Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215202673
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4215202673.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcov:
l. J. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. Y., V. rad XXX/XX, 2. NÉMETH I+J, spol. s r. o., so sídlom
Mlynský rad 113/14, Zemianska Olča, IČO: 36 548 731, obaja zastúpení Advokátska kancelária TIMAR
& partners, s. r. o., so sídlom Šaľa, Štúrova 42, IČO: 36 866 296 proti žalovanej: Q.. Z. M., nar. XX. XX.
XXXX, bytom A., T. XXXX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s. r. o., so sídlom
Komárno, Pohraničná 4, IČO: 36 721 123, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 26. júna 2018 č. k. 14C/142/2015-242 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o trovách konania p
o t v r d z u j e .

Žalovanej sa voči žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcov v 1. a 2. rade na prerušenie konania
ohľadne žaloby podanej žalobcom v 1. rade voči žalovanej do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 13C/154/2015 zamietol. Súd žalobu zamietol a

rozhodol, že žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 42a ods. 1, 2, § 42b ods. 1 až 4 a uviedol, že predmetom sporu v predmetnej
veci je nárok žalobcov v 1. a 2. rade na určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu darovania
titulom darovacej zmluvy uzavretej medzi neb. otcom žalovanej a matkou žalovanej (ako pôvodnými
bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností) a žalovanou, ku ktorému právnemu úkonu
došlo po tom, ako neb. otec žalovanej pristúpil spolu s ďalšími dvomi subjektmi k záväzkom obchodnej
spoločnosti LARGUS, s. r. o. voči žalobcom v 1. a 2. rade. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú podnikajúcimi

subjektmi, keď žalobca v 1. rade je zapísaný v živnostenskom registri Okresného úradu Komárno pod
č. 401-9923 a žalobca v 2. rade je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri v oddiele Sro,
vložkač.13390/N.AkovyplynulozLVč.XXXprek.ú.C.,žalovanájevýlučnouvlastníčkounehnuteľností
- pozemkov: parcely reg. „C“ parc. č. 97/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4090 m2, parcely
reg. „C“ parc. č. 97/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2, parcely reg. „C“ parc. č. 97/9
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 667 m2, parcely reg. „C“ parc. č. 97/8 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 586 m2 a parcely reg. „C“ parc. č. 97/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere

130 m2. Predmetné nehnuteľnosti žalovaná nadobudla na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi
rodičmi žalovanej (X. M., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX a Z. M., rod. K., nar. XX. XX.
XXXX) ako darcami a žalovanou ako obdarovanou dňa 08. 12. 2014, pričom vklad jej vlastníckeho
práva k týmto nehnuteľnostiam bol povolený na základe podaného návrhu na vklad vlastníckeho právak nehnuteľnostiam zo dňa 08. 12. 2014 príslušným správnym orgánom pod sp. zn. V-4873/14 z 30.
12. 2014. Ako vyplynulo z platobného rozkazu Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Rob/42/2014-24 zo
dňa 06. 06. 2014, týmto bola obchodná spoločnosť LARGUS, s. r. o. zaviazaná zaplatiť žalobcovi v 1.

rade sumu 6.337,46 eura spolu s príslušenstvom - úrokom z omeškania a tiež náhradu trov konania.
Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 15. 07. 2014. Okresný
súd Komárno tiež vydal platobný rozkaz č. k. 5Rob/163/2014-18 zo dňa 09. 06. 2014, ktorým zaviazal
obchodnú spoločnosť LARGUS, s. r. o. zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 46.015,48 eura spolu s úrokom
z omeškania, ako aj náhradu trov konania. Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a stal

sa vykonateľným dňa 15. 07. 2014. Ako vyplynulo z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti
LARGUS, s. r. o., táto bola zapísaná do obchodného registra dňa 28. 03. 2001. Spoločníkmi tejto
obchodnej spoločnosti bol neb. otec žalovanej a žalovaná. Konateľom obchodnej spoločnosti bol neb.
otec žalovanej. Z priloženej dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 13. 10. 2014 súd zistil, že túto uzavrel
veriteľ - žalovaný v 2. rade s pristupujúcimi dlžníkmi: v 1. rade BINOR, s. r. o., so sídlom Komárňanská
135/22, Veľký Meder, IČO: 44 935 340, v 2. rade N. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/XX, M. V. a v 3.

rade X. M. - neb. otec žalovanej. Predmetom tejto dohody bolo pristúpenie k záväzku dlžníka - obchodnej
spoločnosti LARGUS, s. r. o. voči veriteľovi vo výške 46.015,48 eura, ktorá pohľadávka bola veriteľovi
priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Komárno č. k. 5Rob/163/2014-18
zo dňa 09. 06. 2014. Pristupujúci dlžníci sa zaviazali uhradiť záväzok pôvodného dlžníka spoločne a
nerozdielne popri pôvodnom dlžníkovi najneskôr do 30. 11. 2014. Ako vyplynulo z obsahu pripojeného

spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 13C/154/2015, dňa 03. 03. 2015 podal žalobca v 1. rade
proti N. D. a X. M. (neb. otec žalovanej) návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 5.837,46 eura
titulom dohody o pristúpení k záväzku pôvodného dlžníka - obchodnej spoločnosti LARGUS, s. r. o.,
ktorý bol žalobcovi priznaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Komárno č.
k. 4Rob/42/2014-24 zo dňa 06. 06. 2014 s tým, že po uzavretí dohody o pristúpení k záväzku došlo zo

strany pristupujúceho dlžníka v 1. rade - obchodná spoločnosť BINOR, s. r. o. k čiastočnej úhrade dlžnej
sumy vo výške 500 eur. Podanou žalobou si žalobca uplatnil na zaplatenie i sumu úroku z omeškania
z dlžnej sumy, ako aj náhradu trov konania. K podanej žalobe pripojil dohodu o pristúpení k záväzku, v
ktorej bol za veriteľa označený žalobca v 1. rade a za pristupujúcich dlžníkov: v 1. rade BINOR, s. r. o.,
so sídlom Komárňanská 135/22, Veľký Meder, IČO: 44 935 340, v 2. rade N. D., nar. XX. XX. XXXX,

bytom K. 27X/XX, M. V. a v 3. rade X. M. - neb. otec žalovanej. Predmetom tejto dohody bolo pristúpenie
k záväzku dlžníka - obchodnej spoločnosti LARGUS, s. r. o. voči veriteľovi vo výške 6.337,46 eura,
ktorá pohľadávka bola veriteľovi priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu
Komárno č. k. 4Rob/42/2014-24 zo dňa 06. 06. 2014, a ktorá v čase uzavretia dohody predstavovala
sumu 5.837,46 eura. Pristupujúci dlžníci sa zaviazali uhradiť záväzok pôvodného dlžníka spoločne a

nerozdielne popri pôvodnom dlžníkovi najneskôr do 30. 09. 2014. Ako vyplynulo z predmetnej dohody,
tátobolapodpísanákonateľomobchodnejspoločnostiNÉMETHI+J,spol.sr.o.apristupujúcimidlžníkmi
v1.až 3.radedňa08.08.2014,kuktorémudňubolinotáromosvedčenépodpisypristupujúcichdlžníkov
na predmetnej listine. Vo veci sp. zn. 13C/154/2015 podali žalovaní v 1. a 2. rade odpor proti platobnému
rozkazu, následkom čoho došlo k jeho zrušeniu zo zákona. V konaní vo veci sp. zn. 13C/154/2015

sa pre úmrtie žalovaného v 2. rade čaká na výsledok dedičského konania vedeného na Okresnom
súde Komárno pod sp. zn. 12D/350/2015. Zo súdneho manažmentu súd zistil, že žalobca v 1. rade
inicioval exekučné konanie voči obchodnej spoločnosti LARGUS, s. r. o. ako povinnému a to na základe
exekučného titulu - platobného rozkazu č. k. 5Rob/163/2014-18 z 09. 06. 2014. Predmetná exekúcia
sa vedie na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 13Er/1647/2014 (EX 314/2014). Žalobca v 2. rade

si tiež vymáha svoju pohľadávku voči obchodnej spoločnosti LARGUS, s. r. o. v exekučnom konaní
vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6Er/1645/2014, a to na základe exekučného titulu
- platobného rozkazu č. k. 4Rob/42/2014-24 zo dňa 06. 06. 2014. Ako vyplynulo z dodacieho listu č.
2013/9 z 22. 05. 2013, obchodná spoločnosť LARGUS, s. r. o. prevzala od žalobcu v 1. rade tovar -
pšenicu v množstve 122,510 ton a hodnote 30.137,46 eura s tým, že dodaný tovar zostáva majetkom

dodávateľa až do uhradenia celej hodnoty faktúry. Z dodacieho listu č. 2013/9 z 22. 05. 2013 vyplynulo,
že žalobca v 2. rade dodal obchodnej spoločnosti LARGUS, s. r. o. tovar - pšenicu v množstve 207,380
ton a hodnote 51.015,48 eura s tým, že dodaný tovar zostáva majetkom dodávateľa až do uhradenia
celej hodnoty faktúry.

1.2. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
(§ 116 a § 117) alebo, ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa§42bods.1až4Občianskehozákonníka,právoodporovaťprávnymúkonommôžeuplatniťveriteľ
žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného

právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti
osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym
nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným

právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech. V zmysle ustálenej judikatúry pod pojmom „vymáhateľná pohľadávka“
podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka treba rozumieť takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi
priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, na ktorého základe možno vykonať exekúciu.
Zmyslom odporovateľnosti je možnosť veriteľa domáhať sa žalobou na súde, aby súd určil, že dlžníkove
úkony, ktorými dlžník ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné,

čo mu následne umožňuje dosiahnuť relatívnu neúčinnosť týchto úkonov voči konkrétnej osobe a
možnosť požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovhomajetku.Rozhodnutiesúdu,ktorýmbyboloodporovacejžalobevyhovenépotompredstavuje
podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi domáhať
vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo

z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale proti osobe, v prospech ktorej bol právny úkon
urobený. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí a iných majetkových hodnôt, ktoré
odporovateľným právnym úkonom z dlžníkovho majetku ušli, prípadne vymožením peňažnej náhrady
vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu.

1.3. V konaní o určenie, že právne úkony dlžníka sú voči veriteľovi neúčinné, nesie žalobca bremeno
tvrdenia a tiež dôkazné bremeno (ak žalovaný skutkové tvrdenie žalobcu popiera) ohľadom toho, že
k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky preukázateľne nie je možné použiť iný majetok dlžníka, ako
aj ohľadom úmyslu dlžníka ukrátiť predmetným právnym úkonom svojho veriteľa. Ak je žalovaným

osoba blízka dlžníkovi, táto sa odporovacej žalobe relevantne ubráni, len ak preukáže, že o dlžníkovom
úmysle ukrátiť svojho veriteľa predmetným odporovateľným právnym úkonom nevedela a ani pri
vynaložení náležitej starostlivosti k poznaniu dlžníkovho úmyslu vedieť nemohla. K podaniu odporovacej
žaloby v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka je zásadne aktívne vecne legitimovaný veriteľ,
ktorého pohľadávka voči dlžníkovi je vymáhateľná, ak dlžníkov právny úkon ukracuje uspokojenie tejto

pohľadávky. Pasívne vecne legitimovaná je osoba, ktorá majetok odporovateľným právnym úkonom
získala, alebo z neho mala prospech. Pasívne vecne legitimovanými sú i dedičia a právni nástupcovia
takejto osoby. Zákon stanovuje podmienky pre všetky dôvody, za ktorých je možné právnemu úkonu
odporovať, a to: existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, uskutočnenie právneho úkonu dlžníka v
posledných troch rokoch pred podaním žaloby, uskutočnenie právneho úkonu v úmysle ukrátiť veriteľa,

ukrátenie vymáhateľnej pohľadávky právnym úkonom dlžníka. Odporovateľným môže byť len platný
právny úkon (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 223/2010 sp. zn. 4Cdo 163/2007).

1.4. Predmetom sporu je nárok žalobcov v 1. a 2. rade na určenie právnej neúčinnosti právneho
úkonu darovania titulom darovacej zmluvy uzavretej medzi neb. otcom žalovanej a matkou žalovanej

(ako pôvodnými bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností) a žalovanou, ku ktorému
právnemu úkonu došlo po tom, ako neb. otec žalovanej pristúpil spolu s ďalšími dvomi subjektmi
k záväzkom obchodnej spoločnosti LARGUS, s. r. o. voči žalobcom v 1. a 2. rade. Medzi stranami
sporu bolo nesporné, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú veriteľmi pohľadávok voči obchodnej spoločnosti
LARGUS, s. r. o., ktoré boli žalobcom v 1. a 2. rade priznané vykonateľnými rozhodnutiami Okresného

súdu Komárno, a to platobným rozkazom č. k. 4Rob/42/2014-24 zo dňa 06. 06. 2014 (pohľadávka
žalobcu v 1. rade voči obchodnej spoločnosti LARGUS, s. r. o.) a platobným rozkazom č. k.
5Rob/163/2014-18 z 09. 06. 2014 (pohľadávka žalobcu v 2. rade voči obchodnej spoločnosti LARGUS,
s. r. o.), pričom tieto rozhodnutia sú exekučnými titulmi a na ich základe sa na Okresnom súde Komárno
vedú exekučné konania (ide o exekučné konania sp. zn. 13Er/1647/2014 (na základe exekučného titulu

- platobného rozkazu č. k. 5Rob/163/2014-18 z 09. 06. 2014) a sp. zn. 6Er/1645/2014 (na základe
exekučného titulu - platobného rozkazu č. k. 4Rob/42/2014-24 zo dňa 06. 06. 2014). Tiež nebolo sporné,
že neb. otec žalovanej bol spoločníkom obchodnej spoločnosti LARGUS, s. r. o. spolu so žalovanou a
ani to, že neb. otec žalovanej spolu so svojou manželkou darovali nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXpre k. ú. C. žalovanej po tom, ako neb. otec žalovanej (spolu s obchodnou spoločnosťou BINOR, s. r. o.
a N. D.) pristúpil k záväzkom obchodnej spoločnosti LARGUS, s. r. o. voči žalobcom v 1. a 2. rade a to
dohodamiopristúpeníkzáväzkuz08.08.2014a 13.10.2014.Rovnakonebolosporné,žededičské

konanie po neb. otcovi žalovanej vedené na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 12D/350/2015
doposiaľskončenénieje.Spornámedzistranamisporujeotázkapreukázaniaaktívnejvecnejlegitimácie
žalobcov v 1. a 2. rade v spore a to vo vzťahu k preukázaniu existencie vymáhateľnej pohľadávky
žalobcov v 1. a 2. rade voči neb. otcovi žalovanej ako dlžníkovi, ako aj vo vzťahu k preukázaniu, že
právnym úkonom darovania došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcov v 1. a 2. rade voči neb.

otcovi žalovanej, keď tento bol jedným zo solidárne zaviazaných dlžníkov vo vzťahu k pohľadávkam
žalobcov v 1. a 2. rade, pričom žalovaná namietala i platnosť dohôd o pristúpení k záväzku uzavretých
medzi žalobcami v 1. a 2. rade a jej neb. otcom.

1.5. Súd vykonaným dokazovaním, vyhodnotiac skutkové tvrdenia strán sporu, skutočnosti vyplývajúce
z predložených listinných dôkazných prostriedkov predložených v priebehu sporu stranami sporu, ako

aj skutočnosti vyplývajúce z verejne dostupných registrov, súdneho manažmentu a pripojeného spisu
Okresného súdu Komárno sp. zn. 13C/154/2015 dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby v
celom rozsahu. Vo vzťahu k žalobe podanej žalobcom v 1. rade voči žalovanej súd podanú žalobu
zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v 1. rade v spore. Žalobca v 1.
rade odvodzoval svoj nárok z titulu dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 08. 08. 2014, na základe ktorej

inicioval konanie na Okresnom súde Komárno vedené pod sp. zn. 13C/154/2015, domáhajúc sa voči N.
D. a neb. X. M. vydania rozhodnutia, ktorým ich súd zaviaže na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 5.837,46
eura s príslušenstvom. Toto konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Súd v rámci rozhodovania o
podanej žalobe, prioritne zaoberajúc sa podaným návrhom na prerušenie konania podaným žalobcami
v 1. a 2. rade ohľadne žaloby podanej žalobcom v 1. rade do právoplatného skončenia konania vo

veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 13C/154/2015, dospel k záveru, že i v konaní
o odporovacej žalobe je súd oprávnený ako otázku predbežnú riešiť, či právny úkon, z titulu ktorého
bola uplatnená pohľadávka žalobou, je platným právnym úkonom. Súd mal za to, že v danom prípade s
ohľadom na skutočnosť, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať z úradnej
povinnosti, nie je vylúčené, aby sa súd touto otázkou ako otázkou predbežnou zaoberal v tomto spore,

hoci sa na tunajšom súde vedie aj konanie o žalobe na plnenie z titulu totožného právneho úkonu.
Súd mal za to, že prerušenie konania za účelom vyčkania vyriešenia otázky platnosti právneho úkonu
- dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 08. 08. 2014 (ktorú otázku i v konaní vedenom pod sp. zn.
13C/154/2015 by súd mal riešiť len ako predbežnú) by bolo nehospodárne a neúčelné, keď čakanie na
výsledok konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 13C/154/2015 by neprimerane

predĺžilo toto konanie. Preto súd návrh žalobcov v 1. a 2. rade na prerušenie konania ohľadne žaloby
podanej žalobcom v 1. rade voči žalovanej do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Komárno pod sp. zn. 13C/154/2015 zamietol.

1.6. Následne súd ako predbežnú otázku vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobcom v 1. rade voči

žalovanej riešil otázku platnosti právneho úkonu - dohody o pristúpení k záväzku uzavretej dňa 08. 08.
2014, v ktorej ako veriteľ bol označený žalobca v 1. rade a ako pristupujúci dlžníci boli uvedení: v 1.
rade BINOR, s. r. o. so sídlom Komárňanská 135/22, Veľký Meder, IČO: 44 935 340, v 2. rade N. D.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/XX, M. V. a v 3. rade X. M. - neb. otec žalovanej. Predmetom tejto
dohody bolo pristúpenie k záväzku dlžníka - obchodnej spoločnosti LARGUS, s. r. o. voči veriteľovi

(žalobcovi v 1. rade) vo výške 6.337,46 eura, ktorá pohľadávka bola veriteľovi priznaná právoplatným
a vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Komárno č. k. 4Rob/42/2014-24 zo dňa 06. 06. 2014,
a ktorá v čase uzavretia dohody predstavovala sumu 5.837,46 eura. Pristupujúci dlžníci sa zaviazali
uhradiť záväzok pôvodného dlžníka (obchodnej spoločnosti LARGUS, s. r. o.) spoločne a nerozdielne
popri pôvodnom dlžníkovi najneskôr do 30. 09. 2014. Ako vyplynulo z predmetnej dohody, táto bola

podpísaná konateľom obchodnej spoločnosti NÉMETH I+J, spol. s r. o. (žalobca v 2. rade), ktorý bol
na predmetnej listine jednoznačne a nezameniteľne označený obchodným menom a menom konateľa,
ku ktorému bol pripojený podpis konateľa obchodnej spoločnosti a pristupujúcimi dlžníkmi v 1. až 3.
rade dňa 08. 08. 2014, ku ktorému dňu boli notárom osvedčené podpisy pristupujúcich dlžníkov na
predmetnej listine. Preskúmaním predmetnej dohody súd dospel k záveru o jej absolútnej neplatnosti,

keďže predmetná dohoda nepredstavovala prejav vôle žalobcu v 1. rade, pretože tento písomný právny
úkon žalobcom v 1. rade podpísaný nebol (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V danom
prípade dohoda o pristúpení k záväzku v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka predstavuje dvojstranný
právny úkon, ktorý uzatvára veriteľ so subjektom, ktorý sa zaviaže splniť dlh za pôvodného dlžníka. Preplatnosť tohto právneho úkonu je teda potrebný prejav vôle veriteľa i subjektu, ktorý sa má zaviazať
splniť dlh za pôvodného dlžníka. Keďže v danom prípade súd, konštatujúc, že dohoda o pristúpení k
záväzku zo dňa 08. 08. 2014 je absolútne neplatným právnym úkonom, dospel k záveru, že žalobca

v 1. rade nepreukázal svoje skutkové tvrdenie popreté žalovanou, že je oprávneným z vymáhateľnej
pohľadávky voči dlžníkovi (neb. X. M.), keď pre vyslovenú absolútnu neplatnosť právneho úkonu -
dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 08. 08. 2014 žalobca v 1. rade neuniesol dôkazné bremeno ani
čo do skutkového tvrdenia, že voči neb. otcovi žalovanej má akúkoľvek neuhradenú pohľadávku. Preto
podanúžalobužalobcuv1.radezamietol,keďpreukázanieexistencievymáhateľnejpohľadávkyveriteľa

voči dlžníkovi je základným predpokladom úspešného podania odporovacej žaloby.

1.7. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu v 2. rade voči žalovanej, súd podanú žalobu (rovnako
ako žalobu podanú žalobcom v 1. rade) zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v 2. rade v tomto spore. Žalobca v 2. rade svoj nárok odvodzoval od pohľadávky titulom
dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 13. 10. 2014 (predmetnú dohodu v priebehu sporu aj predložil),

ktorú pohľadávku však nemožno považovať za vymáhateľnú, tak ako má na mysli ustanovenie § 42a
Občianskehozákonníka,nakoľkoideopohľadávku,ktorádorozhodnutiasúdunebolažalobcoviv2.rade
priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, na ktorého základe možno vykonať exekúciu.
Preto súd podanú žalobu vo vzťahu k nároku žalobcu v 2. rade voči žalovanej na určenie právnej
neúčinnosti právneho úkonu darovania titulom darovacej zmluvy uzavretej medzi rodičmi žalovanej (X.

M.,nar.XX.XX.XXXX,zomr.XX.XX.XXXXaZ.M.,rod.K.,nar.XX.XX.XXXX)akodarcamiažalovanou
ako obdarovanou dňa 08. 12. 2014 zamietol. K zamietnutiu žaloby v celom rozsahu súd pristúpil prioritne
pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v 1. a 2. rade v tomto spore, ktoré zistenie bolo
pre rozhodnutie v tomto spore absolútne kľúčové. Pre uvedené zistenie sa už súd nezaoberal otázkou,
či žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní preukázali žalovanou popierané skutkové tvrdenie o tom, že ich

dlžník (neb. otec žalovanej) právny úkon darovania titulom darovacej zmluvy uzavretej so žalovanou
vykonal v úmysle ukrátiť ich ako svojich veriteľov.
Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania pripojením spisu Okresného súdu Komárno sp. zn.
13Er/1647/2014, predmetom ktorého je exekúcia vykonávaná na základe návrhu žalobcu v 1. rade voči
povinnému - obchodnej spoločnosti LARGUS, s. r. o. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu

č. k. 5Rob/163/2014-18 z 09. 06. 2014, pretože doplnenie dokazovania pripojením tohto spisu považoval
za neúčelné, nemajúce význam pre rozhodnutie vo veci, keď vymáhateľnou pohľadávkou v exekučnom
konaní je pohľadávka iného subjektu ako je dlžník, právny úkon ktorého bol v tomto spore napadnutý
odporovacou žalobou. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP,
keď s ohľadom na výsledok sporu bola žalovaná v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov

konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia v 1. a 2. rade v celom rozsahu v zákonom
stanovej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že zamietnutím návrhu na prerušenie konania poškodil

žalobcov tým, že im znemožnil uplatňovať nárok pred súdom, nevykonal navrhnuté dôkazy za účelom
preukázania neexistencie iného majetku dlžníka, nesprávne vyhodnotil aj to dokazovanie, ktoré vykonal
a vec nesprávne právne posúdil. Otázku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní o určenie neúčinnosti
právneho úkonu v prípade, ak konanie o zaplatenie nie je ukončené, riešil aj NS SR vo svojej
rozhodovacej činnosti, pričom z rozhodnutia sp. zn. 6 Cdo 253/2012 NS SR vyplýva, že keďže žalobkyňa

nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou, neprerušenie konania by nevyhnutne viedlo k zamietnutiu
odporovacej žaloby pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne. Tým by však bola vystavená riziku
uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na podanie odporovacej žaloby vyplývajúcej z ustanovenia § 42a
ods. 2 Obč. zákonníka. To znamená, že skôr ako by si mohla obstarať vykonateľnú pohľadávku ako
predpoklad svojej aktívnej legitimácie na podanie odporovacej žaloby, mohlo by jej zaniknúť samotné

právo na podanie takejto žaloby (právo odporovať právnemu úkonu). Tento následok je neprijateľný a
takémuto nespravodlivému následku možno čeliť práve prerušením konania až do skončenia konania,
ktorého výsledkom môže byť vykonateľná pohľadávka. Nakoľko v danej veci ide o totožný skutkový
stav, kedy je zrejmé, že bez rozhodnutia súdu v konaní 13C/154/2015 (konanie, výsledkom ktorého je
založenie vymáhateľnej pohľadávky pre žalobcov) nedisponujú žalobcovia vymáhateľnou pohľadávkou,

je rozhodnutie súdu porušením základných princípov CSP, najmä ustanovenia článku 2 ods. 2 CSP,
ako aj článku 5 CSP, v neprospech žalobcov. Súčasne žalobcovia opakovane súd upozorňovali, že
konanie 13C/154/2015 nie je doposiaľ ukončené, práve z dôvodu, že žalovaná ako dedička X. M. bráni
ukončeniu dedičského konania, a je zrejmé, že tak konala výlučne z dôvodu, aby neexistoval majetok, zktorého by si žalobcovia mohli svoju pohľadávku uspokojiť. Neobstojí ani argument súdu, že by čakanie
na rozhodnutie vo veci 13C/154/2015 bolo nehospodárne a zdĺhavé, nakoľko žalobca čaká na svoje
peniaze od roku 2014 a samo toto konanie nebolo vedené pre nečinnosť súdu od roku 2015. Súčasne

tým, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie prijal v rozpore s rozhodnutím NS SR bez náležitého
odôvodnenia, porušil tým aj právo žalobcov na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
SR. Podľa žalobcov súd prvej inštancie ani nepostupoval správne, keď si sám ako predbežnú otázku
posudzoval platnosť dohody o pristúpení k zväzku zo dňa 08. 08. 2014 na sumu 6.637,46 eura (bod 27
rozsudku). Žalobcovia majú za to, že súd nie je oprávnený skúmať ako predbežnú otázku, o ktorej je

vedené osobitné konanie, čo samo o sebe vyplýva z ust. § 228 ods. 1 CSP, teda vo vzťahu k subjektívnej
viazanosti rozsudku a súčasne je zrejmé, že sa môže stať situácia, že súd otázku predbežne posúdi
inak, ako to urobí súd v konaní, v ktorom sa otázka v merite veci rieši. Uvedeným konaním súdu by
sa tak založil stav konania podľa ust. § 397 CSP (teda právo na podanie obnovy konania). Uviedli,
že neobstojí ani argument súdu, že dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 08. 08. 2014 na sumu
6.337,46 eura je absolútne neplatná, nakoľko súd preskúmaním uvedenej dohody dospel k záveru, že

ju nepodpísal žalobca v 1. rade a absentuje tak prejav jeho vôle podľa ust. § 40 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. V prvom rade je potrebné uviesť, že ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno
aplikovať,nakoľkotentoprávnyúkonbolriadnežalobcomv1.radepodpísaný.Akmalsúdzato,ženejde
o podpis žalobcu, nakoľko je v nesúlade medzi označením žalobcu v 1. rade pri identifikácii zmluvných
strán a pri podpise, nejde o skutočnosť, ktorá by zakladala neplatnosť tejto dohody. Podľa rozhodnutia

NS ČR sp. zn. 22 Cdo 919/2001 nie je možné ustáliť absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu,
ak možno postupom podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôjsť nesporne k záveru, kto je
účastníkom takéhoto právneho úkonu. Uvedené zodpovedá aj ust. § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého nie je právny úkon neplatný pre chyby v písaní, ak je jeho obsah nepochybný, pričom
z obsahu tejto dohody o pristúpení k záväzku vyplýva jej obsah, ako aj zmluvné strany a tieto sú

nepochybne označené. Neobstojí ani argument, že žalobcovia nepreukázali existenciu iného dlžníka.
Žalobcovia žiadali súd, aby si pripojil spis 12D/350/2015 podaním zo dňa 01. 07. 2016 (dedičský spis
po poručiteľovi X. M.), z obsahu ktorého by zistil, že poručiteľ nezanechal iný majetok a dedičstvo je
predĺžené, pričom žalobcovia majú možnosť sa uspokojiť iba z majetku, ktorý odporovateľným právnym
úkonom ušiel z dlžníkovho majetku. Žalobcovia žiadali aj pripojiť exekučný spis 13Er/1647/2014 vedený

voči spoločnosti LARGUS s. r. o., z ktorého by súd zistil, že táto spoločnosť ako pôvodný dlžník je tiež
nemajetná. Súd nevykonaním týchto dôkazov znemožnil žalobcom, aby si mohli splniť svoju dôkaznú
povinnosť, a tým nedostatočne zistil skutkový stav. Nemožno preto žalobcom dať na ťarchu, že by v
tejto otázke neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko žalobcovia dôkaz označili v konaní riadne. Nakoľko
rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté týmto odvolaním je postavené na nepreukázaní aktívnej

legitimácie na konanie zo strany žalobcov a súčasne v bode 30. rozsudku súd uvádza, že nevykonal
ostatné dôkazy pre nadbytočnosť, nebudú sa žalobcovia v tomto odvolaní venovať ostatným otázkam,
ktoré sú doposiaľ sporné. Najmä, pokiaľ ide o úmysel dlžníka ukrátiť žalobcov ako veriteľov dlžníka,
pričom táto otázka nebola pred súdom prvej inštancie ani riešená, hoci je aj z ustálenej súdnej praxe
zrejmé, že úmysel dlžníka sa prezumuje, a nie je to veriteľ, ktorý musí tento úmysel preukazovať, ak

bol odporovateľný právny úkonom vykonaný medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou, pričom žalovaná je
dcérou dlžníka. Okrem toho žalovaná bola spoločníkom spoločnosti LARGUS s. r. o., a teda jej tvrdenie,
že nevedela o záväzkoch tejto spoločnosti, neobstojí, nakoľko ako spoločníčka realizuje všetky svojej
práva v spoločnosti, vrátane práva na informácie podľa ust. § 122 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka.
Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na R 63/2004 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 18. decembra 2002, sp. zn. 5 Cdo 142/02). Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody,
je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie trpí v odvolaní vytýkanými vadami. Navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedla, že napadnutý rozsudok navrhuje ako vecne

správny potvrdiť. K prerušeniu konania uviedla, že NS SR v judikatúre uvádzal ako možnosť, nie ako
povinnosť súdu konanie prerušiť, osobitne, ak existujú iné vhodné opatrenia za účelom prerokovania
veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd SR v náleze I. ÚS 549/2015-33 zo dňa 16. marca
2016 odkazom na svoju judikatúru konštatoval povinnosť pre všeobecné súdy zohľadňovať špecifické
okolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu tak, aby bolo dosiahnuté spravodlivé

vyriešenie veci, teda také, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona v prospech jednej procesnej strany
nespôsobilo zjavnú a výraznú nespravodlivosť druhej procesnej strany. Pokiaľ súd posudzuje platnosť,
či neplatnosť právneho úkonu ako otázku predbežnú, t.j. ako otázku, ktorá síce sama osebe nie je
predmetom konania, ale jej vyriešenie je potrebné pre rozhodnutie o veci, rieši ju bez ohľadu na to,kto je účastníkom tohto konania (NS ČR 21 Cdo/679/2001). Predmetom konania vedeného pod sp. zn.
13C/154/2015 je len nárok žalobcu v 1. rade. Absolútna neplatnosť dohody o pristúpení k záväzku zo 7.
augusta 2014 tvrdí žalovaná aj v tomto konaní, ktorú skutočnosť navrhla v konaní vyriešiť prejudiciálne.

Avšak bez ohľadu na námietku žalovanej o absolútnej neplatnosti označeného právneho úkonu, sa
súd prvej inštancie musel touto otázkou zaoberať a prihliadať na tento dôvod z úradnej povinnosti. Za
takejtosituáciebyprerušeniekonaniavposudzovanejvecinesledovalosvojúčel,alenaopak,prerušenie
konania do právoplatného skončenia iného, rovnako prerušeného konania, by bolo najzdĺhavejším
opatrením v postupe súdu pri vedení konania, preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď

návrhu žalobcov v 1. a 2. rade na prerušenie konania v časti žaloby žalobcu v 1. rade do právoplatného
skončenia konania vedeného pod sp. zn. 13C/154/2015 zamietol. Žalobca v 2. rade svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v spore nepreukázal, nepreukázal, že disponuje vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a
ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda pohľadávkou, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím
alebo iným titulom, na základe ktorého možno nariadiť exekúciu a ani, že by sa takejto pohľadávky
domáhal v inom, prebiehajúcom súdnom konaní. Predmetom konania pod sp. zn. 13C/154/2015 nie je

zaplatenie pohľadávky žalobcu v 2. rade, a teda vo vzťahu k jeho osobe by ani prerušenie tohto konania
neviedlo k dosiahnutiu vymáhateľnej pohľadávky. Tvrdenie, že žalovaná bráni ukončeniu dedičského
konania, nemá oporu v skutkovom stave. K nesprávnemu posúdeniu absolútnej neplatnosti dohody o
pristúpení k záväzku uviedla, že pohľadávka veriteľa môže vzniknúť len z platného právneho úkonu. Ak
úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. V prípade

žalobcov v 1. a 2. rade totožný podnikateľ má zároveň živnosť aj spoločnosť s ručením obmedzeným,
ktorej je súčasne konateľom, preto je osobitne dôležité dbať na správnosť svojich podpisov, a teda,
či sa na listine podpisuje ako fyzická osoba podnikateľ, alebo ako fyzická osoba konajúca v mene
právnickej osoby. Nerozlišovanie podpisov by v predmetnom prípade viedlo absolútne k popretiu účelu
a zmyslu podpisu ako jednej z podstatných náležitostí písomného právneho úkonu. Veriteľom z dohody

o pristúpení k záväzku zo dňa 7. augusta 2014 je žalobca v 1. rade J. N. ako osoba, ktorá podniká na
základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom J. N.. Za veriteľa označeného v záhlaví
dohody o prispení k záväzku zo dňa 7. augusta 2014, predmetnú dohodu podpísala právnická osoba
NÉMETH J+J, spol. s r. o., prostredníctvom štatutárneho orgánu reprezentovaného jej konateľom J. N.,
teda žalobca v 2. rade. Uvedené pochybenie nemožno mať za chybu v písaní alebo zrejmú nesprávnosť

v označení veriteľa pri jeho podpise. Dohoda o pristúpení k záväzku zo 7. augusta 2014 nebola medzi
jej účastníkmi uzavretá platne, keďže na nej chýba podpis veriteľa ako podstatná náležitosť písomného
právneho úkonu, pričom ide o absolútnu neplatnosť.

4. Žalobca následne doplnil odvolanie a v odvolacom konaní predložil nový dôkaz, ktorý nemohol bez

svojho zavinenia predložiť skôr, a to uznesenie Okresného súdu Komárno zo dňa 07. 09. 2018 sp.
zn. 12D/350/2015. Ako zo samotného odvolania vyplýva, súd prvej inštancie sa nedostatočne o. i.
vysporiadal s preukázaním plurality veriteľov dlžníka, ako aj existenciou iného majetku dlžníka, z ktorej
by mohla byť pohľadávka žalobcov voči dlžníkovi uspokojená. Žalobcovia opakovane počas konania
žiadali súd, aby si pripojil dedičský spis sp. zn. 12D/350/2015, z obsahu ktorého by zistil, že poručiteľ

nezanechal iný majetok a dedičstvo je predĺžené, pričom žalobcovia majú možnosť sa uspokojiť iba z
majetku, ktorý odporovateľným právnym úkonom ušiel z dlžníkovho majetku. Z uvedeného uznesenia
Okresného súdu Komárno zo dňa 07. 09. 2018 sp. zn. 12D/350/2015 vyplýva nepochybne pluralita
veriteľov dlžníka - poručiteľa v rozhodnom čase vykonania právneho úkonu, ako aj samotná skutočnosť,
že sa poručiteľ uvedeným právnym úkonom zbavil jediného bonitného majetku, z ktorého bolo možné

uspokojiť žalobcov ako jeho veriteľov. Vzhľadom na to, že uvedené rozhodnutie im bolo doručené dňa
05. 11. 2018, teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania, nemohli ho žalobcovia ako strana sporu
predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v rámci podaného odvolania, a preto ho zasielajú
súdu podľa ust. § 366 písm. d)
CSP, bezodkladne po tom, ako bolo doručené.

5. Žalovaná k doplneniu odvolania žalobcov uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobcami
predložené uznesenie OS Komárno sp. zn. 12D/350/2015 nemôže zhojiť nedostatok, pre ktorý súd prvej
inštancie žalobu žalobcov zamietol - z dôvodu nepreukázania ich aktívnej vecnej legitimácie v konaní,
žalovaná zotrváva na svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),viazanýodvolacímidôvodmi(§380ods.1CSP)prejednalodvolanie
žalobcov v 1. a 2. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvejinštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne
posúdil, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

7. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu darovania titulom
darovacej zmluvy zo dňa 30. 12. 2014 pod V - 4873/14 uzavretej medzi X. M. a jeho manželkou Z.
M. ako darcami a žalovanou ako obdarovanou. Tiež si uplatnili nárok na náhradu trov konania. Žalobu
odôvodnili tým, že Okresný súd Komárno právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom č. k.

4Rob/42/2014-24 zo dňa 06. 06. 2014 priznal žalobcovi v 1. rade voči obchodnej spoločnosti LARGUS,
s. r. o. právo na plnenie pohľadávky vo výške 6.337,46 eura s príslušenstvom. Okresný súd Komárno
právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom č. k. 5Rob/163/2014-18 zo dňa 09. 06. 2014 priznal
žalobcovi v 2. rade voči obchodnej spoločnosti LARGUS, s. r. o. právo na plnenie pohľadávky vo výške
46.015,48 eura s príslušenstvom. Spoločníkmi obchodnej spoločnosti LARGUS, s. r. o. boli neb. X. M. a
žalovaná. Dňa 08. 08. 2014 uzavrel žalobca v 1. rade ako veriteľ s pristupujúcimi dlžníkmi v 1. až 3. rade

dohodu o pristúpení k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka, a to v súvislosti s pohľadávkou
žalobcu v 1. rade voči obchodnej spoločnosti LARGUS, s. r. o. vo výške 6.337,46 eura. Pristupujúcim
dlžníkom v 3. rade bol neb. X. M. a tento sa spolu s ostatnými pristupujúcimi dlžníkmi zaviazal uhradiť
pohľadávku žalobcu v 1. rade spoločne a nerozdielne do 30. 09. 2014. Dňa 13. 10. 2014 uzavrel žalobca
v 2. rade ako veriteľ s pristupujúcimi dlžníkmi v 1. až 3. rade dohodu o pristúpení k záväzku podľa § 533

Občianskeho zákonníka a to v súvislosti s pohľadávkou žalobcu v 2. rade voči obchodnej spoločnosti
LARGUS, s. r. o. vo výške 46.015,48 eura. Pristupujúcim dlžníkom v 3. rade bol neb. X. M. a tento
sa spolu s ostatnými pristupujúcimi dlžníkmi zaviazal uhradiť pohľadávku žalobcu v 2. rade spoločne
a nerozdielne do 30. 11. 2014. Neb. X. M. na základe uvedených dohôd o pristúpení k záväzkom
pohľadávky žalobcov v 1. a 2. rade neuhradil. Dňa 30. 12. 2014 však spolu so svojou manželkou Z. M.

uzavrel darovaciu zmluvu so žalovanou, v ktorej žalovaná vystupovala ako obdarovaná a neb. X. M. so
svojou manželkou Z. M. ako darcovia. Predmetom darovania boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX
nachádzajúce sa v k. ú. C.. Tieto nehnuteľnosti vlastnil neb. X. M. a jeho manželka v bezpodielovom
spoluvlastníctve a na základe darovacej zmluvy došlo k bezodplatnému prevodu vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam na žalovanú. Žalobcovia v 1. a 2. rade mali za to, že právny úkon

darovania z 30. 12. 2014 je právnym úkonom dlžníka, ktorým bolo ukrátené uspokojenie vymáhateľných
pohľadávok žalobcov v 1. a 2. rade, pretože ním došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a toto zmenšenie
majetku má za následok, že oni ako veritelia nemôžu dosiahnuť uspokojenie svojich pohľadávok z
majetku dlžníka, hoci nebyť tohto úkonu by sa pohľadávky z majetku dlžníka uspokojiť mohli. Mali za
to, že neb. X. M. vykonal úkon darovania s cieľom ukrátiť žalobcov v 1. a 2. rade pri uspokojení ich

pohľadávok, keď úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa sa v danom prípade ex lege predpokladá.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej
lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,

ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcami v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom
v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné

skutočnosti,pretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciepodľa§387ods.1CSPakovecnesprávny
potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387
ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným
v odvolaní žalobcov odvolací súd dodáva nasledovné.12. Čo sa týka správnosti záveru súdu prvej inštancie o neprerušení konania ohľadne žaloby podanej
žalobcom v 1. rade voči žalovanej do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde

Komárno pod sp. zn. 13C/154/2015, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zamietnutím návrhu
žalobcov na prerušenie konania nemohlo dôjsť k porušeniu právnej istoty žalobcov, ako aj k zjavnému
zneužitiu práva, pretože žalobcovia sa návrhom na prerušenie konania, podaným dňa 25. 05. 2016,
domáhali podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, teraz ustanovenia § 164 CSP fakultatívneho prerušenia
konania, ktorého nie je pre samotné konanie nevyhnutné a súd má najskôr urobiť iné vhodné opatrenia

dostupnými procesnými prostriedkami, a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Konanie vedené
na Okresnom súde Komárno sp. zn. 13C/154/2015, do ktorého skončenia navrhli žalobcovia konanie
prerušiť, je konaním, v ktorom sa Imrich Németh, IČO: 35 047 364 domáha od žalovaných 1. N. D.
a 2. X. M. zaplatenia sumy 5.837,46 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% od 01. 10. 2014 do
zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a trov konania. Pasívna legitimácia žalovaných
N. D. a X. M. v danej veci je odvodená od dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 08. 08. 2014, s ktorej

platnosťou by sa súd prvej inštancie musel vo vzťahu k požadovanému plneniu vysporiadať ako s
predbežnou otázkou. Posúdenie tejto otázky ako otázky predbežnej by teda nebolo obsahom výroku
napadnutého rozhodnutia, preto by pre toto konanie nebolo záväzné, pričom aj výrok právoplatného
rozsudku je záväzný len pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti
rozsudku. Ak si teda súd prvej inštancie otázku pasívnej legitimácie právneho predchodcu žalovanej

X. M. vyriešil v tomto konaní ako otázku predbežnú, mohol tak urobiť a takýto postup je v súlade so
zásadou hospodárnosti konania. Vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade teda nedošlo k zamietnutiu žaloby z
dôvodu, že by nemal vymáhateľnú pohľadávku, ale z dôvodu, že vo vzťahu k nemu právny predchodca
žalovanej X. M. nemal žiadnu pohľadávku. Vymáhateľnú pohľadávku mala len spoločnosť LARGUS, s.
r. o., ktorej spoločníkmi boli X. M. a žalovaná. V prípade, ak by sa v konaní vedenom na Okresnom súde

Komárno pod sp. zn. 13C/154/2015 riešila len výška plnenia, avšak nie otázka pasívnej legitimácie X.
M., v takom prípade by malo význam prerušenie tohto konania do skončenia konania 13C/154/2015.
Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd túto námietku žalobcov za nedôvodnú. K námietke, že
žalovaná bráni ukončeniu dedičského konania po jej otcovi X. M., odvolací súd dodáva, že práve
žalobcovia v rámci odvolacieho konania predložili odvolaciemu súdu uznesenie v dedičskej veci po neb.

X. M., vedenom pod sp. zn. 12D/350/2015-371, teda v tejto veci už bolo rozhodnuté. Rozhodnutie v
časti neprerušenia konania na základe návrhu žalobcov súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
odôvodnil,keďzohľadnilvšetkypretotorozhodnutiepotrebnéskutočnosti,pretotakýmtopostupomsúdu
prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivé súdne konanie. Aj keď voči výroku
o neprerušení konania podľa § 357 písm. n) CSP odvolanie nie je prípustné, správnosťou postupu súdu

prvej inštancie, keď konanie neprerušil sa odvolací súd zaoberal v rámci preskúmania rozsudku súdu
prvej inštancie, napadnutého odvolaním žalobcov. Takýmto postupom súdu prvej inštancie nedošlo k
porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces, pričom podľa § 228 ods. 1 CSP by súd v tomto konaní
nebol viazaný posúdením predbežnej otázky v konaní 13C/154/2015. Čo sa týka posúdenia platnosti
dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 07. 08. 2014 súdom prvej inštancie, aj v tejto časti sa odvolací

súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a odkazuje naň. Argumentácia
žalobcov, že tento úkon bol žalobcom v 1. rade riadne podpísaný, je nesprávna, pretože je potrebné
rozlišovať osobu J. N. ako v čase podania žaloby, ako aj rozhodnutia súdu prvej inštancie živnostníka a
obchodnú spoločnosť Németh I+J, spol. s r. o., so sídlom Zemianska Olča. Ide o dva odlišné subjekty,
pričom dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 07. 08. 2014 mala byť uzatvorená J. N. ako živnostníkom,

avšak podpísala ju obchodná spoločnosť Németh I+J, spol. s r. o., zast. jej konateľom, teda subjekt
odlišný od veriteľa z tejto dohody. Z toho, že konateľ spoločnosti Németh I+J, spol. s r. o. je osoba
totožná s veriteľom J. N., v tom čase živnostníkom, nemožno vyvodiť, že tento písomný právny úkon
bol žalobcom v 1. rade riadne podpísaný. Odkaz na rozhodnutie NS ČR je preto nesprávny, pretože v
danej veci nejde o situáciu, kedy by bola spornosť záveru, kto bol účastníkom tohto právneho úkonu.

Záver súdu prvej inštancie je preto v tejto otázke správny. Pripojenie exekučného spisu 13Er/1647/2014
vedeného voči spoločnosti LARGUS s. r. o. je z pohľadu rozhodnutia v tejto veci bezpredmetné, keď
dôvodom zamietnutia žaloby nebolo to, že by žalobcovia nepreukázali, že táto spoločnosť je nemajetná,
ale nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov v konaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom poukazuje

na to, že tieto dôvody smerovali len k zamietnutiu žaloby voči žalobcovi v 1. rade a dôvody vo vzťahu k
neexistencii vymáhateľnej pohľadávky žalobcu v 2. rade, a teda nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu
v2.radevodvolaníuvádzanéneboli.To,žesúdprvejinštancienerozhodolvsúladesožaloboužalobcov,
neznamená, že jeho rozhodnutie je vecne nesprávne.13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Na záver ešte odvolací súd dodáva, že keďže žalobca v 1. rade dňom 11. 10. 2018 ukončil
živnostenskú činnosť, označil ho už len ako fyzickú osobu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).