Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217210567
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217210567.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobkyne: S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., O. J. XX/XX,
zastúpená PROSMAN A PAVLOVIČ, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Trnava, Hlavná 31, IČO:
36 865 281, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Maroš Prosman, proti žalovanému: Endepro,
s. r. o., v likvidácii, so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 49, IČO: 35 805 731, zastúpený advokátskou

kanceláriou RR Legal Corp., s. r. o., so sídlom Bratislava - Petržalka, Humenské nám. 4, IČO: 46
789 634, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Rastislav Roško, o zaplatenie 151,30 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 15. októbra
2018, č. k. 14Csp/132/2017-139 a o späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby žalobcu, rozsudok Okresného súdu Komárno č. k.
14Csp/132/2017-139 z 15. októbra 2018, z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom Komárno č. k. 14Csp/132/2017-139 z 15. októbra 2018, uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 151,30 eura spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 151,30 eura od 13. 01. 2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalobca má právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 3 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, §
53 ods. 1, 5, 6, § 54 ods.1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §

497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, g/, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods.
1, § 19 ods. 2, 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, § 3 ods. 3, § 8 ods. 3, 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.
05. 2017 domáhala zaplatenia sumy 151,30 eura s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia
sa žalovaného na jej úkor. Žalobu odôvodnila tým, že medzi ním a žalovaným došlo 30. 10. 2014
k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX., na základe ktorej jej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 200 eur pri úrokovej sadzbe vo výške 24,20 % ročne, RPMN vo výške
66,90 %, priemernej RPMN vo výške 44,06 %, neuvedenej výške týždennej splátky, neuvedenej výške

poslednej splátky, počte splátok 60, celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom vo výške 266,04 eura a
poplatku za garantovanú službu vo výške 35,01 eura. Spotrebiteľská zmluva neobsahovala všetky údajev zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., keď absentoval údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej
splatnosti, údaj o rozdelení splátok na istinu, úrok a iné poplatky, údaj o adrese veriteľa na podanie
reklamácie, v zmluve bola nesprávne vyčíslená hodnota RPMN, v zmluve dojednanú sumu úrokovej

sadzby považovala za neprimeranú. Taktiež uzavreli zmluvu o poskytnutí služby komfort, v zmysle
ktorej sa zaviazala zaplatiť žalovanému odplatu vo forme pravidelných týždenných splátok celkovo v
sume 103 eur. Uvedenú zmluvu považovala v celom rozsahu za neplatnú, pretože predmetná zmluva
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď poplatok, ktorý súvisí so zmluvou o poskytnutí služby
komfort sú považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neslúžia po materiálnej stránke

spotrebiteľovi a jeho záujmom. Postup žalovaného, ktorý po vydaní rozhodnutia - rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3C/169/2013 z 19. augusta 2013, ktorým bolo vyhlásené dojednanie
odmeny vo výške 618 eur v zmluve o zabezpečení splátok úveru zo dňa 27. 10. 2011 za neprijateľnú
podmienku, zmenil názov zmluvy o zabezpečení splátok úveru na zmluvu o poskytnutí služby komfort, je
nekalou obchodnou praktikou a porušením § 53a Občianskeho zákonníka. Celkovo titulom uzavretých
zmlúv uhradila žalovanému sumu 351,30 eura. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala

zákonné náležitosti, úver na jej základe poskytnutý je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov
a teda titulom poskytnutého úveru mala žalovanému uhradiť len sumu 200 eur. Suma uhradená nad
rámec 200 eur je bezdôvodným obohatením, ktoré výzvou z 10. 01. 2017 žiadala od žalovaného vydať.
Žalovaný však na jej výzvu v stanovenej lehote nereagoval, preto si nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatnila podanou žalobou.

4.Súdvovecivydaldňa25.júla2017platobnýrozkazč.k.14Csp/132/2017-20.Protitomutoplatobnému
rozkazu podal žalovaný včas vecne odôvodnený odpor, preto súd uznesením č. k. 14Csp/132/2017-37 z
22. septembra 2017 vydaný platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil. Žalovaný v podanom odpore žiadal
žalobu zamietnuť z odôvodnením, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a špekulatívna.

Vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Poprel všetky skutkové tvrdenia žalobkyne opísané
v podanej žalobe, ktoré označil za nepravdivé.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu uviedla, že celková odmena žalovaného za poskytnutie úveru v
danom prípade predstavovala 190 % za 60 týždňov, teda až 70 % za jeden rok, keď žalovaný nenazval

svoju odmenu priamo ako úrok, ale ju rozdelil na tri časti - úrok, administratívny poplatok (vyberaný za
nešpecifikovanéaneurčitéslužby)aodmenuzdoplnkovejzmluvy(ktorápredstavujedokoncaviacakoje
úrok + administratívny poplatok dokopy). Z dôvodu, že odmena z doplnkovej zmluvy je len jednou časťou
z celkovej odplaty žalovaného za poskytnutie úveru (spolu s úrokom a administratívnym poplatkom
ide o celkovú odplatu veriteľa z jednej zmluvy), je celá odmena žalovaného spojená s poskytnutím

úveru dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, a je teda ako celok neplatná. Poukázal na to, že za
uzatvorenie doplnkovej zmluvy patrila obchodnému zástupcovi žalovaného odmena vo výške 5 % z
celkovej dohodnutej odmeny, ako aj na to, že žalovaný si v zmluve vymienil nárok na odmenu podľa
doplnkovej zmluvy bez ohľadu na to, či k poskytnutiu služby reálne dôjde alebo nie, pričom v zmluve
nie je dohodnutá žiadna možnosť ukončenia tejto zmluvy zo strany spotrebiteľa. Vo vyjadrení k odporu

doplnil skutkové tvrdenia opísané v žalobe odkazom na rozhodnutia súdov SR v obdobných veciach.

6. Žalovaný vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobkyne zotrval na svojich skutkových tvrdeniach o
platnosti zmlúv uzavretých medzi stranami sporu, keď mal za to, že jeho postup pri uzatváraní zmlúv
ako aj použité zmluvy sú v súlade s právnym poriadkom SR a tiež sú súladné s dobrými mravmi. Preto

opakovane žiadal podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého dospel k záveru, že medzi stranami sporu
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva - zmluva o spotrebiteľskom
úvere z 30. 10. 2014, na základe ktorej bol žalobcovi reálne poskytnutý úver vo výške 200 eur,

pričom vychádzajúc z listiny predloženej žalobkyňou (prehľadu úhrad - evidencie platieb) mal súd
za preukázané, že žalobca titulom poskytnutého úveru žalovanému uhradila sumu 351,30 eura. Súd
preskúmaním predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. zistil,
že predmetná zmluva neobsahuje údaje v zmysle § 9 ods. 2 písm. a/, f/ a k/, ktoré sú obligatórnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje povinnú

náležitosť v zmysle § 9ods. 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, teda údaj o druhu
spotrebiteľského úveru. V bode 1. ,,Vysvetlenia plnenia tejto zmluvy v príslušnom režime“ síce je
uvedené, že úver podľa zmluvy je druhom spotrebiteľského úveru, ktorý má formu pôžičky, avšak
uvádzaný bod nie je súčasťou uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, je súčasťou ,,Vysvetlenia plnenia tejtozmluvy v príslušnom režime“, pričom tieto podmienky nie sú opatrené podpismi žiadnej zo zmluvných
strán. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 2016
vo veci C-42/15.

8. Ďalej súd zistil, že Zmluva neobsahuje ani údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti
úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch). Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru
má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver
nadobudnekonečnúsplatnosť.Významuvedenejzmluvnejnáležitostisúvisíajsďalšíminárokmiveriteľa

vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. V tejto súvislosti odkázal súd na ustálenú súdnu prax (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo143/98,rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn.
1Co/30/2012,rozsudokKrajskéhosúduvŽilinezodňa25.02.2014,sp.zn.5Co/567/2013),keďveriteľovi
prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov do splatnosti úveru,
po jeho splatnosti má nárok len na úrok z omeškania. Vzhľadom k uvedenému sa súd nestotožnil s

názorom žalovaného, že konečnú splatnosť úveru možno určiť aj počítaním dohodnutých splátok (v
danom prípade 7. deň šesťdesiateho týždňa po uzavretí zmluvy). Inak by zákonodarca neuviedol ako
ďalšiupovinnúnáležitosťzmluvyospotrebiteľskomúvereajpočetatermínysplátokistiny,úrokovainých
poplatkov. Spotrebiteľ by mal mať presne určené do kedy má úver splácať a ponechať to na počítaní (v
danom prípade 60 týždňov) nie je naplnením účelu spomínaného zákonného ustanovenia.

9. V zmluve o úvere absentuje aj údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle §
9 ods. 2 písm. k/, a to údaj o výške, počet a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V
zmluve je uvedený iba údaj o počte splátok, bez toho, aby zmluva obsahovala údaj o výške splátky, čo
rozhodne je potrebné vyhodnotiť ako v zmluve absentujúcu zákonnú náležitosť upravenú v § 9 ods. 2

písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. V každej zmluve musí byť jednoznačne uvedená výška istiny, ako aj
úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termín splátok. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností
ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť
totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca má ako dodávateľ
zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to

priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa
prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalobkyňa v
predmetnom prípade však túto možnosť nemala. Súd v tejto súvislosti uvádza, že obdobný právny názor
bol vyslovený napríklad aj v rozhodnutí Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C/118/2015 z 9. februára
2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015 z 2. februára 2016, Okresného súdu Prešov

sp. zn. 28C/91/2015 z 10. februára 2016, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/66/2015 z 1. decembra
2015, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 z 27. septembra 2016. Zmluva tiež neobsahuje
údaj o výške splátky, súd nevedel preskúmať, či v zmluve uvedený údaj o hodnote RPMN je správny.

10. Poukazujúc na uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že poskytnutý

spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch považovať
za bezúročný a bez poplatkov.

11. Pokiaľ žalovaný vo svojich vyjadreniach odkazoval na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho
dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a H. G., súd prvej

inštancie uviedol, že v uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že
vzhľadom k tomu, že ide o spor medzi veriteľom a spotrebiteľom, priamy, či nepriamy účinok Smernice je
v danom prípade vylúčený, a preto je súd povinný riadiť sa výlučne ustanoveniami zákona č. 129/2010
Z. z., ktoré hotovostný úver poskytnutý žalovaným považujú za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako
tak žalovaný bol povinný riadiť sa zákonným znením, ktoré bolo platné a účinné v čase uzatvárania

zmluvného vzťahu, a napriek tomu ho do zmluvného vzťahu v stanovenom rozsahu neaplikoval, čím
spôsobil, že konanie žalovaného vykazovalo znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď napriek
existencii zákonného ustanovenia - členenie splátok, ktoré mu bolo zrejmé už na počiatku zmluvného
vzťahu, toto členenie žalobcovi neposkytol, čím mu zatajil dôležitú informáciu, ktorá mohla ovplyvniť
zmluvný vzťah.

12. Žalobca sa okrem úveru zaviazal uhrádzať aj platby zo zmluvy o poskytnutí služby komfort a to
vo výške 103 eur. Súd v tejto súvislosti poukázal na to, že odmena v zmysle predmetnej zmluvy
predstavovala sumu 51,50 % zo sumy poskytnutého úveru a tzv. zmluva o poskytnutí služby komfortbola len umelo vytvorená žalovaným ako samostatná zmluva, hoci je nadväzujúca na príslušnú úverovú
zmluvu. V skutočnosti však je potrebné ju vnímať ako súčasť úverovej zmluvy, pretože prestavuje len
spôsob splácania úveru formou osobných výberov splátok za službu ktorá bola viazaná na samotný

poskytnutý úver. Ide o doplnkovú službu, ktorá mala byť poskytovaná zo strany žalovaného a to v
priamej súvislosti s poskytnutým úverom, preto je uvedenú zmluvu o poskytnutí služby komfort potrebné
považovať za rozpornú s dobrými mravmi, keďže spotrebiteľ (žalobkyňa) mal platiť za túto službu
odmenu vo výške predstavujúcej viac ako polovicu z poskytnutého úveru. Výška odmeny sa odvíja od
výšky úveru, čo vedie k záveru, že žalovaný sa takýmto spôsobom snažil opticky vyvolať dojem pomerne

nízkej úrokovej sadzby, hoci aj spomínaná odmena odvíjajúca sa od výšky úveru plnila účel úroku. Ak by
skutočne malo ísť o odmenu za výber splátok, tá by mala byť rovnaká v každej jednej veci a je nelogické,
aby mala závisieť od výšky úveru. S poukazom na § 39 OZ súd prvej inštancie uvedenú dohodu
považoval za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Dôvodom neprijateľnosti poplatku je
jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, ktorej cieľom je obchádzanie zákona v tom smere, že
poplatok sa nezahŕňa do údaja o úrokoch a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej

celková výška by bola omnoho vyššia ako bolo uvedené. Súd prvej inštancie konštatoval, že aj keby
nevyhodnotil zmluvu o poskytnutí služby komfort ako absolútne neplatnú pre rozpor z dobrými mravmi,
tak zmluvnú podmienku, na základe ktorej žalobkyni mala vzniknúť povinnosť za poskytnutú službu
žalovanému zaplatiť odmenu vo výške 103 eur, by považoval za neprijateľnú.

13. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovitosti úveru poskytnutého
žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 30. 10. 2014, žalovanému
ako dodávateľovi tak vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré z jeho strany boli
žalobkyni reálne poskytnuté, a to vo výške 200 eur. Keďže žalobca preukázal, že titulom poskytnutého
úveru žalovanému uhradil sumu 351,30 eura, na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie

vo výške 151,30 eura titulom plnenia bez právneho dôvodu. S poukazom na uvedené skutočnosti súd
žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 151,30 eura žalobcovi tak, ako uviedol vo výrokovej časti
rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy, a to od 13. 01. 2017,
teda ku dňu, ku ktorému bol žalovaný bol v omeškaní s úhradou dlžnej sumy (deň nasledujúci po uplynutí
trojdňovej lehoty stanovenej žalobkyňou v predsporovej výzve z 09. 01. 2017). Úrok z omeškania bol zo

strany žalobkyne uplatnený vo výške vyplývajúcej z ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

14. Záverom súd konštatoval, že námietka premlčania vznesená žalovaným je nedôvodná, pretože
žalobcovi objektívna trojročná premlčacia doba začala plynúť až v čase, keď jej úhrada realizovaná
titulom spotrebiteľského úveru presiahla sumu reálne poskytnutého úveru, čo bolo 01. 06. 2015. Keď

žalobca podal v danej veci žalobu na súd dňa 29. 05. 2017, bolo to v čase plynutia premlčacej doby
pre uplatnenie si tohto nároku.

15.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSP,keďvsporeplneúspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania

rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník súdu osobitným uznesením (§ 262 ods.
2 CSP).

16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a nárok na náhradu

trov konania prizná v plnom rozsahu žalovanému alebo alternatívne, aby napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež že dospel k
nesprávnemuprávnemuposúdeniuveci.Nestotožnilsasposúdenímsúdu,žeúverposkytnutýžalobcovi
je bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve o úvere absentujú povinné náležitosti. Nesúhlasí s tým,

že by v zmluve absentoval údaj o druhu spotrebiteľského úveru, ani termín konečnej splatnosti úveru a
termínu splátok. Žalovaný je presvedčený, že tieto údaje zmluva obsahuje a poukázal na to, že v zmluve
je jasne uvedené, že termín splatnosti poslednej splátky je siedmy deň 60. Týždňa po dni uzavretia
zmluvy. Takáto formulácia nespôsobuje nerovnováhu vo vzťahu medzi stranami sporu, pretože žalovaný
z nej nezískal žiaden profit, výhodu ani úsporu. Splatnosť úveru je založená na týždenných splátkach

a počítanie splátok v tomto prípade nie je nezrozumiteľné. Vzhľadom k tomu tvrdenia súdu o absencii
uvedenej náležitosti nemajú oporu v zákone. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-42/15 z 9. novembra 2016,uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/211/2017 a
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/295/2017 z 22. mája 2018. Vychádzajúc z uvedenýchrozhodnutí neobstoja ani záveru súdu o zložitosti výpočtu termínu konečnej splatnosti. Domnieva sa,
že ak je spotrebiteľ spôsobilý na právne úkonu a dokázal si zadovážiť poskytnutie úveru, predpokladá,
že si vie vypočítať termín splatnosti. V súvislosti s absenciou rozpisu splátok uviedol, že § 9 ods. 2

písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch nevyžaduje uvedenie konkrétneho rozpisu každej jednej
splátky na úrok, istinu a ostatné náklady. Takýto rozpis sa poskytuje iba v prípade, ak sa zmluvné strany
dohodnú na amortizácii istiny. Zmluva obsahuje dostatočné uvedenie vyčíslenie istiny, úroky a poplatky
a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má celková čiastka
žalovanému splatiť. Ak by mali zmluvy o spotrebiteľských úveroch obsahovať podrobný rozpis istiny a

úrokov za celé obdobie splácania, išlo by o neúmerné rozširovanie jej obsahu. Porade, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým neplateným zostatkom Zmluva o úvere neuvádza, pretože tu nevznikajú
nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Súd prvej inštancie nereflektoval na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22. februára 2018. Navyše od 01. 05. 2018 prišlo k zmene
§ 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o ochrane spotrebiteľov.

17. V súvislosti s neplatnosťou Zmluvy o doplnkovej službe uviedol, že súd túto zmluvu nesprávne
posúdil ako rozpornú s dobrými mravmi. Tieto závery vychádzajú z nesprávneho posúdenia charakteru
zmluvy o doplnkovej službe. V konaní nebolo preukázané, že by uzavretie tejto zmluvy bolo pravidlom a
podmienkou pre poskytnutie Zmluvy o úvere. Uzavretím Zmluvy o doplnkovej službe sa záväzok žalobcu
platiť úveru nezmenil. Na základe Zmluvy o doplnkovej služby však vznikol nový záväzok pre žalovaného

aj žalobcu. Nadštandardná doplnková služba spočíva v tom, že za dohodnutú odmenu počas platnosti
uvedenej zmluvy bude žalovaný informovať zákazníka o prevedení sumy úveru v prospech bankového
účtu podľa Zmluvy o úvere, v preberaní od zákazníka peňažných súm, určených na úhradu splátok
spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zabezpečovať jej
použitie na zodpovedajúce úhrady splátky spotrebiteľského úveru v mene zákazníka. Súčasťou je aj

odnášková činnosť, ktorá nie je povinná pre žalovaného. Túto službu poskytovať nemusí, ale môže,
preto ju poskytuje za protiplnenie. Odmena za doplnkovú službu je v zmluve dojednaná ako hlavné
zmluvné dojednanie, čo znamená, že ustanovenia o predmete plnenia a cene plnenia nemôžu vyvolávať
nerovnováhu a nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Celková odmena za doplnkovú službu
bola určená dohodou strán, je primeraná a v súlade s dobrými mravmi. na základe nesprávnych

skutkových zistení o predmete a účele doplnkovej zmluvy a nesprávneho právneho posúdenia jej
charakteru súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o neprijateľnosti dojednania o cene
doplnkovej služby.

18.1. Žalobkyňa písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného nepodala.

18.2. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 27.12.2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
doručeným Okresnému súdu Komárno dňa 03.01.2019 oznámila, že medzi sporovými stranami došlo
k uzavretiu mimosúdnej dohody o urovnanie, preto berie žalobu v celom rozsahu späť a navrhuje, aby
súd pripustil späťvzatie žaloby a v súlade s ust. § 145 ods. 1 CSP konanie vo veci zastavil.

19. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že v predmetnej veci je daný dôvod pre
postup podľa § 370 CSP, v dôsledku čoho odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby.

20. Odvolací súd poznamenáva, že žalovaný síce podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie,
avšak v odvolacom konaní už o ňom nerozhodoval, keďže žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie
späťvzatie žaloby, pričom tento dispozitívny úkon strany sporu má prednosť pred rozhodnutím o
podanom odvolaní. Odvolací súd sa teda zaoberal splnením podmienok pre rozhodnutie o pripustení
späťvzatia žaloby žalobkyňou.

21. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.22. Odvolací súd v danej veci poznamenáva, že žalobca môže vziať počas konania žalobu späť.
Žalobca tak môže urobiť aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale len dovtedy, kým rozhodnutie súdu
prvej inštancie nenadobudne právoplatnosť. O pripustení späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje

odvolacísúd.Odvolacísúdrozhodnebuďopripusteníspäťvzatiažaloby,aleboonepripusteníspäťvzatia
žaloby. Späťvzatie žaloby žalobcom odvolací súd nepripustí v tom prípade, ak s tým protistrana z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Za tým účelom si súd musí vyžiadať vyjadrenie protistrany. Nesúhlas
protistrany musí byť odôvodnený vážnymi dôvodmi tak, ako pri späťvzatí návrhu v konaní pred súdom
prvej inštancie. Ak odvolací súd späťvzatie žaloby pripustí, zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a

konanie zastaví. Ak žalobca vezme žalobu späť len v časti, uvedené platí primerane.

23. V predmetnej veci bola žaloba žalobcom vzatá späť v celom rozsahu v čase, keď už súd prvej
inštancie rozsudkom rozhodol o žalobe žalobkyne, avšak jeho rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo
právoplatnosť. Tým bol daný dôvod pre postup v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia,
keďže žalobkyňa zobrala svoju žalobu účinne späť v celom rozsahu, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim

pochybnosti o jej vôli. Žalovaný sa k späťvzatiu žaloby v súdom určenej lehote vyjadril tak, že so
späťvzatím žaloby žalobkyňou súhlasí, pretože prišlo k Dohode o urovnaní sporu. Zároveň navrhol,
rovnako ako žalobkyňa v doručenom späťvzatí žaloby, súdu prvej inštancie, aby žiadnej zo strán nebolo
priznané právo na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že v danej veci boli splnené všetky zákonné
podmienky, odvolací súd dospel k záveru, že je daný dôvod na pripustenie späťvzatia žaloby žalobcom,

v dôsledku čoho následne zrušil rozsudok vydaný Okresným súdom Komárno č. k. 14Csp/132/2017-139
z 15. októbra 2018 a konanie zastavil.

24. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval v súlade s ustanovením § 256 ods. 1, §
262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP. Dôvodom späťvzatia žaloby bolo uzatvorenie

mimosúdnej dohody o urovnaní. Keďže zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, patrí nárok na
náhradu trov konania žalobkyni. Žalobkyňa aj žalovaný vo svojich podaniach uviedli, že navrhujú o
náhrade trov konania rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pričom si
náhradu trov konania ani neuplatnili. Na základe uvedeného odvolací súd žalobkyni nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému nepriznal. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).