Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 7, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/88/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011799
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114011799.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Y. samosudcom Z.. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obž. F. S., J..: XX.XX.XXXX I. J.

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 07. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: F. S. , J.. XX.XX.XXXX I. J., Y. G. Y., Š. Č.. XX, K. G. Y., Š. Č.. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

vobdobíododňa01.01.2014aždomesiacaoktóber2016vrátanesiakootecmal.F.S.,J..:XX.XX.XXXX
v meste Trnava riadne neplnil vyživovaciu povinnosť, hoci mu vyplýva zo zákona o rodine, a ktorej
rozsah mu bol určený i rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp.zn.: 19C/34/2009 zo dňa 09.02.2011,
právoplatným dňa 12.04.2011 v sume 67,- Eur mesačne na mal. F., ktoré je povinný splatiť vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky F. S., hoci vedel o existencii svojej vyživovacej povinnosti a
túto povinnosť si vôbec neplnil, pričom v tomto období preukázateľne neprejavoval snahu riadne sa
zamestnať na to, aby si zabezpečil finančné prostriedky na úhradu výživného na svoju dcéru a ani sa

nezaevidoval na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny s výnimkou obdobia od 25.02.2014
do 29.04.2014, kedy pracoval v spoločnosti RASKEN Consulting, s.r.o. s tým, že dosahoval dostatok
finančných prostriedkov na úhradu výživného, čím za obdobie odo dňa 01.01.2014 až do októbra
2016 (vrátane mesiaca október 2016) dlhuje F. S. na výživnom sumu v celkovej výške 2.278,- Eur,
napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn.: 3T/46/2011 zo dňa 02.12.2011,
právoplatným dňa 04.02.2012 uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1 Trestného zákona,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci
bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona,

z a t o
s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona na

trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Trnava bola dňa 08.09.2014 podaná obžaloba Okresnej prokuratúry Trnava č. 2 Pv
385/14/2207-7 zo dňa 04.09.2014 na tom skutkovom základe, aký je uvedený vo výroku tohto rozsudku
s tým, že obdobie, počas ktorého obžalovaný nemal plniť svoju vyživovaciu povinnosť bolo ohraničené
spojením "od 01.01.2014 až doposiaľ..." so sumou dlžného výživného vo výške 536,- Eur.

Súd o obžalobe rozhodol tak, že dňa 12.09.2014 vydal trestný rozkaz, ktorým obžalovaného uznal

vinným podľa obžaloby a uložil mu rovnaký trest, ako obžalovanému uložil týmto rozsudkom.

Proti trestnému rozkazu obžalovaný podal dňa 10.11.2014 odpor (pozn.: označený ako odvolanie proti
trestnému rozkazu), v ktorom uviedol, že sumu dlžného výživného spolu s výživným na ďalší mesiac
uhradil, pričom ako prílohu odporu pripojil kópie poštových poukazov preukazujúcich zaplatenie sumy

vo výške 536,- Eur (zo dňa 10.11.2014) a sumy vo výške 67,- Eur (zo dňa 10.11.2014), oboch k rukám
matky maloletej, teda k rukám pani F. S..

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 23.07.2015 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom hlavné

pojednávanie bolo opakovane odročované na jeho žiadosť (pozn.: na 22.09.2015, na 24.11.2015 a na
16.02.2016) za tým účelom, aby súd dal možnosť obžalovanému uhradiť dlžné výživné.

Po zmene zákonného sudcu (pozn.: na základe Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce súdu na rok 2016)
obžalovaný vyjadril svoj nesúhlas so zmenou samosudcu, čoho dôsledkom bola povinnosť súdu hlavné

pojednávanie vykonať odznova.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.05.2016 obžalovaný po prednesení obžaloby a vyjadrení
prokurátorky okresnej prokuratúry, že obžaloba okresnej prokuratúry pokrýva s ohľadom na ustanovenie
§ 122 ods. 13 Trestného zákona obdobie od 01.01.2014 až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa

a po príslušnom zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. c) Trestného poriadku, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, pričom súd jeho
vyhlásenie prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný spáchanie skutku
nepoprel sa nevykoná a súd vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 05.05.2016 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, na
hlavnom pojednávaní dňa 06.09.2016 výsluchom matky maloletej pani F. S., J..: XX.XX.XXXX a
výsluchom maloletej F. S.F., J..: XX.XX.XXXX a na hlavnom pojednávaní dňa 07.11.2016 oboznámením
nasledovných listinných dôkazov:
- oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 23.09.2016,

- oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 07.10.2016,
- rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 09.08.2016,
- odpis z registra trestov obžalovaného zo dňa 20.09.2016,
- odpoveď na lustráciu v registri priestupkov zo dňa 20.09.2016,
- pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.zn.: 3T/46/2011,

- výpis z Ústrednej evidencie priestupkov,
- pracovný posudok spoločnosti RASKEN Consulting, spol. s r.o.

Obžalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že výživné nepoukazuje poštou, avšak svojej dcére Ivane
dáva peniaze, kupuje jej oblečenie a kúpil jej aj telefón. Uviedol tiež, že momentálne nepracuje a nie

je evidovaný ani na úrade práce. K svojmu zdravotnému stavu sa vyjadril tak, že tento mu nedovoľuje
pracovať. Prácu si hľadá cez kamarátov a aj cez agentúru RASKEN. Invalidný dôchodok nepoberá,
avšak má potvrdenie od lekára, že v podstate na 90% nemôže vykonávať práce. Ďalej uviedol, že
hnuteľný a ani nehnuteľný majetok nevlastní, nevlastní ani žiadne auto a yariadenie rodinného domu
ostalo manželke. K výške jeho mesačných nákladov uviedol, že tieto sú vo výške 400,- Eur mesačne,

z toho 100,- Eur na bývanie a 300,- Eur na stravu. Potvrdil, že matke maloletej uhradil poštovýmipoukážkami výživné v celkovej výške 603,- Eur (536,- Eur a 67,- Eur). Príjmy si zabezpečuje na fuškách,
pričom v priemere zarobí asi 400,- Eur mesačne. Na otázku, ako môže pracovať na fuškách, keď má ako
sám uvádza zlý zdravotný stav uviedol, že vládze odpracovať robotu, ktorá sa naskytne a potom sa dva

týždnenemôžepohnúťzpostele.Opriznanieinvalidnéhodôchodkunežiadalzdôvodu,žeakbyzároveň
aj pracoval a štát by mu na to prišiel, mal by veľké problémy, a teda radšej bude pracovať aj za cenu
zdravotných problémov, ako poberať invalidný dôchodok. Prácu ponúkanú agentúrou RASKEN nevzal
z dôvodu, že zo zdravotných dôvodov by vydržal pracovať 2-3 týždne a potom by musel mať pauzu, čo
by ale nevyhovovalo zamestnávateľom. Pokiaľ pracuje na stavbách, dokáže si prácu načasovať a môže

si urobiť voľno, kedy ho zo zdravotných dôvodov potrebuje.

Matka maloletej F. pani F. S., J..: XX.XX.XXXX pri svojom výsluchu uviedla, že obžalovaný si svoju
vyživovaciu povinnosť neplní, s maloletou sa stretáva a tejto dáva aj nejaké drobné, podľa jej odhadu
asi 15,- Eur mesačne. Potvrdila tiež, že obžalovaný jej na výživné uhradil celkovo sumu 603,- Eur, avšak
išlo o sumu týkajúcu sa obdobia pred januárom 2014.. Obžalovaný podľa jej vyjadrenia maloletej občas

niečo kúpi, napr. tričko, mikina, avšak k hodnote týchto vecí sa vyjadriť nevedela. Maloletá podľa jej
vyjadrenia u obžalovaného neprespáva a ani s ním netrávi dovolenky. ďalej uviedla, že spolu s ňou v
spoločnej domácnosti žijú maloletá F., syn Z. a jej matka. Jej mesačné náklady predstavujú 50,- Eur
na elektrinu, 68,- Eur na plyn, 30,- Eur na vodu a asi 400,- Eur na stravu. Syn Z. prispieva mesačne
sumou 150,- Eur a jej matka sumou 50,- Eur. Mesačné náklady na maloletú F. vyčíslila na sumu do 100,-

Eur mesačne mimo nákladov na stravu a bývanie. Maloletá F. sa v stave núdze v dôsledku neplnenia
vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného neocitla. Pokiaľ ide o vyplácanie náhradného výživného,
toto malo byť ukončené v mesiaci jún 2016, pričom rozhodnutie o ukončení vyplácania náhradného
výživného si prevzala v mesiaci august 2016. Jej čistý mesačný príjem je 550,- Eur mesačne.

Maloletá F. S., J..: XX.XX.XXXX pri svojom výsluchu uviedla, že s obžalovaným sa stretáva raz do týždňa
a má s ním dobrý vzťah. Obžalovaný jej dáva, ak má, 5,- Eur každý piatok v mesiaci a dáva jej aj nové
veci, a to asi raz za mesiac. K ich hodnote sa však vyjadriť nevedela. Stretnutia s obžalovaným sú
iniciované z oboch strán, pričom záujem jedného o druhého charakterizovala ako vzájomný. maloletá
Ivana potvrdila, že u obžalovaného neprespáva a dovolenky s nim netrávi. K zárobkovým pomerom

obžalovaného sa vyjadriť nevedela.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 23.09.2016 vyplynulo, že obžalovaný nie je
poberateľom žiadnych dávok sociálneho poistenia a ani si nepodal žiadosť o dávku v nezamestnanosti.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 07.10.2016 vyplynulo, že obžalovaný
nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a ani v evidencii poberateľov pomoci v hmotnej
núdzi.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava č. TT1/OHNNV/

ŠSD/SOC/2016/23979 zo dňa 09.08.2016 vyplynulo, že nárok na náhradné výživné pre maloletú F. S.,
J..: XX.XX.XXXX zanikol dňa 01.07.2016, pričom náhradné výživné sa vyplácalo vo výške 67,- Eur.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol odsúdený celkom 3x, pričom
v dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V prípade tretieho odsúdenia ide o

trestný rozkaz vydaný Okresným súdom Trnava dňa 02.12.2011, sp.zn.: 3T/46/2011, právoplatný dňa
04.02.2012, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní
6 mesiacov so skúšobnou dobou tri roky.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplynulo, že obžalovaný spáchal v roku 2011 dva
priestupky, a to jeden na úseku cestnej premávky a jeden priestupok proti verejnému poriadku.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.zn.: 3T/46/2011 súd zistil, že obžalovaný bol trestným
rozkazom vydaným dňa 02.12.2011 uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy

podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní
6 mesiacov so skúšobnou dobou tri roky a zároveň mu bola uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej
dobe dlžné výživné vo výške 4.149,- Eur.Z pracovného posudku spoločnosti RASKEN Consultig, spol. s r.o. zo dňa 04.06.2014 súd zistil,
že obžalovaný bol v menovanej spoločnosti zamestnaný na dohodu o vykonaní práce v období od
25.02.2014do 30.03.2014 a na hlavný pracovný pomer od 31.03.2014 do 29.04.2014 na pozícii operátor

vo výrobe, pričom jeho čistý príjem za jednotlivé mesiace bol nasledovný: v mesiaci február 2014 na
dohodu o vykonaní práce vo výške 33,78 Eur, v mesiaci marec 2014 na dohodu o vykonaní práce vo
výške 147,74 Eur, v mesiaci marec 2014 na hlavný pracovný pomer vo výške 7,15 Eur a v mesiaci apríl
2014 na hlavný pracovný pomer vo výške 116,58 Eur. Zrážky zo mzdy mu neboli vykonávané žiadne.
Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona sa dopustí

ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť
vyživovať alebo zaopatrovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký
čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Podľa § 15 písm. b) Trestného zákona Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím
konaním môže porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom spôsobiť, a pre prípad, že ho

spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona je poľahčujúcou okolnosťou, ak sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona je priťažujúcou
okolnosťou, ak páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho

odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť od
januára 2014 až do vyhlásenia rozsudku, teda do mesiaca október 2014 vrátane úmyselne neplnil, čo
aj sám potvrdil pri svojom výsluchu, keď uviedol, že vie, že má súdom určenú vyživovaciu povinnosť na

maloletú Ivanu vo výške 67,- Eur a od 01.01.2014 neposlal žiadne peniaze. Túto skutočnosť mal súd
preukázanú aj z výsluchu matky maloletej pani F. S. ako aj z výsluchu samotnej maloletej Ivany. Pokiaľ
ide o peniaze, ktoré obžalovaný maloletej dával každý piatok v mesiaci, pokiaľ sám peniaze mal, tieto
nie je možné považovať za výživné, ale len za vreckové, ktoré rodičia obyčajne svojim deťom dávajú.

Z výsluchu obžalovaného mal súd ďalej za preukázané, že obžalovanému žiadne objektívne okolnosti
nebránili v tom, aby si mohol nájsť riadnu prácu resp. sa o jej nájdenie aspoň pokúsiť, pričom prácu
obžalovaného na "fuškách" aj za cenu zhoršenia jeho zdravotného stavu súd hodnotí ako nezodpovedný
prístup obžalovaného nielen k sebe samému, ale aj k svojej dcére, na výživu ktorej je povinný riadne
prispievať vo výške určenej súdnym rozhodnutím, teda vo výške 67,- Eur mesačne.

Pokiaľ ide o zavinenie obžalovaného, toto súd posúdil ako nepriamy úmysel, pretože obžalovaný vedel,
že neplnením si svojej vyživovacej povinnosti môže ohroziť resp. porušiť záujem na riadnom plnení
vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a bol uzrozumený s tým, že neplnením si svojej vyživovacej
povinnosti takýto záujem poruší resp. aspoň ohrozí. Neplnenie vyživovacej povinnosti pritom bolo viac

ako tri mesiace v období dvoch rokov, celkom 34 mesiacov, čo pri mesačnej výške výživného 67,- Eur
predstavuje dlžné výživné za obdobie od januára 2014 do októbra 2016 v celkovej výške 2.278,- Eur.Obžalovaný neplnením svojej vyživovacej povinnosti naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, pretože okrem toho,
že si v období dvoch rokov najmenej tri mesiace úmyselne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, urobil

tak, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, a to trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn.: 3T/46/2011 vydaným dňa 02.12.2011.

Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona možno
páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov, pričom zistiac jednu poľahčujúcu

okolnosť, a to priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie a jednu priťažujúcu
okolnosť, a to že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený súd ukladal trest odňatia slobody na dolnej
hranici trestnej sadzby, ktorej dolnú a ani hornú hranicu neupravoval.

Keďže obžalovaný spáchal prečin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (pozn.: trestný rozkaz
Okresného súdu Trnava, č.k.: 3T/46/2011-67 zo dňa 02.12.2011, ktorá plynula od 05.02.2012 do

05.02.2015), musel obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko podľa § 49
ods. 2 Trestného zákona Ustanovenie odseku 1 (pozn.: možnosť uložiť podmienečný trest odňatia
slobody) sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe
podmienečnéhoodsúdeniaalebovskúšobnejdobepodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatia
slobody.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin. Keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného

činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd obžalovaného
na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení

tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.