v prílohe č. 3 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení, pri použití metódy polohovej diferenciácie vzhľadom na to,
že použitie kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nie je možné, pretože stavba nie

je schopná dosahovať primeraný výnos formou prenájmu tak, aby bolo možné vykonať kombináciu. Tak
isto porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty je vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov
pre danú lokalitu a typ stavby.

35. Takýto postup znalca pri podávaní znaleckého posudku, resp. pri stanovení všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti bol v súlade s vyhl. č. 492/2004 Z.z. Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného
podielového spoluvlastníctva bol príslušný podiel všeobecnej ceny veci. K tvrdeniu žalovaného, že
súd neskúmal a neodôvodnil cenu nehnuteľnosti v mieste a čase obvyklú podľa ponuky a dopytu je
potrebné uviesť, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nielenže nepreukázal, aby obdobná

nehnuteľnosť bola predávaná za inú cenu ale v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie.

36. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nevypočul žalovaným navrhovaných svedkov sama o sebe nie je
spôsobilým odvolacím dôvodom, keďže žalovaný v odvolaní neuviedol právne významné skutočnosti,
ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, t.j. neuviedol, aké skutočnosti podstatné pre

rozhodnutie vo veci bolo možné výsluchom uvedených svedkov zistiť.

37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, preto ho
odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o trovách konania.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Odvolací súd rozhodol iba o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnostirozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal plnú náhradu trov
odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).