Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/179/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416206824
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1416206824.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov

JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v sporovej veci žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: X/ H. F., A.. XX.X.XXXX, A.M. X, W., X/ F.
O., A.. XX.X.XXXX, Š.. O. XX, F., o zaplatenie 737,27 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 19C/16/2016-116, zo dňa 7.3.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému 1/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi istinu 737,27 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 737,27 eura
od 6.1.2015 do zaplatenia a žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania vo
výške 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odôvodnení uviedol, že žalobou
zo dňa 15.7.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu
737,27 eura titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie
mal za preukázané, že dňa 24.7.2004 v čase o 02:30 hod. došlo medzi obcami Častá a Píla k
dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla Š., B.: W. XXX T., ktorého
vlastníkom v čase dopravnej nehody bol žalovaný 1/ a z mailovej komunikácie medzi poisťovňami
nemal za preukázané, že by na predmetné vozidlo bolo v čase dopravnej nehody uzatvorené povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uviedol, že v

dôsledku dopravnej nehody došlo k poškodeniu zdravia iných osôb a Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a. s., ako poistiteľ poškodených osôb, uhradil zdravotné ošetrenie poistencov v sume 737,27 eura,
pričom následne výzvami zo dňa 24.5.2014 vyzval žalovaného 2/ a žalobcu na zaplatenie predmetnej
sumy. Na výzvu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., zo dňa 24.5.2014 vyplatil žalobca z poistného
garančného fondu sumy 379,78 eura a 357,49 eura ako úhrady za zdravotné ošetrenie poistencov
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. Výzvou zo dňa 5.12.2014 žalobca vyzval žalovaných 1/ a 2/ na
zaplatenie 737,27 eura v termíne do 5.1.2015, ktorú podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001

Z.z. poskytol z poistného garančného fondu; zásielky sa vrátili s označením „adresát neznámy“. Súd
prvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaný 1/ sa dopustil porušenia zákonnej povinnosti tým,
že ako držiteľ motorového vozidla nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 3 ods. 1 zákona a žalovaný 2/ viedol motorovéhovozidlo za účasti spolucestujúcich (poškodených), pričom spôsobil dopravnú nehodu a škodu na zdraví
poškodeným.

3. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že námietka žalovaného 1/, že nie je zodpovedný za
škodu spôsobenú žalovaným 2/, nakoľko použil motorového vozidlo bez jeho vedomia, ho nezbavuje
zodpovednosti za škodu ako prevádzkovateľa motorového vozidla (objektívna zodpovednosť podľa
§ 427 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uviedol, že podľa § 2 písm. j) zákona č. 381/2001
Z.z. je prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo

faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom; prevádzkovateľom je najmä vlastník dopravného
prostriedku a zároveň zodpovednosť žalovaného 1/ podľa § 427 Občianskeho zákonníka nevylučuje
solidárnu zodpovednosť žalovaného 2/ ako vodiča podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(zodpovednosť za zavinenie), za spôsobenú škodu, ku ktorej došlo porušením právnej povinnosti
(spáchanie dopravného priestupku).

4. Na uvedenom základe súd prvej inštancie za použitia § 1 ods. 1, § 2 písm. j), § 3 ods. 1, ods. 3, § 4 ods.
1, § 24 ods. 2 písm. b), § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, ods. 2, § 438 ods.
1 Občianskeho zákonníka, zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu
737,27 eura spolu s úrokom z omeškania (podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.) vo výške o 5
percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania, t. j. vo výške 5,05 % ročne odo dňa 6.1.2015 (deň nasledujúci po termíne splatnosti
poistného plnenia uvedeného vo výzve žalobcu adresovanej žalovaným). O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, nakoľko bol v konaní v plnom rozsahu úspešný.

5. Proti rozsudku podal žalovaný 1/ odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho
odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý
nevzal do úvahy nielen prítomnosť štvrtej osoby (priateľky žalovaného 2/), ktorá vozidlo viedla, ale ani
uznesenie o zrušení platobného rozkazu. Poukázal na zákon o cestnej premávke, ktorý v roku 2004

(v čase dopravnej nehody) jednoznačne klasifikuje vodiča zodpovedného za spôsobené škody v celom
rozsahu a nie majiteľa vozidla, v opačnom prípade, by sa jednalo o klasifikovanie podľa § 209a ods. 1,
ods. 3. Aj keď trestný rozkaz sp. zn. 3T/87/2010 vydaný Okresným súdom Pezinok jasne vymedzuje
povinnosť obžalovaného na zaplatenie vymáhanej sumy, súd prvej inštancie vyniesol rozsudok napriek
tomu, že žalovaný 2/ priznal svoju vinu v plnom rozsahu a prejavil ochotu splatiť požadovanú sumu, ktorá

sa žalobcovi nepozdávala a výpoveď žalovaného 2/ považoval za účelovú. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalobca od samého začiatku nerešpektoval právoplatný trestný rozkaz, apeloval na neho, aby ho
nevnímal prostredníctvom povinného zmluvného poistenia, pretože to bolo vecou policajného zboru a
vyšetrovania nehody.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného 1/ bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok
verejne vyhlásil 30.4.2019 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

7. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

8. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

9. Podľa § 427 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

10. Na ďalšie zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že základom
objektívnej zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka je škoda vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku, teda osobitná, kvalifikovaná udalosť, nie zavinené porušeniepovinností prevádzateľa. To znamená, že predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú škoda, osobitná
povaha danej prevádzky a príčinná súvislosť medzi nimi. Právna úprava vychádza zo zásady, že ten, kto
určitýdopravnýprostriedokprevádzkuje,mániesťrizikonebezpečenstva,ktoréztejtoprevádzkyvyplýva

pre okolie. Subjektom tejto objektívnej zodpovednosti je vždy prevádzateľ, nie vodič, ktorý dopravnú
nehodu zavinil.

11. Možno uzavrieť, že objektívna zodpovednosť prevádzateľa je koncipovaná širšie než zodpovednosť
vodiča podľa § 420 Občianskeho zákonníka, pretože vodič zodpovedá iba za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti a naproti tomu prevádzateľ zodpovedá poškodenému za celú škodu. Aj
tu platí, že vodič v rozsahu svojej zodpovednosti zodpovedá spoločne a nerozdielne s prevádzateľom.

12.Zákonč.381/2001Z.z.ustanovilpovinnosťkaždéhovlastníkaaprevádzkovateľamotorovéhovozidla
uzavrieť zmluvu na poistenie svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla a zároveň
zriadil Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, ktorá na základe § 20 ods. 2 písm. a) spravuje poistný

garančný fond, z ktorého sa poskytuje poistné plnenie v prípadoch uvedených v § 24, § 24a a § 24b,
za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla.

13. Vo všeobecnosti sa za prevádzkovateľa na účely § 427 Občianskeho zákonníka považuje
subjekt, ktorý má právnu a faktickú možnosť disponovať daným motorovým vozidlom. Spravidla je

ním predovšetkým vlastník vozidla. Skutočnosť tvrdená žalovaným 1/, že nemal vo faktickej moci
predmetné vozidlo z dôvodu jeho zapožičania priateľke žalovaného 2/, nevylučuje jeho zodpovednosť
ako prevádzkovateľa, pretože je podmienená právnym panstvom nad motorovým vozidlom podľa § 3
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. (držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto
je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla).

14. Pokiaľ ide o vzťah prevádzkovateľa a vodiča ako odlišných subjektov, odvolací súd pripomína
ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej: ustanovenie § 427 a
nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce osobitnú zodpovednosť nie je vo vzťahu k všeobecnej
zodpovednostipodľa§420Občianskehozákonníkaustanovenímšpeciálnym,aleobeskutkovépodstaty

stoja vedľa seba. Poškodený tak môže uplatňovať právo na náhradu škody voči prevádzkovateľovi
dopravného prostriedku podľa § 427 Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu
rovnako ako voči vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 Občianskeho zákonníka na základe
zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
16.2.2016, sp. zn. 1 Obdo/26/2015, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov SR 7/2017 pod č. 54).

15. V posudzovanej veci je nesporné, že žalovaný 1/ si ako držiteľ motorového vozidla nesplnil
svoju zákonnú povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Podľa § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona

č. 381/2001 Z.z. má preto kancelária (žalobca) právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá
a za koho plnila, teda má právo postihu nielen proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia (žalovaný 2), t. j. proti vodičovi (pri prevádzke
tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a
teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené), ale aj proti držiteľovi (prevádzkovateľovi) motorového vozidla,

teda žalovanému 1/. Ani judikovaná (subjektívna) zodpovednosť žalovaného 2/ ako vodiča motorového
vozidla trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok č.k. 3T/87/2010-99, zo dňa 15.6.2010, nezbavuje
právnej (objektívnej) zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu spôsobenú povinne zmluvne nepoisteným
motorovým vozidlom.

16. Na uvedenom základe neboli žalovaným 1/ uvádzané tvrdenia v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť
správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie; s
ohľadom na podrobnú právnu argumentáciu odvolacieho súdu, nemali odvolacie námietky žalovaného
1/ z hľadiska právneho posúdenia veci a dodržania zásad spravodlivého procesu nijaký význam.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému 1/ nárok
na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov celéhokonania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).