Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 2, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/95/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205648
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116205648.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: U.. K. B., O.. XX. XX.

XXXX, V. U. XX, 080 01 Prešov, štátny občan SR, v konaní zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr.
Igor Šafranko, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: COFIDIS
a.s., Einsteinova ulica 11/3677, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 01, IČO: 36 816 337, o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 597,92 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 275,16 EUR spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne
zo sumy 275,16 EUR od 11.5.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.03.2016 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom
zaplatenia povinnosti vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 597,92 EUR spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 597,82 EUR, odo dňa nasledujúceho po dni doručenia
žaloby žalovanému.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že uzavrela so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere Č..

XXXXXXXX zo dňa 15.10.2009, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru s úverovým rámcom 2.500
EUR, ročnou úrokovou sadzbou 27 % z, mesačnou splátkou 96 EUR, počtom splátok 37, doplatok
- poslednou splátkou 25,05 EUR, RPMN 27 % a výška odplaty 1.077,05 EUR. Uviedla, že žalovaný
listom zo dňa 5. 2. 2014 od zmluvy odstúpil. Vzhľadom na skutočnosti, že sa jedná o spotrebiteľský
úver a zmluva mala obsahovať náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, a to konkrétne
mala obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g), výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) ), ročnú percentuálnu mieru nákladov
(§ 4 ods. 2 písm. j), priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 4 ods. 2 písm. k).
Následne podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), písm. b), písm. d) až písm. j), písm. k) a písm.
l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež podľa ustanovenia § 4 ods.
4 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V zmysle tejto úverovej zmluve správna výška

RPMN vypočítaná podľa údajov uvedených v zmluve mala byť 27,49 %, nie 27 %. Poukázala, že
takéto závery už vyslovil Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp.zn. 28C/238/2014, kde bola
ako žalovaná v postavení spotrebiteľky. Celkovo vyčerpala finančné prostriedky vo výške 3.511 EUR a
žalovanému zaplatila 4.108,92 EUR, žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu 597,92 EUR.O skutočnosti, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedela od Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS v máji 2015.
3. Žalobkyňa súdu predložila listinné dôkazy, a to: zmluvu o úvere Č.. XXXXXXXX, odstúpenie od zmluvy

a od poistenia zo dňa 5. 2. 2014, podľa internetovej kalkulačky prepočet RPMN, rozsudok tunajšieho
súdu č.k. 28C/238/2014-106 právoplatný dňa 2. 12. 2015 - dostupná pôžička zo dňa 25. 2. 2015,
vyrozumenie zo dňa 15. 7. 2015, výpis z úverového účtu za obdobie od 10/2009 do 4/2014, prehlásenie
združenia.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril (č.l.sp. 20) a uviedol, že s argumentáciou žalobkyne sa v žiadnom

prípadne nemožno stotožniť, nakoľko tieto sú zjavne nesprávne, nedôvodné a skutkovo a právne
nepodložené. V zmluve o úvere a jej neoddeliteľných súčastiach žalobkyňou vytýkané obsahové
náležitosti nielenže neabsentujú, no mal za to, že táto je v plnom súlade s požiadavkami príslušných
právnych predpisov. Pokiaľ ide konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (v zmysle ust. § 4 ods. 2
písm. g) ZoSU), je potrebné to vnímať v úzkej nadväznosti na skutočnosť, že medzi účastníkmi zmluvy o
úvere bol dohodnutý revolvingový úver (o čom žalovaná mala nepochybnú vedomosť a princípom jeho

fungovaniaporozumela atentoúverzároveňdlhodobovyužívala).Vnadväznostinauvedenépretomala
vedomosť aj o objektívnej nemožnosti konkrétnej determinácie termínu konečnej splatnosti tohto úveru.
5. Dôvody, pre ktoré žalobkyňa takmer 7 rokov po uzavretí zmluvy o úvere vyčíta žalovanému absenciu
údaja o konečnej splatnosti úveru, napriek výslovnej dohode strán o neurčitej dobe trvania zmluvného
vzťahu, sa v žalobe nenachádzajú. Zároveň žalobkyňa v žalobe neuvádza (ani len hypoteticky) spôsob,

akým by vôbec bolo možné určiť konečnú splatnosť úveru v prípade zmluvného vzťahu dohodnutého
na dobu neurčitú a pri fixne stanovených minimálnych splátkach.
6. Čo sa týka výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (v zmysle ust. § 4 ods. 2
písm. i) ZoSÚ) uviedol, že údaj o výške splátok úveru je jasne uvedený v Prílohe č. 4 Zmluvy o úvere vo
výške 96 EUR, pričom skutočnosť, že žalobkyni bol tento známy, vyplýva aj z výpisov z úverového účtu,

keď splátky v predmetnej výške aj skutočne realizovala, údaj o počte splátok úveru je determinovaný
výlučne rozsahom, spôsobom a intenzitou, s akou klient čerpá a spláca poskytnuté úverové prostriedky.
Nakoľko uvedený údaj nie je pri revolvingovom type úveru možné vopred určiť (dispozíciu klienta s
úverovými prostriedkami nie je možné vopred zastabilizovať, resp. známa a ovplyvnená môže byť
jedine a len zo strany klienta), čo aj bolo žalobkyni zrozumiteľne vysvetlené v bode 4.3 VOP, obsahuje

Zmluva o úvere v Prílohe 4 aspoň príklad výpočtu nákladov a splátok úveru, kde sa hypotetický počet
splátok pri zastabilizovaní minimálnych splátok úveru a jednorazovom čerpaní úveru klientom vo výške
úverového limitu nachádza zrozumiteľne uvedený ako 37. Údaj o termíne splátok úveru sa nachádza
výslovne uvedený v bode 4.4 VOP ako 15 deň. V časti žaloby týkajúcej sa údaju o RPMN záver o jeho
absencii v zmluve o úvere nevyplýva a teda s poukazom na ust. § 4 ods. 3 ZoSÚ, ktorý vychádza z

predpokladu absencie údaju o RPMN, nie je daný dôvod považovať poskytnutý úver za bezúročný a
bez poplatkov. Žaloba je preto v tejto časti zjavne nedôvodná, nakoľko údaj o RPMN sa v zmluve o
úvere (konkrétne v jej neoddeliteľne pripojenej Prílohe č. 4) nachádza jasne uvedený. Pokiaľ ide o
nesprávnosť výpočtu RPMN, poukázal na to, že výpočet RPMN uvedený v Prílohe č. 4 zmluvy o úvere
je len reprezentatívnym príkladom, ktorý platí jedine v prípade, ak klient čerpá celý úver naraz, čo však

nebol prípad žalobkyne, ktorá (ako to napokon vyplýva aj z výpisov, ktoré k žalobe priložila) úver čerpala
pomerne „dynamickým" spôsobom. Žalobkyňa v žalobe tvrdí tiež absenciu údaju o priemernej ročnej
percentuálnej miere nákladov v zmluve o úvere. Rovnako ako aj v predchádzajúcich prípadoch, ani tu
sa nemožno s predmetným záverom stotožniť, nakoľko údaj o priemernej RPMN sa nachádza jasne
uvedený v Prílohe č. 4 zmluvy o úvere, v časti pod tabuľkou s príkladmi nákladov a splátok úveru a to

nasledovným spôsobom:
- Priemerná hodnota RPMN na zodpovedajúci typ spotrebiteľského úveru, ktorá bola zverejnená
Ministerstvom financií SR s platnosťou ku dňu podpisu zmluvy o úvere, je pri úvere do 1.500 EUR/45.189
Sk 37,93 % a pri úvere nad 1.500 EUR/45.189,- Sk 20,33 %. Vo vzťahu k všetkým vyššie uvedeným
tvrdeniam uviedol, že v zmysle bodu 12.6 VOP boli Všeobecné obchodné podmienky, ako aj Prílohy 1-5

dohodnuté medzi účastníkmi Zmluvy o úvere ako neoddeliteľné súčasti Zmluvy o úvere a tieto sú pre obe
zmluvné strany záväzné. Žalovaná zároveň potvrdila, že prevzala jedno originálne vyhotovenie Zmluvy
o úvere a tiež znenie VOP, Príloh 1-5 a že sa s nimi riadne oboznámila, považuje ich za dostatočne
zrozumiteľné a jasné a prejavuje súhlas byť nimi viazaná.
7. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že ak by aj súd nakoniec dospel k záveru, že skutočne došlo k

bezdôvodnému obohateniu spoločnosti na úkor žalobkyne, vznáša týmto (za súčasného stavu síce len
predbežne, t.j. in eventum) námietku premlčania vo vzťahu k plneniam žalobkyne, uskutočneným pred
dátumom 18. 3. 2013, nakoľko bola žaloba podaná na súd dňa 18. 3. 2016, premlčaniu podliehajú všetky
(údajné) nároky žalobkyne (jednotlivé plnenia vykonané z jej strany) datované pred dátumom 18.3.2013.Pokiaľ ide o náznakovú všeobecnú formuláciu k otázke údajného úmyslu, navodzovaním dojmu, že
spoločnosť sa od počiatku zmluvného vzťahu so žalobkyňou chcela na jej úkor úmyselne obohatiť,
uviedol, že žalobkyňa si tak je premlčania svojho údajného nároku zjavne vedomá, keďže v žalobe

sa snaží dosiahnuť konštatovanie o úmyselnom konaní žalovaného, ktoré by bolo spôsobilé „predĺžiť“
premlčaciu dobu až na 10 rokov. Uviedol, že s názorom žalobkyne o akoby prezumovanom úmyselnom
konaní sa však z viacerých závažných príčin nemožno stotožniť. Zo žalobného návrhu ani zo žalobkyňou
predložených listinných dôkazov žiadnym spôsobom nevyplýva záver, ktorý by preukazoval údajný
úmysel na jeho strane uzavrieť zmluvu neobsahujúcu zákonom predpísané náležitosti, či bezdôvodne

sa obohacovať na úkor žalobkyne.
8. V žalobe prezentovaný názor žalobkyne a z neho plynúce závery predstavujú podľa žalovaného
až absurdné chápanie preukazovania úmyslu či zavinenia v práve. Vychádzajúc z argumentácie
žalobkyne, v podstate každé porušenie zákona je nutné a priori považovať za úmyselné. Za použitia
argumentu ad absurdum je týmto spôsobom možné dospieť k viacerým neudržateľným zisteniam,
ako napríklad, že: nevyvrátiteľná zákonná domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných

právnychpredpisov,zakotvenáv§2zákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.1/1993Z.z.oZbierke
zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Zbierke zákonov“), tak
nadobúda úplne „iný rozmer“, kedy každé porušenie zákona je úmyselné (napr. v rámci právnej úpravy
zodpovednosti za škodu),§ 16 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,
zakotvujúci právnu definíciu nedbanlivostného zavinenia je obsolétnou právnou normou, a právna teória

zodpovednostných vzťahov nie len v súkromnom práve, i vo verejnom, smie v rámci zavinenia uvažovať
už snáď len o úmysle páchateľa civilného, trestného, správneho či iného deliktu, t.j. nie o nedbanlivosti.
Uviedol, že udržateľnosti argumentácie žalobkyne nesvedčí ani existujúca rozhodovacia prax ohľadne
spotrebiteľských zmlúv (úverov) - viď napr. verejne dostupný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 16. 9. 2015, sp. zn. 17Co/799/20l4, alebo verejne dostupný rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 26. 3. 2015, sp. zn. 16Co/867/2014. Z prvého menovaného cit.: „Na preukázanie
úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi
žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale by holo nutné v každom jednotlivom prípade
s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy
a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa

bezdôvodne obohacuje. Žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere podľa jej obsahu v zmysle §
497 a nasledujúce zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky, čo do určitej
sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Žalovaný skutočne
chcel získať odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, táto skutočnosť ale nedokazuje jeho úmysel

získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v čase uzavretia zmluvy 19.12.2008, ani v čase prijatia platieb
od žalobcu nemohol vedieť ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr posúdi súd ním uzavretú
zmluvu so žalobcom ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti podľa
zákona č. 258/2001 Z.z.“
9. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný mal za preukázané nasledovné:

- Zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi
účastníkmi zmluvy o úvere bol dohodnutý revolvingový úver na dobu neurčitú, nebolo možné určiť údaj
o konečnej splatnosti úveru konkrétnym časovým momentom, s čím žalobkyňa súhlasila, z objektívnych
príčin termín konečnej splatnosti úveru pri revolvingovom úvere ani nie je možné záväzne určiť a
žalobkyňaneposkytujevysvetlenieaspôsob,akýmbytátoprekážkamalabyťodstránená,údajeovýške,

počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov sa v zmluve o úvere zrozumiteľne a jasne
nachádzajú; prípadná teória žalobkyne vychádzajúca z požiadavky na podrobný rozpis zaúčtovania
každej jednej splátky je absolútne nedôvodná, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, nezodpovedá
reálnemu fungovaniu revolvingových úverov a zároveň je v rozpore s existujúcou rozhodovacou praxou
a požiadavkami Európskych predpisov a eurokonformného výkladu, údaj o RPMN je v zmluve o úvere

uvedený; tvrdenie žalobkyne o údajne nesprávnom výpočte je absolútne nepodložené a nepreukázané;
zároveň však platí, že sa beztak jedná len o reprezentatívny výpočet, ktorý pri akomkoľvek inom než
„vzorovom“ čerpaní a splácaní úveru žalobkyňou stráca praktický význam, údaj o priemernej RPMN sa v
zmluveoúverenachádzazrozumiteľneajasneuvedený;tentobolnaopakžalobkynidostupnýajverejne,
z úradnej internetovej stránky Ministerstva financií SR. Rozsudok vo veci OS PO, sp. zn. 28C/238/2014 z

12.10.2015 nie je vo vzťahu k posudzovaniu otázok významných pre toto konanie relevantný a prakticky
použiteľný, žalobkyňou naznačované závery o „prezumpcii úmyslu“ na bezdôvodné obohatenie na
strane našej sú skutkovo a právne absolútne nepodložené, až absurdné, so zjavným zámerom umelo
docieliť „predĺženie“ premlčacej lehota na 10 rokov.10. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhoval, aby konajúci súd po prejednaní veci
žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
11.Žalobkyňavrámcisvojhoprocesnéhoútokupoužilaakoprostriedkyprocesnéhoútokupredovšetkým

písomne podanú žalobu, ako aj počas dokazovania predložené listinné dôkazy.
12. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12C/95/2016 - 78 zo dňa 04.07.2016, tak že uložil žalovanej
povinnosťzaplatiťžalobkyni322,76EURspolusúrokomzomeškania5%ročnezosumy322,76EURod
11.05.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V zákonom

stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalobkyňa v rozsahu zamietavého výroku o trovách
konania.
13. O odvolaní rozhodol súd druhej inštancie uznesením č.k. 2Co/120/2017 - 125 tak, že
zrušil rozsudok súd prvej inštancie vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
14. Odvolací súd vo veci uviedol, že z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že uplatnený

nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 597,92 EUR bol dôvodný. Súd prvej
inštancie vo veci vedenej pod sp. zn.: 28C/238/2014 určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy
o revolvingovom úvere č. 71079203 zo dňa 15.10.2009 je bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku
absencie obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. b), j), k)
zákona č. 258/20001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa 02.12.2015. Žalovaný mal v takomto prípade nárok na vrátenie sumy poskytnutého úveru, z
ktorého žalobkyňa čerpala sumu 3.511 EUR, pričom žalovanému celkovo uhradila sumu 4.108,92
EUR. Uviedol, že súd prvej inštancie však nesprávne postupoval, keď žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol, v dôsledku márneho uplynutia objektívnej premlčacej doby. Čo sa týka práva na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka ) a objektívna ( § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej
i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je
tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej
doby, ktorú nemôže predĺžiť. V čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere účinný osobitný právny

predpis, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 4 ods. 2 upravoval osobitné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete
svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy
vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie takejto zmluvy
nemôže zbaviť ani poukazom na „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje)

uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských
právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Ak žalovaný ako
subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov,
v rozpore so zákonom nedodrží predpísané náležitosti zmluvy spôsobujúce, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie

bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať
majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže
spôsobiť uzavretím zmluvy bez uvedenia obligatórnych obsahových náležitostí a pre prípad, že sa tak
stane, že s tým nebol uzrozumený. Záver o potrebe aplikácie trojročnej objektívnej premlčacej doby
upravenej v ustanovení § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,

navyše odporuje ustálenej rozhodovacej praxi Krajského súdu v Prešove, prezentovanej množstvom
rozhodnutí zdôrazňujúcich potrebu aplikácie 10 - ročnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia
§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri absencii obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.
15. Z dôvodu nesprávneho právneho záveru súdu prvej inštancie o plynutí trojročnej objektívnej

premlčacej doby, odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b)
C.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 C.s.p.). Po vrátení veci uložil súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať uplatneným
nárokom žalobkyne v rozsahu, v ktorom bola žaloba súdom prvej inštancie zamietnutá. V ďalšom konaní
uložil povinnosť aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu pre posúdenie dôvodnosti vznesenej

námietky premlčania žalovaným.
16. Po takto vyjadrenom právnom závere súdu druhej inštancie súd vo veci uvádza:
17. Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 12. 10. 2015, č.k. 28C/238/2014-106 mal súd zistené, že
v postavení žalobcu v tomto konaní žalovaný, žaloval v tomto konaní žalobkyňu ako žalovanú, nazaplatenie sumy 2.851,62 EUR, ktorú žalobu súd zamietol, s poukazom na to, že posúdil predmetnú
zmluvu ako bezúročnú a bezpoplatkovú. Svoj právny záver odôvodnil absenciou obligatórnych
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, a to podľa odseku 2 § 4 písm. b), j), k). Predmetný

rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2. 12. 2015.
18. Súčasne mal súd preukázané, že žalovaná, v tomto konaní žalobkyňa, zaplatila spolu sumu 4.108,92
EUR a celkovo jej bolo poskytnutých 3.511 EUR.
19. Žalovaný v tomto konaní vzniesol námietku premlčania najneskôr pred dátumom 18. 03. 2013,
nakoľko žalobkyňa podala žalobu na tunajšom súde dňa 18. 3. 2016.

20. Podľa § 451 ods.1,2 Zákona č.40/1964 Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
22. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo, ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.
23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto v
zákone ustanovenej (§ 100 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
24. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
25. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.
26. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinný
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

27. Súd mal vo veci preukázané, že žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 4.108,92 EUR a vyčerpala
3.511 EUR, taktiež mal preukázané, že v konaní vedenom pod sp.zn. 28C/238/2014 tunajší súd uzavrel,
že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. 71079203 je potrebné považovať za bezúročný a
bezpoplatkový.
28. V tomto konaní sa následne žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške

rozdielu sumy 4.108,92 EUR a sumy 3.511 EUR, t.j. 597,92 EUR vzhľadom na vyššie citované
právoplatné rozhodnutie teda dôvodne.
29. Vychádzajúc zo skoršieho právneho posúdenia súd mal za to, že žaloba je dôvodná vo vzťahu k
vznesenej námietke premlčania súd vo veci poukazuje na vyjadrený prvý záver odvolacieho súdu ktorý
uviedol :

30. „Čo sa týka práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia toto podlieha premlčaniu.
Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná
premlčacia doba a to subjektívna ( § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) a objektívna ( § 107 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne
na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba

môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže predĺžiť. V čase uzavretia zmluvy
o revolvingovom úvere účinný osobitný právny predpis, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v ustanovení § 4 ods. 2 upravoval osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov
a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie

úverov. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie takejto zmluvy nemôže zbaviť ani poukazom
na „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v
neprospech žalobkyne. Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Ak žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na
finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov, v rozpore so zákonom nedodrží

predpísané náležitosti zmluvy spôsobujúce, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia
plnením bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je
skutočne veľmi ťažko uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť uzavretím zmluvybez uvedenia obligatórnych obsahových náležitostí a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol
uzrozumený. Záver o potrebe aplikácie trojročnej objektívnej premlčacej doby upravenej v ustanovení §
107 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, navyše odporuje ustálenej

rozhodovacej praxi Krajského súdu v Prešove, prezentovanej množstvom rozhodnutí zdôrazňujúcich
potrebu aplikácie 10 - ročnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka pri absencii obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“
31. Súd teda neprihliadol na vznesenú námietku premlčania, právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, a žalovaného preto zaviazal na zaplatenie sumy 275,16 EUR, spolu s 5 % ročným úrokom

z omeškania zo sumy 275,16 EUR od 11.05.2016 do zaplatenia
32. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľnéplnenie,môženaodsaodstúpenieveriteľazatýchtopodmienoktýkaťajlenjednotlivýchplnení.
33. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
34. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
35. Podľa § 10c uvedeného nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška

úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.
36. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že uhradil pohľadávku žalobkyne,
dostal do omeškania nasledujúcim dňom po doručení žaloby, t.j. dňa 11. 5. 2016. Súd preto zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania od 11. 5. 2016 vo výške 5 %, čo

zodpovedá sadzbe platnej podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnychbodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V prevyšujúcej časti aj uplatneného úroku z omeškania
žalobu zamietol.
37. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky

preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.
38. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. V danej právnej veci žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 597,92 EUR (spolu s prvým

rozsudkom), a neúspešná napokon bola len v nepatrenej časti uplatneného úroku z omeškania, súd
vzhľadom na uvedený nepatrný neúspech priznal žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.
41. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka

zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške
tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. 6 Cdo
222/2016).
42. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP

rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobkyňa podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.