Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201233
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816201233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému K. Š., L. XX.XX.XXXX, bytom Č. B.
XX, XXX XX Č. B., o zaplatenie 1.745,29 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k.
6C/33/2016-78 z 27.9.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o priznaní
náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie žalobcovi v rozsahu 80,18 %.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 6C/33/2016-78 z 27.9.2016 zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.572,27 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne, zo sumy 1.750,72
€ od 17.12.2013 do 9.5.2014, zo sumy 1.572,27 € od 10.5.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 1,74 € , všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 80,18 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.745,29 €

istiny spolu s úrokom vo výške 90,83 €, úrokmi z omeškania vo výške 1,74 €, úrokom vo výške
12,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.923,74 € od 16.12.2013 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.923,74 € istiny od 16.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov
konania vo výške 104,50 € zaplateného súdneho poplatku. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel so
žalovaným dňa 3.12.2012 úverovú zmluvu č. 22358, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné
prostriedky vo výške 2.000 € a žalovaný sa zaviazal splácať úver a úroky v pravidelných mesačných
anuitných splátkach s tým, že celý úver aj s príslušenstvom bol povinný splatiť do 21.11.2022. Pretože

žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, bol listom zo dňa 22.11.2013 vyzvaný na predčasné splatenie
poskytnutého úveru v lehote do 14.12.2013 s tým, že k dátumu zosplatnenia predstavovala pohľadávka
na sumu 2.091,31 € a pozostávala z istiny 1.923,74 €, úrokov 90,83 €, úrokov z omeškania 1,74 € a
poplatkov za upomienky, výzvu na predčasné splatenie úveru a za vedenie úverového účtu, spolu vo
výške 75 € (ktorú si žalobca v konaní neuplatnil). Po zosplatnení žalovaný uskutočnil úhradu vo výške
178,45 €. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej
veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a
pretoaplikovalust.§52ods.1,3,4,§53ods.1,5,§54ods.1,2,3Obč.zák.vzneníúčinnomdo30.9.2013,
t.j. v čase uzavretia úverovej zmluvy, spolu s § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 až 8, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom do31.12.2012, t.j. ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej
inštancie zistil, že Úverová zmluva zo dňa 3.12.2012 je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm.
k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným

ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V Úverovej zmluve je totiž uvedená mesačná splátka
sumou 29,83 Eura je tam uvedený počet splátok 120 s termínom splatnosti mesačnej splátky vždy k 20.
dňu v mesiaci, avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a

aká je výška splátok ďalších poplatkov. Žalobca totiž do predmetnej Úverovej zmluvy uviedol iba celkovú
splátku, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky. Výška jednotlivých zložiek mesačných splátok
dohodnutých v Úverovej zmluve nevyplýva ani z vyššie citovaného článku V., časti D Splácanie úveru,
či bodu 2 časti E Poplatky a náklady klienta, článku V Úvery pre obyvateľstvo Všeobecných obchodných
podmienok, a priemerný spotrebiteľ si uvedenú výšku nemá možnosť ani vypočítať. Spotrebiteľ teda v
čase uzatvárania Úverovej zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom,

z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru. Súd prvej inštancie považoval neuvedenie
výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku a ako takú za neplatnú v zmysle
citovaného ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a navyše súd poukázal na ustanovenie § 11
ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom
úvereneobsahujenáležitostipodľa§9ods.2,okreminýchajpísm.k),atovýšku,početatermínysplátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce
údaje v Úverovej zmluve, o tom, z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte
a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a tiež vzhľadom na to, že žalovaný úver čerpal,

súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi žalobcom a žalovaným považoval za platnú, avšak
poskytnutý úver považoval podľa citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného, súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru. Práve z toho dôvodu súd v časti žalobu
zamietol a žalobcovi priznal len rozdiel výšky poskytnutého úveru a doposiaľ uhradenej sumy tak, že

od poskytnutého úveru vo výške 2.000,00 €, ktorý žalovaný dostal, súd odpočítal uhradené splátky vo
výške 427,73 € a priznal žalobcovi len plnenie, ktoré žalobca poskytol žalovanému, čo v danom prípade
predstavuje 1.572,27 €, a v prevyšujúcej časti žalobu v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1
písm.a)zákonaospotrebiteľskýchúverochvspojenísustanovením§52anasl.Občianskehozákonníka
zamietol.

Súdprvejinštancietiežzamietolnárokyžalobcunazaplateniezmluvnýchúrokovvovýške12,90%ročne
z nezaplatenej istiny vo výške 1.923,74 Eur od 16.12.2013 do zaplatenia, vrátane nárokov na zmluvné
úroky vyčíslené vo výške 90,83 € z neuhradených splátok úveru do dátumu predčasnej splatnosti
úveru, nakoľko predmetný spotrebiteľský úver súd považoval za bezúročný a bez poplatkov, ako to bolo
zdôvodnené vyššie.

Pri úrokoch z omeškania súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnené úroky vo výške 8,00 %
ročne nepresahujú zákonom dovolený úrok z omeškania, keďže k prvému dňu omeškania bol v zmysle
ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. zákonný úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne. Súd dospel k záveru, že žalovaný
sa dostal do omeškania so splatením celého úveru dňa 17.12.2013, po dni kedy došlo k zosplatneniu

úveru, a preto mu súd uplatnené úroky z omeškania priznal ako dôvodné ako aj úrok z omeškania vo
výške 8,00 % ročne zo súm neuhradených splátok úveru odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti
do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ktorý súd priznal žalobcovi v kapitalizovanej podobe v
sume 1,74 €.

3. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie oprel o ustanovenie § 255 ods. 1,2 ,§ 256 ods. 1
CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný na 90,09 % a žalovaný
bol úspešný na 9,91 %. Priznal žalobcovi pomernú náhradu podľa úspechu vo veci vo výške 80,18%,
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie v rozsahu
zamietnutej časti a v časti trov konania považujúc napadnutý rozsudok v tejto časti za nesprávny aodvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j.
podľa § 365 ods. 1 písm. h/, CSP.
Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v úverovej zmluve chýbajú náležitosti podľa §

9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z., z ktorého dôvodu súd považoval úver v zmysle § 11 ods. 1
písm. b/ za bezúročný a bez poplatkov. Namietal, že v zmysle bodu 1.1. Zmluvy neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky Prima banky Slovensko, a.s., a teda niektoré z náležitosti,
ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú obsiahnuté
v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sa nachádzajú vo Všeobecných obchodných

podmienkach. Výška, počet a termín splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy v
bode 1.2. Z uvedeného vyplýva, že počet a termín splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené
termínom splatnosti anuitnej splátky, čo platí aj pre údaj o výške splátky. Uviedol, že banka bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky
ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na

základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Zdôraznil, že anuitná splátka zostáva počas celej doby
splácania rovnaká, pričom sa skladá zo splátky istiny a splátky úroku. Pri nezmenenej výške splátky
sa mení len pomer istiny a úroku, pričom na začiatku úverového vzťahu je najvyšší podiel celej splátky
tvorený úrokom a na konci najvyšší podiel splátky predstavuje istina. Ďalej poukázal na to, že výška,
počet a termín splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosti ich úhrad je zrejmá už v čase

uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené
v sadzobníku poplatkov, ktoré je súčasťou všeobecných obchodných podmienok a tým aj súčasťou
zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet koľkokrát bude
klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu
banky využije. Napokon poukázal na pripravovanú novelu zákona o spotrebiteľských úveroch majúc za

to, že za právneho stavu ku dňu uzatvorenia dotknutej úverovej zmluvy, rovnako za súčasného právneho
stavu zákon o spotrebiteľských úveroch od veriteľa nevyžadoval zahrnúť všetky náležitosti uvedené v
§ 9 ods. 2 do samotného textu zmluvy a z dotknutého písmena k (resp. súčasného písmena l) taktiež
nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve presný rozpis toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na
uhradení istiny a úrokov. Túto funkciu plní amortizačná tabuľka, o ktorú môže spotrebiteľ kedykoľvek.

Túto funkciu plní amortizačná tabuľka, o ktorú môže spotrebiteľ kedykoľvek veriteľa požiadať a tento
je povinný je povinný ju spotrebiteľovi bezplatne poskytnúť. V ďalšom poukázal na návrh na začatie
prejudiciálneho konania na súdnom dvore EÚ prednesený dňa 9.6.2016 vo veci C/42/15 Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bírová a zo všetkých uvedených dôvodov trval na priznaní žalobou uplatneného
nároku v celom rozsahu. Vzhľadom na podané odvolanie v časti zamietnutého nároku napadol žalobca

zároveň rozhodnutie súdu o náhrade trov konania a žiadal priznať náhradu v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z
hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nie je možné vyhovieť.

7. Rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1572,27 €,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1750,72€ od 17.12.2013 do 9.5.2014 , zo
sumy 1572,27 € od 10.5.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania 1,74 € nebol napadnutý odvolaním
žalobcu ani žalovaného, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

8. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol a výrok o trovách konania.

9. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku a výroku o trovách vecne správny, preto ho odvolací
súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.11.2017 v pojednávacej
miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolizverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods.
1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

11. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť,
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

14. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu,vykonanédôkazyvyhodnotilpodľaust.§191CSP,ztýchtodôkazovdospelksprávnymskutkovým
zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite
odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Súd prvej inštancie zmluvný vzťah sporových strán správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský a
úverovú zmluvu uzavretú stranami sporu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010
Z.z. a správne zameral dokazovanie na zistenie, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti
predpísané v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129 /2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy.

16. Z vykonaného dokazovania súd dospel k správnemu záveru, že zmluva uzavretá stranami sporu
neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, pretože neurčuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a v dôsledku
toho je potrebné v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zák. poskytnutý úver považovať za bezúročný

a bez poplatkov.

17. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že úverová zmluva obsahuje iba uvedenie
celkovej výšky anuitnej splátky, z ktorej však nie je možné zistiť, aká je výška splátok istiny, v akom
rozsahu je v splátke zahrnutý úrok a v akom rozsahu sú v tejto splátke zahrnuté poplatky. Členenie

splátky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona nie je obsiahnuté v samotnom texte zmluvy, ani
vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banky Slovensko, a.s., ktoré podľa tvrdenia žalobcu
mali tvoriť jej neoddeliteľnú súčasť.

18. Na tomto mieste odvolací súd uvádza, že pokiaľ niektoré náležitosti zmluvy o úvere, predpokladané

zákonom č. 129/2010 Z.z., boli upravené v zmluvných podmienkach, nepodpísaných zmluvnými
stranami, takáto dohoda o podstatných náležitostiach úverovej zmluvy nespĺňa podmienku písomnej
formy.

19. V prejednávanom spore však členenie splátky na splátku istiny, úrokov a ostatných poplatkov nie je

obsiahnuté v texte samotnej zmluvy, podpísanej sporovými stranami, ani vo všeobecných obchodných
podmienkach, ktoré stranami podpísané nie sú.

20. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014, t. j. v
čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

21. V zmysle ust. § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva
o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo
do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskomúvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ
spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

22. Vyššie citované zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ je úplnou transpozíciou článku 10 ods.
2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
(ďalej len Smernica), čo vyplýva z tabuľky zhody k Smernici.

23. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku,

počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

24. Doterajšia súdna prax v SR vykladala ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. (vnútroštátne
právo SR) tak, že zmluva musí obsahovať uvedenie splátky úveru s členením na splátky istiny, splátky
úrokov a splátky poplatkov, inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.

25. Rovnako ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 („Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1“) bolo v súdnej praxi aplikované tak, že úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov v

prípade, ak zmluva nemala písomnú formu alebo síce písomnú formu mala, ale neobsahovala náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1. Tento výklad bol následne prevzatý do cit. zákona
(§ 11) novelou vykonanou zák. č. 352/2012 Z.z., účinnou od 01.01.2013, čo iba potvrdzuje správnosť
výkladu (v zhode s vôľou zákonodarcu) ust. § 11 aj pred 01.01.2013.

26. Na výklade ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. tak, ako je uvedený vyššie, zotrváva odvolací
súd aj v tejto prejednávanej veci a nemá dôvod sa od tohto výkladu odkloniť, keďže v prejednávanej veci
zmluva síce bola písomne uzavretá, ale neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zák..

27. Vzhľadom na zistenie, že úverová zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky

a iné poplatky, súd dospel k správnemu záveru, že takýto úver je potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov.

28. Uvedený nedostatok nie je možné odstrániť ani odkazom na možnosť spotrebiteľa kedykoľvek počas
trvania zmluvy vyžiadať si amortizačnú tabuľku, z ktorej členenie ním uhradenej splátky na istinu, úroky

a ostatné poplatky je zrejmé.

29. Ako vyplýva z odvolania žalobcu, splátka úveru bola síce vždy v rovnakej výške, avšak plnenie z tejto
splátky bolo započítavané na úroky a istinu v rôznej výške v závislosti od intervalu úverového vzťahu,
kedy k plneniu došlo. Na začiatku úverového vzťahu totiž najväčší podiel celej splátky tvoril úrok a na

konci úverového vzťahu zase istina.

30. Za danej situácie spotrebiteľ v čase uzatvárania úverovej zmluvy a ani v priebehu trvania zmluvného
vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek a v akej výške pozostáva navýšenie úveru a hoci
mal určenú povinnosť plniť splátku v dohodnutej výške, nemal možnosť oboznámiť sa pred uzavretím

zmluvy, ako bude táto splátka rozčlenená, pokiaľ ide o splácanie istiny úveru, ako aj úrokov z úveru a
ďalších poplatkov. Spotrebiteľ má teda splácať istinu úveru a zároveň platiť odmenu veriteľovi vo forme
úrokov, avšak pred uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej nemá možnosť oboznámiť sa, v akej
výške bude mesačne splácať svoj dlh a v akej výške bude platiť odmenu veriteľa. Veriteľ až počas
samotného splácania priraďuje plnenie na splátku istiny a na splátku odmeny bez toho, aby do toho

mohol spotrebiteľ akokoľvek zasahovať.

31. Odvolací súd už len dopĺňa, že sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že sa jedná v
podstate o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

32. Vzhľadom na vnútroštátnu právnu úpravu ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. a výklad
tohto ustanovenia ustálený súdnom praxou nie je možné ani po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci
C 42/15-Home Credit Slovakia, a.s., Klára Biroová, uskutočniť iný výklad vnútroštátneho práva, t.j. § 9
ods. 2 písm. k/, resp. l/ zák. č. 129/2010 Z.z..33. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere
namiesto sankcie neplatnosti zmluvy sankcionoval veriteľa tým, že poskytnutý úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1). Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/). X. stanovené presné členenie a
uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností

dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň, aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol
uplatňovaťajnároky,naktorénemáprávo.Žalobcaakododávateľmápretozákonnúpovinnosťvzmluve
o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, čo zároveň umožňuje spotrebiteľovi
poznať rozsah svojho záväzku, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v
zmluve neuvedené. Žalovaní však túto možnosť nemali, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená
v zmluve o úvere.

34. Z vyššie uvedených dôvodov je záver súdu o tom, že úver poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez
poplatkov správny a vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ zaviazal žalovaných iba na
zaplatenie istiny úveru so zákonnými úrokmi z omeškania a žalobu vo zvyšku ako nedôvodnú zamietol.

35. V nadväznosti na vyššie uvedené rozhodol súd prvej inštancie vecne správne, ak priznal úrok z
omeškania ibaz istiny úveru z dôvodov, ako sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku,
na ktoré odvolací súd odkazuje.

36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení

napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

37. Vecne správne rozhodol súd aj o nároku na náhradu trov konania, preto odvolací súd potvrdil
rozsudok ako vecne správny aj v tomto výroku.

38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, trovy odvolacieho
konania mu však preukázateľne nevznikli, žalobca pre neúspech v konaní nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).