Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 15, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Em/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118206338
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118206338.6

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu rozhodnutia v prospech oprávneného: W. U., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M. XXX, C., zastúpený: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO: 36
857 548, Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, proti povinnej: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX,
T., o výkon rozhodnutia týkajúceho sa maloletého: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní
zastúpený procesným opatrovníkom: R. práce, sociálnych vecí a rodiny, X., S., takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia v časti úpravy styku oprávneného s maloletým sa z a
m i e t a .

II. Konanie o výkone rozhodnutia v časti informačnej povinnosti sa z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 25.07.2018 bol súdu doručený návrh oprávneného na súdny výkon rozhodnutia Okresného súdu
Trnava č.k. 20P/57/2012-954 zo dňa 16.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
24CoP/56/2017-1007 zo dňa 31.05.2017 v časti výrokov IV., V. a VI. rozsudku súdu prvej inštancie.

2. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 20P/57/2012-954 zo dňa 16.11.2016 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/56/2017-1007 zo dňa 31.05.2017 vyplýva, že vo výroku IV.
rozsudku súd upravil styk otca s maloletým (na každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od
18:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý kalendárny rok počas jesenných prázdnin od piatku od 9:00
hod. do 18:00 hod., každý kalendárny rok počas vianočných prázdnin v čase od 26.12. od 09:00 hod.
do 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod., každý kalendárny rok počas jarných prázdnin
od pondelka prázdninového týždňa od 9:00 hod. do stredy prázdninového týždňa do 18:00 hod., každý

kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin od Veľkonočného pondelka od 9:00 hod. do posledného
dňa prázdnin do 18:00 hod., každý kalendárny rok počas letných prázdnin v 27. a 28. kalendárnom
týždni od pondelka 27. kalendárneho týždňa od 9:00 hod. do nedele v 28. kalendárnom týždni do
18:00 hod. a v 31. kalendárnom týždni od pondelka od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a v 33.
kalendárnomtýždniodpondelkaod9:00hod.donedeledo18:00hod.,vovýrokuV.rozsudkusúdupravil
povinnosť matky umožniť otcovi styk s maloletým v náhradnom termíne v prípade zmarenia styku a vo

výroku VI. rozsudku súd uložil matke povinnosť otca pravidelne informovať e-mailom ku koncu každého
kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletého, jeho školských výsledkoch, mimoškolských
aktivitách, o nakladaní s jeho majetkom, o osobitných potrebách maloletého, ako aj ďalších podstatných
veciach týkajúcich sa maloletého a bezodkladne o mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa
maloletého. Predmetný rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol vo výroku IV. a V. právoplatnosť dňom
22.12.2016 a vykonateľnosť dňom 06.12.2016 a vo výroku VI. v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu

právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 16.06.2017.3. V návrhu na výkon rozhodnutia oprávnený uviedol, že povinná bezdôvodne a opakovane marí styk
oprávneného s maloletým, keď umožnila styk iba 07. - 09. júla 2017, 21. - 23. júla 2017, 04. - 06.
augusta 2017, 06. - 08. októbra 2017, 03. - 05. novembra 2017, 01. - 03. decembra 2017, 26. - 29.

decembra 2017, 19. - 21. januára 2018, 26. - 28. januára 2018, 23. - 24. februára 2018, 23. - 25.
marca 2018, 02. - 03. apríla 2018. Styk sa mal v roku 2017 uskutočniť celkom dvanásťkrát a nie len
sedemkrát, pričom z 28 dní letných prázdnin boli reálne spolu iba 9 dní; v roku 2018 uskutočniť celkom
jedenásťkrát a nie len päťkrát, pričom stretnutia sa dokonca ani nie vždy uskutočnili v rozsahu podľa
rozsudku, t.j. od piatka do nedele. Povinná opakovane, účelovo a cielene marí výkon rozhodnutia,

znemožňuje styk, neustále sa vyhovára na údajný nezáujem maloletého stýkať sa s oprávneným, avšak
oprávnený považuje uvedené správanie za čisto účelové a v rozpore so záujmami maloletého. Povinná
ajpodľapriloženéhoodbornéhovyjadreniasúdnejznalkynejeneochotnárešpektovaťoprávnenézáujmy
oprávneného, manifestuje pred maloletým svoju vôľu brániť stretávaniu a prenáša na maloletého
svoje negatívne emócie voči oprávnenému. Oprávnený nikdy nemal pocit, že by sa maloletý styku
s ním sám chcel vyhýbať, resp. brániť. Vzťah medzi oprávneným a maloletým možno považovať za

štandardný vzťah rodiča a dieťaťa, pričom oprávnený vždy pre realizácii styku dbá na záujmy maloletého
a snaží sa mu pripraviť zaujímavý program. Z vyššie uvedených dôvodov má oprávnený za to, že
povinná sa týmto spôsobom len snaží bezdôvodne zabrániť oprávnenému stretávať sa s maloletým.
Okrem vyššie uvedeného povinná marí výkon rozsudku i vo vzťahu k výrokom V. a VI. predmetného
rozsudku, pričom uvedené povinnosti doposiaľ nesplnila nikdy. Oprávnený sa opakovane dožadoval

náhradných termínov povinnou zmarených stretnutí, rovnako ako aj informácií o maloletom týkajúcich sa
jeho zdravotného stavu, študijných výsledkov, mimoškolských aktivít a pod., avšak povinná akékoľvek
snahy bezdôvodne ignorovala. Povinná vyššie uvedeným správaním závažne obmedzuje a znemožňuje
výkon rodičovských práv oprávneného a zasahuje do práv maloletého, ktorý tak nemá žiadnu možnosť
upevňovať a rozvíjať si citové väzby rovnocenne s oboma rodičmi. Oprávnený má tiež za to, že v záujme

zachovania najlepšieho záujmu dieťaťa mohla povinná v nadväznosti na zrušený termín stretnutia v
zmysle rozsudku vždy navrhnúť oprávnenému iný víkend, resp. akýkoľvek iný deň na stretnutie sa s
maloletým. Oprávnený bol a je v tomto smere ochotný maximálne sa prispôsobiť, pretože mu nejde o
spory s matkou, ale o stretávanie sa s maloletým. K návrhu oprávnený priložil rozsudok KS v Trnave č.k.
24CoP/56/2017-1007zodňa31.05.2017,rozsudokOSTrnavač.k.20P/57/2012-954zodňa16.11.2016,

SMS komunikáciu, e-mailovú komunikáciu.

4. Povinná sa k návrhu vyjadrila v tom zmysle, že maloletý má už XX rokov a sám sa v tomto veku
rozhoduje, či a v akej miere sa bude s oprávneným stretávať. Ďalej uviedla, že nie je pravdou, že by
styku akokoľvek bránila. Stretávanie oprávneného s maloletým bolo od začiatku problematické, sám

oprávnenýneprispelkvytváraniuichpozitívnehovzťahu,skôrnaopak,prikaždomichstretnutísajejpred
maloletým vyhrážal a verbálne ju napádal, prenasledoval ich pri každej možnej príležitosti. Oprávnený
sa síce bránil na pojednávaniach vo veci 20P/57/2012, že jeho prenasledovanie viedlo len k stretnutiu
maloletého, no pri týchto útokoch si ho ani nevšímal a hneď začal s útokom na jej osobu. Keďže rozumne
sa s ním nedalo hovoriť, akúkoľvek komunikáciu s oprávneným prerušila, aby chránila syna pred týmito

excesmi zo strany oprávneného a aj seba a svoje psychické zdravie. Povinná uviedla, že nikdy nebránila
stretávaniu otca so synom, práve naopak, ona bola tá, ktorá vyhľadala odbornú pomoc, aby pomohla
ich zblíženiu. To sa za pomoci P.. F. z R. podarilo. Povinná však už nemôže za to, že oprávnený si nevie
sám vybudovať kvalitný vzťah k svojmu synovi založený na láske a dôvere. Maloletý od oprávneného
takmer vždy prišiel sklamaný a sťažoval sa, že sa k nemu u oprávneného zle správajú, najmä partnerka

otca a keď sa syn ohradí, tak aj samotný otec.

5. Oprávnený sa v konaní ďalej vyjadril, že povinná sa úmyselne a nepravdivo snaží opakovane
už od roku 2010 odvolávať na maloletého a jeho schopnosť posúdiť, či a v akej miere sa bude
stretávať s vlastným otcom, a to len preto, aby takouto argumentáciou ospravedlnila jej vlastné konanie

spočívajúce v sústavnom neumožňovaní a bránení styku otca so synom. Nie je pravdou, že by sa
maloletý nechcel s oprávneným stretávať, alebo že by sa vyhýbal stretávaniu. Oprávnený rešpektuje
pocity a potreby vlastného syna, jeho záujmy, povinnosti, a teda rešpektoval by aj ten prípad, ak
by sa preto syn na základe vlastnej úvahy nechcel stretnúť s oprávneným v súdom určenom čase
pre styk, a následne by sa styk uskutočnil v najbližšom náhradnom termíne. Oprávnený má však za

to, že za aktuálneho stavu je prioritne v záujme maloletého, aby styk s oprávneným bol pravidelný
a vzájomný vzťah otca a syna sa tak mohol rozvíjať. V danom prípade práve oprávnená je jedinou
osobou, ktorá nemá skutočný záujem na umožňovaní styku, tomuto styku zámerne bráni. Konanie
oprávnenej je od začiatku úpravy styku výrazne účelové, v snahe úplne zničiť vzťah otca so synom.Povinná nevystupuje ako zodpovedný rodič, a to predovšetkým v otázke výchovného pôsobenia na
maloletého, pretože nevedie a ani nechce viesť maloletého k úcte či rešpektu k otcovi, a zámerne
maloletého pravidelne nepripravuje na stretnutia s otcom, ba dokonca ani otca v rozpore so súdom

uloženou povinnosťou vôbec neinformuje o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa osoby maloletého.
Oprávnený ďalej uviedol, že povinná súdom určenému styku bránila po celý čas v predchádzajúcich
obdobiach a rovnako tak i v r. 2018, a to väčšinu času tým, že bez akýchkoľvek vopred poskytnutých
informácií oprávnenému, sa so synom nezdržiavala v mieste bydliska a následne nebola nikdy ochotná
sa s ním dohodnúť na náhradnom termíne stretnutia. V mnohých prípadoch negatívnymi poznámkami

a informáciami voči osobe oprávneného a jeho rodine, vytváraním napätých situácií, ktoré stresovali
predovšetkým maloletého, ovplyvnili maloletého natoľko, že preberá niektoré tieto neustále opakované
negatívne postoje povinnej voči oprávnenému, a ak aj niekedy nechcel ísť k oprávnenému, bolo to
hlavne práve z dôvodu, aby sa tak vyhol stresujúcim situáciám, ktoré opakovane povinná pri preberaní
syna vytvárala, vyhrocovala až do extrémov privolaním polície, a súčasne sa rovnako objavoval u
maloletého strach, že pri prejavení náklonnosti k oprávnenému, bude vystavený za trest ignoráciou

a citovým chladom zo strany povinnej, čo je prakticky možné klasifikovať ako psychické násilie, keď
navyše povinná nerešpektuje ani súkromie maloletého pri komunikácii s oprávneným, vrátane diaľkovej
komunikácie cez telefón, najmä tým, že s oprávneným komunikuje z konta maloletého na sociálnej sieti
a z jeho mobilného telefónu. Oprávnený je názoru, že maloletý nemôže prejaviť svoje city slobodne
bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany povinnej. Maloletý je pod značným vplyvom povinnej,

ktorá sa styk maloletého s oprávneným snaží neustále mariť, ale oprávnený sa však po celý čas aj
napriek všetkým negatívnym a neústretovým postojom, vyjadreniam a konaniam zo strany povinnej,
snažil a snaží vytvárať si so synom pozitívny vzťah. K tvrdeniam povinnej ohľadom údajného napádania
a prenasledovania, oprávnený uvádza, že tieto tvrdenia nie sú pravdou. Oprávnený kontaktoval povinnú
vždy v nevyhnutnom rozsahu iba preto, že si neplnila a stále opakovane aj neplní svoje súdom uložené

povinnosti, najmä prípravu a odovzdanie syna. Samotné preberanie a odovzdávanie maloletého za
prítomnosti povinnej sa odohralo iba zopárkrát za celé obdobie, ostatné preberania a odovzdávania
sa realizovali bez jej prítomnosti, čo bolo najmä na prospech maloletého, pretože povinná nevytvárala
a neiniciovala napäté situácie. Oprávnený poukazuje na záver súdnej znalkyne o tom, že pokiaľ by
bola príprava maloletého na stretnutia s oprávneným pozitívna, kontakt maloletého s oprávneným by

bol bezproblémový. Z posudku tiež vyplýva, že oprávnený svoje dieťa miluje, chce sa podieľať na
jeho výchove a v záujme maloletého je preto nevyhnutné zabezpečiť, aby povinná kontakt dieťaťa
s oprávneným rešpektovala. Oprávnený má so synom vytvorený pozitívny citový vzťah, ktorý však v
dôsledkusústavnéhomareniastretnutízostranypovinnej,nemôžeďalejanaplnorozvíjať.Oprávnenýsa
maloletého často pýtal na dojmy a pocity, aké mal z pobytu u oprávneného a z kontaktu s jeho priateľkou,

a maloletý sa nikdy k tomu nevyjadril žiadnym spôsobom negatívne. Oprávnený, jeho partnerka, ako aj
rodina oprávneného ho majú radi a nikto sa k nemu nikdy nesprával zle. Oprávnený nijakým spôsobom
na matku maloletého nevyvíja cez maloletého nátlak a už vôbec nie pre majetkové spory, tieto spory sú
v tomto prípade, resp. konaní úplne irelevantné.

6. Povinná v konaní ďalej uviedla, že je rada, že vypočutie syna prebehne na pôde ÚPSVaR, pretože
je presvedčená, že kolaps, ktorý mal 20.01.2019 súvisel s psychickým vypätím z blížiaceho sa súdu.
Lekár tvrdil, že tieto ataky migrény sú dedičné (máva ich aj mama povinnej a povinná) a spúšťačom
môže byť práve zvýšené psychické vypätie. Predložila Výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky na výživnom
zo dňa 07.06.2018, výpisy z účtu,

e-mailovú komunikáciu, SMS komunikáciu.

7. Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa
tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s
maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

8. Podľa § 372 CMP, účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného
titulu oprávnený a povinný.

9. Podľa § 375 CMP, súd rozhoduje uznesením.

10. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.11. Podľa § 378 CMP, po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním
tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému
splneniu povinnosti.

12.Podľa§379ods.1a2CMP,preduskutočnenímvýkonurozhodnutiamôžesúdnariadiťpojednávanie
a predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately. Na pojednávaní vyzve povinného, aby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní tiež na následky
neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. (1) Ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť

aj písomnou výzvou, súd vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní ho na následky neplnenia.
(2)

13. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška), súd po podaní návrhu na nariadenie
výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§

376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný
podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať
rozhodnutiu. (1) Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje
najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv
vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. (2) Ak súd zistí, že možno

existujúce ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1 odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou
na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve,
povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie
podľa prvej vety možno nariadiť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času
trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať. (3)

14. Podľa § 380 CMP, pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd požiadať príslušný orgán
sociálnoprávnejochranydetíasociálnejkurately,prípadnepríslušnýorgánobceoposkytnutiesúčinnosti
pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení
týchto dôvodov.

15. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. (1) Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho
veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. (2)

16. Podľa Čl. 4 veta druhá CMP, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom
záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu
konania a veci samej.

17. Podľa § 377 ods. 1 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o

zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

18. Podľa § 390 písm. e) CMP, súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak
došlo k splneniu povinnosti.

19. V prípade návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia v časti úpravy styku s maloletým
súd v súlade s § 3 ods. 1 a 2 vyhlášky pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťoval,
či sa povinná podrobuje rozhodnutiu, resp. či existuje ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa povinná
nemôže podrobovať rozhodnutiu a pre ktorý sa rozhodnutie nerealizuje.

20. V konaní bolo zistené, že oprávnený s maloletým sa stretávali do októbra 2018 v obmedzenom
rozsahu, pričom od októbra 2018 sa nestretávajú vôbec. Je teda možné konštatovať, že vykonateľné
rozhodnutie súdu v časti úpravy styku oprávneného s maloletým sa nerealizuje. Súd preto zisťoval, či
existuje ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa vykonateľné rozhodnutie nerealizuje, pričom bol povinný
zohľadniť aj správanie sa a názor maloletého.

21. Súd zisťoval názor maloletého výsluchom maloletého prostredníctvom procesného opatrovníka.
Hoci súd mienil vykonať výsluch maloletého na pojednávaní dňa 22.01.2019, od uvedeného upustil,
a to s prihliadnutím na skutočnosť, že maloletý bol pred pojednávaním, na ktorom mal byť vypočutý,hospitalizovaný v nemocnici s migrénou (viď prepúšťacia správa na č.l. 128). Súd aj pri zisťovaní názoru
maloletého je povinný v zmysle Čl. 4 CMP konať v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. S poukazom
na skutočnosť, že nie je vylúčené, že migréna maloletého bola zapríčinená blížiacim sa výsluchom na

súde, pričom výsluch maloletého na orgáne sociálnoprávnej ochrany detí je nepochybne pre maloletého
menej stresujúci ako jeho výsluch na súdnom pojednávaní, súd požiadal o súčinnosť pri zisťovaní
názoru maloletého procesného opatrovníka. Do otázok pre maloletého súd pritom zahrnul aj otázky od
oprávneného, s výnimkou otázok, ktoré nemali vzťah k vykonávaciemu konaniu.

22. Zo zisťovania názoru maloletého na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny S. dňa 15.02.2019
vyplýva, že maloletý uviedol, že sa s otcom stretáva iba niekedy, s tým, že ho „moc nemusí“, kvôli tomu,
ako sa správa. Na stretnutie s otcom sa pripravuje sám, že sa k nemu zbalí, pričom matka mu to vždy
pripomenie a pripomenie mu aj, že sa blíži víkend, ktorý má byť s otcom. Nestalo sa nikdy v priebehu
posledného roka, že by mu matka nedovolila sa s otcom stretnúť. Maloletý otcovi povedal, aby mu pred
stretnutím zavolal na mobil a tak sa dohodnú. Naposledy sa stretol s otcom asi niekedy v septembri

alebo v októbri, pohádali sa a maloletý k nemu už nechcel chodiť. Maloletý otcovi hovoril, že už k nemu
nechce vôbec chodiť, ale nevie, či to nerešpektuje, alebo čo. S otcom sa môže stretávať podľa seba,
nie je obmedzovaný zo strany matky. Na záver sa maloletý vyjadril, že by chcel povedať, že k otcovi by
už nechcel chodiť, teda tak, že keby chcel ísť, tak že mu zavolá, že by sa dohodli, aby to nebolo určené.

23. Vyššie uvedená výpoveď maloletého korešponduje aj s vyjadreniami oprávneného, ktorý na
pojednávaní dňa 22.01.2019 uviedol, že maloletý mu len občas zdvihne telefón (asi jedenkrát z desiatich
telefonátov) a nechce sa s ním stretávať, nechcel si prísť ani po vianočné darčeky. Maloletý mu hovorí,
že oprávnený je klamár a zlodej.

24. Súd poukazuje na skutočnosť, že kým v čase vyhlásenia rozsudku v konaní sp.zn. 20P/57/2012 dňa
16.11.2016 išlo o chlapca vo veku XX,X roka, v súčasnosti ide o adolescenta vo veku takmer XX rokov.
Hoci zo znaleckého dokazovania v základnom konaní možno urobiť záver o negatívnom ovplyvňovaní
maloletého matkou, uvedený znalecký posudok bol vyhotovený v roku XXXX, t.j. v čase, keď mal
maloletýXrokov.Spoukazomnaskutočnosť,žemaloletýsavsúčasnostinachádzavďalšomvývinovom

štádiu (stredná adolescencia - XX až XX rokov), v ktorom veku je rodičmi už len ťažko ovplyvniteľný
(prešiel už obdobím pubescencie, pre ktoré je typické odpútavanie sa od rodičov), nemožno urobiť
jednoznačný záver, že jeho odmietanie stretávania sa s oprávneným je spôsobené vplyvom matky.
Maloletý je už vo veku, kedy vzhľadom na svoju rozumovú vyspelosť, je schopný vytvoriť si svoj vlastný
názor, ktorý je potrebné rešpektovať. Súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle údajov v návrhu

oprávneného sa styk po vykonateľnosti predmetného rozhodnutia realizoval vo väčšom rozsahu v
mladšom veku maloletého ako v jeho staršom veku. Toto je potom v rozpore s tvrdením, že maloletý
je zmanipulovaný matkou, pretože táto na neho mohla mať väčší vplyv práve v mladšom veku, kedy
sa však paradoxne styk realizoval vo väčšom rozsahu. Okrem toho, odmietanie jedného z rodičov
nebýva spravidla výsledkom výlučne manipulácie druhého rodiča, ale príčinami podľa psychológov

môžu byť okrem toho aj vlastnosti odmietaného rodiča, temperament dieťaťa, história vzťahu rodiča a
dieťaťa, odcudzujúce sa správanie rodiča, značná miera konfliktov medzi rodičmi, nový vzťah rodiča,
atď.. Maloletý uviedol, že sa chce s oprávneným stretávať podľa seba, tak aby išiel k nemu vtedy, keď
chce on (maloletý). Súd poukazuje na to, že v prípade maloletých detí v jeho veku sa styk s druhým
rodičom často ani neupravuje a ponecháva sa viac-menej na maloleté dieťa.

25.Vovykonávacomkonaníjemožnépoužitiedonucovacíchopatreníibavprípadezjavnenezákonného
konania povinného rodiča, čo však v tu prejednávanej veci nemožno konštatovať, keď rozhodnutie
maloletého nestretnúť sa s otcom je jeho rozhodnutím, ku ktorému má dostatočnú rozumovú vyspelosť.
Ak maloleté dieťa, ktoré už je schopné relevantného názoru, styk s druhým rodičom odmieta, bolo

by (najmä s prihliadnutím na adolescentné obdobie maloletého) použitie donucovacích opatrení
kontraproduktívne, pretože by to mohlo jeho vzťah s oprávneným ešte zhoršiť.

26. Súd mal za preukázané, že ak sa styk maloletého s oprávneným nerealizuje v rozsahu určenom
v rozhodnutí súdu, uvedené nie je spôsobené povinnou, ktorá styku nebráni, ale tým, že maloletý

stretávanie s otcom čiastočne odmieta. Súd pri rozhodovaní v konaní o výkon rozhodnutia vo veci
maloletých detí má, tak ako v iných konaniach týkajúcich sa maloletých detí, v prvom rade na zreteli
záujem dieťaťa. S prihliadnutím na vek maloletého nie je v jeho záujme ho k stretávaniu s oprávneným
nútiť, pretože by to mohlo ich, už i tak narušený, vzťah ešte zhoršiť. Súd má za to, že vo vykonávacomkonaní nie je možné riešiť otázku, prečo maloletý oprávneného - otca odmieta, či je to vinou matky, alebo
otca, prípadne dané objektívnymi skutočnosťami, nakoľko táto otázka je otázkou, ktorú je potrebné riešiť
v konaní vo veci samej. Znalecký posudok vypracovaný v základnom konaní v roku 2013 je, pokiaľ ide

o hodnotenie osobnosti maloletého, vzhľadom na jeho súčasné štádium dospievania, nepoužiteľný. Pre
ustáleniedôvoduodmietaniaoprávnenéhozostranymaloletéhovsúčasnostibybolovhodnévypracovať
nový znalecký posudok, čo však presahuje možnosti vykonávacieho konania.

27. Vo vykonávacom konaní je potrebné prihliadnuť na skutočnosť odmietania otca maloletým,

pretože uvedené znamená, že nie je možné urobiť záver, že by povinná nerešpektovala vykonateľné
rozhodnutie v časti úpravy styku. K námietke oprávneného, že povinná mu maloletého neodovzdávala
a nevyzdvihovala, súd poukazuje na to, že uvedené nebolo dôvodom, prečo sa stretávanie nerealizuje
v zmysle rozhodnutia súdu, ale dôvodom je odmietanie otca zo strany maloletého. Okrem toho, vo veku
maloletého nie je nevyhnutné jeho odovzdávanie druhým rodičom, ale je možné akceptovať, že maloletý
k oprávnenému prišiel sám. Návrat maloletého povinnej je pritom upravený ako povinnosť oprávneného,

pričom aj tu je možné akceptovať samostatný odchod maloletého.

28.Súdtedadospelkzáveru,žedôvody,prektorésapovinnánemôžepodrobovaťrozhodnutiu,resp.pre
ktoré sa rozhodnutie nevykonáva, sú ospravedlniteľné, pretože maloletý stretávanie s otcom odmieta,
resp. sa chce s otcom stretávať len podľa vlastnej vôle. Súd má za to, že uvedené ospravedlniteľné

dôvody sú síce odstrániteľné, avšak vzhľadom na narušenie vzťahu oprávneného s maloletým už
od začiatku konania sp.zn. 20P/57/2012 nie je v tomto vykonávacom konaní účelný postup podľa §
3 ods. 3 vyhlášky. Ustanovenie § 3 ods. 3 vyhlášky umožňuje súdu nariadiť neodkladné opatrenie
ukladajúce povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu. Súd však má neodkladné opatrenie nariadiť
po predchádzajúcom posúdení o.i. aj predpokladaného času jeho trvania. Psychologické poradenstvo

v tomto prípade by bolo dôvodné za účelom obnovenia a zlepšenia vzťahu medzi oprávneným a
maloletým, čo by si však vzhľadom na dlhodobo narušený vzťah medzi nimi (vyplývajúci už od
počiatku konania sp.zn. 20P/57/2012) vyžadovalo dlhší čas, resp. väčší počet sedení, čo presahuje
možnosti vykonávacieho konania. Súd preto po posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania
neodkladného opatrenia neodkladné opatrenie nenariaďoval.

29. Súd však dodáva, že oprávnenému nič nebráni samostatným návrhom vo veci samej domáhať sa
uloženia výchovného opatrenia, ktorého cieľom by bolo absolvovanie psychologického poradenstva za
účelom zlepšenia vzťahu medzi ním a maloletým. Už zo základného konania sa javí, že vo vzťahu medzi
oprávneným a maloletým vznikajú nezhody, keď maloletý ešte v základnom konaní pred súdom uviedol,

že niekedy je s otcom (oprávneným) rád, niekedy sa s ním poháda za každú maličkosť, niekedy sa bojí
jeho reakcií, keď mu niečo povie, lebo vie byť dosť výbušný. Aj tieto zážitky a pocity maloletého môžu
mať vplyv na jeho ochotu stretnúť sa s oprávneným. Oprávnený by sa mal vyvarovať vytvárania tlaku na
maloletého, tiež prejavovania negatívnych emócií spojených s jeho matkou, ale mal by zvoliť trpezlivý
prístup (prípadne aj za pomoci psychológa), aby došlo k obnoveniu a upevneniu jeho vzťahu maloletým.

Za týmto účelom by mal zvážiť podanie návrhu na uloženie výchovného opatrenia - psychologického
poradenstva (§ 37 ods. 2 písm. d) ZR).

30. Zo všetkého vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že návrhu oprávneného na nariadenie výkonu
rozhodnutia v časti úpravy styku s maloletým, vrátane náhradného styku, nie je možné vyhovieť, ale

návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia v tejto časti je potrebné zamietnuť, čo súd urobil vo výroku I.
tohto uznesenia. Pokiaľ ide o spôsob rozhodnutia (zamietnutie návrhu), z ustanovenia § 377 ods. 1 CMP
je zrejmé, že v prípade, že súd výkon rozhodnutia nenariadi, uznesením návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia zamietne.

31. Pokiaľ ide o informačnú povinnosť, oprávnený v návrhu uviedol, že povinná povinnosť vo výroku
VI. predmetného rozsudku doposiaľ nesplnila nikdy. Oprávnený sa opakovane dožadoval informácií o
maloletom týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, študijných výsledkov, mimoškolských aktivít a pod.,
avšak povinná akékoľvek snahy oprávneného týkajúce sa informovania sa o maloletom bezdôvodne
ignorovala.

32.Tunajšísúduznesenímč.k.11Em/4/2018-135zodňa24.01.2019nariadilvýkonrozsudkuOkresného
súdu Trnava č.k. 20P/57/2012-954 zo dňa 16.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č.k. 24CoP/56/2017-1007 zo dňa 31.05.2017, a to v časti výroku VI. rozsudku súdu prvej inštancieo uložení informačnej povinnosti matke (povinnej), pretože mal za preukázané, že povinná svoju
informačnúpovinnosťdobrovoľneneplní.Následnesúdvsúlades§379ods.2CMPvyzvalpovinnú,aby
dobrovoľne plnila informačnú povinnosť uloženú jej vo výroku VI. rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.

20P/57/2012-954 zo dňa 16.11.2016. Pre výkon rozhodnutia je rozhodné obdobie od doručenia výzvy
súdu povinnej na dobrovoľné plnenie si povinností a v prípade porušenia povinností by sa v zmysle
súdnej praxe malo jednať o opakované porušenie.

33. Oprávnená súdu preposlala e-maily (č.l. 151, 187 a 199), ktorými oprávneného informovala o

zdravotnom stave maloletého, jeho školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách, o nakladaní s
jeho majetkom, o osobitných potrebách maloletého, ako aj ďalších podstatných veciach týkajúcich sa
maloletého. Možno pritom akceptovať doručovanie e-mailov oprávnenému začiatkom ďalšieho mesiaca,
nakoľko je tak lepšie naplnený účel, aby povinná informovala oprávneného o predchádzajúcom mesiaci.
Súd vyzval oprávneného na vyjadrenie sa, či povinná plní informačnú povinnosť, na čo oprávnený v
lehote, ani neskôr nereagoval.

34. Súd mal teda za preukázané, že povinná od výzvy súdu zo dňa 24.01.2019 (č.l. 137), aby plnila
svoju informačnú povinnosť, až doposiaľ, neporušila túto povinnosť vyplývajúcu z právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia súdu. Z uvedeného dospel súd k záveru, že s poukazom na ustanovenie
§ 390 písm. e) CMP je potrebné konanie o výkon rozhodnutia v časti informačnej povinnosti vo výroku

II. uznesenia zastaviť, pretože došlo k splneniu povinnosti. V prípade, že povinná svoju informačnú
povinnosť plniť prestane, nič nebráni oprávnenému domáhať sa výkonu rozhodnutia novým návrhom.

35. Súd zdôrazňuje, že zmyslom vykonávacieho konania nie je represia povinného, ale cieľom je
dosiahnuť, aby sa plnilo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, ak tomu nebráni ospravedlniteľná

prekážka. V prípade informačnej povinnosti bol tento cieľ naplnený, keď po výzve súdu povinná svoju
povinnosť pravidelne plní. V prípade styku maloletého s oprávneným, tomuto bráni ospravedlniteľná
prekážka, a síce odmietanie oprávneného maloletým, čo je však potrebné riešiť v konaní vo veci samej
iniciovanom oprávneným. Za tejto situácie súd nevidel dôvod na pokračovanie vo vykonávacom konaní
v žiadnom smere.

36. Podľa § 391 CMP, o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon
rozhodnutia zastavuje.

37. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

38. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

39. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku II. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
výnimky upravenej v ustanovení § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 377 ods. 1 CMP, § 357 písm. a), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).