Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/122/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217204010
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217204010.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou, TOMÁŠ KUŠNÍR, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr.
Tomáš Kušnír, proti povinnému: T. Z., nar. XX.X.XXXX, E. H. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške

1236,69 eura s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 13. augusta 2018, č. k. 14Er/412/2017-24, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému voči oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“)
uznesením zo dňa 13. 08. 2018, č. k. 14Er/412/2017-24, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD., (EX 3551/17) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, 3, § 243h ods. 1
zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 73 ods. 3 zák. č. 335/2010 Z.z., § 2 písm. a / zák.
č. 258/2001 Z.z., § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.

3. V odôvodnení uznesenia prvoinštančný súd poukázal na to, že ako prvé skúmal, či Zmluva č.

1650952192 zo dňa 27.10.2006, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, a dohoda o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 26.4.2014 majú spotrebiteľský charakter
a či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa zákona
č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, t.j. či
rozhodcovský rozsudok je vykonateľný.

4. Vyššie uvedená Zmluva č. 1650952192 zo dňa 27.10.2006, ako aj dohoda o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 26.4.2014, založili záväzkovo - právny vzťah medzi oprávneným
(resp. právnym predchodcom oprávneného), ktorý pri ich uzatváraní konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskejčinnostiapovinným,ktorýprijejuzatváranínekonalvrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti.
Oprávnenýtedapriuzavieranípredmetnýchzmlúvvystupovalakododávateľapovinnýakospotrebiteľ(§
52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávneným apovinným založený na základe vyššie uvedených zmlúv je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej
zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

5. Vychádzajúc z uvedeného, skúmal či spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Konštatoval, že rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka
musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská

zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (viď. § 3 a 4 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy).

6. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie vychádzajúc z ustálenej judikatúry Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky konštatoval, že exekučný súd je oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej platnej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej
doložky). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v

rozporesozákonom.Významtohtooprávneniatkvievtom,žeakexekučnýtitulvydalorgán,ktorýktomu
nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie
nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci
je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola

vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je

odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011,
pozri aj sp. zn. 3Cdo 122/2011, sp. zn. 3Cdo 146/2011).

7. V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú
zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi (t.j.
povinnému) je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom

v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy
vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to
preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia
rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského
konania.Oprávnenýsitakvtomtosmeredôkaznébremenonesplnil.Zcelkovéhoformáturozhodcovskej

zmluvy (vo forme tlačiva), súd má za to, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní
úverov fyzickým osobám. Uvedená rozhodcovská zmluva bola veriteľom vopred pripravená pre veľký
početdlžníkov,ktorípriichuzatváranínemohliovplyvniťichobsahazmluvnédojednania.Rozhodcovská
zmluvauzavretámedzioprávnenýmapovinnýmjetypizovanou,štandardnouzmluvou,ktorásauzatvára
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah nemá možnosť meniť. Kvalifikačným kritériom

pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,
ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými

riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli
splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah Zmluvy č. 1650952192 zo dňa 27.10.2006, dohody o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ako ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať
rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretejrozhodcovskej zmluvy je, že povinný (t.j. spotrebiteľ) v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu
stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú
zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods.

5 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 17CoE/26/2017 zo dňa 23.2.2017.

8. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže

byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.
Pri preskúmavaní toho či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral
najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z
hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a
materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto
exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal

orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je potrebné vychádzať z
toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska
formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S poukazom na uvedené skutočnosti,
keďže nie je splnená jedna z podmienok podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, a to vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku, súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietal, že napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné

ustanovenie § 3 ZSRK, táto je uzatvorená na samostatnom dokumente, a je tak obsahovo ako aj
formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a
dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Oprávnený považuje
vyhodnotenie technického vyhotovenia rozhodcovskej zmluvy v podobe predpripraveného tlačiva, ako
neprijateľný spôsob uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, za absurdné. Takýmto výkladom by totiž boli

neplatné aj všetky zmluvy, ktoré hromadne využívajú štátne aj neštátne energetické podniky, bankové
inštitúcie a pod., keďže tieto rovnako používajú predpripravenú zmluvnú dokumentáciu. Listina s názvom
Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. Listina s
názvom Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy.
To znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné

ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali.

10. Zmluva, na základe ktorej bol povinnému poskytnuté finančné prostriedky, bola uzatvorená dňa
27.10.2006 pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 26.6.2014, teda po viac ako siedmich
rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov. Povinný mal nielen možnosť predmetnú rozhodcovskú

zmluvu nepodpísať, ale v zmysle bodu 3.3. tejto rozhodcovskej zmluvy mohol od nej bez udania
dôvodu odstúpiť. Povinný k podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebol žiadnym spôsobom
nútený. Jej rozsah a text nie je ani tak rozsiahly, ani tak zložitý, aby jej obsahu nemohol porozumieť.
Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý
rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia. Možnosť výberu má nielen dodávateľ,

ale aj spotrebiteľ. Úvaha súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy v predloženom znení je rovnako
absurdná. Takýmto výkladom by nebolo možné uzatvoriť žiadnu rozhodcovskú zmluvu, ktorá by mohla
založiť právomoc rozhodcovského súdu, pretože, ak by podal žalobu dodávateľ, spotrebiteľ by bol podľa
názoru súdu neprijateľne nútený podrobiť sa tomuto konaniu. Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať
v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu.

Vzhľadom na to, že ZSRK umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na
rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby rozhodcovský
rozsudok vydaný podľa ZSRK nebol považovaný za exekučný titul, na podklade ktorého je možné
vykonať exekúciu. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k ZSRK. V súvislosti s úvahami súdu o tom,
že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, oprávnený poukazuje

na ustanovenie § 3 ods. 6 ZSRK, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje
právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Uvedené len potvrdzuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy
nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rovnako z dôvodovej správy k ust. §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka vyplýva: Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľomrozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto
ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.

Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať
nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom
konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia
považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť

celej rozhodcovskej doložky.

11. Písomné vyjadrenie povinného k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vo forme

zápisnice zo dňa 24.1.2017 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava v neprospech povinného o vymoženie pohľadávky vo
výške 1236,69 € s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie.

14. Exekučným titulom bol rozhodcovský Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre

arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp. zn. SRSAspA 12613/16 zo dňa 5.9.2016, vydaného
rozhodcom Mgr. Richard Mošať. Exekučným titulom bola povinnému (žalovanému) uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu 1236,69 eura, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
1028,07 eura od 25.09. 2009 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku
za rozhodcovské konanie vo výške 74,20 eura a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 167,98

eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

15.1. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

15.2. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15.3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na
veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

15.4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej

len „ZoRSK“), v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len
spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určenie,
či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona
má len spotrebiteľ.

16.1. Podľa § 73 ods. 1 ZoRSK, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

16.2. Podľa § 73 ods. 3 ZoRSK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.16.3. Podľa § 73 ods. 4 ZoRSK, na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015
môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní
pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

17.1.Podľa§44ods.2EP(vzneníúčinnomdo31.03.2017),súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto

lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo

neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

17.2. Podľa § 44 ods. 3 EP (v znení účinnom do 31.03.2017), súd pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore

preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského

rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

17.3. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.10.2008

(v čase uzavretia zmluvy o úvere), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa

primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
18.1. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)
v znení účinnom od 01.01.2008 (v čase uzavretia dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

18.2.Podľa§53ods.1vetaprváObčianskehozákonníkavzneníúčinnomod01.04.2004,spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

18.3. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004 do 31.12.2007 a podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že

súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a následne vec správne právne posúdil, a preto
potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

20. Odvolací súd poznamenáva, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná
v § 52 Občianskeho zákonníka (predtým do 30. 06. 2007 v § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o

ochrane spotrebiteľa a od 01. 07. 2007 do 31. 10. 2008 v § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa) ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvnéhovzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Medzi účastníkmi sa jedná o

spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom práve.

21. Zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru k O.K. Karte uzatvorenej medzi právnym predchodcom
oprávneného (GE Money a.s.) a povinným dňa 27.10.2006 vyplýva, že právny predchodca oprávneného
vystupuje ako veriteľ a považuje sa za dodávateľa. Zo zmluvy taktiež vyplýva, že povinný uzatváral

zmluvu ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a považuje sa
teda za spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007 a podľa
§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 01. 2008.

22. Odvolací súd zastáva názor, že v predmetnej veci bola zmluva vopred pripravená oprávneným

pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné
podmienky, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú,
adhéznu. Vzhľadom k uvedenému je na právny vzťah medzi účastníkmi konania potrebné aplikovať aj
príslušné spotrebiteľské právne normy, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkovo-
právneho vzťahu bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

23. Taktiež pokiaľ ide o Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, uzavretej
(už) medzi oprávneným a povinným dňa 26.04.2014, ktorá obsahovo nadväzovala na zmluvu o
poskytnutí revolvingového úveru uzatvorenú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným
dňa 27.10.2006 vyplýva, že oprávnený (v dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach)

vystupoval ako veriteľ, pričom konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje
sa za dodávateľa. Povinný uzatváral zmluvu (dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach) ako fyzická osoba s uvedením dátumu narodenia (rodného čísla). Za spotrebiteľa sa v zmysle
ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka považuje (fyzická) osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti, preto je možné konštatovať, že povinný je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Z predmetnej dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávok v splátkach je zrejmé, že
aj táto bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinná
nemohla ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania (okrem individualizujúcich údajov o osobe a úvere),
ide teda opäť o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a

na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo
k tzv. voľbe práva, alebo či ide o tzv. absolútny obchod.

24. Na samostatnej listine totožní účastníci uzavreli rozhodcovskú zmluvy, ktorá je tiež vytvorená
predtlačeným spôsobom. Uvedenú zmluvu uzavreli účastníci právneho vzťahu dňa 26.4.2014, tzn. v

totožný deň, ako dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach.

25. Obsahom spisu je tiež „dotazník“ zo dňa 26.4.2014 obsahom ktorého sú otázky, na ktoré
dlžník - povinný odpovedal možnosťou „súhlasím“, alebo „nesúhlasím“. Okrem iného dlžník súhlasil
s oprávneným predloženou dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, a že

túto dohodu chce uzavrieť a taktiež, že chce uzavrieť aj rozhodcovskú zmluvu. V prípade posledne
uvedeného súhlasu dlžník reagoval svojím prejavom „súhlasím“ na vyhlásenie v znení „Vyhlasujem, že
rozhodcovskú zmluvu chcem uzavrieť“. Dotazník podpísala strana oprávneného a povinného.

26.Ďalejodvolacísúdpoznamenáva,žesúčinnosťouod01.01.2015jerozhodcovskékonanieupravené

v dvoch právnych predpisoch, a to v závislosti od strán sporu (účastníkov konania). Zákon č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č.
336/1014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov zakotvili novú koncepciu právnej úpravy rozhodcovského konania v slovenskom
právnom poriadku. Predmetom úpravy zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je prioritne

spotrebiteľské rozhodcovské konanie ako aj s ním súvisiace hmotnoprávne a procesnoprávne inštitúty,
zatiaľ čo premetom zákona o rozhodcovskom konaní je nespotrebiteľské rozhodcovské konanie, tzv.
„obchodná“ arbitráž. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, cieľom novej právnej úpravy bolo vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízkyrozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany
práv spotrebiteľa, a to predovšetkým vymedzením spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vymedzením a
sprísnením podmienok, ktoré musí spĺňať stály rozhodcovský súd a rozhodca, zavedením „licencovania“

rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov, kogentnou reguláciou procesu spotrebiteľskej arbitráže,
mechanizmom súdnej ingerencie, ktorý má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu a vyrovnaním
informačnej asymetrie spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov.

27. V dôsledku prijatia novej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania, prišlo

nevyhnutne aj k relevantným zmenám Exekučného poriadku. Vychádzajúc z prechodných ustanovení
Exekučnéhoporiadku(§243dods.1,2),pokiaľišloorozhodcovskérozsudkyvspotrebiteľskýchveciach,
ktoré boli vydané do 31. 12. 2014, na ich podklade bolo možné začať exekučné konania len do troch
mesiacov od účinnosti zákona, pričom uplynutie tejto lehoty spôsobilo nemožnosť udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a následný zánik materiálnej stránky právoplatnosti, ktorou
je záväznosť rozhodnutia medzi sporovými stranami. V prípade splnenia zákonných podmienok § 243d

ods. 1, 2 Exekučného poriadku, a teda začatia exekučného konania do 31. 03. 2015, vznikla povinnosť
súdu, preskúmavať rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach podľa právnej úpravy účinnej do
31. 12. 2014. Po tomto dátume sa všetky rozhodcovské konania, v ktorých je prítomný spotrebiteľský
prvok, resp. spĺňajú náležitosti zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spravujú zákonom o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

28.Vnadväznostinanovoprijatúprávnuúpravudošlokdiverzifikáciitzv.všeobecnéhorežimuprieskumu
exekučných titulov v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a tzv. osobitného režimu prieskumu
rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských veciach v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.
Ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného podľa

zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, je príslušný exekučný súd povinný skúmať okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom
aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol vydaný spotrebiteľský rozhodcovský
rozsudok, obsahuje náležitosti požadované zákonom (§ 3 ZoSRK), ďalej či bol rozhodcovský rozsudok
vydaný rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory

(§ 17 ods. 3 ZoSRK), či bolo rozhodnutie vydané rozhodcovským súdom disponujúcim povolením
rozhodovať spotrebiteľské spory (§ 18 ods. 3 ZoSRK), rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti
požadované zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (§ 40 ZoSRK) a je vykonateľné.
Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, v opačnom prípade príslušný exekučný súd
žiadosť o udelenie poverenia na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,

zamietne. V komparácii s § 44 ods. 2 je tak zrejmé, že súd rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských
veciach ako exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom už nepreskúmava.

29. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa
24.01.2017, teda v deň, kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice pred súdnym

exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým a ktorým sa oprávnený domáha vykonania exekúcie voči povinnej
na sumu 1236,69 eura. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, v rozhodcovskom konaní ustanoveným rozhodcom Mgr.
Richardom Mošaťom, zo dňa 05.09. 2016, sp. zn. SRSAspA12613/16. Na základe uvedeného odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vec preskúmal, pretože predmetnú vec rozhodol

spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý je zapísaný v zozname Ministerstva spravodlivosti medzi stálymi
rozhodcovskými súdmi oprávnenými rozhodovať spotrebiteľské spory.

30. Ďalej odvolací súd konštatuje, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto

požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i
bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011
sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské

konanie prebehlo na základe uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému
uzavretiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydalrozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd.

31. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a

pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva,
že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť
rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je
pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí
spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená
dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o

podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či
účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu,
či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide
o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.

32. Odvolací súd navyše poznamenáva, že primárne je potrebné preskúmať súlad žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi a či bolo rozhodcovské
rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory

a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal
povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti osobitného
predpisu a či je vykonateľné v zmysle § 44 ods. 3 EP.

33. Posudzujúc dojednanú spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu zo dňa 26.4.2014 dospel k záveru, že

rozhodcovská doložka obsiahnutá v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve nebola uzavretá platne,
pretože nebola individuálne dohodnutá, v dôsledku čoho nemohla byť, a teda ani nebola založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž. V danom prípade nie
je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu.
Takto formulovaná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na
vôli dodávateľa (oprávneného). Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský
súd. Vznik spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) vždy vyžaduje individuálne

rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Odvolací
súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve
uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako aj v samotnej spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluve, je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.

Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

34. Podľa názoru odvolacieho súdu si povinný ako spotrebiteľ rozhodcovskú doložku obsiahnutú v
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve osobitne nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť jej ustanovenia.
Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným

dojednaniam,atedaajrozhodcovskémukonaniu,akhovyvolaldodávateľakoprvý.Hocivtomtoprípade
bola rozhodcovská zmluva uzavretá na samostatnej listine je nutné prihliadnuť na iné súvislosti. V
prvom rade je treba uviesť, že rozhodcovská doložka bola uzavretá v čase uzatvárania dohody o uznaní
záväzku a o splátkach, pričom okrem samostatnosti listín nie je pochybnosti o tom, že uvedené listiny
vrátane dotazníka boli uzatvárane v rovnaký deň a spoločne.

35. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul.
Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou
stranou typizované (formulárová, typová, tiež adhézna) zmluvy. Preto bolo treba dospieť k tomu záveru,že v rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa. Tento záver
treba prijať bez ohľadu na to, že oprávnený spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou iba alternatívne
dojednal konanie pred rozhodcovským súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto

formulované dojednanie aplikoval a obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto veci
exekučným titulom, pričom práve túto možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk.
Iba skutočnosť, že v zmysle čl. 3 bod 2 spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy sa účastníci zmluvy mohli
obrátiť aj na všeobecný súd, nemá za následok platnosť celej rozhodcovskej doložky. Povinný nemal
možnosť jej obsah meniť, a tak nemal ani možnosť nepodpísať Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, na

základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo uzavrel povinný (dlžník - spotrebiteľ) za situácie, kedy
podpisoval aj dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Práve dohoda o úhrade
pohľadávky veriteľa v splátkach bola bezpochyby hlavným motívom pri „vôli“ spotrebiteľa uzavrieť
rozhodcovskú zmluvu. Dotazník k dohode o splátkach a rozhodcovskej zmluve bol podpísaný „vyplnený“
spotrebiteľov taktiež v deň kedy podpisoval aj dohodu o splátkach a rozhodcovskú zmluvu.

36. Hoci dotazník zo dňa 26.4.2014 obsahuje vyhlásenie spotrebiteľa o podmienkach rozhodcovského
konania a možnosti odstúpiť od zmluvy, a taktiež že súhlas s tým, že v prípade nesplanenia svojho
záväzku sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
37. Odvolací súd preto uvádza, že už na prvý pohľad je zrejmé, že vysvetlenie možnosti odstúpiť od
zmluvy za súčasného nesplnenia záväzku spotrebiteľom muselo u neho vyvolať predstavu, že musí sa

rozhodcovskému konaniu podrobiť, hoci mu malo byť vysvetlené, že môže od rozhodcovskej zmluvy
odstúpiť. Možnosť nepodpísať rozhodcovskú zmluvu z vyplneného dotazníka nevyplýva.

38. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že na takto dojednanú spotrebiteľskú rozhodcovskú
zmluvu nemožno nazerať ako na individuálne dojednanú. Zároveň nie je zanedbateľnou tá skutočnosť,

že spotrebiteľ, ktorý má záujem získať peňažné prostriedky je vo finančnej tiesni a pri podpise
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy sa môže odôvodnene domnievať, že ak rozhodcovskú zmluvu
nepodpíše, úver mu nebude poskytnutý. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva bola spotrebiteľovi predložená na podpis práve v čase jeho zníženej bdelosti, kedy si
povinný nemohol dostatočne uvedomiť dôsledky svojho podpisu a prijatie podmienok spotrebiteľskej

rozhodcovskej zmluvy, kedy spotrebiteľ nie je schopný posúdiť následky dojednaní, s ktorými vyjadruje
súhlaspripodpisespotrebiteľskejrozhodcovskejzmluvy.Ohľadommožnostialternatívnesivybraťmedzi
rozhodcovským a všeobecným súdom, odvolací súd označuje túto možnosť za zjavne teoretickú, bez
možnosti praktického využitia spotrebiteľom.

39. Na zdôraznenie správnosti uvádza, že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyplývajúce
z čl. III a čl. IV. spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vyznievajú jednoznačne v neprospech
spotrebiteľa,keďžepovinnýtotodojednaniepriuzatváranízmluvynijakýmspôsobomovplyvniťnemohol.
Následne súd zdôrazňuje aj mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej doložky, keďže v prípade spornosti
nároku, napríklad neplnenia povinným (dlžníkom) na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky

automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na spotrebiteľský rozhodcovský súd ako tomu
bolo i v tomto prípade.

40. Taktiež sa nemožno stotožniť s argumentom oprávneného (odvolateľa), podľa ktorého s poukazom
na na ustanovenie § 3 ods. 6 ZSRK, keď spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo

spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Uvedený pohľad nemôže zmeniť podstatu posudzovanie hmotnoprávnej
neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá je v zásade posudzovaná ku dňu jej uzavretia podľa
hmotnoprávnych pravidiel účinných v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy.

41. Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za

cieľ nad rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt
servanda, zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy
(ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu

vzťahov „obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto
subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného
spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich
spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnejstrany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým
starať o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, že
nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností vyplývajúcich zo

spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu
až ľahostajnému spotrebiteľovi. Odvolací súd poukazuje na to, že prijateľnou rozhodcovskou doložkou
obsiahnutou v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže byť taká, ktorá bude so svojimi dôsledkami
ozrejmená spotrebiteľovi v čase a spôsobom (bez pridaných „motivačných“ podmienok) kedy si aj
priemerný spotrebiteľ dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka

nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne
si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá byť len napísané (v čase zníženej bdelosti
spotrebiteľa), ale musí sa javiť byť naplnené vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky. Podľa
názoru odvolacieho súdu rozhodcovská doložka (zmluva) nebola individuálne dojednaná a spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože
znemožňuje spotrebiteľovi individuálne ovplyvniť obsah spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy ako aj

zmluvy, pričom je potrebné s cieľom vyvrátiť akékoľvek pochybnosti vychádzať z § 54 ods. 2 OZ, že pri
výklade spotrebiteľských zmlúv sa postupuje podľa výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

42.Odvolacísúdvychádzajúczvyššieuvedenýchskutočnostíprijalzáver,žepredmetnýexekučnýtitulje
v rozpore so zákonom, keďže celý postup od spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský

rozsudokjeprejavomzneužitiaprávdodávateľa,ktorýsivlastnetakýmtopostupomzaobstaralekvivalent
rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného -
dodávateľa podľa predmetnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými
mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o tejto žiadosti na vykonanie exekúcie,

pretože súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

43. V súvislosti s argumentáciou oprávneného, že k podpisu spornej spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy prišlo až o 7 rokov neskôr ako bola podpísaná predmetná Zmluva, odvolací súd poznamenáva,
že rozhodujúca je skutočnosť, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola podpísaná v rovnaký deň,
ako dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, t. j. dňa 26.04.2014, od ktorej
ďalej oprávnený odvodzuje svoj nárok voči povinnému. Uvedená dohoda je tlačivo, ktoré obsahuje

ustanovenia o forme splatenia záväzku formou splátkového kalendára a zároveň aj uznanie záväzku, čo
je nejasné a súd to považoval za zavádzajúce a nezrozumiteľné pre spotrebiteľa a podpísaním takéhoto
tlačiva si zhoršuje spotrebiteľ svoje postavenie a uzatvorenie takejto dohody privodí spotrebiteľovi
značnú ujmu. Text uznania záväzku a údaje, ktoré sú uvádzané v dohode už boli vopred pripravené,
napísané a oprávnenému išlo predovšetkým o to, aby povinný podpísal uznanie záväzku. Text Dohody

o uzavretí splátkového kalendára oprávnený ako veriteľ vopred pripravil pre povinného ako dlžníka a
povinný nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore
s dobrými mravmi, keď neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti. Oprávneným boli využité
omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku (aspoň k časti).

44. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluve je v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi
oprávneného uvedenými v podanom odvolaní, keďže s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument

strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia
(viď uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

45. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho súd následne správne právne

vec posúdil keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S
poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
v zmysle § 387 ods. 1 CSP.46. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojenís§396ods.1tak,ževtomtoštádiukonaniaprocesneúspešnémupovinnémuvočioprávnenému
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

47. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).