Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415201846
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4415201846.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
RomanaGregušaaMgr.ErikaNémetha,vprávnejvecižalobcov1/:S.K.,nar.XX.XX.XXXX,trvalýpobyt
X. XXXX/X, J. L., 2/ S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. W. XXXX/XX, I., 3/ A. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt X. XXXX/X, J. L., spoločne zastúpení: Advokátska kancelária Marônek & Partners s. r.
o., sídlo Bancíkovej 1/A, Bratislava, IČO: 47 234 661, proti žalovanému: DACKI s. r. o., sídlo Trojičné

námestie 5, Bratislava, IČO: 45 851 743, zastúpený: STANO a partneri s.r.o., sídlo Nám. 1. mája 16,
Bratislava, IČO: 36 869 571, o zaplatenie sumy 8.900,-- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/75/2015 - 292 z 23. januára 2019,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd II. výrok uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/75/2015 - 292 z 23. januára
2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1/ až 3/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu prvej inštancie, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie uznesením, označeným v záhlaví, rozhodol, že

konanie zastavuje (I. výrok), a že žalovanému nepriznáva náhradu trov konania (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v I. výroku právne založil na ustanoveniach § 144, § 145 ods.
1, § 146 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP) a v II. výroku na ustanovení
§ 257 ods. 1 CSP.
3. Súd prvej inštancie (ďalej v tomto bode [3.] odôvodnenia vrátane jeho podbodov aj len ako „súd“)

svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil nasledovne:

3.1. Právny predchodca žalobcov (zom. Mgr. Ján Pasztorek - PJSOFT, Lúčna 4328/7, 940 77 Nové
Zámky, IČO: 14 426 404) sa žalobou doručenou súdu dňa 04.02.2015 domáhal voči právnemu
predchodcovi žalovaného (HOZTECH s. r. o., Komočská cesta 1158/5, Nové Zámky, IČO: 44 139 233)
zaplatenia sumy 8.900,-- eur s 9,05 % ročnými úrokmi z omeškania od 14.11.2014 do zaplatenia, a to

z dôvodu celkovej úhrady faktúry č. 5/2014, ktorou vyúčtoval právnemu predchodcovi žalovaného cenu
za realizáciu služieb - programátorských prác. Zároveň sa domáhal aj zaplatenia sumy 40,-- eur titulom
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

3.2. Z úmrtného listu vydaného Mestom Šamorín súd zistil, že v knihe úmrtí matričného úradu Mesta
Šamorín je zapísané, že (pôvodný) žalobca dňa 16.07.2017 zomrel. Súd prvej inštancie uznesením č.

k. 15Cb/75/2015-274 zo dňa 10.09.2018, v spojitosti s opravným uznesením č. k. 15Cb/75/2015-276 zo
dňa23.10.2018rozhodol,ževkonanípokračujesdedičmižalobcu,ato:1.)Mgr.S.K.,nar.XX.XX.XXXX,bytom X. XXXX/X, J. L., 2.) S. H. rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, I., 3.) A. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXXX/X, J. L..

3.3. Právni nástupcovia žalobcu písomnými podaniami súdu oznámili, že nemajú záujem pokračovať v
konaní a zhodne navrhli rozhodnúť o trovách konania podľa § 257 CSP, pričom poukázali na skutočnosť,
smrť žalobcu je objektívnou príčinou zastavenia konania, ktorá sa nedala ani ovplyvniť a ani predvídať
a táto skutočnosť by im nemala byť pričítaná na ťarchu.

3.4. Súd prvej inštancie listom zo dňa 20.11.2018 vyzval žalovaného, aby v určenej lehote oznámil súdu,
či súhlasí so späťvzatím žaloby. V rovnakej lehote mal možnosť vyjadriť svoje stanovisko k žalobcami
navrhovanej aplikácii § 257 CSP pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania.

3.5. Žalovaný v elektronickom podaní oznámil, že žalobcovia mohli podať späťvzatie skôr, minimálne tak
mohli urobiť spolu s oznámením právneho zástupcu žalobcov zo dňa 18.09.2018, keď vstúpili de facto

do konania. Žalovaný súčasne v podaní uviedol dôvody, pre ktoré trvá na tom, aby súd meritórne vo
veci rozhodol, spočívajúce okrem iného v tom, že späťvzatím žaloby nárok žalobcu nezaniká a možno
ho uplatniť znovu, resp. nie je vylúčené, že si žalobcovia nebudú uplatňovať svoj domnelý nárok iným
spôsobom a voči inému subjektu a súčasne poukázal na difamujúce konania žalobcu voči žalovanému.
Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade, ak súd vyhovie žalobcom, resp. ich spävzatiu, je zrejmé, že trovy

konania znášajú oni, nakoľko žalovaný procesne nezavinil zastavenie konania. Nie je možné použiť
ustanovenie § 257 CSP, nakoľko žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa žalobcovia nepreukázali.
Dôvod, že údajne nie je z čoho vymáhať (ktorý žalobcovia uvádzajú ako dôvod späťvzatia žaloby),
nemôže byť tým dôvodom, nakoľko tomu sa žalobcovia vedia vyhnúť pokračovaním v danom konaní,
nakoľko sú, resp. boli presvedčení, že uspejú. Žalovaný sa domnieva, že žalobcovia zmenili svoj názor

po dvoch rozhodnutiach odvolacieho súdu a je im viac ako zrejmé, že svoj domnelý nárok nevedia
preukázať. Žiadal priznať plnú výšku trov konania v prospech žalovaného.

3.6. Keďže späťvzatie žaloby môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného na dokončení
konania s meritórnym rozhodnutím o veci, má žalovaný zásadne právo vyjadriť nesúhlas s týmto

žalobcovým procesným úkonom.
3.7. Ak vzal žalobca návrh (žalobu) späť, je súd povinný pred rozhodnutím o tomto úkone vyzvať
žalovaných, aby uviedli, či so späťvzatím súhlasia, a aby, ak so späťvzatím žaloby nesúhlasia, uviedli
vážne dôvody, pre ktoré s takýmto procesným úkonom nesúhlasia. Vôľa žalobcu prejavená v späťvzatí
konania je tak limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením

konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno
existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný.

3.8. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vyhádzať z
toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu.

Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé
skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky
zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu a dopad
na postavenie strán sporu, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom
chránených záujmov. Ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie

veci, môže v konaní pokračovať, v opačnom prípade konanie zastaví.

3.9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcov, ako dedičov poručiteľa
- ich právneho predchodcu nemožno nútiť, aby pokračovali v spore, ktorý viedol so žalovaným ich
právny predchodca. Súd prvej inštancie, po preskúmaní dôvodov nesúhlasu žalovaného so späťvzatím

žaloby dospel k záveru, že tieto nespĺňajú požiadavku príslušnej závažnosti, nakoľko nemajú vplyv na
hmotnoprávne postavenie žalovaného. Rozhodnutie súdu je výsledkom jeho hodnotiaceho úsudku a
právnej úvahy založenej na dôkladnom preskúmaní veci a je tiež vyjadrením jeho právneho názoru.

3.10. Súd prvej inštancie preto konanie, v dôsledku spaťvzatia žaloby, zastavil.

3.11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 CSP tak, že nepriznal žalovanému,
ktorý procesne nezavinil zastavenie konania, náhradu trov konania.3.12. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP)
a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa. Dôvody osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon

bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax.

3.13. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom
procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov.

Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na
postoj účastníkov v konaní. Z uvedeného výkladu § 257 CSP vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného
ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každú
okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného
zreteľa,prektorýbyinakúspešnémuúčastníkovikonaniasúdnáhradutrovkonanianepriznal(uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4MCdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009).

3.14.Súdprvejinštanciedospelvovzťahukrozhodnutiuonárokunanáhradutrovkonaniakzáveru,žev
danej veci existuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nemožno v zmysle § 257 CSP žalovanému
výnimočne priznať nárok na náhradu trov konania proti žalobcom, a to preto, že žalobcovia do konania
vstúpili ex offo , ako právni nástupcovia žalobcu a svojim postojom jasne vyjadrili názor, že nemajú

záujem pokračovať v konaní a spôsobovať ďalšie trovy konania. Žalobcovia nedali podnet na začatie
konania a doteraz vzniknuté trovy nevznikli ich pričinením. Súd zastáva názor, že priznanie nároku na
náhradu trov konania žalovanému voči žalobcom by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Teória a súdna
prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú
fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich

pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne
pravidlá majú objektívnu povahu, a preto by bolo nemorálne požadovať trovy konania od žalobcov, ktorí
konanie nezavinili, ale naopak jasne vyjadrili svoj názor nepokračovať v konaní.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v II. výroku (ako to žalovaný výslovne uvádza v prvom odseku

textu odvolania) včas podaným odvolaním žalovaný ako odvolateľ. Žalovaný v odvolaní vecne vymedzil
odvolacie dôvody v podstate nasledovne.

4.1. Žalovaný namietal, že prvostupňový súd vo svojom odôvodnení argumenty žalovaného (pre
nemožnosť rozhodnúť o náhrade trov konania podľa § 257 CSP) nijako nevyvrátil, resp. nijako sa s

nimi nevysporiadal a z tohto dôvodu ich žalovaný zopakoval v odvolaní. Žalobcovia (právni nástupcovia)
mohli podať späťvzatie skôr ako 25.10.2018, podobne ako ich právny predchodca. Žalobcovia sa ani
neobrátili s možnosťou mimosúdnej dohody na právneho zástupcu žalovaného, hoci ich na to zástupca
žalovaného vyzval (resp. ich právneho zástupcu). Renomovaná advokátska kancelária zastupovala aj
právnych nástupcov žalobcu, hoci jednotlivé späťvzatia podali žalobcovia (akože) vo svojom mene,

zrejme z dôvodu vzbudiť dojem, že im sociálne a majetkové pomery nedovoľujú využívať služby
renomovanej kancelárie aj naďalej. Späťvzatím žaloby nárok žalobcu nezaniká a možno ho uplatniť
znovu. Aj preto žalovaný trval na riadnom meritórnom rozhodnutí. Žalovaný v odvolaní poukázal na
údajne difamujúce konanie žalobcu v tomto súdnom konaní s tým, že vždy v podaniach „vypichli“
difamujúcu časť informácie v snahe očierniť žalovaného a dosiahnuť tak zhovievajúci výsledok konania,

v danom prípade oslobodenie od zaplatenia trov konania za zjavne neúspešnú žalobu, čo sa zjavne
aj podarilo.

4.2. Z predmetného podania, resp. späťvzatia žalobcov je zrejmé, že k späťvzatiu ich nevedie snaha
dokázať svoj nárok a obhájiť ho (a tak sa aj vyhnúť úhrady trov konania žalovanému), ale len skutočnosť,

že údajne nebudú mať z čoho vymôcť svoj nárok. O ich nároku už rozhodoval aj 2x odvolací súd,
a preto aj žalobcom je zrejme zjavné, že svoj domnelý nárok nevedia a nikdy nevedeli preukázať
(neberúc do úvahy klamlivé svedectvá bývalých „spolupracovníkov“). Krajský súd v Nitre predmetnú
vec vrátil prvoinštančnému súdu už dvakrát. Prvoinštančný súd zjavne neskúmal majetkové a sociálne
pomery žalobcov. Nie je možné použiť ust. § 257 CSP, nakoľko žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa

žalobcovia nepreukázali. Dôvod, že údajne nie je z čoho vymáhať, nemôže byť tým dôvodom, nakoľko
tomu sa žalobcovia vedia vyhnúť pokračovaním v danom konaní, nakoľko sú, resp. boli presvedčení,
že uspejú. Od samého začiatku bola žaloba nedôvodná a nie je namieste zastaviť dlhotrvajúce konanie
(4 roky) bez priznania trov konania.4.3. Bolo by nespravodlivé a v rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami morálky, ak by žalovanému
neboli priznané náklady, ktoré mu vznikli. Aj rozhodnutie o zastavení konania musí byť odôvodnené

riadne. Z hľadiska odôvodnenia musí rozhodnutie spĺňať parametre zákonného rozhodnutia v zmysle
ust. § 220 ods. 2 CSP. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na východiská práva účastníka konania
na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie nie je
zrejmé na základe čoho prvoinštančný súd dospel k svojim úvahám. Žalobcovia vyjadrili svoj názor
nepokračovať v konaní výlučne zo zištných dôvodov, keď sa jasne vyjadrili vo svojich späťvzatiach, že by

nemali z čoho svoj nárok získať. Preto nie je namieste odôvodňovať rozhodnutie morálnymi pravidlami.

4.4. Z odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní žalovaný v odvolacom návrhu navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (ktorým je vzhľadom na žalovaným vymedzený rozsah
odvolania len II. výrok o náhrade trov konania) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania, in
eventum aby po vykonanom dokazovaní vydal uznesenie, ktorým konanie zastaví a žalovanému prizná

voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. K odvolaniu žalovaného sa v spoločnom podaní vyjadrili žalobcovia 1/ až 3/.

5.1. Žalobcovia uviedli, že ani prípadné späťvzatie žaloby v skoršom termíne by nemalo žiadny vplyv

na trovy konania, keďže medzi oznámením o smrti pôvodného žalobcu a späťvzatím žaloby nevykonal
žiadny procesný úkon. Žalobcovia v primeranej dobe potom, ako súd prvej inštancie rozhodol o
pokračovaní v konaní s nimi ako dedičmi žalobcu, reagovali na danú procesnú situáciu späťvzatím zo
dňa 26.10.2018, pričom v späťvzatí uviedli argumenty, ktoré ich viedli k späťvzatiu (ocitli sa v konaní,
ktorého nikdy predtým stranou neboli a ani ňou byť nechceli, ide o spor, ktorý prebieha viac ako štyri roky

a pôvodný žalovaný bol zlúčený so súčasným nemajetným žalovaným, v ktorom výhra nepredstavuje
vymožiteľný nárok). K údajnej výzve zástupcu žalovaného na uzavretie mimosúdnej dohody uviedli, že
táto neprichádza a nikdy neprichádzala zo strany žalovaného do úvahy. Žalobcovia taktiež uviedli, že
konanie vo veci podaného trestného oznámenia voči bývalému konateľovi žalovaného pre podozrenie
zo spáchania trestného činu poškodzovania veriteľa stále prebieha.

5.2. Žalobcovia poukázali na v časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a uviedli, že súd prvej
inštancie v ňom jasne vymedzil dôvody hodné osobitného zreteľa (konkrétne na to, že žalobcovia
vstúpili do konania ex offo ako právni nástupcovia žalobcu a svojim postupom jasne vyjadrili názor,
že nemajú záujem pokračovať v konaní a spôsobovať ďalšie trovy konania; žalobcovia nedali podnet

na začatie konania a doteraz vzniknuté trovy nevznikli ich pričinením a priznanie nároku na náhradu
trov konania žalovanému voči žalobcom by bolo v rozpore s dobrými mravmi). Okrem dôvodov, ktoré
ako dôvody hodné osobitného zreteľa vymedzil súd prvej inštancie, uviedli aj existenciu pôžičky, ktorú
si zobrala S. K., a ktorá slúžila aj na úhradu trov konania, ktorú terajší žalobcovia naďalej splácajú.
Keďže pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má prihliadať aj na situáciu žalovaného,

žalobcovia poukázali na to, že účtovnú závierku podala naposledy za zdaňovacie obdobie roku 2010.
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka ak si spoločnosť nesplní povinnosť uložiť do zbierky
listín individuálnu účtovnú závierku, má sa za to, že nemá obchodný majetok. Z tohto dôvodu je pre
žalobcov žalovaný nečinnou spoločnosťou bez majetku. Konateľ a súčasne vlastník žalovaného je
nedohľadateľnou osobou (pravdepodobne občan Maďarska), žalovaný je dlhodobo nečinný, pričom

aktivity spoločnosti HOZTECH s.r.o. boli presunuté na spoločnosť HOZTECH robotics s.r.o., ktorá
pokračuje v podnikaní bez záväzkov. Žalovaný argumentuje pravidlami morálky, no sám sa nimi neriadi.

5.3. Z dôvodov, ktoré žalobcovia uviedli vo vyjadrení k odvolaniu navrhovali, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie potvrdil.

6. K spoločnému vyjadreniu žalobcov 1/ až 3/ sa odvolacou replikou vyjadril žalovaný.

6.1. Žalobcovia žiadny návrh na mimosúdne riešenie sporu neuviedli a nereagovali ani na mailovú
výzvu právneho zástupcu žalovaného, ktorú neúplnú citujú vo vyjadrení. Žalobcovia svojim postojom a
následným konaním vyjadrili nezáujem na akejkoľvek dohode, ktorú nikdy ani neponúkli. Vo vzťahu k

trestnému konaniu uviedol, že mu je známy len jeden procesný úkon v danej veci - výsluch bývalého
konateľa v postavení svedka vykonaný dňa 16.12.2016. Ak žalobcovia namietajú neistý výsledok
vzhľadom na to, že spoločnosť žalovaného nepodala účtovnú závierku od roku 2010 a argumentujú, že
súd má prihliadať na situáciu žalovaného, je otázne, prečo nepodali návrh na späťvzatie skôr. Naopak,napriek uvedenému podal žalobca v roku 2015 žalobu a následne aj množstvo podaní a vyjadrení. Ak
žalobcovia vychádzajú len z neistého výsledku (čo uviedli vo svojich späťvzatiach), tak toto nie je dôvod
hodný na oslobodenie od trov konania. Jediným dôvodom späťvzatia žaloby je podľa žalovaného ten,

že odvolací súd dvakrát vrátil vec späť na prvoinštančný súd a žalobcovia nevedia a nikdy nevedeli
preukázať svoj domnelý nárok. Späťvzatím žaloby žalobcovia zavinili zastavenie konanie, a preto musia
znášať trovy konania. Ak by si žalobcovia boli istý svojím nárokom, zrejme by pokračovali v konaní a
neriskovali by povinnosť nahradiť trovy konania protistrane. Skutočnosť, že si žalobcovia museli zobrať
pôžičku na úhradu trov konania (ktorú uvádzajú vo vyjadrení k odvolaniu) pre svojich doteraz v konaní

nie veľmi úspešných právnych zástupcov za podanie späťvzatí (keďže iné úkony neboli), netreba ďalej
rozvádzať, pričom tvrdenie o pôžičke ani nepreukázali.

6.2. Z dôvodov uvedených v odvolacej replike zotrval žalovaný na odvolacom návrhu, ktorý uviedol už
v odvolaní.

7. K odvolacej replike žalovaného sa spoločnou odvolacou duplikou vyjadrili žalobcovia 1/ až 3/.

7.1. Žalobcovia uviedli, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne nové argumenty, ktoré by už
neboli zo strany žalobcov vyvrátené vyjadrením žalobcov k odvolaniu žalovaného. Žalobcovia zotrvali
na svojom predchádzajúcom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Žalobcovia majú za to, že existencia

dôvodov hodných osobitného zreteľa je zrejmá, a to s prihliadnutím na situáciu súčasných žalobcov
ako aj žalovaného. Nad rámec toho len poukázali na to, že pôvodný žalobca a jeho manželka si vzali
spotrebiteľské úvery aj na úhradu nákladov súdneho konania. K týmto tvrdeniam pripojili žalobcovia aj
listinné dôkazy.

7.2. Žalobcovia v odvolacej duplike zotrvali na svojom návrhu rozhodnutia o odvolaní žalovaného
uvedenom už vo vyjadrení k odvolaniu.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania (§ 379, § 380 CSP), a po preskúmaní napadnutého II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie a
po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého
II. výroku uznesenia, dospel k záveru, že napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie je vecne
správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Odvolací súd z obsahu spisu okrem iného zistil, že pôvodný žalobca (Mgr. Ján Pasztorek - PJSOFT,
s miestom podnikania Lúčna 4328/7, Nové Zámky, IČO: 14 426 404) sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 04.02.2015 domáhal voči pôvodnému žalovanému (obchodná spoločnosť s obchodným
menom HOZTECH s. r. o., sídlo Komočská cesta 1158/5, Nové Zámky, IČO: 44 139 233) uloženia

povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 8.900,-- eur s príslušenstvom vymedzeným v žalobe. Pôvodný
žalobca sa domáhal zaplatenia uvedenej sumy titulom nezaplatenej faktúry za programátorske práce,
ktorých prevzatie potvrdil pôvodný žalovaný. O žalobe žalobcu rozhodol súd prvej inštancie meritórne
najskôr platobným rozkazom č. k. 15Cb/75/2015 - 13 z 3. marca 2015, ktorý bol ex lege zrušený
podaním odporu žalovaným, následne rozsudkom č. k. 15Cb/75/2015 - 63 z 3. júna 2015, ktorý bol na

odvolanie žalovaného zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie uznesením odvolacieho súdu
č. k. 26Cob/93/2015 - 85 z 23. júna 2016 a následne ďalším rozsudkom č. k. 15Cb/75/2015 - 184 z 13.
marca 2017, ktorý bol taktiež uznesením odvolacieho súdu č. k. 26Cob/63/2017 - 247 z 10. mája 2018
zrušený a vec bola znovu vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 15Cb/75/2015 - 94 z 31. októbra 2016 rozhodol o pokračovaní
v konaní s právnym nástupcom žalovaného, a to obchodnou spoločnosťou DACKI s. r. o., IČO: 45 851
743; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2016.

11. Po zrušení v poradí druhého rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom (uznesením č. k.

26Cob/63/2017 - 247 z 10. mája 2018) bolo súdu prvej inštancie dňa 18.09.2018 doručené podanie
právneho zástupcu pôvodného žalobcu, ktorým tento oznámil súdu, že pôvodný žalobca Mgr. Z. K.
dňa 16.07.2017 zomrel. Právny zástupca pôvodného žalobcu pripojil k oznámeniu aj kópiu úmrtného
listu. Súd prvej inštancie následne úradnou činnosťou zabezpečil právoplatné rozhodnutie, ktorým boloskončené konanie o dedičstve - po poručiteľovi. Týmto rozhodnutím bolo uznesenie Okresného súdu
Nové Zámky, vydané povereným notárom ako súdnym komisárom (JUDr. Zuzanou Kanásovou), č. k.
16D/1037/2017 - 18, Dnot 194/2017, z 31. októbra 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2017

a ktorým súd rozhodol, že vydáva majetok nepatrnej hodnoty, ktorý zanechal poručiteľ (opísaný vo
výrokovej časti daného uznesenia) Mgr. S. K. ako osobe, ktorá sa postarala o pohreb (I. výrok), že
konanie o dedičstve zastavuje (II. výrok), že priznáva odmenu a hotové výdavky notárke ako súdnej
komisárke vo výške 28,08 eura (III. výrok) a že sa upravuje učtáreň Okresného súdu Nové Zámky, aby
po právoplatnosti uznesenia vyplatila notárke ako súdnej komisárke priznanú odmenu a hotové výdavky

spolu s DPH vo výške 28,08 eura.

12. Keďže odvolací súd v odvolacom konaní dokazovanie neopakoval ani nedopĺňal, keď na taký postup
neboli splnené zákonné podmienky podľa § 384 CSP, bol pri rozhodovaní viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP). Odvolací súd preto na tomto mieste bližšie neopakuje
skutkové zistenia súdu prvej inštancie uvedené v uznesení, ktoré v časti (v II. výroku) napadol odvolateľ,

ale na ne odkazuje.

13. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Rozhodná úprava procesného práva poskytuje odvolacím súdom možnosť potvrdenia nimi
preskúmavaných rozhodnutí súdov prvej inštancie nielen v prípade možnosti stotožnenia sa so
spôsobom rozhodnutia v prvej inštancii (rozumej s výrokom rozhodnutia, poskytujúcim odpoveď na
otázku majúcu sa vyriešiť) a aj s jeho odôvodnením, ale tiež v tých prípadoch, v ktorých odvolací súd
považoval za vecne správny (akceptovateľný) iba výrok rozhodnutia prvoinštančného súdu. O druhý z

práve spomenutých prípadov šlo (a naďalej pôjde) spravidla vtedy, keď odvolací súd mal (bude mať)
za to, že dôvody vedúce súd prvej inštancie k vydaniu inak správneho rozhodnutia (opäť rozumej vo
výroku) neobstoja vôbec, alebo tieto najmä v svetle odvolacích námietok nemusia byť postačujúcimi
(obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 69/2016 z 22.02.2017).

18. Odvolací súd úvodom tejto časti odôvodnenia uvádza, že preskúmaním napadnutého II. výroku
uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania tak, že táto sa
žalovanému (podľa § 257 CSP) nepriznáva, dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku,
a to síce z rovnakého právneho dôvodu, z akého k danému výroku dospel aj súd prvej inštancie (teda na
právnom základe ustanovenia § 257 CSP), avšak s iným odôvodnením nutnosti aplikácie ustanovenia

§ 257 CSP v prejednávanej veci, a to z nižšie uvedených dôvodov. Súčasne v tejto súvislosti odvolací
súd dopĺňa, že nezistil existenciu dôvodov na to, aby príležitosť na reparát nesprávneho odôvodnenia
nutnosti aplikácie ustanovenia § 257 CSP poskytol súdu prvej inštancie. Osobitne pri tomto rozhodnutí
vzal odvolací súd do úvahy princíp hospodárnosti konania (čl. 17 CSP), celkovú dĺžku konania, keď
konanie v prejednávanej veci začalo dňa doručením žaloby súdu prvej inštancie ešte dňa 04.02.2015

a zistenú závažnú fundamentálnu chybu procesu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého výroku
uznesenia súdu prvej inštancie (ktorú odvolací súd taktiež popisuje nižšie), pretrvávaniu následkov ktorej
je možné vzhľadom na jej povahu a charakter zamedziť len čo najrýchlejším skončením konania.

19. Vo vzťahu k procesnému inštitútu náhrady trov konania vo všeobecnosti platí, že náhradu

trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti
za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je normatívne vyjadrená v ustanovení
obsiahnutom v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá (procesne) zavinila,
že vznikli. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené (napr. v dôsledkuspäťvzatia žaloby, ak nejde o prípad, keď žalovaný z vážnych dôvodov nesúhlasí so späťvzatím žaloby
a keď nejde o prípad, keď k späťvzatiu žaloby nedošlo z dôvodu, že po začatí konania žalovaný v plnom
rozsahu dobrovoľne vyhovel žalobnému petitu), podľa § 256 ods. 1 CSP jej vzniká zásadne povinnosť

nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

20. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP sa však ani za naplnenia jej hypotézy neuplatňuje bezvýnimočne,
nakoľko výnimku z tohto všeobecného pravidla ustanovuje § 257 CSP. Ustanovenie § 257 CSP teda
predstavuje odchýlku od všeobecnej zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady

zodpovednosti za zavinenie (§ 256 CSP), ktorá umožňuje súdu výnimočne nepriznať náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že ak sú splnené podmienky aplikácie
ustanovenia § 257 CSP, súd nezaviaže podľa § 256 CSP stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím
zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane, ale (v prípade úplnej moderácie) rozhodne, že súd
stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

21. Ustanovenie § 257 CSP vytvára pomerne široký priestor pre voľnú úvahu súdu. Použitie tohto
ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania.
Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho
prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

22. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti, zákon bližšie nešpecifikuje. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej
situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom
procesnej situácie.

23. Keďže je akcentované nazeranie na použitie inštitútu obsiahnutého v § 257 CSP z pohľadu úspešnej
strany, slúži toto ustanovenie na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto by inak mal
nárok na náhradu trov konania túto náhradu získal.

24. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Nové Zámky

č. k. 16D/1037/2017 - 18 z 31. októbra 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2017, bol podľa
§ 188 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový
poriadok“ alebo „CMP“) vydaný majetok pôvodného žalobcu (poručiteľa) nepatrnej hodnoty osobe, ktorá
sa postarala o jeho pohreb a súčasne bolo konanie o dedičstve zastavené. Účastníkmi konania o
dedičstve boli žalobcovia 1/ až 3/.

25. Právna doktrína ako aj ustálená súdna prax dospela k záveru, že ten, ktorému ako osobe, ktorá
sa postarala o poručiteľov pohreb, bol vydaný majetok poručiteľa nepatrnej hodnoty nie je dedičom
a nenadobudol dedičstvo v zmysle ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka (napr. Zborník č. I NS
ČSSR o občianskom súdnom konaní a konaní pred štátnym notárstvom, r. 1974, s. 532). V prípade,

ak sa konanie o dedičstve skončí zastavením v dôsledku vydania majetku poručiteľovho nepatrného
majetku osobe, ktorá sa postarala o jeho pohreb, neprechádzajú žiadne práva ani záväzky poručiteľa
na žiadnych právnych nástupcov (potenciálnych dedičov) a ani na osobu, ktorej bol vydaný poručiteľov
majetok nepatrnej hodnoty, a ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa. Uvedené právne závery súdnej
praxe sú plne aplikovateľné aj v súčasnosti, keďže k zmene relevantných hmotnoprávnych ustanovení

nedošlo a na uvedené akcentuje aj procesnoprávna úprava konania o dedičstve obsiahnutá v Civilnom
mimosporovom poriadku. Odvolací súd pritom vychádzal a v tejto súvislosti ešte dopĺňa (s poukazom
na rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 220/2008 zo dňa 14. októbra 2008), že smrť fyzickej osoby je v
majetkových veciach právnou skutočnosťou, s ktorou sa spája univerzálna sukcesia podľa § 460 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Dedičstvo sa síce nadobúda smrťou poručiteľa, avšak princíp ingerencie štátu

pri nadobúdaní dedičstva sa prejavuje v tom, že dedičstvo musí byť súdom prejednané a vyporiadané.
(Až) podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva (rozhodnutí o vyporiadaní dedičstva a podobne) sa
nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Odvolací súd preto konštatuje záver, že pod
pojmom dedič v zmysle § 63 ods. 2 CSP (a aj § 460 Občianskeho zákonníka) možno rozumieť iba
toho, kto na základe právoplatného rozhodnutia súdu dedičstvo alebo jeho časť nadobudol. Ak dedičské

konanie po poručiteľovi skončí jeho zastavením (pre nemajetnosť alebo preto, že poručiteľ mal len
majetok nepatrnej hodnoty, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa), niet dediča. Bez hmotnoprávnej
sukcesie potom nemôže v sporovom konaní nastať ani procesné nástupníctvo.26. Odvolací súd z uvedených dôvodov musí predovšetkým konštatovať, že tým, že napriek tomu, že
súd prvej inštancie z právoplatného uznesenia o dedičstve, ktoré zabezpečil do súdneho spisu, mal za
preukázané, že konanie o dedičstve po pôvodnom žalobcovi (poručiteľovi) bolo zastavené z dôvodu,

že zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný tomu, kto sa postaral o jeho pohreb, vydal
uznesenieč.k.15Cb/75/2015-274z10.septembra2018opokračovanívkonanísúčastníkmikonaniao
dedičstvepoporučiteľovi,protiktorémusanemohliúčastnícikonaniaodedičstvebrániť,keďprotitomuto
rozhodnutiuniejeprípustnéodvolanie(§355ods.2CSPvspojenís§357esilentioCSP),došlovkonaní
k fundamentálnej procesnej vade. V dôsledku tejto fundamentálnej procesnej vady sa účastníci konania

o dedičstve po pôvodnom žalobcovi, ktorí ale nie sú dedičmi pôvodného žalobcu a ani na nich neprešli
žiadne práva a záväzky pôvodného žalobcu - poručiteľa (z dôvodov uvedených už v predchádzajúcom
bode odôvodnenia), proti ktorému postupu sa nemohli brániť žiadnym riadnym opravným prostriedkom
preneprípustnosťodvolaniavočiuzneseniuopokračovanívkonaní,ocitlinútenevprocesnompostavení
žalobcov. Povinnosťou súdu prvej inštancie, postupujúc podľa kogentného procesného ustanovenia §
63 ods. 2 CSP totiž po zistení výsledku konania o dedičstve po pôvodnom žalobcovi bolo konanie

bezodkladne zastaviť pre stratu procesnej subjektivity žalobcu, ktorý zomrel bez právneho nástupcu
(dediča).

27. Odvolací súd si je vedomý, že už právoplatné uznesenie o pokračovaní v konaní namiesto
pôvodného žalobcu s účastníkmi konania o dedičstve po poručiteľovi nemôže v tomto odvolacom konaní

zrušiť, keďže tak by mohol urobiť podľa § 389 ods. 2 CSP len vtedy, ak by odvolanie podali žalobcovia
a toto by smerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej a odvolateľ by ako odvolací dôvod uplatnil aj dôvod
vymedzený v § 365 ods. 2 CSP. Uznesenie o zastavení konania však nie je rozhodnutím vo veci samej
(alelenprocesnýmrozhodnutím,ktorýmsakonaniekončí),apretoanitentoopravnýprostriedoknemohli
žalobcovia využiť. Odvolací súd v odvolacom konaní preto prihliadol aj na to, že súčasní žalobcovia, ktorí

sa nezákonným právoplatným uznesením súdu prvej inštancie, ktorým v konaní nastala fundamentálna
procesná vada, porušujúca základné právo žalobcov na spravodlivý proces (ktorého súčasťou je právo
na relevantné konanie súdu v súlade s kogentnými procesnými normami), nedisponovali žiadnym
riadnym opravným prostriedkom, ktorým by sa v konaní mohli proti uvedenému postupu v konaní brániť.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nastala výnimočná
procesná situácia (v dôsledku nezákonného rozhodnutia súdu o pokračovaní v konaní s účastníkmi
konania o dedičstve po pôvodnom žalobcovi - poručiteľovi namiesto rozhodnutia o zastavení konania,
ktorého účastníkmi bol pôvodný žalobca a žalovaný, pre stratu procesnej subjektivity žalobcu, ktorý
nemá právnych nástupcov - dedičov vo vzťahu k majetkovému právu, ktoré bolo predmetom konania,

čo nie je možné vyhodnotiť inak ako fundamentálnu procesnú vadu, ktorou došlo k vážnemu porušeniu
základného práva žalobcov 1/ až 3/ na súdnu ochranu). Súčasne sú v prejednávanej veci dané
dôvody hodné osobitného zreteľa (keď od žalobcov 1/ až 3/ nemožno za popísaného procesného stavu
spravodlivo žiadať, aby žalovanému nahradili trovy, ktoré mu v konaní vedenom s pôvodným žalobcom,
ktorého žalobcovia 1/ až 3/ nie sú dedičmi, na ktorých by prešlo akékoľvek právo alebo povinnosť

pôvodného žalobcu, ktorí ani nikdy neprejavili vôľu viesť súdne konanie so žalovaným a uplatňovať
v ňom dané majetkové právo; ak by totiž odvolací súd postupoval inak a na náhradu trov konania
žalovaného by zaviazal žalobcov 1/ až 3/, svojím konaním by len ešte viac prehĺbil beztak závažné
porušenie práva žalobcov 1/ až 3/ na spravodlivý proces, ku ktorému došlo procesným postupom súdu
prvej inštancie, a ktorým by už naviac protiprávne zasiahol aj do vlastníckeho práva žalobcov).

29. Odvolací súd preto konštatuje, že v prejednávanej veci sú naplnené všetky podmienky, za ktorých
bolo nutné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 257 CSP, teda žalovanému nárok na ich náhradu
voči žalobcom 1/ až 3/ nepriznať.

30. Z už popísaných dôvodov nemožno žiadny odvolací dôvod vymedzený v odvolaní žalovaného
považovať za taký, ktorý by bol spôsobilý privodiť zmenu jeho odvolaním napadnutého II. výroku
uznesenia súdu prvej inštancie o tom, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Ak žalovaný
namietal, že žalobcovia mohli žalobu zobrať späť skôr, toto tvrdenie z vyššie uvedených dôvodov, keď sa
žalobcovia 1/ až 3/ nikdy ani nemali stranou tohto sporového konania v procesnom postavení žalobcov

stať, neobstojí. Neobstojí ani tvrdenie, že žalobcovia 1/ až 3/ si môžu nárok (pôvodného) žalobcu uplatniť
znovu, pretože v tomto konaní si žalobcovia 1/ až 3/ tento nárok ani neuplatnili (uplatnil si ho pôvodný
žalobca) a tento nárok na nich ani v dedičskom konaní po poručiteľovi neprešiel. Poukaz žalovaného
na to, že žalobcovia vzali späť žalobu z dôvodu, že nevedia svoj nárok preukázať rovnako neobstojí,pretože späťvzatie žaloby bolo jediným procesným inštitútom, ktorým žalobcovia 1/ až 3/ (a odvolací súd
opätovne zdôrazňuje, že v tomto procesnom postavení sa ocitli len v dôsledku fundamentálnej procesnej
vady spôsobenej konaním súdu prvej inštancie v rozpore s kogentnými procesnými normami) mohli

docieliť zastavenie konania, nezákonne vedeného s nimi ako žalobcami.

31. Z uvedených dôvodov, keď odvolací súd v odvolacom konaní dospel k záveru, že odvolaním
žalovaného napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým nepriznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania je vecne správny a súčasne nezistil žiadny dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie,

odvolací súd napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1
a § 255 ods. 1 CSP, nevzhliadnuc žiadne výnimočné okolnosti a ani dôvody hodné osobitného zreteľa
v zmysle § 257 CSP, tak, že žalobcom 1/ až 3/, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech (oproti

odvolateľovi, ktorý bol so svojím odvolaním v odvolacom konaní v celom rozsahu neúspešný, keď
nedosiahol zmenu ani zrušenie odvolaním napadnutého II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie),
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (t. j. 100 %).
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a ktoré vydá vyšší súdny úradník.

33. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ

musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.