Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/327/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816204047
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816204047.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov
JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne U. S., nar. XX. XX. XXXX, O. B. Y., Č.
XX, zastúpenej JUDr. Attilom Elekom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Jovická č. 2, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie, že zmluva o
úvere je bezúročná a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava

č.k. 5C/80/2016-49 zo dňa 3.4.2017 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 5C/80/2016-49 zo dňa 3.4.2017 určil, že
zmluvaoúverezodňa23.10.2012č.705802420,uzavretámedzižalobkyňouažalovanoujebezúročnáa
bez poplatkov. Druhým výrokom zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100 %.

2. Uvedeným rozsudkom vyhovel žalobe žalobkyne v plnom rozsahu, pričom žalobkyňa odôvodnila
žalobu tým, že dňa 23. 10. 2012 uzavrela so žalovaným Zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol
poskytnutý úver vo výške 350 €, ktorý sa zaviazala splatiť v 12 mesačných splátkach po 58 €,
počnúc od 27. 11. 2012. Vzhľadom k tomu, že ide o spotrebiteľský vzťah v zmysle ust. § 9 ods. 2
Zákona o spotrebiteľských zmluvách, predmetná zmluva neobsahuje tam predpísané náležitosti, a to

ročnú percentuálnu mieru nákladov, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru, ako aj úrokovú sadzbu spotrebiteľského
úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Dôvodom podania žaloby bola skutočnosť, že pri

dotazovaní sa u žalovaného zistila, že ku dňu 06. 04. 2016 predstavuje nedoplatok 2.391,58 €, pričom
ona za istinu úveru 350 € už zaplatila sumu 398,50 €.

3. Žalovaný nesúhlasil so žalobou, žiadal ju zamietnuť s tým, že zmluva o úvere bola uzavretá v zmysle
Obchodného zákonníka, a preto sa aj vzťahy medzi účastníkmi spravujú týmto právnym predpisom
a nie ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Žalovaný tiež poukázal na neodstraniteľnú prekážku

konania, ktorú predstavuje už existencia veci rozhodnutej, a to rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, s. r. o. Bratislava zo dňa 13. 11. 2014. Žalovaná nemá naliehavý
právny záujem na podanej žalobe, pretože takýto záujem ani nepreukázala.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie, vec právne posúdil podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských zmluvách s prihliadnutím na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a dospel

k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Dôvodil, že odkaz na všeobecné podmienky, ktorý je
uvedený na konci formulára Zmluvy o pripojení nápadne menším písmom ako ostatné dojednania atakéto dojednania vzbudzuje dojem nepodstatnej časti zmluvy na úrovni poznámky. Zmluvná sloboda
spotrebiteľa, pri určovaní ktorej dojednanie bude uvedené v zmluve a ktoré vo všeobecných obchodných
podmienkach, je iba zdanlivá, keď obe listiny vo formulárovej podobe pripravuje zmluvný partner

spotrebiteľa. S ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile zmluvného partnera a spotrebiteľa je na prvý
pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľovi len sťaží možnosť domôcť sa zmeny vopred pripravených zmluvných
dojednaní. Tá skutočnosť, že žalobca ukryl dohodu o zmluvnej pokute vo všeobecných obchodných
podmienkach bez toho, aby v samotnej zmluve na možnosť požadovať zmluvnú pokutu spotrebiteľa čo
len upozornil, má za následok, že nemožno mu jeho nárok priznať pre rozpor s dobrými mravmi. Súd

dospel k záveru, že zmluva o pripojení uzavretá medzi účastníkmi je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. b/
zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 129/2010 Z.z., nakoľko neobsahuje všetky tam predpísané
náležitosti. Sú to teda neprijateľné zmluvné podmienky, a preto sa zmluva považuje za bezúročnú a bez
poplatkov. Súd nesúhlasil ani s názorom žalovanej, že vo veci ide o neodstrániteľnú prekážku konania
z dôvodu, že už rozhodcovský súd vo veci rozhodol. Rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorým bola
žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému, nemôže tvoriť prekážku rozsúdenej veci v zmysle § 230 CSP,

pretože išlo o rozhodnutie na plnenie, ktoré bolo založené na neprijateľnej rozhodcovskej doložke. Výrok
o trovách konania súd oprel o ust. § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1, f/
a h/ CSP, nakoľko je toho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na
to, že zmluva o úvere, ktorá bola medzi sporovými stranami uzavretá, sa môže len vtedy považovať
za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ak dôjde k naplneniu predpokladov
uvedených v § 11 tohto zákona. V tomto prípade však k naplneniu nedošlo, o spotrebiteľskom úvere
nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov, pretože výška, počet a termíny splátok istiny úrokov

a iných poplatkov a je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je tam
uvedená aj čiastka, ktorú celkovo musí dlžník zaplatiť, taktiež je uvedená ročná percentuálna miera
nákladov na prednej strane zmluvy o úvere. Taktiež v prílohe k zmluve s názvom štandardné informácie
o spotrebiteľskom úvere, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy sú uvedené všetky súdom vytýkané
náležitosti. Doba trvania zmluvy bola vedená na 12 mesiacov, termín konečnej splatnosti úveru bol

stanovený dňom 22.4.2014 a administratívne poplatky za poskytnutie úveru stanovené vo výške 230,67
€. Nemožno teda hovoriť o absencii predpísaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výška
RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa vzorca platného a účinného v
čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené aj v zmluve. Zákon v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty, teda ak záväzkový

vzťah vznikol pred 1.júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi
podľa predpisov účinných do 31.5.2014. Odvolateľ poukázal aj na rozhodovaciu prax súdov, z ktorej
vyplýva, že je logické, že s ohľadom na vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými
veriteľmi vyššie ako obvyklé bankové úroky. Ak teda žalobkyňa namieta výšku odplaty za poskytnutie a
vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a

mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá podstatným spôsobom vybočuje z trhového priemeru odplát
poskytovanýchinýmisubjektami,poskytujúcimifinancovaniezvlastnýchzdrojovtakakožalovaný.Čosa
týka výšky samotného poplatku za spracovanie zmluvy v čase uzatvorenia zmluvy dlžník voči jeho výške
nič nenamietal, bolo to dobrovoľné rozhodnutie, či za daných podmienok k úverovej zmluve pristúpi
alebo nie. Čo sa týka rozhodcovskej doložky, je nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi

stranami sporu je nevýhradnou zmluvou, tzn. že v čl. 2 ods.1 umožňuje každej zmluvnej strane domáhať
sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len
z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. V danom prípade malo teda rozhodcovské konanie plne oporu v zákone o
rozhodcovskom konaní, ktorý arbitraritu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť

rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Rovnaký
záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej Smernice č. 2005/48/ES v čl. 24 ods.1, ktorá zaväzuje
členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa
dotýkajú zmlúv o úvere. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva
jednoznačne aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné

za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolateľ navrhol, aby
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.6. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že napadnuté rozhodnutie
považuje za zákonné a vecne správne, pretože súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku dôkladne
vysporiadal so všetkými dôkaznými tvrdeniami strán sporu a na základe čoho dospel k správnemu

rozhodnutiu. Naďalej tvrdila, že obdŕžaná fotokópia zmluvy o úvere, na ktorú aj v konaní v spore
predložila neobsahuje viaceré náležitosti spotrebiteľskej zmluvy tak ako to ustanovuje § 9 ods.2 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného v
čase podpísania zmluvy o úvere. Nikde nie je uvedená výška RPMN napriek tomu, že žalovaná strana
ju vo svojom odvolaní uvádza, taktiež iné údaje. Zastáva názor, že i za predpokladu uvedenia údaja o

RPMN vo výške 314,02% v tejto časti by sa jednalo v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka o absolútne
neplatné ustanovenie zmluvy. Čo sa týka zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy, hoci sú tieto uvedené
na samostatných tlačivách, je zrejmé, že rozhodcovská zmluva bola uzatváraná súčasne so zmluvou
o úvere. Obe sú tzv. formulárovými zmluvami, ktoré žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla ovplyvniť.
Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovskú zmluvu nie je možné považovať za individuálne dojednanú, a
preto rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Je nesporné, že

žalovaný zneužíva svoje právo ako veriteľ, pretože viackrát v priebehu rokov boli judikované všetkými
súdmi rôznych inštancií porušenia práv spotrebiteľov vrátane upozornenia Európskej komisie vo vzťahu
k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov práve v otázke zneužívania veriteľských práv
touto spoločnosťou. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal jej plnú
náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaný sa písomne vyjadril k podaniu žalobkyne a k svojmu podaniu pripojil zmluvu o úvere
(fotokópiu) z 23.10.2012 č. zmluvy 705802227 zotrval na dôvodoch svojho odvolania.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou

bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

9. Žalovaný použil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého
stupňaprihodnotenívýsledkovdokazovania.Dôsledkomjeto,žesúdberiedoúvahyskutočnosti,ktoréz
dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli
preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom
logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť

získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale

nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

10. Odvolací súd sa oboznámil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v prvom rade dospel
k záveru, že toto odôvodnenie nezodpovedá požiadavkám uvedeným v § 220 ods.2 CSP. Okrem
nedostatočného odôvodnenia svojho rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie uvádza v rozsudku

skutočnosti a okolnosti, ktoré neboli predmetom tohto konania a napokon je evidentné, že patria
rozhodnutiu v inej veci. V bode 19., 20. a 21. rozsudku totiž súd prvej inštancie polemizuje o zmluve o
pripojení uzavretej medzi účastníkmi, uvádza zmluvnú pokutu a toto dáva do súvisu s § 9 ods.2 písm.b/
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Takéto rozhodnutie je evidentne zmätočné a odôvodnenie rozsudku
je nepreskúmateľné.

11. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy je potrebné vychádzať z
individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových
okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci so všetkými
špecifikami charakterizujúcimi daný spor nevysporiadal. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva

povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť
súdu sa s týmito námietkami a argumentami, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v
odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07,
IV. ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované vtedy v § 157 ods. 2 CSP,od 1.7.2016 podľa § 220 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutej časti rozsudku
však je nutné vyvodiť, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie sa neriadil vyššie uvedenými
pravidlami, čím založil nepreskúmateľnosť. Je pravdou, že v rámci odvolacieho konania účinnosťou

nového procesného predpisu Civilného sporového poriadku prišlo k určitému posunu v právnej úprave
snahou o zrýchlenie konania a snahou predísť prieťahom spočívajúcom v zrušovaní a vracaní veci na
súd nižšej inštancie, pričom dôvodom zrušenia bola často nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutí
súdu prvej inštancie. Nepreskúmateľnosť rozsudku však neznamená, že nemôže byť dôvodom na
zrušenie rozhodnutia. Aj pre odvolacie konanie platí, že musia byť zachované a dodržané princípy

spravodlivého procesu. Ak totiž nastane situácia, že rozsudok v napadnutej časti má nedostatočné
dôvody, je bez dôvodov alebo ide o dôvody chaotické, je pravda, že nedostatok týchto dôvodov prináša
ažporušenieprávanaspravodlivýsúdnyprocesajepretopotrebnénapadnutýrozsudokzrušiť.Odvolací
súd totižto vzhľadom na nedostatok dôvodov nemôže posúdiť, či v tejto časti súd prvej inštancie vecne
správne rozhodol.

12. Odvolací súd ďalej zo zápisnice o pojednávaní konanom 3.4.2017 (č.l.44 a nasl. spisu) zistil,
že na tomto pojednávaní napriek tomu, že pojednávanie prebehlo a súd pojednával v neprítomnosti
žalovaného, vôbec sa neoboznámil s listinnými dôkazmi prítomnými v spise okrem iného ani s fotokópiu
zmluvy o úvere, ktorú žalobkyňa v spore predložila. Napriek tomu však v odôvodnení rozsudku dôkazy
v spise prítomné vyhodnocuje.

13. Odvolací súd tiež zistil, že súd prvej inštancie nemal k dispozícii originál zmluvy o úvere, na ktorú sa
žalobkyňa odvolávala, neporovnal ju so zmluvou, ktorá je vo fotokópii prítomná v spise (č.l. 12 spisu).
Fotokópia zmluvy o úvere, ktorú predložila žalobkyňa v spore je veľmi slabo čitateľná a odvolací súd ju
porovnal ju so zmluvou, ktorú tiež vo fotokópii predložil žalovaný spolu so svojim podaním 20.9.2017,

pričom táto fotokópia je už čitateľnejšia. Vyplýva z nej, že absencia podstatnej náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorú vytýka súd prvej inštancie veriteľovi, ktorý zmluvu pripravoval, naopak v
zmluve, ktorú predložil žalovaný je uvedená.

14. Práve z týchto dôvodov vyššie uvedených, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako rozsudok v jeho

napadnutej časti v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania
zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

15. Úlohou súdu prvej inštancie bude odstrániť rozpor medzi zmluvami, ktoré sporové strany predložili,
najmä potrebné je vyžiadať originály týchto zmlúv, ktoré má k dispozícii tak žalobkyňa ako aj žalovaný a

obsah zmlúv osobitne vyhodnotiť, následne v spore opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie odôvodniť
v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej praxe, uviesť správne závery, ktoré
boli zo skutkového stavu vyvodené, aby boli dané jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky a vrátane námietok žalovaného v priebehu odvolacieho konania. V novom
rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania

(§ 396 ods. 3 CSP).

16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).