Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/163/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814210836
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7814210836.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu

JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v
T. G., I. XX, zastúpeného JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá
21 proti žalovanej M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v M., Š. XX, zastúpenej JUDr. Alexandrom Milkom,
advokátom so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 4, o zaplatenie 2.645,00 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5C/60/2016-104 zo dňa 16.3.2017 v spojení
s opravným uznesením č.k. 5C/60/2016-131 zo dňa 15.3.2018 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku pod č. I. v spojení s opravným uznesením

č.k. 5C/60/2016 - 131 zo dňa 15.03.2018.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku rozsudku pod č. II. a III. v spojení s opravným uznesením č.k.
5C/60/2016 - 131 zo dňa 15.03.2018.

P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v
tomto znení:

I. Súd z a v ä z u j e žalovanú zaplatiť žalobcovi 465.- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne od 17. 05. 2014 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu žalobcu vo výške 2.180.- Eur z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov tohto konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k
zaplateniu 2.645,00 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.5.2013 uzavrel so žalovanou

kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej žalovaná mala v lehote do 16.5.2014 zaplatiť sumu 3.000,00 eur, ale
zaplatila len sumu 355,00 eur. Z predloženej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim
a žalovanou ako kupujúcim dňa 16.5.2013 napísanej na Notárskom úrade v Rožňave, Šafárikova 17
JUDr. Tatianou Bradáčovou, notárkou so sídlom v Rožňave mal súd preukázané, že predávajúci D.
I. predal žalovanej ako kupujúcej nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, kat. úz. M. pod H. byt č. XX
na X. poschodí, v bytovom dome súp. č. XXX, nachádzajúci sa na parc. č. XXXX v 1/2 a podiel o
veľkosti 378/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu na pozemku

parc. registra C parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 499 m2 v 1/2. Kúpna cena
bola dohodnutá vo výške 5.000,00 eur. Z dohodnutej ceny kupujúca predávajúcemu už zaplatila sumu
2.000,00 eur a 3.000,00 eur mala zaplatiť predávajúcemu v hotovosti do jedného roka od uzavretia
kúpnej zmluvy. Z výsluchu žalobcu i žalovanej vyplynulo, že pokiaľ v kúpno-predajnej zmluve je uvedenásuma 5.000,00 eur, bolo tak učinené z dôvodu, aby platili nižšie poplatky. Po uzavretí kúpnej zmluvy
žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 2.000,00 eur. Rozdiely vo výpovediach žalobcu a žalovanej boli v
tom, že žalobca tvrdil, že sa dohodli na kúpnej cene 10.000,00 eur a žalovaná z tejto sumy mu zaplatila

7.535,00 eur. Žalovaná zase tvrdila pri výsluchu, že sa dohodli na kúpnej cene 8.000,00 eur. Nebolo
v konaní sporným, že žalobca od svedkyne prevzal sumu 5.000,00 eur. Z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že strany sporu boli manželia, pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Rožňava sp.zn. 5C/62/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.8.2009. Po rozvode
manželstva nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, preto predmetná nehnuteľnosť

sa stala podielovým spoluvlastníctvom po 1/2. Strany sporu sa dohodli, že žalobca svoj podiel predá
žalovanej a túto svoju vôľu prejavili uzavretím kúpno-predajnej zmluvy uzavretej 16.5.2013. Pokiaľ v
kúpnej zmluve je uvedená kúpna cena 5.000,00 eur, táto bola uvedená len z dôvodu, aby mohli platiť
nižšie poplatky pre notárku, ale obaja potvrdili, že kúpna cena bola v skutočnosti vyššia. Rozpor bol v
tvrdení žalobcu, ktorý tvrdil, že bola dohodnutá kúpna cena vo výške 10.000,00 eur, čo mienil dokázať
tým, že pôvodne chceli byt spoločne predať a mali aj kupca, ktorý ponúkal kúpnu cenu 22.000,00 eur.

Túto skutočnosť nevedel preukázať, pretože nevedel uviesť meno záujemcu o kúpu bytu.

3. Odvolací súd preto po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nevedel preukázať, že sa so žalovanou dohodli na kúpnej cene 10.000,00 eur, lebo to
jednoznačne nepotvrdili ani vypočutí svedkovia, a to či už otec žalobcu alebo dcéra strán sporu, pričom

matka žalovanej ako svedkyňa vypovedala, že síce žalobca požadoval zaplatenie kúpnej ceny vo výške
10.000,00 eur, ale nakoniec sa dohodli na kúpnej cene 8.000,00 eur, pričom ona predala garáž za
5.000,00 eur a hneď pri podpísaní kúpnej zmluvy kupujúca zaplatila sumu 5.000,00 eur. Rovnako
predložila kúpnu zmluvu, z ktorej vyplynulo, že D. I. garáž predala za 5.000,00 eur.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa § 588 Občianskeho
zákonníka preto vychádzal z toho, že bola dohodnutá kúpna cena vo výške 8.000,00 eur. Žalobca pritom
potvrdil, že žalovaná mu zaplatila pri podpísaní kúpnej zmluvy 2.000,00 eur, potom prevzal od matky
žalovanej sumu 5.000,00 eur a okrem toho mu ešte zaplatila sumu 535,00 eur. Teda spolu žalovaná
žalobcovi zaplatila sumu 7.235,00 eur a dlh žalovanej voči žalobcovi predstavoval 465,00 eur. Preto

zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 465,00 eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania a žalobu
vo výške 2.180,00 eur zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 C.s.p.

5.Protirozsudkupodalvčasodvolaniežalobca.Uviedolodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.d/,e/,
f/ a h/ C.s.p. V dôvodoch odvolania namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, keď

súd nesprávne ustálil, že žalovaná žalobcovi doplatila len sumu 535,00 eur, ktorá suma nebola tvrdená,
lebo v skutočnosti mu doplatila sumu 355,00 eur, ako to vyplýva zo zhodných tvrdení oboch strán sporu.

6. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. žalobca uviedol, že na pojednávaní
konanom dňa 22.8.2016 žalobca poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn.

7P/131/2016. Žalobca uvedené uviedol ako dôkaz. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by súd
tento spis pripojil, resp. tento dôkaz vykonal.

7. K nesprávnym skutkovým zisteniam žalobca uviedol, že z kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej
zápisnice zo dňa 16.5.2013 nepochybne vyplýva, že medzi stranami sporu bola dohodnutá kúpna cena

5.000,00 eur, z ktorej 2.000,00 eur bolo vyplatených v hotovosti pri podpise zmluvy a suma 3.000,00
eur mala byť vyplatená do jedného roka od podpisu zmluvy. Žalovanej obrana prezentovaná v podanom
odpore spočívala v tom, že žalobcovi nič nedlhuje, pretože požadovaná suma už bola zaplatená a ako
dôkaz predložila čestné prehlásenie. Z čestného prehlásenia vyplýva, že žalobca mal prijať od žalovanej
sumu 5.000,00 eur bez uvedenia právneho dôvodu prijatia. Z obsahu kúpnej zmluvy a záväzku doplatiť

3.000,00 eur však vyplýva, že suma 5.000,00 eur sa nemala viazať k prijatiu kúpnej ceny uvedenej v
kúpnej zmluve. Za takto zisteného skutkového stavu zostával záväzok žalovanej 3.000,00 eur, avšak
obe strany sporu potvrdili, že zo sumy 3.000,00 eur žalovaná zaplatila 355,00 eur, teda žalobca dôvodne
od žalovanej požadoval zaplatenie 2.645,00 eur.

8. Pokiaľ obrana žalovanej spočívala v tom, že skutočná kúpna cena, na ktorej sa strany dohodli, činila
8.000,00 eur, z ktorej zaplatila 2.000,00 eur pri podpise zmluvy a 5.000,00 eur za predaj garáže a dlh
činí 1.000,00 eur, tak žalovaná podľa žalobcu takto na pojednávaní uznala svoj dlh vo výške 1.000,00
eur, avšak súd ju zaviazal na zaplatenie sumy 465,00 eur, teda nižšej ako sama uvádzala. Pokiaľ súdv dôvodoch rozsudku uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenej skutočnej
kúpnej ceny 10.000,00 eur, preto vychádzal z dohodnutej kúpnej ceny uvádzanej žalovanou vo výške
8.000,00 eur, žalobca s týmto záverom nesúhlasí. Po voľnom hodnotení dôkazov žalobca má za to,

že žalovaná sa vo svojich tvrdeniach dostáva do zjavných rozporov, žalobca na svojich tvrdeniach od
počiatku trval a podľa neho v konaní aj preukázal. Dohodnutá kúpna cena 10.000,00 eur sa javí ako
pravdepodobná s následnou kúpnou cenou 20.000,00 eur, ktorú potvrdila aj vypočutá svedkyňa T. I..
Táto navyše potvrdila, že matka mala vyplatiť otcovi polovicu tej sumy, t.j. 10.000,00 eur, pričom mu
vyplatila 5.000,00 eur a 3.000,00 eur, teda tak ako to tvrdí žalobca. Žalobca poukazuje na to, že sa v jej

prípade nejedná o výpoveď účelovú, nakoľko menovaná potvrdila aj existenciu dlhu na výživnom. Súd sa
rovnako nevysporiadal s výpoveďou svedka J. I., ktorý rovnako potvrdil predmetné skutočnosti, rovnako
sa nevysporiadal ani s dôkazom úradného záznamu zo sociálneho šetrenia, kde žalovaná uviedla, že
žalobcovi vyplatila 10.000,00 eur, preto navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9.Žalovanávovyjadreníkodvolaniužalobcuuviedla,žesúdprvejinštanciesprávneustálilústnudohodu
medzi účastníkmi, že v skutočnosti sa dohodli na kúpnej cene 8.000,00 eur, avšak do kúpnej zmluvy
bola uvedená len kúpna cena 5.000,00 eur, aby účastníci nemuseli platiť vyššie poplatky notárke. Z
dohodnutej kúpnej ceny žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 2.000,00 eur ešte pred podpisom kúpnej
zmluvy a po podpise kúpnej zmluvy 5.000,00 eur a okrem toho mu zaplatila ešte sumu 355,00 eur.

Žalovaná preukázala zaplatenie kúpnej ceny vyplývajúcej z kúpnej zmluvy kúpnou zmluvou (2.000,00
eur), čestným prehlásením zo dňa 27.3.2014 podpísaným žalobcom (5.000,00 eur) a výpoveďou
samotného žalobcu, že žalobca uznáva zaplatenie sumy 355,00 eur. Žalovaná teda z dohodnutej kúpnej
ceny 8.000,00 eur zaplatila 7.355,00 eur a jej dlh voči žalobcovi predstavuje sumu 645,00 eur. Súd prvej
inštancie správne preto ustálil v ods. 16 rozsudku žalovanou tvrdené skutočnosti, avšak zrejmou chybou

v písaní uviedol, že žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 535,00 eur, v skutočnosti má ísť o sumu 355,00
eur a potom v dôsledku tejto chyby dospel k tomu, že žalovaná dlhuje ešte žalobcovi sumu 465,00 eur,
t.j. rozdiel medzi 8.000,00 eur a sumou, ktorú žalovaná doposiaľ zaplatila 7.535,00 eur, správne mala
byť suma 7.355,00 eur. V dôsledku tejto zrejmej nesprávnosti navrhla žalovaná, aby súd prvej inštancie
vydal opravné uznesenie, pretože došlo v rozsudku k chybe v písaní a následne počítaní, a to aj vo

výroku rozsudku pod I. a II.

10. Následne Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Co/14/2018-129 zo dňa 5.3.2018 vrátil vec súdu
prvej inštancie na opravu výroku a odôvodnenia rozsudku.

11. Okresný súd Rožňava uznesením č.k. 5C/60/2016-131 zo dňa 15.3.2018 opravil výrok rozsudku tak,
že I. výrok správne znie „Súd zaväzuje žalovanú zaplatiť žalobcovi 645,00 eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,05% ročne od 17.5.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku“. II. výrok
znie: „Súd zamieta žalobu žalobcu vo výške 2.000,00 eur“ a III. výrok: „Žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania“. Rovnako opravil prvoinštančný súd odôvodnenie rozsudku a to na str. 2 ods. 4 a

to tak, že správne má byť uvedená suma 7.355,00 eur a na str. 3 ods. 16 má byť uvedená suma 355,00
eur, suma 7.355,00 eur a 645,00 eur.

12. V dôvodoch uznesenia uviedol, že pri rozhodnutí došlo k zrejmej nesprávnosti pri počítaní a preto v
zmysle ust. § 224 CSP opravil výrok rozsudku, ako aj odôvodnenie rozsudku.

13.Žalobcapodalodvolanieajprotiopravnémuuzneseniuamánaďalejzato,žeanipoopraverozsudku
rozsudok v konečnom dôsledku nie je zákonný. Je síce nesporná skutočnosť, že žalovaná zaplatila
žalobcovi sumu 2.000,00 eur pri podpise zmluvy a následne 355,00 eur. Žalobca zotrváva na svojom
tvrdení v odvolaní, že kúpna cena 10.000,00 eur sa javí ako pravdepodobná už aj z následnej kúpnej

ceny 20.000,00 eur, ktorú potvrdila svedkyňa T. I.. Preto zotrval na podanom odvolaní a jeho dôvodoch
a navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Žalovaná sa k podanému odvolaniu proti opravnému uzneseniu nevyjadrila.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP)
prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario vrozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v
zmysle § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.6.2019 o 9,45 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 13.6.2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
§ 219 ods. 1,3 a § 378 CSP.

17. Odvolanie žalobcu proti I. výroku, ktorým v spojení s opravným uznesením bola žalovaná zaviazaná
zaplatiť žalobcovi 645,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 17.5.2014 do
zaplatenia bolo podané neoprávnenou osobou, keďže týmto výrokom nebol dotknutý na svojich právach.
Odvolací súd preto odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku č. I v spojení s opravným uznesením
č.k. 5C/60/2016-131 zo dňa 15.3.2018 v súlade s ust. § 386 písm. b/ CSP odmietol.

18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa týka procesných vád konania. Tento odvolací dôvod
odôvodnil žalobca nepreskúmateľnosťou rozsudku, pokiaľ súd ustálil, že žalovaná žalobcovi zaplatila
sumu 535,00 eur, keď stranami sporu bolo tvrdené, že zaplatila sumu 355,00 eur.

19. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie sa dopustil chyby v písaní, v dôsledku čoho
namiesto správnej sumy 355,00 eur uviedol sumu 535,00 eur, čo potom viedlo k počítacím chybám
vo výrokovej časti i v odôvodnení rozsudku, ktoré pochybenie však napravil opravným uznesením č.k.
5C/60/2016-131 zo dňa 15.3.2018.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP odôvodnil žalobca tým, že pokiaľ žalobca na
pojednávaní konanom dňa 22.8.2016 poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Rožňava pod
sp.zn. 7P/131/2016, v ktorom mala žalovaná potvrdiť v konaní 7P/131/2016, súd si mal tento spis pripojiť
a dôkaz vykonať.

21. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť.

22. Na č.l. 197 spisu je založený úradný záznam zo sociálneho zisťovania s matkou mal. T. I. zo dňa

26.4.2016, ktorý žalobca do spisu založil na pojednávaní dňa 16.2.2017, ktorý je súčasťou pripojeného
spisu Okresného súdu Rožňava 7P/131/2016, v ktorom matka okrem iného uviedla, že otec si svoju
vyživovaciu povinnosť neplnil, v roku 2014 matka na otca podala trestné oznámenie za zanedbanie
povinnej výživy. Matka zabezpečuje starostlivosť o deti od rozvodu, aby im nič nechýbalo, zamestnala sa
ako opatrovateľka v Rakúsku. 2. izbový byt vymenila za 4. izbový a s otcom sa aj majetkovo vyporiadala

a vyplatila mu 10.000,00 eur, o čom má spísaný doklad.

23. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva v nesprávnom postupe súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania.

24. K nesprávnym skutkovým zisteniam žalobca v odvolaní uviedol, že zo zisteného skutkového stavu
zostávalzáväzokžalovanejzaplatiťžalobcovisumu3.000,00eur,avšakobestranypotvrdili,žežalovaná
zaplatila sumu 355,00 eur a takto dôvodne od žalovanej požaduje zaplatenie sumy 2.645,00 eur, pritom
svedkyňa T. I., dcéra strán sporu potvrdila, že matka mala vyplatiť otcovi polovicu zo sumy 20.000,00
eur, pričom mu vyplatila 5.000,00 eur a 3.000,00 eur tak, ako to tvrdí žalobca.

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP nesprávne právne posúdenie veci je omylom súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

26. Odvolací súd poukazuje na ust. § 150 ods. 1 CSP v znení, že strany majú povinnosť pravdivo a

úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných
a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP).
Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení, návrh na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom, hmotnoprávne námietky (§ 149CSP). Skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného
sú prostriedkami procesnej obrany. Predloženie skutkových tvrdení podlieha sudcovskej a zákonnej
koncentrácii konania. Rozhodujúce skutkové tvrdenia uvedené v žalobe spolu so žalobným návrhom

tvoria obsah žaloby. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena
v spore. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za procesnú pasivitu strán sporu, čo sa týka hodnotenia
dôkazov. V zmysle § 191 a nasl. CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť
spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

27. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v priebehu sporu menil svoje skutkové tvrdenia. V návrhu
na vydanie platobného rozkazu tvrdil, že žalovaná mu zaplatila kúpnu cenu pri podpise kúpnej zmluvy
v sume 2.000,00 eur a v lehote do 16.5.2014 mala uhradiť sumu 3.000,00 eur a domáhal sa doplatenia
kúpnej ceny v sume 2.645,00 eur s príslušenstvom. Po podanom odpore žalovanou proti platobnému
rozkazu a pripojeného čestného prehlásenia, že žalobca obdržal sumu 5.000,00 eur od žalovanej M. I.,

nar. XX.X.XXXX, žalobca na pojednávaní dňa 22.8.2016 vypovedal, že trvá na podanej žalobe a žiada,
aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2.645,00 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe
uzavretej kúpnej zmluvy mu žalovaná mala zaplatiť sumu 5.000,00 eur s tým, že mu dlhovala sumu
3.000,00eur,alepopodanížalobymuzaplatilasumu335,00eur,pretožiada,abybolazaviazanázaplatiť
rozdiel.Ažzvýsluchužalovanejsúdzistil,ževkúpno-predajnejzmluveneuviedlistranysporudohodnutú

kúpnu cenu. Žalovaná vypovedala, že sa so žalobcom dohodli na kúpnej cene vo výške 8.000,00 eur a
v kúpnej zmluve je uvedená len suma 5.000,00 eur z dôvodu poplatkov notárke. V hotovosti pri uzavretí
kúpnejzmluvymuzaplatila2.000,00euraokremtohožalobcaprevzalpeniazezaodpredajgaráže,ktorá
bola vo vlastníctve matky žalovanej a to sumu 5.000,00 eur. Vzhľadom k tomu, že dlhoval na výživnom
k maloletým deťom sumu 335,00 eur, poslala mu žalovaná túto sumu, aby mohol poslať túto sumu ako

výživné na maloleté deti, avšak naďalej na výživnom na maloleté deti dlhuje peniaze za ďalšie obdobie.
Potom uviedla, že si myslí, že mu dlhuje sumu okolo 1.000,00 eur. Žalobca následne vypovedal, že
nesúhlasí s výpoveďou žalovanej, lebo v skutočnosti sa dohodli na kúpnej cene 10.000,00 eur s tým,
že z tejto sumy mu zaplatila 7.355,00 eur, čo potvrdila v konaní 7P/131/2016 a má na to svedkov, ktorí
potvrdia skutočnosť, že sa dohodli na kúpnej cene 10.000,00 eur. Svedkyňa D. I., matka žalovanej síce

uviedla, že žalobca požadoval zaplatenie kúpnej ceny vo výške 10.000,00 eur, ale nakoniec sa dohodli
na kúpnej cene 8.000,00 eur, predložila aj kúpnu zmluvu, z ktorej vyplynulo, že D. I. predala garáž za
5.000,00 eur a túto sumu potom žalovaná žalobcovi zaplatila, okrem sumy 2.000,00 eur, ktorú zaplatila
pri podpise kúpnej zmluvy. Ani svedkyňa D. I., matka žalovanej, ani svedok J. I., otec žalobcu, neboli
svedkami dohody strán sporu o výške kúpnej ceny. Aj otec žalobcu vedel len od žalobcu, že žalovaná mu

mala zaplatiť sumu 10.000,00 eur a mal vedomosti o tom, že žalovaná mu zaplatila sumu 5.000,00 eur
a okrem toho mu dala sumu 2.000,00 eur. Dcéra strán sporu T. I. síce vypovedala, že matka otcovi mala
vyplatiť polovičnú sumu zo sumy 20.000,00 eur a vie o tom, že matka otcovi vyplatila sumu 5.000,00 eur
a potom ešte sumu 3.000,00 eur, avšak pri týchto platbách nebola. Odvolací súd zároveň poukazuje na
to, že žalobca v odvolaní tvrdil, že z čestného prehlásenia zo 7.3.2014 síce vyplýva, že prevzal žalobca

od žalovanej sumu 5.000,00 eur, ale nie je v tomto čestnom prehlásení uvedené, že suma 5.000,00 eur
sa mala viazať s prijatím kúpnej ceny uvedenej v kúpnej zmluve. Za takto uvedeného skutkového stavu
zostával záväzok žalovanej 3.000,00 eur, avšak obe strany sporu potvrdili, že zo sumy 3.000,00 eur
žalovaná zaplatila sumu 355,00 eur, tak žalobca dôvodne od žalovanej požadoval zaplatenie 645,00 eur.

28. Toto tvrdenie v odvolaní je v rozpore s výpoveďou žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie, kde
vypovedal, že sumu 5.000,00 eur mu žalovaná doplatila z titulu kúpnej ceny, keďže boli dohodnutí na
kúpnej cene nie 5.000,00 eur, ale 10.000,00 eur.

29. Z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie nesporne vyplynulo, že vôľa účastníkov kúpnej

zmluvy uzavretej 16.5.2013 smerovala k uzavretiu za iných podmienok (za inú cenu) ako je v zmluve
uvedené. Preto uzavretá zmluva zo dňa 16.5.2013 je simulovaným právnym úkonom. Strany sporu
teda predstierali (simulovali) uzatvorenie písomnej kúpnej zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu, hoci v
skutočnosti sa dohodli na vyššej kúpnej cene - podľa žalobcu na kúpnej cene v sume 10.000,00 eur,
podľa žalovanej v sume 8.000,00 eur. Pri zistení nesúladu medzi predstieranou a zastretou vôľou

účastníkov o esenciálnej náležitosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti je potrebné dospieť k právne
kvalifikačnému záveru o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pretože v tomto prípade zastretý právny úkon (zmluva o prevode nehnuteľnosti) nebol
urobený v písomnej forme, ako to vyžaduje § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka.30. Odvolací súd preto uzatvára, že pokiaľ súd prvej inštancie v II. výroku v spojení s opravným
uznesením žalobu žalobcu vo výške 2.000,00 eur zamietol, rozhodol vecne správne. Odvolací súd preto

vsúladesust.§387ods.1CSProzsudokvII.výrokuvspojenísopravnýmuznesenímavIII.súvisiacom
výroku o trovách konania ako správny potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznal proti

neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

32.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).