Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115223197
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115223197.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška, členov senátu JUDr.
Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o., advokátska
kancelária so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: I. G., nar.
XX.X.XXXX,naposledybytomH.V.XXXX/XX,XXXXXS.,zomr.dňa30.10.2014,ovymoženie10,76eur

s príslušenstvom, o zastavení exekučného konania, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra č. k. 23Er/908/2015-15 zo dňa 27.11.2015 a o návrhu oprávneného na prerušenie konania,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 23Er/908/2015-15 zo dňa 27.11.2015 v časti
vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia p o t v r d z u j e.

Odvolací súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súd uložil
oprávnenémupovinnosťzaplatiťsúdnemuexekútorovináhradutrovexekučnéhokonaniavovýške21,78

eura a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 7 ods. 1 zákona č.
40/1960 Zb. Občianskeho zákonníka, § 19, § 20, §103 ods. 1, § 104, § 107 zákona č. 99/1963 Občiansky
súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že exekúciu nie je možné začať a viesť proti nejestvujúcemu
subjektu. Súd z uvedených dôvodov v zmysle § 57 ods.1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku vyhlásil súd exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil, nakoľko v rámci zisťovania
podmienok na konanie vo veci zistil, že povinný zomrel pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi náhradu nevyhnutných trov konania vo výške 21,78
eur, nakoľko dospel k záveru, že špecifikoval trovy konania v správnej výške. Na ich náhradu zaviazal
oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd
svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že súd rozhodol nad rámec zverenej

právomoci, že súd postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že nedostatočne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a že rozhodnutie vychádza z nesprávnehoprávneho posúdenia veci. Oprávnený uviedol, že podáva odvolanie aj pre odňatie možnosti konať
pred súdom, nakoľko exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne
konanie. Oprávnený tvrdil, že exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/ES svoju povinnosť

upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť
sa k nej, rovnako ako dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k prípadnému stanovisku povinného.
Oprávnený mal za to, že súd musí informovať spotrebiteľa a požiadať ho o uplatnenie neprijateľnosti
- ide totiž o všeobecné kritérium výkladu neprijateľnej podmienky určené Súdnym dvorom EÚ, je to
súčasť koncepcie neprijateľných podmienok. Uviedol ďalej, že ak sa súd nestotožní s ústavne súladnou

interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa § 109
ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie
o súlade § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to
pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny
poriadok. V tejto súvislosti by pre exekučný súd malo byť otázne aj to, či je v súlade s princípom právnej
istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok možné opakované

uskutočňovanie revízneho postupu podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bez akejkoľvek limitácie.
Taktiež navrhol prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Navrhol, aby súd na základe §109 ods.1 písm. c) OSP
a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ rozhodol, že konanie prerušuje a Súdnemu dvoru EÚ predkladá
prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení: Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu

nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ
nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len
vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje
len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje
aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že

posúdil podmienku ako možne neprijateľnú? Oprávnený je toho názoru, že exekučný súd nie je súdom
v zmysle § 40 a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní
vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Exekučný súd
musí s rozhodcovským rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom
prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup. Exekučný

súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Exekučný súd
je v zmysle § 45 ods. 1 písm. c ZoRK oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským
rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi.
Oprávnený nesúhlasí ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere, v
zmyslezákonaospotrebiteľskýchúveroch.Oprávnenýnavrhol,abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutie

v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil,

že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným
vo forme zápisnice domáhal u súdneho exekútora voči povinnému vykonania exekúcie. Oprávnený
predložil ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri

Slovenskej rozhodcovskej a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 vedený pod sp. zn.
SR 12413/08 zo dňa 28.11.2008.

Súd pred rozhodnutím o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistil, že povinný zomrel
pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. dňa 30.10.2014. Návrh na vykonanie exekúcie bol

spísaný vo forme zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 15.03.2015. Dedičské
konanie je vedené na Okresnom súde Nitra sp. zn. 29D/568/2014. Súd preto, vyzval súdneho exekútora,
aby oznámil súdu či si uplatňuje trovy exekučného konania a aby predložil vyúčtovanie trov exekúcie.
Súdny exekútor súdu dňa 23.10.2015 doručil vyúčtovanie a špecifikáciu trov exekúcie vo výške 21,78
eura. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví,
ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

10. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa

prebiehajúcu exekúciu správne zastavil. Súd prvého stupňa exekučné konanie správne zastavil a
urobil tak podľa správneho ustanovenia zákona, pretože žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie smerovala proti v tom čase už neexistujúcemu subjektu. Povinný v čase spísania návrhu na
vykonanie exekúcie zomrel. Súdny exekútor sa dožaloval udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
voči povinnému, ktorý v tom čase stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, nakoľko spôsobilosť v

zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník vzniká narodením a zaniká smrťou. Strata
spôsobilosti mať práva a povinnosti je nesplnenou podmienkou konania, ktorá sa nedá odstrániť a má
za následok zastavenie konania. Nie je možné viesť exekúciu proti neexistujúcemu subjektu.

13. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil

z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku).

14. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú
a jej zastavenia potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

15. Súd ďalej konštatuje, že nepovažuje za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť ani
z dôvodu aby podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a taktiež ani z dôvodu, že
požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke tak, ako to požadoval odvolateľ.

16. Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť.

17. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,

že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, v tom prípade podá Ústavnému súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania.

18.Odvolacísúdniejetohonázoru,žebypredmetnéustanovenie§44ods.2Exekučnéhoporiadkubolo
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,

čo by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky.

19. Podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná, uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí

ministerstvu spravodlivosti.

20. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia
o predbežnej otázke však vnútroštátny orgán nemá vždy a za akýchkoľvek okolností. Zo žiadneho

ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku totiž nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie
a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu
Európskej únie len na návrh účastníka konania. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej
otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvorapredovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového
práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky JE zabezpečiť
jednotný výklad komunitárneho práva. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť

zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej zodpovedanie musí mať
reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto
otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

21. V zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium

SL (C-168/05), vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C 240/98 až C 244/98) a vo veci
Pohotovosť (C-76/10) ) je možné konštatovať, že Judikatúra súdneho dvora EU umožňuje, aby sa aj
vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovala nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že
v prípade, ak súd pri posudzovaní tejto otázky dospeje k záveru, že takáto podmienka je nekalá, je
povinný vyvodiť z daného posúdenia všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva.
Na základe uvedeného je preto následkom v zmysle práva Slovenskej republiky zamietnutie žiadosti o

vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1,
2Exekučnéhoporiadkuapohľadávkuveriteľavočispotrebiteľoviniejepretomožnévdanomexekučnom
konaní vymôcť. Na základe uvedeného možno dôjsť k záveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom,
že vnútroštátny súd vo všeobecnosti (za predpokladu, že postupuje zákonným spôsobom) môže svojím
rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie

potom nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani
v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol odvolací
súd spôsobilý uskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ,
bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie
neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s

doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu
dvoru EÚ. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je pritom založená
na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na konštantnej judikatúre,
judikatúre ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už
zodpovedané a neriešili sa "problémy", ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry

vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je potom založená na
postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia
úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.

22. Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti svojho rozhodnutia dodáva, že ak v zmysle § 36 ods.

5 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania. V zmysle uvedeného je potrebné zdôrazniť, že exekučný
poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých
okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis.

23. Na základe uvedeného, nakoľko odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade
existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh
oprávneného na prerušenie konania zamietol.

24. Odvolací súd v časti trov exekúcie bez toho, aby v tejto časti rozhodol, vracia vec súdu prvej
inštancie na postup podľa § 374 ods. 4 posledná veta OSP v znení účinnom do 30.06.2016, t. j. v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie. Včas podané odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu aj v
časti výroku o náhrade trov exekúcie, ktoré sa podľa § 374 ods. 4 OSP v tejto časti zrušilo zo zákona
podaním odvolania. O náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku a o zmene

súdneho exekútora, v tomto prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny úradník, pričom ide
o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 OSP v spojení s § 58 ods. 6 a § 44 ods. 8
Exekučného poriadku v tejto časti nebolo prípustné. O tomto výroku tak musí rozhodnúť zákonný sudca
súdu prvej inštancie s tým, že proti jeho rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol,
že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Na zdôraznenie správnosti odvolací
súd poukazuje na tú skutočne, že náhradu trov konania by nebolo možné priznať subjektu, ktorý
nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, nakoľko neexistuje. V záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov

odvolaciehokonanianepriznáva,hocivzmysle§262od.1CSPmalrozhodovaťlenonárokunanáhradu
trov konania.

28. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené závery rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

29. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené závery rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

30. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha(dovolacínávrh).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátomokremprípadov

uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.