Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 19, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414213296
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414213296.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: W.. I. C., L..
XX.XX.XXXX, J. T. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpený: Consilior Iuris s.r.o., IČO: 47 231 157, so sídlom
Radlinského 51, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: I.. I. Č., L.. XX.XX.XXXX, J. T. X/D, XXX XX J.,
adresanadoručovanieN.X-X,XXXXXJ.,ozaplatenie4200eurspríslušenstvom,naodvolaniežalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26.05.2016, č.k. 25C/223/2014-73, jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4 200 eur

spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne od 29.11.2014 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba žalobcu z a m i e t a.

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od
žalovaného zaplatenia istiny vo výške 4 200 eur s príslušenstvom (výrok I) a žalovanému nepriznal právo

na náhradu trov konania (výrok II).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci právne odôvodnil § 17 ods. 1 písm. c), § 18 ods. 2, §
56 ods. 1 písm. f) zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským
právom (autorský zákon) účinného do 31.12.2015 (ďalej len „Autorský zákon“) § 442a ods. 1 a 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Vecne rozhodnutie zdôvodnil
tým, že na základe Licenčnej zmluvy zo dňa 24.06.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným,

bol žalovaný oprávnený na použitie diela fotografie „B“, čo v konaní nebolo sporným. Mal za to, že
licenčná zmluva presne identifikovala fotografie, ktoré boli žalovanému v súvislosti s ňou odovzdané
a zároveň aj upravovala možnosť použitia diel, ktorých sa týkala. Z vykonaného dokazovania mal súd
prvej inštancie za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný použil na webstránke
F..G..sk dielo fotografiu „A“, a to napriek tomu, že na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom
bol oprávnený použiť fotografiu „B“. I keď sa pri dielach „A“ a „B“ jednalo o dve rozdielne diela, boli
takmer identické, nakoľko obe zachytávali dve osoby pri tej istej udalosti v zrejme krátkom časovom

posune. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že bol oprávnený fotografiu „A“
použiť, nakoľko ju od žalobcu získal. Vzhľadom k uvedenému ustálil, že žalovaný zjavne použil dielo,
na ktoré ho licenčná zmluva neoprávňovala. Pri rozhodovaní vo veci prihliadol na skutočnosť, že v
čase kedy žalovaný používal dielo fotografiu „A“, nepoužíval v tom istom čase aj fotografiu „B“ ako ajna skutočnosť, že medzi stranami nebolo sporným, že odmena v súvislosti s licenčnou zmluvou za
použitie diel v nej špecifikovaných bola uhradená. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vzal do úvahy
dikciu ust. § 442a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch

vychádza z predpokladu, že iné spôsoby zadosťučinenia nie sú postačujúce. S ohľadom na uvedené
a zohľadňujúc skutočnosť, že žalovaný si záväzok vyplývajúci z licenčnej zmluvy splnil ako aj to, že
obe diela zobrazujú tú istú skutkovú udalosť v inom časovom úseku, mal za to, že priznanie relutárnej
náhrady nie je dôvodným a keďže iných spôsobov satisfakcie upravených Občianskym zákonníkom sa
žalobca nedomáhal, žalobu žalobcu zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a v konaní úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca majúc za to, že

je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“), t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Upriamil pozornosť na konštatovanie súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci
sa jednalo o dve rozdielne diela a žalovaný použil dielo, na ktoré sa licenčná zmluva nevzťahovala.
Mal za to, že nie je podstatné, že obe diela vykazujú značnú podobnosť, avšak podstatným je to, že

žalovaný použil dielo, na ktoré sa nevzťahovala licenčná zmluva a bez oprávnenia dielo verejne použil.
Za bezvýznamnú považoval aj skutočnosť, že v čase kedy žalovaný používal fotografiu „A“, nepoužíval
fotografiu „B“. Poukázal na to, že súd prvej inštancie posúdil vec právne nesprávne, keď neaplikoval
ustanovenie § 442a Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jednalo o porušenie práva duševného
vlastníctva. Dôvodil, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná zodpovednosť žalovaného za škodu

ako aj konanie porušujúce práva duševného vlastníctva zahrňujúce v sebe majetkové právo v zmysle
§ 18 ods. 2 Autorského zákona, vznik ujmy, príčinnú súvislosť medzi porušením práva a vznikom ujmy
a zavinenie žalovaného. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.09.2016,
v ktorom uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie za správne. Poukázal na uzatvorenú licenčnú
zmluvu, podľa ktorej sa so žalobcom dohodli na používaní diela na internete. Dôvodil záznamom z
rokovania zo dňa 15.04.2016, z ktorého je zrejmé, že žalobca v súvislosti s kúpu inej fotografie odovzdal
žalovanému pozitív spornej fotografie avšak následne uviedol, že fotografia, ktorú žalovaný predložil

nie je skutočnou fotografiou „A“, pretože je vyhotovená na staršom fotografickom papieri. Z uvedeného
vyvodil, že žalobca fotografiu spoznal iba podľa druhu fotografického papiera. Spornú fotografiu uverejnil
na internete, kde však nie je možné rozoznať druh fotografického papiera, preto sa na uvedenú fotografiu
podľa jeho názoru vzťahuje bod 2 preambuly licenčnej zmluvy. Poukázal na tvrdenie žalobcu, že spornú
fotografiuvystavilnavýstavesvojichfotografií,odkiaľsamustratila.Tútofotografiuvystavilakofotografiu

pod názvom „T. S. Č. na L. E. J.“, čo je zhodné s označením fotografie v licenčnej zmluve. Mal tak za
to, že keď zverejnil na svojej internetovej stránke spornú fotografiu, jednalo sa o fotografiu pod názvom
„T. S. Č. na L. E. J., na ktorú mal riadne uzatvorenú licenčnú zmluvu. Zaujal názor, že k sporu došlo pre
technické vlastnosti moderných fotoaparátov, konkrétne tak, že žalobca pri fotografovaní držal stlačenú
spúšť a fotoaparát v danom prípade urobil štyri bleskové zábery a vznikli tým štyri negatívy toho istého

záberu. Negatív fotografie „B“ mu zaslal žalobca v súlade s licenčnou zmluvou. Fotografiu „A“ vystavil
na výstave svojich fotografií, čo znamená, že ju považuje za rovnocennú k fotografii „B“. Poukázal na
to, že v licenčnej zmluve nie je špecifikované, ktorá z daných fotografií pod názvom „T. S. Č. na L. E.
J. je predmetom licenčnej zmluvy. Z uvádzaných dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

6. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomné
vyjadrenie dňa 04.11.2016, v ktorom zotrval na podanom odvolaní v plnom rozsahu a zaujal názor, že
žalovaný sa vo svojom vyjadrení zaoberá nepodstatnými okolnosťami, preto navrhol, aby odvolací súd
rozhodol v zmysle jeho odvolacieho petitu.

7. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení účinnom do 30.06.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p." ).

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu je podané dôvodne.

12. Odvolací súd postupom podľa § 382 C.s.p., majúc za to, že na vec sa vzťahujú ustanovenia
všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú
pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzval strany, aby sa k možnému použitiu vo výzve citovaných
ustanovení vyjadrili.

13. Na výzvu odvolacieho súdu podľa ust. § 382 C.s.p. sa strany sporu k aplikácii doteraz nepoužitých
ustanovení právnych predpisov vyjadrili.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 25.07.2014 domáhal od žalovaného

zaplatenia sumy 4 200 eur na tom skutkovom základe, že mu vznikla ujma tým, že žalovaný porušil jeho
autorské práva. Žalobca je autorom fotografie „A“ a fotografie „B“, ktoré sú predmetom autorského práva
v zmysle Autorského zákona a ktoré priložil k žalobnému návrhu spolu s negatívmi. Na použitie fotografie
„B“ uzavrel žalobca so žalovaným licenčnú zmluvu, kde bola fotografia pomenovaná „.Á. Č. S. C. T. na
L.. E. J.“. Na základe licenčnej zmluvy bol žalovaný oprávnený použiť dielo na internetových stránkach

spojených so žalovaným tak, že pod fotografiu umiestni meno autora v znení ©.: I. C.Ý.. Z priloženej
notárskej zápisnice spísanej dňa 06.02.2014 notárkou I.. K. Y., sp. zn. N 73/2014, Nz 4474/2014, NCRIs
4531/2014 vyplýva, že žalovaný na svojej internetovej stránke F..G..sk nepoužíval dielo, na ktoré sa
vzťahuje licenčná zmluva teda fotografiu „B“ ale používal minimálne ku dňu 16.01.2014 dielo označené
ako fotografia „A“. Žalobca mal za to, že sú splnené všetky podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy

v peniazoch, pričom výšku tejto nemajetkovej ujmy vyčíslil podľa predchádzajúcej dohody v licenčnej
zmluve, kde bola dojednaná odmena za používanie diela označeného ako fotografia „B“ v sume 4 200
eur. Žalobou preto žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom nemajetkovej ujmy
sumu vo výške 4 200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% odo dňa 16.01.2014 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania.

15. Podľa § 17 ods. 1 písm. c) Autorského zákona, autor má právo rozhodnúť o zverejnení svojho diela.

16. Podľa § 18 ods. 2 veta prvá Autorského zákona, autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie
diela.

17. Podľa § 56 ods. 1 písm. f) Autorského zákona, autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo
alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä náhrady ujmy podľa osobitného
predpisu.

18. Podľa § 442a ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri porušení alebo ohrození práva duševného
vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia,
najmä ospravedlnenie alebo zverejnenie rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila
právo duševného vlastníctva, nezdalo postačujúce.19. Podľa § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri porušení alebo ohrození práva duševného
vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť

inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase
neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva,
ktoré môžu byť predmetom prevodu.

20. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

21. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie„), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

22. Z uzatvorenej Licenčnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 24.06.2013 odvolací súd zistil,
že jej predmetom bola o.i. fotografia, ktorú vyhotovil ako autor žalobca dňa 26.11.1989, ktorej názov
je: „I. Č. S. C. T. na L.C. E. J.“ (čl. 1 Preambula). V čl. 6 bod 6 Licenčnej zmluvy sa strany dohodli

nasledovne: „.G. M. G. G. X. L. V. A. E. P. X. na L.W. Q.. V. G. L. S. R. G. K. XX K. na S. I..sk.“ Z
Notárskej zápisnice N 73/2014 Nz 4474/2014 NCRIs 4531/2014 zo dňa 06.02.2014 odvolací súd zistil,
že žalobca emailom odoslaným K. XX.XX.XXXX na R. Ž. M. S. V. M. E. B. X. „.I. Č. S. C. T. na L. E. J.“,
a to fotografiu „B“. Doručenie fotografie „B“ žalovaný potvrdil emailom zo dňa 09.07.2013. Na základe
uzatvorenej licenčnej zmluvy tak bol žalovaný oprávnený dielo (fotografiu) „B“ použiť na internetových

stránkach, ktoré sú spojené so žalovaným (čl. 1 ods. 1).

23. Podané odvolanie žalobca odôvodňoval nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej
inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Uvedený odvolací dôvod je naplnený v prípade, ak súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu

normu, obsah správnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú
právnu normu nesprávne aplikoval. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje
naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu, a to že súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav
nesprávne aplikoval správne zvolenú právnu normu.

24. Súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná súd), z uvedeného dôvodu
strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna
kvalifikácia veci je vecou súdu. Preto, ak žalobca dôvodnosť žaloby skutkovo vymedzil tak, že žalovaný
použil jeho autorské dielo fotografiu „A“ na svojej webovej stránke bez právneho titulu a domáhal
sa nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 442a Občianskeho zákonníka, bolo úlohou súdu prvej

inštancie na žalobcom uplatnený nárok aplikovať správny právny predpis. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia možno vyvodiť, že tak fotografia „A“ ako aj fotografia „B“ sú jednotlivo vnímateľné zmyslami
a boli zachytené samostatne pomocou fotografického zariadenia, o čom svedčí priložený negatív, na
ktorom sú predmetné fotografie zachytené oddelene. Autorskoprávnu ochranu požíva každé dielo,
ktoré je dielom podľa autorského zákona. Autorské dielo musí byť výsledkom tvorivej duševnej činnosti

autora. Dielom je aj fotografické dielo, ktoré sa stáva autorským dielom ihneď pri jeho vzniku, t.j. jeho
zachytením prostredníctvom fotografického technického zariadenia. Fotografické dielo je záznam svetla
alebo iného žiarenia na nosič, na ktorom sa vytvára obraz bez ohľadu na spôsob, akým sa záznam
urobil (§ 5 ods. 5 Autorského zákona). Zatiaľ čo v prípade iných diel sa vyžaduje jedinečnosť, v prípade
fotografického diela nemusí ísť o jedinečný výtvor duševnej činnosti a postačuje aj minimálny stupeň

tvorivosti. Možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že fotografia „A“ ako aj fotografia „B“, napriek
výraznej podobnosti predstavujú každá samostatné dielo vytvorené žalobcom jeho tvorivou činnosťou,
chránené príslušnými ustanoveniami Autorského zákona. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo
sporným, že predmetom licenčnej zmluvy bolo použitie fotografie „B“, čo vyplýva aj z Notárskej zápisnice
zo dňa 06.02.2014 N 73/2014, Nz 4474/2014, NCRIs 4531/2014. Rovnako nebolo medzi stranami

sporným a uvedené vyplynulo aj z Notárskej zápisnice zo dňa 16.01.2014 N 33/2014, Nz 1346/2014,
NCRIs 1351/2014, že žalovaný na webovej stránke F..G..sk do 16.01.2014 použil fotografiu „A“. Súd
prvej inštancie berúc do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a z prednesov stránsporu tak dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že žalovaný použil dielo žalobcu označené ako
fotografia „A“ bez súhlasu žalobcu, nakoľko na jej použitie ho neoprávňovala licenčná zmluva.

25. Vychádzajúc z toho, že konaním žalovaného došlo k porušeniu práv duševného vlastníctva žalobcu,
a to k neoprávnenému použitiu autorského diela žalobcu - fotografie „A“, súd prvej inštancie na
prejednávanú vec správne aplikoval ust. § 442a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ale nesprávne
ich interpretoval. Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom
licenčnej zmluvy ust. § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje priznanie náhrady škody, pre

určenie výšky ktorej sa primerane aplikujú zásady pre určenie výšky odmeny pre účely licenčnej zmluvy,
platnej v čase neoprávneného zásahu. Žaloba na náhradu škody prichádza do úvahy práve vtedy, ak v
dôsledku porušenia alebo ohrozenia práva z duševného vlastníctva vznikne škoda. Škodou je to, o čo
sa majetok v dôsledku porušenia práv z duševného vlastníctva (protiprávneho konania) zmenší, alebo i
to, o čo sa majetok v dôsledku porušenia práv z duševného vlastníctva nezvýšil. Škoda môže vzniknúť
aj v dôsledku porušenia či ohrozenia povinností. Škoda môže vzniknúť aj v dôsledku toho, že oprávnený

subjekt nenadobudne príjmy, ktoré by inak, ak by nedošlo k porušeniu alebo ohrozeniu práv z duševného
vlastníctva,nadobudol.Idenapríkladovyužívaniepredmetuduševnéhovlastníctvabezlicenčnejzmluvy
a teda bez úhrady ceny licencie, tak ako to bolo v prejednávanej veci.

26. Možno tak konštatovať, že súd prvej inštancie zo správne zvolenej právnej normy ust. § 442a ods. 1 a

2 Občianskeho zákonníka na prejednávaný prípad, toto ustanovenie neinterpretoval dôsledne a správne
na prejednávanú vec, keď neprihliadol na to, že porušenie autorského práva žalobcu žalovaným mohlo
byť predmetom licenčnej zmluvy, čo bolo dôvodom na priznanie nároku na náhradu škody. Pri určovaní
výšky náhrady škody odvolací súd prihliadol na to, že predmetom licenčnej zmluvy uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným bola takmer identická fotografia, i keď v určitých znakoch iná fotografia, preto pri

určení výšky náhrady možno analogicky vychádzať z výšky odmeny dohodnutej v čl. 4 bod 1 licenčnej
zmluvy, a to zo sumy 4 200 eur za fotografiu. Správnosť určenia výšky náhrady škody s poukazom na
ust. licenčnej zmluvy sa javí dôvodnou aj s ohľadom na to, že uvedenú odmenu možno považovať v čase
neoprávneného zásahu do autorského práva žalobcu za zvyčajnú. Vzhľadom k uvedenému odvolací
súd posúdil nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie sumy 4 200 eur ako dôvodný.

27. Nakoľko nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinností zaplatiť peňažný dlh podľa ust.
§ 563 Občianskeho zákonníka je vznik omeškania spojený s nárokom veriteľa na úrok z omeškania,
odvolací súd preskúmaval aj dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania. Z obsahu
žaloby odvolací súd zistil, že žalobca dôvodnosť priznania úrokov z omeškania odvodzoval odo dňa

spísania Notárskej zápisnice N 33/2014, Nz 1346/2014, NCRIs 1351/2014, v ktorej notár osvedčil, že
na webovej stránke pod doménovou adresou F..N..sk a F..C..sk a v internetovej databáze „G., bolo
použité autorské dielo žalobcu, a to fotografia „A“. Nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie žalobca
nepreukázal doručenie kvalifikovanej výzvy k plneniu žalovanému, od ktorej by bolo možné odvodzovať
dôvodnosť priznania úrokov z omeškania, omeškanie žalovaného s náhradou škody nastalo až prvého

dňa po tom, čo mu bola doručená žaloba. Nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola žalovanému
doručená 28.11.2014, do omeškania sa žalovaný dostal dňom 29.11.2014. Na základe uvedeného tak
žalobcovi vznikol vo vzťahu k žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy od
29.11.2014 do zaplatenia, a to vo výške 5,05 % ročne podľa § 3 ods. 1 Nariadenia.

28. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak,
že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 200 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5,05% ročne od 29.11.2014 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.

29. O trovách konania t.j. prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s §

255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci) v spojení
s § 262 ods. 1, 2 C.s.p. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí) a § 396 ods. 1, 2 C.s.p.. Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech ( v časti
nároku - istiny) odvolací súd ustálil, že je dôvodným priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania
proti žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa

§ 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktorý vydá súdny úradník.30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).