Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244429
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1111244429.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek

senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobkyne: AJ., zastúpená:
FUTEI & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská
republika - zastúpená Národnou banka Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava,
v konaní o náhradu škody vo výške 19.953,30 Eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 19.11.2014, č.k. 12C/179/2011-508, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 19.11.2014, č.k.
12C/179/2011-508, v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením zo dňa 24.10.2016, sp.zn. 4Cdo 119/2016,
4Cdo 120/2016 a 4Cdo 121/2016 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.06.2015, sp.zn. 6Co
75/2015, 6Co 76/2015 a 6Co 77/2015 vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie
vo veci samej a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu v rozsahu zrušenia
na ďalšie konanie. Dovolanie proti výroku rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 27.01.2015, č.k. 12C/179/2011-542 odmietol. Taktiež odmietol

dovolanie proti výroku rozsudku odvolacieho súdu (sp.zn. 6Co 75/2015, 6Co 76/2015, 6Co 77/2015),
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 27.01:2015, č.k. 12C 179/2011-544.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uviedol, že proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave podala dovolanie žalobkyňa. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými v § 241
ods. 2 písm. a), b) a c) OSP a to vadou konania, vyplývajúcou z § 237 písm. f) OSP, ďalej tzv. inou
vadou konania s nesprávnym právnym posúdením veci. Taktiež namietala, že v odvolacom konaní jej
bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že jej nebolo doručené vyjadrenie žalovanej k odvolaniu,

s ktorým vyjadrením sa nemohla oboznámiť a prípadne k nemu zaujať stanovisko.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.
4. V preskúmavanej veci mal z obsahu spisu dovolací súd za preukázané, že odvolanie žalobkyne proti
rozsudku súdu prvej inštancie bolo doručené žalovanej. Žalovaná sa k odvolaniu písomne vyjadrila (č.l.
552-557),nojejvyjadrenie,hociobsahovaloskutkovúiprávnuargumentáciu,neboložalobkynidoručené

v odvolacom konaní, ale až v priebehu konania o jej dovolaní, spolu s vyjadrením žalovanej k dovolaniu
(doručené žalobkyni do vlastných rúk dňa 09.02.2016). Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní možnosť
dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, pretože súd prvej inštancie, ani odvolací
súd jej toto vyjadrenie žalovanej nedoručili v štádiu odvolacieho konania.5. Dovolací súd poukázal na rozsudok z Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 13.01.2015 vo
veci Trančíková proti Slovenskej republike, kde bol vyslovený názor, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu
neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na

rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhej procesnej strane daná možnosť oboznámiť sa s ním,
ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. Ak takáto možnosť sa druhej procesnej
stranenevytvorí,dochádzakporušeniuprávanaspravodlivékonanie.Keďžedošlokporušeniuprávana
spravodlivé konanie, ktoré nerešpektovalo princíp rovnosti zbraní, a to dôsledkom nesprávneho postupu
súdu v odvolacom konaní, bola žalobkyni v tomto konaní odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

§ 237 ods. 1 písm. f) OSP. Dovolaciemu súdu preto neostalo iné než rozsudok odvolacieho súdu z tohto
dôvodu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 CSP).
6. Dovolací súd zároveň dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 27.01.2015, č.k. 12C 179/2011-542 a dovolanie proti
výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie
zo dňa 27.01.2015, č.k. 12C 179/2011-544 odmietol, keď dovolanie žalobkyne nesmerovalo proti

uzneseniam, ktoré boli uvedené v ustanovení § 239 ods. 1 a ods. 2 OSP a taktiež prípustnosť dovolania
žalobkyne nevyplývala ani z ustanovení § 237 ods. 1 písm. a) až e) a d) OSP, keďže dovolateľka
procesné vady konania v zmysle týchto ustanovení ani netvrdila a vady tejto povahy ani nevyšli v
dovolacom konaní najavo.
7. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave dovolacím súdom, odvolací súd konštatoval,

tak ako dovolací súd, že vyjadrenie žalovanej k odvolaniu (č.l. 552-557) bolo žalobkyni doručené v
priebehukonaniaojejdovolaní,spolusvyjadrenímžalovanejkdovolaniuatokonkrétnedňa09.02.2016.
Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu nevyjadrila.
8. Odvolací súd následne vo veci samej a to v časti, v ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zrušil, ďalej konal a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

9. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne, v ktorom sa voči žalovanej
domáhala zaplatenia sumy 19.953,30 Eur s prísl. z titulu náhrady škody, ktorá mala vzniknúť v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len NBS) pri výkone
dohľadu nad PODIELOVÝM DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len PDSI) a Obchodníka
s cennými papiermi. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol zároveň i návrh žalobkyne na

začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie. Žalovanej súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal.
10. Pokiaľ sa týka návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie
podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie súd prvého stupňa uviedol, že návrh žalobkyne
nie je dôvodný. Súd jednak nie je povinný obrátiť sa so žiadosťou na Súdny dvor Európskej únie a

inicionovať prejudiciálne konanie o žalobkyňou položených otázkach z dôvodu, že vo veci rozhoduje
ako súd prvého stupňa a žalobkyňa nežiadala o výklad platnosti právneho aktu
Európskej únie a jednak mal za to, že zodpovedanie prejudiciálnych otázok žalobkyne nie je pre
rozhodnutie súdu potrebné. V tejto veci predmetom konania bol nárok žalobkyne na náhradu škody
titulom zodpovednosti štátu za žalobkyňou namietaný nesprávny úradný postup NBS, ktorý mal okrem

iného spočívať aj v zanedbaní dohľadu NBS nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorá spadala pod predmet úpravy zák. č. 566/2001 Z.z.. Do tohto
zákona bola transponovaná smernica Európskeho parlamentu a rady č. 2003/71/ES zo dňa 04.11.2003
o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie
a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, ktorá sa týka primárne právnej úpravy, vzťahujúcej sa k

prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie.
Žalobkyňou označená smernica Európskeho parlamentu a rady č. 2003/2001/ES sa primárne aplikuje
na prospekt zverejňovaný pri verejnej ponuke cenných papierov a pri prijatí na obchodovanie. Zároveň,
pri smerniciach ako sekundárnych právnych aktoch Európskej únie platí, že štát je povinný prevziať
obsah transpozičného ustanovenia a formulovať ho jasne tak, ako je formulovaný obsah samotných

prebiehajúcich článkov smernice. Pretože smernica Európskeho parlamentu a rady 2003/71/ES bola
transponovaná do nášho právneho poriadku, do zákona č. 566/2001 Z.z. a týkala sa primárnej
oblasti právnej úpravy prospektu zverejňovania pri verejnej ponuke cenných papierov a nie pri verejnej
ponuke majetkových hodnôt, súd prvého stupňa mal za to, že je irelevantné zaoberať sa otázkami, ktoré
uviedla žalobkyňa v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Preto jej návrh v tejto časti zamietol.

11. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že ako členka PODIELOVÉHO
DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len Družstvo) vložila peňažné prostriedky do Družstva za
účelom ich zhodnotenia. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov na základe
verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnoubankou Slovenska (ďalej NBS) a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č.
566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a to prostredníctvom spoločnosti
CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej Obchodník s CP), s ktorým Družstvo uzatvorilo Zmluvu o správe

portfóliacennýchpapierov,ktorábolamenenáadoplňovaná.Mierazhodnoteniapeňažnýchprostriedkov
vložených žalobkyňou do Družstva mala byť v súlade s prospektom investície a na základe činnosti
Obchodníka s CP podľa Zmluvy o riadení portfólia uzatvorenej dňa 02.06.2008 (ďalej len Zmluva) 8
% p.a. (garantovaná výška zhodnotenia).Nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľom verejnej ponuky
majetkových hodnôt a nad činnosťou Obchodníka s CP mala zákonnú právomoc vykonávať dohľad NBS

v zmysle § 136 a nasl. zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách,
kompetencie vyplývajú zo zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákona č. 747/2004
Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Žalobkyňa peňažné prostriedky do Družstva vložila z dôvodu,
že sa spoľahla na to, že Družstvo aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad
NBS a tak bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú ochránené jeho peňažné prostriedky
a budú zhodnotené v garantovanej výške. V máji 2010 sa žalobkyňa dozvedela, že Obchodník s

CP s Družstvom ku dňu 30.04.2010 skončil činnosť, že družstvu neodovzdal žiadne
portfólio CP, ani zverené peňažné prostriedky a z toho dôvodu družstvo nemá prostriedky na výplatu
ňou zverených prostriedkov Družstvu vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku konania subjektu finančného
trhu - Obchodníka s CP v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo jej tak vznikla škoda, ktorá predstavuje
sumu, o ktorú sa zmenšil jej majetok, pretože túto sumu jej Družstvo nevrátilo a ani nevráti. NBS je

orgán verejnej moci zodpovedný s účinnosťou od 01.01.2006 za dohľad nad finančným trhom v SR a má
právnymi predpismi stanovené právomoci pri vykonávaní dohľadu nad finančným trhom v Slovenskej
republike a zodpovednosť za jej riadne vykonávanie. NBS sa dopustila nesprávneho úradného postupu
v zmysle zákona tým, že dohľad nad činnosťou dohliadaných subjektov vykonávala v rozpore s účelom
zákona o dohľade a jeho povahou a nedostatky vo výkone dohľadu, ktorých sa NBS

dopustila komplexne a vo vzájomných súvislostiach naplňujú znaky nesprávneho úradného postupu.
NBS nepostupovala v súlade s právnymi predpismi a žalobkyni vznikla škoda v príčinnej súvislosti s
jej nesprávnym úradným postupom. NBS ako úrad dohľadu nad finančným trhom porušila §1 ods. 1
zákona o dohľade pretože nevykonávala dohľad nad Obchodníkom s CP a nad Družstvom
tak, aby bol splnený účel zákona o dohľade, pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s CP,

ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy, po zistení závažných a podstatných nedostatkov
v činnosti Obchodníka s CP NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné pre nápravu
zistených nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP, pričom vedela, že zistené nedostatky v činnosti
Obchodníka s CP zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom
voči členom, ktorý mu zverili peňažné prostriedky na ich zhodnotenie, vo vzťahu k Družstvu nevykonala

potrebné opatrenie na zabránenie vzniku škody na majetku, ktoré zverilo Obchodníkovi s CP a ktorý
bol tvorený z vložených peňažných prostriedkov jeho členov, najmä neupozornila včas Družstvo na
riziká vyplývajúce z činnosti Obchodníka s CP po ich zistení, aby mohlo Družstvo a jednotliví členovia
ochrániť svoje investície. NBS nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s CP aj keď o problémoch
Družstva bola informovaná a zbytočnými prieťahmi spôsobila, že Obchodník s CP mohol pokračovať v

protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane žalobkyne až do 01.03.2011, kedy NBS
odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb. NBS nereagovala na list
Družstva zo dňa 24.06.2010, ktorým Družstvo podalo podľa § 86 ods. 3 zákona o CP Bankovej rade
podnet na vyhlásenie Obchodníka s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom a NBS spôsobila,
že Družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok zverený žalobkyňou

Obchodníkovi s CP u garančného fondu investícii a tak uspokojiť následne nároky svojich členov. NBS
zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Obchodníkovi s
CP vhodné opatrenia (sankcie), ktorými by zabezpečila, že Obchodník s CP by nemohol
nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky žalobkyni, resp. tretích osôb
aj keď musela vedieť, že Obchodník s CP pri vykonávaní činnosti porušuje zákon. NBS o nedostatkoch

v činnosti Obchodníka s CP vedela minimálne na základe kontroly, ktorú vykonala u Obchodníka s CP v
roku 2007, keď vydala rozhodnutia, ktorým Obchodníkovi s CP uložila pokuty. Ku škode žalobkyne by
nedošlo, ak by NBS vykonávala dohľad nad Obchodníkom s CP riadne, urobila potrebné opatrenia na
nápravu a to tak vo vzťahu Obchodníka s CP a aj Družstvu. NBS nepostupovala v súlade s predpismi
v oblasti jej právomocí pri výkone dohľadu a objektívne zodpovedá za škodu, ktorá žalobkyne vznikla.

12. Nesprávny úradný postup žalovanej žalobkyňa špecifikovala v písomnom podaní zo dňa 11.04.2013
takto:
1. oneskorené zistenie neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície a tým spôsobenej
neplatnosti Prospektu investície a následné oneskorené zakázanie činnosti Družstva.2. prijatie nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v
prerokovaní nedostatkov.
3. prijatie nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení

Obchodníka s SP pri činnosti voči Družstvu.
13. Žalovaná žiadala návrh zamietnuť. Namietal, že nie sú splnené zákonné podmienky pre priznanie
nárokunanáhradužalobkyne vzmyslezákonač.514/2003Z.z.-nesprávny úradnýpostup,vznikškody,
ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Uviedol,
že Družstvo je podnikateľským subjektom, ktorý vyvíja svoju činnosť podľa Obchodného zákonníka.

Žalobkyňa vložila svoje peňažné prostriedky do Družstva a teda vedela, že vložením finančných
prostriedkov sa stala členkou podnikateľského subjektu - Družstva, pričom s členstvom sú spojené
určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku
družstva. Za celkovú činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo Družstva ako
štatutárny orgán Družstva. Žalobkyňa ako investor musela vedieť, že s takouto investíciou je spojené
riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje § 129

ods.1písm.b)zákonač.566/2001Z.z.ocennýchpapieroch.Úradprefinančnýtrh,ktoréhokompetencie
pri výkone dohľadu prešli od 01.01.2006 na NBS, schválil pre Družstvo dňa 21.03.2002, Prospekt
investície podľa § 127 ods. 2 zákona 566/2001 Z.z. Prospekt investície je svojou povahou informačný
dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácii pre ich investičné rozhodnutie.
PrischvaľovaníProspektuinvestícieorgánomdohľadusapostupujepodľa§127ods.4,vspojenís§125

ods. 7 zákona 566/20001 Z.z. a posudzuje sa najmä jeho úplnosť, teda či prospekt investície obsahuje
všetky údaje podľa § 128 ods. 1 zákona 566/2001 Z.z. a tiež vzájomný súlad predložených údajov
a ich zrozumiteľnosť. Podľa § 128 ods. 1 písmeno h) zákona č. 566/2001 Z.z. za pravdivosť údajov v
prospekteinvestíciezodpovedáštatutárnyzástupcavyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôt.
Je zavádzajúce tvrdenie, že schválený Prospekt investície obsahoval samotnú Zmluvu o správe portfólia

aleboZmluvuoriadeníportfólia.Prospektinvestíciemápodľazákonaobsahovaťaobsahujeibazoznam
zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, pričom
zákon nepožadoval aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samostatné zmluvy, požadoval len
ich zoznam. Schválenie Prospektu investície neznamenalo schválenie Zmluvy. Schválením Prospektu
investície nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný vzťah a teda eventuálne

nedodržiavanie povinnosti zo zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zo strany Obchodníka
s CP by bolo vo všeobecnosti porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu
investície. Prospekt investície neukladá povinnosti tretím osobám, ani obchodníkovi s CP ale zaväzuje
len vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s CP zmluvu, ktorá obsahovala

zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade neplnenia vymáhať
súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov Družstva - investorov.
NBS vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených
v zákone o cenných papieroch č. 566/2001 Z.z., teda kontroluje zverejnenie schváleného prospektu
investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), aktuálnosť prospektu investície počas

lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností predložiť pred zverejnením NBS na
posúdenie oznámenie o verejnej ponuke ako aj dodržiavanie § 126 ods. 5. Až od 01.06.2010 je NBS
oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ dodržiava schválený prospekt investície. NBS
nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože to by bolo nezákonným prekročením jej kompetencií.

Družstvo až dňa 15.04.2010 žiadalo o preskúmanie postupu Obchodníka s CP a žiadalo o vykonanie
dohľadu, pričom sa nedomáhalo svojich nárokov na súde i keď išlo o obchodný vzťah, ale žiadalo
okamžitú nápravu od NBS. NBS po podaní podnetu a oboznámení sa s informáciami vykonala ihneď v
období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste a zistila, že Obchodník
s CP neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia, Obchodník s CP nepredložil žiadnu

dokumentáciu. NBS vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka s CP vydala
rozhodnutie č. ODT-8305/2010 zo dňa 12.7.2010, o predbežnom opatrení, ktorým uložila Obchodníkovi
sCPzdržaťsanakladania smajetkomklientovbezpredchádzajúcehosúhlasuNBS,rozhodnutie
č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010, ktorým odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie
investičnýchslužiebuvedenýchv§156ods.2písm.a)zákonač.566/2001Z.z.NBStedanebolanečinná,

vydala relevantné rozhodnutia, nerobila prieťahy v konaní a postupovala v súlade so zákonom o
cenných papieroch a zákonom o dohľade. Vo vzťahu ku konaniu Družstva žalovaný uviedla, že Družstvo
ignorovalo akúkoľvek iniciatívu NBS - nepreberalo si listové zásielky, neodpovedalo na výzvy NBS na
predloženie dokladov a informácii a sťažovalo napredovaniu dohľadu. Vo vzťahu k tvrdeniu,že NBS mala upozorniť žalobkyňu na zistené nedostatky v činnosti Obchodníka s CP žalovaný uviedol,
že zákon o dohľade v § 2 ods. 2, § 17 ods. 1 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je
neverejný. Účastníkmi konania je len dohliadaný subjekt, pričom iná osoba nemá nárok na poskytovanie

výsledkovkonaniaazisteníprivýkonedohľadu.Žalobkyňanepreukázalasvojetvrdenia,žeNBSporušila
svoju povinnosť tým, že neurobila nekonkretizovaný úkon alebo nevydala nekonkretizované rozhodnutie
v zákonom stanovenej dobe, bola nečinná, robila zbytočné prieťahy v konaní, či vykonala iný nezákonný
zásahdoprávaprávomchránenýchzáujmovfyzickýchosôb.Poukázalnato,ženamajetokDružstvabol
vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3K/95/2010 a žalobkyňa si mala svoju

pohľadávku prihlásiť v konkurznom konaní. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že na Okresnom
súde Bratislava I prebieha konanie na návrh Družstva na náhradu škody vo výške 63.163.426,03 EUR,
spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS a v uplatnenej škode sú zahrnuté aj členské vklady
Družstva a peňažné prostriedky za zmenky, predané svojim členom.
14. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tak, ako je to uvedené v odôvodnení
jeho rozsudku a okrem iného zistil, že z rozhodnutia predstavenstva Družstva zo dňa 20.04.2010 súd

zistil,žežalobkyňabolačlenkouDružstvapodporadovýmčíslomXXXXXapredstavenstvoDružstvadňa
31.03.2010 rozhodlo o prijatí jej ďalšieho členského vkladu v zmysle článku 11 stanov, pričom zvýšenie
členského podielu vzniklo vložením členského vkladu v mesiaci marec 2010 v objeme 1.000,- EUR a
ponechaním podielu na zisku za rok 2009 vo výške 1.403,95 EUR. Žalobkyňa sa tak stala vlastníčkou
členského podielu v celkovej hodnote 19.953,30 EUR.

15. Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s Obchodníkom s CP Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa
Obchodník s CP, ako obhospodarovateľ, zaviazal riadiť portfólio Družstva, ako jeho klienta, v súlade
so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom
klienta, na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného
portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných

papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných analýz. Obchodník s CP sa
zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8% ročne.
16. Družstvo, listom zo dňa 15.04.2010, požiadalo NBS po doručení výpovede Zmluvy o
riadení portfólia zo dňa 30.03.2010 Obchodníkom s CP, o preskúmanie postupu Obchodníka s CP a
o výkon dohľadu na mieste.

17. NBS vydala dňa 12.07.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č. ODT-8305/2010, ktorým podľa
§ 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom uložila Obchodníkovi s
CP povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu
NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného
poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi.

18. NBS rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, podľa § 144 ods. 1 písm. l) zákona č.
566/2001 Z.z. odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov
podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7,9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm.
b), § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v
konaní o rozklade Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa 01.03.2011, č. GUV-274/2011. NBS oznámila

na svojej webovej stránke formou tlačovej správy predmetnú informáciu.
19. Žalobkyňa dňa 11.02.2011 doručila Družstvu žiadosť o zrušenie členského podielu a
požiadala Družstvo o vyplatenie vyrovnávacieho podielu vo výške 19.953,30 EUR.
20. Potvrdením o zániku členstva v Družstve a o vzniku nároku na vyrovnávací podiel zo dňa 30.03.2011
Družstvo potvrdilo, že žalobkyni zaniklo členstvo v Družstve dňa 30.03.2011, na základe rozhodnutia

predstavenstva Družstva zo dňa 30.03.2011, podľa čl. 16 ods. 3 Stanov družstva PDSI, čím zároveň
žalobkyni vzniklo právo voči Družstvu na vyplatenie vyrovnávacieho podielu vo výške 19.953,30 EUR,
ktoré je splatné do 6 mesiacov odo dňa zániku účasti člena v družstve, t.j. do 30.09.2011.
21. NBS rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010 zakázala Družstvu, ako vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt, predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c)

zákona č. 566/2001 Z.z., z dôvodu porušenia ustanovenia § 129 ods. 3, v spojení s § 128 ods. 1 písm. b),
c),h)zákonač.566/2001Z.z.a§125cods.1,vspojení s§127ods.4zákonač.566/2001Z.z.tým,
že zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS
sa pritom dozvedela, že u Družstva nastali také zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny
a Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v

Prospekte investície. NBS oznámila na svojej webovej stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011.
22. Tiež súd prvého stupňa zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa
11.04.2011, právoplatným dňa 05.05.2011, vyhlásil konkurz na majetok Družstva a do funkcie správcubol ustanovený T.. T. I.. Správca konkurznej podstaty podal dňa 24.08.2011 správu o priebehu konkurzu
pre účely 1. schôdze veriteľov v ktorej, okrem iného, k podnikateľskej činnosti Družstva
a v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody

uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere
a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho Obchodníka s CP, ktorý potom nemohol
niesť zodpovednosť, nakoľko on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na
účet Družstva. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť
je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako

stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však
správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu
k nárokom na výplatu vyrovnávacích podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred
konkurzom. Vyjadril, že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom
audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia,
nakoľko v takom prípade sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať,

že peniaze do Družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom.
23. Správca konkurznej podstaty v písomnom vyjadrení ohľadne výzvy súdu na predloženie správy
o stave konkurzu vedeného pod sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 17.07.2014 uviedol, že v záujme úpadcu
je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z
odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia

úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov úpadcu. Tieto úkony zahŕňajú aj prevody finančných
prostriedkov z úpadcu na niektoré spriaznené spoločnosti pariace do finančnej skupiny CI HOLDING
a.s., okrem iného je uplatnený aj nárok voči advokátskej kancelárii FUTEJ & Partners s.r.o., ktorá
vykonávala pre úpadcu pred vyhlásením konkurzu právne zastúpenie a ktorej bolo vyplatených cca
210.000,- EUR v čase, kedy už úpadcovi bezprostredne hrozil úpadok. Najväčšie nároky úpadcu

predstavujú nároky uplatnené voči SR - Národnej banke Slovenska, voči poisťovni AIG s Europe,
organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu, voči členom predstavenstva úpadcu, voči SR
- Garančnému fondu investícií, ako aj voči obchodníkovi s cennými papiermi spoločnosti
Capital Invest o.c.p.a.s. Okrem toho sú vedené i konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového
vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred

vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými právnymi úkonmi.
24. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 10.10.2014 uviedla, že ako veriteľ si svoju pohľadávku voči Družstvu
prihlásila do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 3K/95/2010, ktorá bola
správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá a vedie sa o nej incidenčné konanie
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3Cbi/648/2011, ktoré nie je právoplatne skončené.

25. Žalobkyňa v konaní tiež uviedla, že požiadala NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z., čo žalovaný nenamietal.
26. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. a § 15 a § 17
ods. 1 cit. zákona:
1.K nesprávnemu úradnému postupu žalovanej spočívajúceho v oneskorenom zistení neaktuálnosti

údajov zahrnutých do Prospektu investície a následného oneskorenia zákazu činnosti Družstva súd
uviedol, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch. Družstvo bolo oprávnené
vypracovať podnikateľský plán pre svoje podnikanie a následne tiež prospekt
investície, ktorý bol na základe žiadosti Družstva schválený Úradom pre finančný trh. Úrad pre

finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť ani hodnovernosť údajov uvedených v prospekte
investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a
oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt investície. Podľa § 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001
Z.z. za pravdivosť údajov v prospekte investície zo zákona zodpovedá a zodpovedal štatutárny orgán
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej

ponuky majetkových hodnôt vykonával v obmedzenom, resp. vymedzenom rozsahu, spočívajúcom
v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom
a to zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126
ods. 2, § 127 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z.), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty platnosti
- trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových

hodnôt (§ 130 zákona č. 566/2001 Z.z.), splnenie povinnosti predložiť na posúdenie oznámenie o
verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie zákazu poskytovať úvery a pôžičky z peňažných
prostriedkov zhromaždených od verejnosti (§ 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). Až od 01.06.2010
išlo aj o dodržiavanie schváleného prospektu investície (novelizovaný § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001Z.z.).NBS v súvislosti s výkonom dohľadu nad Obchodníkom s CP v roku 2007 boli predložené
aj údaje o štruktúre majetku družstva k 31.12.2005 a k 31.12.2006 pričom boli zistené nedostatky v
oblasti dodržiavania prospektu investície. Podľa zákona č. 566/2001 Z.z. v relevantnom znení účinnom

v roku 2007, však nebolo možné vyhlasovateľovi majetkových hodnôt uložiť sankciu za nedodržiavanie
prospektu investície a ani za jeho neaktualizovanie, pretože táto povinnosť v predmetnom období nebola
vyhlasovateľovi uložená zákonom. NBS ako štátny orgán môže podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať iba
na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a teda nemohla
si ako dohliadajúci orgán svojvoľne prisvojiť kompetencie nad rámec zákonnej úpravy. Povinnosť

aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade
vypracovaťdodatokProspektuinvestícieapredložiťhonaschválenieNBS.AkštatutárnyorgánDružstva
nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície,
NBS mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej
periodickej informačnej povinnosti Družstva. Štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej
ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm.

h) zákona č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie
Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré
poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); NBS nemala právomoc vykonávať
dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.04.2010, kedy požiadalo o preskúmanie

postupu Obchodníka s CP, nesignalizovalo NBS zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky
v činnosti Obchodníka s CP. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20.04. do 06.05.2010
NBS zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových
hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych
ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho

údajov. NBS vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako
vyplývazrozhodnutiaNBSzodňa26.08.2010,č.OPK-5664/1-5/2010,DružstvopredmetnúžiadosťNBS
sícepredložilo,tátovšakneobsahovalavšetkynáležitostipodľazákonač.747/2004Z.z.,pričomrovnaké
nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek
viacnásobnémupredĺženiulehotynadoplneniežiadostiadodatkuodstránenéakonaniebolozastavené.

MedzičasomNBSiniciovalakonanieouloženísankciepodľa§144ods.4zákona č.566/2001
Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa
30.5.2011 č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé,
že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a súd v jej postupe nezistil nesprávny
úradný postup.

2. K nesprávnemu úradnému postupu žalovanej spočívajúceho v prijatí nedostatočných opatrení na
nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov súd uviedol, že predmetom
konania je nesprávny úradný postup NBS vo vzťahu k Družstvu a nie Obchodníka s CP. Žalobkyňa
nebola v žiadnom záväzkovom či inom vzťahu s Obchodníkom s CP. Účastníkom takého vzťahu
vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo a preto z tohto právneho vzťahu

potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Ako už bolo uvedené dohľad NBS
bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci
predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade, sa vzťahovali
výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu, ako vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon

Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika.
NBS na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky
v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka
2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase
na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. NBS, ako štátny orgán, ktorého

činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a
spôsob stanovený zákonom a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti
Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a súčasne
dala odporúčania na nápravu tohto stavu. NBS v danom období (po 24.08.2007) preto nemohla pristúpiť
k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie

Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení
neaktuálnosti Prospektu investície po 01.06.2010.
3.K nesprávnemu úradnému postupu žalovanej spočívajúceho v prijatí nedostatočných opatrení na
nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu súduviedol, že z listinných dokladov - rozhodnutí NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,- Sk (rozhodnutie
zo dňa 08.01.2008 č. OPK 9750/3/2007), vo výške 300.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 20.8.2008 č.
OPK-9750-5/2007), je zrejmé, že NBS činnosť Obchodníka s CP sledovala a nebolo jej povinnosťou

informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade
totiž ustanovuje v § 2 ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred
NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty
alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má
pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac je súd toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi

Obchodníkom s CP a Družstvom, založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou
Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti Obchodníka s CP, aby zabezpečilo priamu
kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom
nemožno zanedbať ani povinnosti samotnej žalobkyni, ktorá sa ako členka Družstva mala aktívne a včas
zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom, v zmysle zásady "práva patria bdelým"
a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s

Družstvom.
27. Na základe uvedeného tunajší súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je preukázaná
podmienka nesprávneho úradného postupu, ako jedna z podmienok pre úspešné uplatňovanie práva
na náhradu škody podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.
28. Ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, vznik

škody a príčinnú súvislosť s nesprávnym úradným postupom, už z dôvodu hospodárnosti konania súd
skúmať nemusel, pretože všetky tri vyššie uvedené podmienky musia byť pre úspešné uplatnenie práva,
splnené súčasne. Pre úplnosť však súd uvádza, že podľa jeho názoru, žalobkyňa nepreukázala ani tieto
podmienky.
29. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa za škodu, ktorá jej mala vzniknúť nesprávnym

úradným postupom žalovanej označila sumu 19.953,30 EUR, ako Družstvom nevyplatený vyrovnávací
podiel po zániku jej členstva v Družstve dňa 30.03.2011, splatný do 30.09.2011. Súd na
základe vykonaného dokazovania, rozhodnutím predstavenstva Družstva zo dňa 20.04.2010, mal za
preukázané, že žalobkyňa bola členkou Družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE
a vystupovala pod poradovým číslom člena 12979 a bola vlastníčkou členského podielu v celkovej výške

19.953,30 EUR. Žalobkyňa dňa 11.02.2011 doručila Družstvu žiadosť o zrušenie členského podielu
a požiadala Družstvo o vyplatenie vyrovnávacieho podielu vo výške 19.953,30 EUR.
Potvrdením o zániku členstva v Družstve a o vzniku nároku na vyrovnávací podiel zo dňa 30.03.2011,
mal súd za preukázané, že členstvo v Družstve žalobkyni zaniklo dňa 30.03.2011 a žalobkyni vzniklo
právo voči Družstvu právo na vyplatenie vyrovnávacieho podielu vo výške 19.953,30 EUR, ktoré bolo

splatné do 30.03.2011. Zverejneným výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I
Družstva mal súd za preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010, zo
dňa 11.04.2011, právoplatným dňa 05.05.2011, bol na majetok Družstva vyhlásený konkurz a do funkcie
správcu bol ustanovený T.. Z. na pojednávaní dňa 10.10.2014 uviedla, že si predmetnú pohľadávku
prihlásila v konkurze, ale bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá a preto podala

incidenčnú žalobou, na určenie oprávnenosti jej pohľadávky, konanie je vedené na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 3Cbi/468/2011 a nie je ešte právoplatne skončené. Žalobkyňa sa ako bývalá
členkaDružstva,sktorýmbolav právnomvzťahuazktoréhojejvdôsledku zánikučlenstvavzniklo
právo na vyplatenie vyrovnávacieho podielu, prioritne musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči
Družstvu, nakoľko Družstvo je vo vzťahu k nemu v pozícii dlžníka/povinného. Žalobkyňa si svoj nárok

voči Družstvu aj skutočne uplatnila v konkurznom konaní, vyhlásenom na
majetok Družstva. V čase rozhodovania súdu, teda v rozhodujúcom čase v zmysle §
154 O.s.p., ale žalobkyňa nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu, nakoľko
konanie o jej incidenčnej žalobe voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu - Družstvu, nie je doposiaľ
právoplatne skončené. Z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva

zo dňa 17.07.2014 mal súd za preukázané, že ani konkurzné konanie nie je právoplatne skončené,
keď je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z
odporovateľných úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu
uspokojení na úkor ostatných veriteľov úpadcu. Najväčšie nároky úpadcu predstavujú nároky uplatnené
voči SR - Národnej banke Slovenska, voči poisťovni AIG s Europe, organizačná zložka poisťovne z iného

členského štátu, voči členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému fondu investícií, ako aj voči
obchodníkovi s cennými papiermi spoločnosti Capital Invest o.c.p.,a.s. Okrem toho sú vedené i konania,
ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný
z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránenýpodozrivými právnymi úkonmi. Je teda zrejmé, že toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu -
Družstva, s ktorým bola žalobkyňa v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jej
pohľadávka uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní, titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup.

Na základe uvedeného súd nemohol ustáliť či žalobkyni škoda vôbec vznikla a v akej výške. Tieto
okolnosti sú rozhodné pre konanie o nároku žalobkyne na náhradu škody voči štátu a preto súd dospel
k záveru, že predmetný žalobný návrh bol podaný predčasne.
30. Uvedený záver súdu je v súlade aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/199/2005 a
rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1404/2004, podľa ktorých nárok na náhradu škody

podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní
úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči
dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech
získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má žalobkyňa pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako
prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázala bezúspešné domáhanie sa
úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, podľa zákona

č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.
31. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nesprávneho úradného postupu,
teda vtedy, ak nesprávny úradný postup a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak
je preukázané, že ak by nebolo nesprávneho úradného postupu ku škode by nebolo bývalo došlo.
V predmetnej veci podľa názoru súdu na základe vyššie uvedeného, neexistuje príčinná súvislosť

medzi žalobkyňou uvádzanou škodou a vytýkaným (nepreukázaným) nesprávnym úradným postupom
žalovanej.
32.Súdvkonanínevykonaldokazovanienavrhnutéžalobkyňouvcelomrozsahu,upustiloddokazovania
výsluchom svedkov G. a účtovnej dokumentácie Družstva od roku 2002 do roku 2010 na preukázanie
výšky uplatnenej škody žalobkyňou, nakoľko z listinných dôkazov založených žalovanou v priebehu

konania maldostatočnepreukázanýskutkovýstavopísanýžalovanouvovyjadreníkžalobnémunávrhu.
33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti a úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.
34. Proti tomuto rozhodnutiu v napadnutej časti, v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie
žalobkyňa to v časti, ktorým bol zamietnutý návrh o náhradu škody. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý

druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovanej zaplatiť žalobkyni náhradu
škody vo výške 19.953,3 eur s príslušenstvom, ako aj nahradiť jej trovy konania alebo ak sú na to dané
dôvody, aby odvolací súd odvolaním napadnutý druhý výrok rozsudku zrušil a vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.
35. Žalobkyňa namietala, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že žalovaná nepostupovala v

súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom
je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo a teda orgány verejnej moci budú vo
vzťahu k nim postupovať v súlade s Ústavou a platnými právnymi predpismi t. j., že ich postup bude zo
strany subjektov práva predvídateľný. V tejto súvislosti poukázal na niektoré citáty z rozhodnutí súdov
a to na Nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 341/07, Nález Ústavného súdu I. ÚS 243/07, ako aj Nález

Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 21/96.
36. V prvom rade žalobkyňa namietala, že žalovanej argument o tom, že upozornila družstvo, že
žalovaná vykonáva dohľad nad činnosťou družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva,
je úplne irelevantný, ak žalobkyňa nemohla o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. V tejto

súvislosti žalobkyňa poukázala na zákon č. 566/2001 Z.z., ktorý nepoužíva rozlíšenie medzi "činnosťou"
a "celkovou činnosťou" dohliadaného subjektu pričom takéto rozlíšenie neobsahovalo ustanovenie § 135
ods. 1 tohto zákona č. 566/2001 Z.z. ani v čase, keď žalovaná schválila projekt Investície (2002)
aDružstvosastalodohliadanýmsubjektom,akovyhlasovateľverejnejponukymajetkovýchhodnôt.Mala
za to, že predmet dohľadu nebol menený a žalobkyňa sa dôvodne spoliehal, že v rámci dohľadu bude

žalovaná dohliadať na dodržiavanie podmienok ustanovených povoleniami podľa zákona č. 566/2001
Z.z., preto žalobkyňa mala za to, že existuje príčinná súvislosť medzi škodou žalobkyni a porušením
zákonných povinností žalovanej, spočívajúce v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol
porušený zákon č. 566/2001 Z.z. Za nepochopiteľné preto považoval konštatovanie súdu prvej inštancie,
že žalobkyňa sa mala viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady, že "právo patrí bdelým". Žalobkyňa

nemala zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou družstva, ani obchodníka s CP, ktorým
bymohlazabezpečiťdodržiavaniezákonaoCPtým,žedošlokzamietnutiunávrhužalobkyniajzdôvodu
nedostatku príčinnej súvislosti, resp. z dôvodu, že k nezákonnému postupu zo strany žalovanej nedošlo,
súd odobril výklad zákona č. 566/2001 Z.z., ktorý úplne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu.37. Žalobkyňa poukázala na tú skutočnosť, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZCP je a bolo
zisťovanie a vyhodnocovanie informácií, pričom podľa § 135 ods. 1 ZCP ktorý platí v tomto znení už od
01.05.2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a

patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS hoci žalovaná tvrdila celý čas v konaní opak.
Podľa § 135 ods. 2 ZCP mala žalovaná zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp.
nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi. Zároveň NBS má podľa §
135 ods. 2 ZCP zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na
činnosť, vrátane rizík, ktorým sú resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty v rámci nich aj družstvo

činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov
dohliadaných subjektov, teda v tomto prípade samotnej žalobkyni. Poukázala na skutkovo a právne
totožné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 a na výpoveď svedka
IB.., tak isto i na ďalší dôkaz a to zápis zo stretnutia NBS v roku 2007, ktorý taktiež tvorí súčasť vyššie
citovaného súdneho spisu s inšpektorom NBS Ing. Fúrom, pričom poukázal, že v konaní 7C/206/2011
sa ďalej zistilo, že NBS po zistení o rizikovosti portfólia družstva sa uspokojila s takou nápravou stavu,

že toto portfólio bolo následne po vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek a
to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITYs.r.o. a GLOBAL production, s.r.o.,
pričom posledné dve spoločnosti boli opäť stopercentnými dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a.s.
a vo všetkých troch spoločnostiach bolo navyše či už členom predstavenstva, alebo konateľom Ing. I. K.,
vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. Teda NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio

družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov z CI HOLDING a.s. a obchodníkom.
Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v
ktorom konštatovala, že obchodník vo svojej činnosti pre svojich klientov a v rámci v nich aj výslovne
pre družstvo porušil ZCP vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS,
okrem bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000,- eur, rovnako ani po zisteniach k samotnému družstvu

z roku 2007 NBS nevyužila svoje kompetencie v zmysle za ZCP existujúce už od roku 2007 a neprijala
žiadne následné kontrolné, alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa ZCP ako i zákona 747/2004 Z.z. o
dohľadenadfinančnýmtrhommalaastálemá.TýmtopodcenenímsituácieNBSumožnilaďalšiučinnosť
družstva, aj obchodíka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti žalobkyňou vložených prostriedkov do
družstva, pričom NBS svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila

tiež to, že žalobkyňa už skôr nemohla rozpoznať riziko svojej investície, resp., že túto investíciu mu
NBS svojim zanedbaným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. NBS rozhodnutím
zo dňa 30.05.2011, pod číslom ODT-10890-42010, ktorý bol vydaný v rámci výkonu dohľadu nad
družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt (ďalej len rozhodnutie o zákaze činnosti) z
dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené. Žalobkyňa

uviedla, že z výpočtu uvedených nedostatkov prospektu družstva uvedených v rozhodnutí o zákaze
činnosti je nepochybné, že prospech bol neaktuálny, pričom samotná NBS samotná NBS uviedla, že
na základe neaktuálneho prospektu nie je možné uskutočňovať verejnú ponuku majetkových hodnôt.
Žalobkyňa zároveň uviedla, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred
májom roku 2010 a táto neaktuálnosť siahala až k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa

27.08.2008 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva N.. Z. Y. a Ing. T. L. za účelom
prerokovania problémov činnosti družstva z dôvodu nedodržiavania prospektu. I na základe takéhoto
prerokovania nedostatkov vyplynulo, že družstvo svojím konaním porušovalo ustanovenie § 129 ods. 3,
v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ustanovenie § 125 c) ods. 1 v spojení
s ustanovením § 127 ods. 4 zákona o CP od roku 31.12.2006, avšak NBS voči družstvu zasiahla až v

máji roku 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti zakázala činnosť.
38. Žalobkyňa vytkla súdu prvého stupňa, že pri svojom rozhodovaní nezohľadnil, resp. nevyhodnotil
správne žalobkyňou navrhnuté dôkazy a to správu správcu konkurznej podstaty úpadcu PDSI o stave
konkurzu a jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7C/206/2011, z ktorých jednoznačne vyplýva, že aktuálny stav
konkurzu je taký, že objektívne vylučuje možnosť žalobkyne ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu pod

sp. zn. 3K/95/2010. Tiež súd prvého stupňa pochybil, keď pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že
existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoje
pohľadávky do konkurzu, žalobu na náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou, pretože
súd má v konaní o náhradu škody povinnosť skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne
vylučuje možnosť uspokojenia žalobkyne ako veriteľa v konkurznom

konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd dokonca nemá čakať až na
konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu. v tomto smere poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn.
29Cdo 4968/2009 z 11.04.2012. Zároveň žalobkyňa zdôraznila, že podmienkou vzniku zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. nie je,aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní, pretože zák. č.
514/2003 Z.z. upravujúci osobitný druh zodpovednosti, nedefinuje uvedenú podmienku ako jednu z
predpokladov tejto zodpovednosti.

39. Zároveň žalobkyňa namietala, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom resp. predložené
účastníkmi konania v značnom počte a rozsahu neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v §
129 ods. 1 O.s.p., keď v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny,
alebo ich presne označené časti. V tejto časti žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Ncdo/11/2010. Takéto dôkazy preto nemôžu byť podkladom pre právne posúdenie veci o

základe uplatneného nároku.
40. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil. Žalovaná mala za to,
že prvostupňový súd v prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné
dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému
rozhodnutiu v predmetnej veci. Uviedol, že podstatou na spravodlivé konanie nie je právo na úspech

v konaní, teda na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám žalobkyne a
jeho právneho zástupcu. Žalobkyňou uvádzané tvrdenia nesvedčia o žiadnej predčasnosti napadnutého
prvostupňového rozhodovania, pretože pojednávania skutkovo a právne identických veciach sa konali
už od 02.07.2012. Naopak tvrdenia žalobkyne nasvedčujú, že tento sa účelovo snaží dodatočne
navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy, ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci, pričom žalobkyňa

nevyužila všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď nepodal žiaden návrh proti členom
predstavenstva ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí by boli zodpovední za riadenie družstva
PDSI a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom družstva PDSI. K námietke žalobkyne, že
žalovaná nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, žalovaná mala za to, že jeho kompetencie
sú dané platnými právnymi predpismi, vrátane Ústavy SR a mal za to, že postupoval v súlade s

ústavou, nebol nečinný a ani nespôsobil žiadne zbytočné prieťahy pri svojom postupe voči družstvu
PDSI, ale aj obchodníkovi, CI, dodržiaval zákonné pravidlá ustanovené zákonom o dohľade a ZoCP.
Zároveň žalovaná uviedla, že od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona o Cenných
papieroch (zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách v platnom znení) (ďalej
len Zocp), teda až od 01.06.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt

rozšírené tak, že družstvo PDSI ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom
uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Až od vtedy mohola žalovaná dohliadať,
či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Pri prospekte investície nešlo o také rozhodnutie
žalovanej , ktorým by žalovaná určila, alebo stanovila vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt nejaké podmienky, ktoré by vyhlasovateľ mal dodržať. Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt

investície podľa § 125 c) ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 ZoCp bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt až od 01.01.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4
ZoCP v znení zákona č. 558/2008 Z.z. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky
majetkovýchhodnôtštatutárnyzástupcavyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôtzodpovedal
a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície v zmysle § 128 ods.

1, písm. h), ZoCP. Uviedol, že žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových
hodnôt, ani družstvu PDSI - žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia rozloženia rizík ani krytia rizík na
rozdiel od iných dohliadaných subjektov napr. Správcovskej spoločnosti pre kolektívne investovanie
a niektorých ďalších dohliadaných subjektov a preto údajné (reálne neexistujúce povinnosti) družstva
nemohla žalovaná kontrolovať. Za činnosť družstva PDSI celkovo zodpovedá a v mene družstva PDSI

koná predstavenstvo družstva ako štatutárny a výkonný orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva,
rozhoduje o všetkých záležitostiach, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze
vyhradené inému orgánu družstva, t.j. za dodržiavaniu prospektu investície družstva PDSI, bolo aj
voči členom družstva zodpovedné predstavenstvo PDSI ako štatutárny orgán na to, či vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola, alebo nebola osobitne uložená v zákone o

cenných papieroch. Žalovaná nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi PDSI, ktoré malo
široký predmet činnosti. Žalovaná mohla kontrolovať len to, či si družstvo plní informačné povinnosti
podľa bývalých ustanovení § 126 až § 130 zákona o cenných papieroch, a to či informácie zverejňované
družstvom obsahujú náležitosti predpísané bývalým ustanovením § 129 zákona o cenných papieroch
a či družstvo zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ustanovenia § 130 zákona o cenných

papieroch. Žalovaná nebola a ani nie je príslušný potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov.
Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009
zo dňa 11.04.2012 a tvrdí, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať
veriteľom, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, návrh o náhradu škody proti štátu a nerobížalobu predčasnou mal za to, že toto tvrdenie žalobkyne je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti,
keď predmetný rozsudok primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu a iba
sekundárne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Najvyšší súd

Českej republiky výslovne judikoval, že akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku
škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných
nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní (Českého zákona č. 328/1991 Sb.
O konkursu a vyrovnání ve znení pozdějších předpisů). Tento rozsudok sa konkrétne zaoberal náhradou
škody, ktorej sa žalobcovia domáhali proti členom štatutárneho orgánu príslušnej obchodnej spoločnosti

a teda nie proti štátu preto, lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať
návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti. Posúdenie otázky vzniku škody
je v prípade týchto subjektov, t. j. členov štatutárneho orgánu zodpovednosti za škodu úplne
odlišné, ako posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu a nemožno ich navzájom
zmiešavať. Skutočná existencia pohľadávok žalobcu a ich výška voči družstvu sa bude zisťovať v rámci
incidenčných súdnych konaní. Až následne, ak pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi nebude uspokojená

v rámci konkurzu, až vtedy môže žalobcovi vzniknúť škoda. Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti
pohľadávky,anivokamihuomeškaniadlžníka,alemohlabyvzniknúťažokamihom,keďsaprávoveriteľa
teda žalobcu voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. Žalobca si teda zmiešava ujmu, ktorá mu
ako veriteľovi bola spôsobená doterajším neplnením záväzkov jeho dlžníkom s ujmou, ktorá je jednou
z podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Žalobcovi teda zatiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože

žalobca(ako veriteľ) má vymáhateľnú pohľadávku voči svojmu družstvu, ako dlžníkovi a jeho žaloba je
jednoznačnepredčasná,čoobjektívneasprávneskonštatovalajprvostupňovýsúd.Pokiaľžalobcatvrdí,
že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení v § 129 ods. 1 O.s.p. t.j.,
že neboli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, žalovaná uviedla, že zo zápisnice
o pojednávaní vyplýva, že súd oboznámil jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom

pri oboznamovaní týchto dôkazov presne špecifikoval o aké doklady išlo. V tejto súvislosti poukázal,
na uznesenie Najvyššieho súdu SR 1Obo/283/2006 z 27.02.2008 v zmysle, ktorého netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe, alebo známe súdu z jeho činnosti, pričom tieto dôkazy sú všeobecne
známe, pretože žalobca viedol desiatky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe voči rôznym
dlžníkom a preto dokazovanie v tomto smere nebolo potrebné vykonať.

41. Ako už vyššie odvolací súd konštatoval dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci
po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle
ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016,

podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania
odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné
účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj
po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a
to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený

princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo
za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods.
1 CSP.

42. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,

§ 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
43. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na jej základe dospel k

správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnil v súlade
s ust. § 220 ods. 2 CSP.
44.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia o ďalšie dôvody.

45. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd, ktorý nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procenoprávneho
žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po
skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súduprvej inštancie, ktorým žalobu žalobkyne, o ktorej sa voči žalovanej domáhala zaplatiť sumy 19.953,30
Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody, zamietol.
46. Je nesporným, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou družstva, ako vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt, v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného
ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona 566/2001 Z.z. vykonávaná zákonom
č. 129/2010 Z.z.), teda až od 01.06.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom

uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 01.06.2010 mohla NBS
dohliadať, či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať v prospech
investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z.
bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 01.01.2009 na základe
novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z.,
vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových

hodnôtzodpovedalinvestoromzapravdivosťaúplnosťúdajovvprospekteinvestícieštatutárnyzástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.,
pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej
ponukymajetkovýchhodnôtatedaanidružstvu,žiadnepovinnostivoblastirozloženiarizík,narozdielod
iných dohliadaných subjektov, (napr. Správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto

neexistujúce povinnosti družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými
ukazovateľmi družstva. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či družstvo plní
informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zákona č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti
treba poukázať na to, že žalobca si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že
doterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ustanovenie § 129 ods. 1 písm.

b) zákona č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.07.2013, § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001
Z.z. vypustené novelou, vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.07.2013). Ak si týchto
skutočností žalobca nebol vedomý, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle
zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu
žalobcu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou družstva nemal vedomosť.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že v predmetnom konaní nebol preukázaný
základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu
v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny postup štátu, zastúpeného Národnou bankou
Slovenska.
48. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009 na ktorý v

odvolaní poukazovala žalobkyňa, odvolací súd v tomto smere poukazuje na podrobnú argumentáciu
žalovanej, s ktorou sa stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že miera možného
uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri
právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia
konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných

nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu v podstate nič. Teda z rozsudku
Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno podať v
ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu
je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v
konkurznom konaní žiadnu sumu, a to v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než

pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy.
V predmetnej veci v konkurznom konaní, vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu
majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o
speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto
stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená (nie je zrejmé, že v rámci konkurzného konania

žalobcu nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu
prvého stupňa, že návrh bol podaný predčasne.
49. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, ktorou bol zamietnutý návrh o náhradu škody považuje za vecne správny a preto ho v tejto časti
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 potvrdil.

50. Výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom Európskej únie nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
51. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd rozhodol § 396 ods. 1 CSP v spojení ust.
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaná bola úspešná v odvolacom konaní, avšak žiadne trovy odvolaciehoa dovolacieho konania jej nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.
52. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.

9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).