Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115217517
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115217517.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Karol Medovič, nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XX, XXX XX A., proti žalovaným: 1. TRIF LTD., so sídlom Hallswelle House, 1 Hallswelle Road,
Londýn NW11 ODH, Veľká Británia, IČ: 04504341, 2. AL družstvo, so sídlom Tolstého 28, 040 11 Košice
- mestská časť Sever, IČO: 47 045 795, zastúpený: Juhás, Marják & Ferenci s.r.o., so sídlom Mojmírova

12, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 164 988, o návrhu na určenie neplatnosti vzdania
sa záložného práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 7C/308/2015-26 zo
dňa 13.04.2016 a o odvolaní žalovaného v 2. rade proti III. výroku uznesenia Okresného súdu Nitra č.
k. 7C/308/2015-26 zo dňa 13.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd r u š í uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 7C/308/2015-26 zo dňa 13.04.2016 a vec
v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že nemá právomoc (I. výrok), že konanie
zastavuje (II. výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 103, § 104 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku, čl. 22 ods. 2, čl. 25 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a

výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom podaným na Okresný súd Nitra dňa 04.06.2015
domáhal určenia neplatnosti vzdania sa záložného práva žalovaným v 1. rade k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat. úz. Nitra, zapísaným v LV č. XX, v registri C, parc. č. XXXX/X zast. pl. a
nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X zast. pl. a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/

X zast. pl. a nádvoria o výmere XXX m2 a stavby s. č. XXXX na parc. č. XXXX/X a s. č. XXXX na
parc. č. XXXX/X. Určenia neplatnosti sa domáha z dôvodu, že on ako akcionár žalovaného v 1. rade
nebol upovedomený o konaní valného zhromaždenia a ani mu nebol doručený návrh na rozhodnutie per
rolam. Nevie prečo a akým spôsobom bolo na valnom zhromaždení rozhodnuté o vzdaní sa záložného
práva. Rozhodnutie nemohlo byť prijaté zákonným spôsobom. Vzdaním sa záložného práva si žalobca
ako tretinový spoluvlastník žalovaného v 1. rade nemôže vymáhať svoju pohľadávku v sume 200.000,-

eur, ktorú má voči žalovanému v 2. rade. Z dôvodu, že predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia
žalovaného v 1. rade, ktorým sa vzdal záložného práva, a ktorý má sídlo vo Veľkej Británii, nemá
slovenský súd právomoc vo veci konať. Z dôvodu, že ide o neodstrániteľnú prekážku konania, súd
konanie zastavil.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca v zákonnej lehote. Uviedol, že odvolanie odôvodňuje

s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. c) a f) OSP. Napadnuté uznesenie podľa žalobcu vychádza z
nedostatočne zisteného skutkového stavu a následne potom na základe tejto skutočnosti z nesprávnehovýkladu právnej normy v danom prípade ust. § 104 ods. 1 OSP. Okrem toho celé konanie trpí viacerými
zásadnými právnymi vadami. Uviedol, že na prvý pohľad je napadnuté uznesenie, ako aj postup súdu v
súlade so zákonmi Slovenskej republiky a s právnymi normami EÚ. Žalobca namietal súdu pochybenie

týkajúce sa postupu súdu, nakoľko žaloba zo stany žalobcu bola podaná dňa 04.06.2015 a vec bola
zapísaná do registra C, keď z obsahu spisu je zrejmé, že mala byť zapísaná do registra Cb. Súd o tom,
že nemá právomoc rozhodol dňa 13.04.2016, t. j. po 10 mesiacoch potom, čo bola podaná žaloba.
Namietal, že v čase zastavania konania mal súd informáciu o tom, že žalovaný v 1. rade bol s najväčšou
pravdepodobnosťou vymazaný z obchodného registra, napriek tomu súd použil ust. § 104 ods.1 OSP

a konanie zastavil. Ak by mal súd jednoznačne preukázané, že žalovaný v 1. rade bol vymazaný z
obchodného registra a zanikol, nemohol rozhodnúť tak, ako rozhodol. Súd odôvodnil svoje rozhodnutie
ust. § 104 ods.1 OSP, ako aj podľa čl. 22 ods.2 Nariadenia rady ES č. 44/2001. Napriek tomu sa súd čl.
22 ods. 2 Nariadenia rady ES neriadil a konanie zastavil, i keď podľa názoru žalobcu mal po zastavení
konania postúpiť vec príslušnému súdu. V tejto súvislosti uviedol, že je pravdou, že existuje rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČSSR publikované v zbierke pod R 26/1987, z ktorého vyplýva, že súd nemôže vec

postúpiť súdu iného štátu. Iba v poučení poučí účastníkov o tom, že sa mohol s návrhom obrátiť na
príslušný úrad v cudzine. Je zrejmé, že ide o rozhodnutie, ktoré je prekonané, nakoľko medzičasom sa
Slovenská republika stala súčasťou Európskej únie a je tak nepriamo súčasťou súdneho systému celej
Európskej únie. Postupom žalovaného v 1. a 2. rade tak, ako to vyplýva zo žaloby, došlo k poškodeniu
vlastníckych práv žalobcu. Napriek tomu, že žalovaný v 2. rade neuhradil spoločnosti TRIF LTD. svoj dlh

vyplývajúci zo zmluvy o úvere vo výške 620.000,- €, spoločnosť TRIF LTD. dala pravdepodobne súhlas
na zrušenie ťarchy - záložného práva zapísaného v LV č. 30 s tým, že sa to udialo bez žalobcovho
vedomia a súhlasu, a to napriek tomu, že žalobca je tretinovým spoluvlastníkom spoločnosti TRIF
LTD. Podľa názoru žalobcu ide o klasické vytunelovanie spoločnosti s úmyslom poškodiť jedného z
členov spoločnosti. Súčasne s týmto odvolaním podal žalobca podnet na začatie trestného stíhania

vo veci podvodu voči neznámym páchateľom a v dôsledku toho navrhol, aby súd prerušil konanie
do právoplatného ukončenia trestného konania začatého na základe podaného podnetu na začatie
trestného stíhania. Žalobca priložil ako dôkaz - podnet na začatie trestného stíhania. Zároveň, keďže
žalobca nie je účastníkom konania o výmaz záložného práva na Okresnom úrade Nitra, katastrálny
odbor vedeného pod Z-3199/2015 do dnešného dňa nevie, na základe akej skutočnosti má dôjsť k

výmazu záložného práva, čo uviedol aj v žalobe, s tým, že predpokladal, že sa tak stalo na základe
vzdania sa záložného práva zo strany spoločnosti TRIF LTD., aj keď o takejto skutočnosti žalobca
ako tretinový akcionár spoločnosti TRIF LTD. nebol nikdy informovaný. Z tohto dôvodu má za to, že
súd mal skúmať spis Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, na základe čoho má dôjsť k výmazu
záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. Nitra, zapísaným na Okresnom úrade

Nitra, katastrálny odbor v LV č. 30 s tým, že až na základe uvedených dokladov bude žalobca schopný
relevantným spôsobom upraviť petit návrhu. Zároveň má žalobca za to, že v predmetnom konaní je
potrebné sa zaoberať aj spisom Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru, na základe ktorého došlo
k zápisu samotného záložného práva, t. j. vkladového konania č. V 505/10 a až po preštudovaní si týchto
konaní, bude možné vo veci relevantne rozhodnúť. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd

uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie, nakoľko rozsah úkonov,
ktoré by súd prvej inštancie mal vo veci uskutočniť presahuje možnosti odvolacieho konania.

5. Proti III. výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov právo na
náhradu trov konania nepriznal, podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný v 2. rade. Uviedol, že

uznesenie v časti výroku o trovách konania napáda z dôvodu podľa ust. § 205 odsek 2 písmeno f) OSP.
Uviedol, že na základe legislatívneho textu nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 v spojení s argumentáciou
žalobcu v jeho žalobe postavenej na nezákonnom kreovaní napádaného právneho úkonu orgánmi vo
vnútri žalovaného v 1. rade ako obchodnej spoločnosti spadajúcej pod právnu regulatívu anglického
práva je zrejmé, že výlučná právomoc na prejednanie žaloby žalobcu patrí súdu nachádzajúcemu sa

v členskom štáte sídla žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade má za to, že prvoinštančný súd
nesprávne aplikoval právnu normu na prejednávaný prípad, keď použil ustanovenie § 146 ods. 1 písm.
c) OSP bez prihliadnutia k ust. § 146 ods. 2 prvá veta OSP. Zavinenie zastavenia konania je v
predmetnejvecinastranežalobcu.Odbornáliteratúrasazhodujevnázore,želegislatívnytermínpoužitý
zákonodarcom v citovanom ustanovení „zavinil“, je potrebné subsumovať aj pod procesnú situáciu

zhodnú s prejednávaným prípadom, a síce keď konajúci súd konanie zastaví z dôvodu nedostatku
svojej právomoci konať vo veci. V prejednávanom prípade je z výroku v merite veci zrejmé, že žalobca
podal svoju žalobu na neprávomocnom súde, a preto muselo byť konanie zastavené. Týmto konaním
žalobcazavinilzastaveniekonania.Nejednásatedaoprocesnúprekážku,ktorábyvzniklabezpričineniaúčastníkov konania; práve naopak, za danosť tejto prekážky zodpovedá v plnom rozsahu žalobca.
Na základe uvedeného je teda na mieste aplikovať špeciálny režim ustanovenia § 146 ods. 2 prvá
veta OSP a priznať žalovanému v 2. rade ako úspešnému účastníkovi konania náhradu trov právneho

zastúpenia. Uviedol, že je súčasne potrebné prihliadnuť na fakt, že žalovaný v 2. rade uvedený právny
spor žiadnym svojim konaním voči žalobcovi nezapríčinil; podanou žalobou však bol nútený vyhľadať
právnu pomoc advokátskej kancelárie. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov v obdobných prípadoch,
a to na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. marca 2013, sp. zn. 2Cob/297/2012.
Upriamil pozornosť odvolacieho súdu na skutočnosť, že fakticky celá argumentácia právneho zástupcu

žalovaného v 2. rade je premietnutá v odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie. Záverom odvolania
uviedol, že náhradu trov si uplatňuje, nakoľko tieto sú dôvodné a v ďalšom uviedol ich vyčíslenie s
poukazom na špecifickosť prípadu z pohľadu určenia hodnoty úkonu. Odvolaciemu súdu navrhol, aby v
súlade s ustanovením § 220 v spojení s ustanovením § 223 OSP uznesenie súdu prvej inštancie v časti
výroku o trovách konania zmenil tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania.

6. K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 23.06.2016, v ktorom uviedol, že
s názorom uvedenom v odvolaní žalovaného v 2. rade nesúhlasí. Uviedol, že je tretinovým akcionárom
žalovaného v 1. rade s tým, že žalovaný v 1. rade má ďalších dvoch akcionárov. Žalovaný v 1. rade
požičal spoločnosti CETRAN s.r.o., IČO: 36 469 459 (v súčasnosti Carpatia Concrete PLUS s.r.o.)
na základe zmluvy o pôžičke sumu 609.918,- eur s tým, že na zabezpečenie tejto pohľadávky bolo

zriadené záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade, a to na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa
v kat. úz. Nitra, zapísaných na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor v LV č. 30. V čase zriadenia
záložnéhoprávaajehozápisudokatastranehnuteľností,bolavýlučnýmvlastníkomtýchtonehnuteľností
práve spoločnosť CETRAN s.r.o., ktorá tieto nehnuteľnosti previedla zmluvou o predaji podniku na
žalovaného v 2. rade. Podľa zákona je výmaz záložného práva možný iba v prípade, ak záložné právo

zaniklo.Akotretinovývlastníkzáložnéhoveriteľa(žalovanéhov1.rade)sažalobcazinternetovejstránky
Úradu geodézie, kartografie a katastra SR dozvedel, že došlo k zápisu plomby na vyššie uvedenom
LV č. 30, a to na základe Z - 3199/2015 s tým, že nemal a do času spísania vyjadrenia nemá bližšie
informácie týkajúce sa výmazu záložného práva. Keďže nie je účastníkom konania o výmaz záložného
práva vedeného na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor vedeného pod Z - 3199/2015 nemá bližšie

informácie, na základe akej skutočnosti malo dôjsť k výmazu záložného práva, s tým, že predpokladal,
že sa tak stalo na základe vzdania sa záložného práva zo strany spoločnosti TRIF LTD. O takejto
skutočnosti žalobca ako tretinový akcionár spoločnosti TRIF LTD. nebol nikdy informovaný, udialo sa
tak bez jeho súhlasu a bez jeho vedomia a za takejto situácie bol nútený podať žalobu. Má za to, že
logický záver je, že nikto sa nevzdá len tak bez akejkoľvek ďalšej záruky alebo protihodnoty záložného

práva na nehnuteľnostiach, ktorých hodnota je cca 310.000,- eur a samotná zabezpečená pohľadávka
je dokonca vo výške 609.918,- eur a ako tretinový akcionár záložného veriteľa s tým samozrejme
nemôže súhlasiť. Zároveň poukázal aj na to, že žalovaný v 2. rade pri predaji podniku veľmi dobre
vedel, že kupuje nehnuteľnosť zaťaženú záložným právom. Žalobca má za to, že nezavinil zastavenie
konania, nakoľko podanú žalobu nezobral späť a bol nútený žalobu podať z dôvodu, že nehnuteľnosť,

ku ktorej má dôjsť k výmazu záložného práva sa nachádza v kat. úz. Nitra. Vzhľadom k uvedenému
má za to, že súd rozhodol správne, keď žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Okrem
uvedeného poukázal žalobca aj na postoj žalovaného v 2. rade v konaní, ktorý sa nijakým spôsobom k
samotnému obsahu podanej žaloby nevyjadril, keď mohol vysvetliť, na základe čoho má dôjsť k výmazu
záložného práva, a že sú splnené všetky zákonné podmienky na výmaz záložného práva. Uvedené

konaniežalovanéhov2.radejepodľanázoružalobcuúčelové,očomsvedčíajto,žebezprostrednepred
pojednávaním si tento zvolil právneho zástupcu - spoločnosť Juhás, Marják & Ferenci s.r.o., zastúpenú
JUDr. Jánom Ferencim, ktorý je zároveň aj predsedom predstavenstva a jediným štatutárnym orgánom
žalovaného v 2. rade, teda je jedinou osobou, ktorá môže vystupovať v mene žalovaného v 2. rade.
Žalobca uviedol, že nenapáda právo každého účastníka konania zvoliť si právneho zástupcu, má za

to, že žalovaný v 2. rade si mohol zvoliť za zástupcu advokátsku kanceláriu (spoločnosť s ručením
obmedzeným), ktorej jedným zo spoločníkov je aj predseda predstavenstva žalovaného v 2. rade, avšak
žalobca má za to, že v danom prípade, ak si táto spoločnosť ako právny zástupca chcela uplatniť trovy
konania, mal v mene advokátskej kancelárie konať (zúčastniť sa pojednávania, podať odvolanie) iný
spoločník tejto spoločnosti. Aj z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že nie je možné, aby si žalovaný

v 2. rade uplatnil trovy právneho zastúpenia a dokonca aj cestovné a náhradu za stratu času, ktoré
účastníkovi konania nepatria. Preto navrhol, že v prípade, ak odvolací súd bude mať napriek uvedenému
za to, že zavinil zastavenie konania žalobca, aby o trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 OSP, t.
j. aby náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko sú tu dôvody hodné osobitnéhozreteľa. V ďalšom sa žalobca vyjadril aj k výške uplatnených trov žalovaným v 2. rade, ktorý vychádzal pri
stanovenívýškytrovzust.§10ods.2vyhl.č.655/2004Z.z.,sktoroužalobcanesúhlasí.Vdanomprípade
petit žaloby znel: „Vzdanie sa záložného práva spoločnosti TRIF LTD. je neplatné“. Žalobca je toho

názoru, že hodnotu vzdania sa záložného práva nie je možné vyčísliť v peniazoch. Keďže súd zastavil
konanie práve na podklade ustanovenia čl. 22 ods.2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001, s čím súhlasí aj
žalovaný v 2. rade vo svojom odvolaní, ide o obchodnú žalobu o určenie neplatnosti rozhodnutia orgánu
žalovaného v 1. rade, v ktorom sa pri výpočte výšky trov vychádza vždy z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl.
č. 655/2004 Z. z., keďže hodnotu neplatnosti rozhodnutia orgánu spoločnosti nie je možné vyjadriť v

peniazoch. Táto skutočnosť je všeobecne známou, a preto žalobca nepovažuje za potrebné uvádzať
konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (prípadne prvoinštančných a odvolacích súdov), v ktorých
v prípade sporov o určenie neplatnosti rozhodnutia orgánu spoločnosti vychádzal súd pri určení výšky
trov práve z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyh.č.655/2004 Z. z. a nie z ust. §10 ods. 2 tejto vyhlášky. Okrem
vyššie uvedeného si žalovaný v 2. rade uplatnil trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci,
a to prevzatie a príprava a účasť na pojednávaní, avšak pojednávanie konané dňa 07.04.2016 bolo

odročené bez toho, aby sa pojednávalo, keďže sa nedostavil žalovaný v 1. rade a podľa § 13a ods. 4
vyhl.č.655/2004 Z. z. si vyčíslil v tejto časti trovy žalovaný v 2. rade nesprávne.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolaní podaných žalobcom a žalovaným v 2. rade

(§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že napadnuté uznesenie je
potrebné zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodol tak bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

11. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len

ten, komu ju zákon priznáva.

12. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

14. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

15. Súd je povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých
môže konať vo veci a rozhodnúť. Jednou z takýchto procesných podmienok je aj procesná subjektivita
v zmysle § 61 CSP, ktorá sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti.

16. Súd je povinný vždy skúmať, či ten, kto vystupuje v konaní ako účastník (strana), má spôsobilosť byť

účastníkom konania. Na nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania musí súd prihliadnuť aj bez
návrhu a kedykoľvek v každom štádiu konania.

17. Odvolací súd po tom čo mu bol spis súdu prvej inštancie predložený zistil, že na č. l. 142 je návrh
na čiastočné zastavenie konania podaný žalovaným v 2. rade, ktorý navrhol konanie zastaviť z dôvodu

zániku žalovaného v 1. rade. Odvolací súd sa oboznámil z lustráciou žalovaného v 1. rade v príslušnom
zahraničnom registri a zistil, že žalovaný v 1. rade zanikol dňa 22.03.2016 bez právneho nástupcu. Súd
prvej inštancie rozhodol vo veci napadnutým uznesením až dňa 13.04.2016, teda po tom, čo žalovaný
v 1. rade zanikol. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie túto skutočnosť nezohľadnil pri vydávanínapadnutého uznesenia, nakoľko konal s neexistujúcim subjektom, trpí jeho rozhodnutie takou vadou,
na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť bez ohľadu na v odvolaniach namietané skutočnosti.

18. Odvolací súd z dôvodu, že súd prvej inštancie konal a rozhodol vo veci napadnutým uznesením
bez toho, aby zohľadnil neexistenciu strany sporu (žalovaného v 1. rade) v čase vydania rozhodnutia,
uznesenie súdu prvej inštancie pre nesplnenie procesných podmienok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom

zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).