Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7SaZ/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200762
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200762.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu:

E. J., nar. XX.X.XXXX v meste T. T., S. provincia, J. republika (ďalej len „J."), štátnej príslušnosti J.,
kamerunskej národnosti, kresťanského vierovyznania, vydatá, s národnou identifikačnou kartou J. číslo
XXXXXXXXX, platnou do 12.5.2014, adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí v meste T. T.,
ulica R., S. provincia, J., t. č. s povolením na pobyt mimo N. tábora v V. R. C. (ďalej len „PT"), na
adrese J. ul. číslo 1, XXX XX D., I. republika, zastúpená advokátom: JUDr. Milan Hlušák, advokát,
Na križovatkách 37/E, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-490-186/PO-Ž-2013 zo dňa 23.4.2019 v časti o neudelení azylu, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-490-186/PO-Ž-2013 zo dňa 23.4.2019 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol tak, že neudelil žalobkyni azyl. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky udelenia azylu, nakoľko

v prípade žalobkyne nebola preukázaná opodstatnenosť jej obáv z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, taktiež z dôvodov zastávania určitých politických názorov
alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, či za uplatňovanie politických práv a slobôd, ako to vyplýva
zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len „ŽD“) a zákona o
azyle. Azyl je špecifickým právnym inštitútom, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana
len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky - teda opodstatnené obavy pred
reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb, ktoré majú určité presvedčenie, a to buď zo strany štátu alebo

neštátnych pôvodcov. Žalobkyňa, teda žiadateľka o azyl po nelegálnom príchode a následnom zadržaní
policajnou hliadkou dňa 31.10.2013 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné
požiadala o udelenie alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu o svoj život. Jej
manžel bol zavraždený, keď bola tehotná. V deň odchodu z Kamerunu prišli do jej domu neznámi muži,
ktorí hľadali nejaké dokumenty. Vyhrážali sa jej, pokiaľ im ich nedá, tak ju zabijú. Preto sa po porade
s manželovým právnikom, rozhodla Kamerun opustiť. Po vydaní vyhlásenia bola žiadateľka zaslaná
do Záchytného tábora v Humennom, kde s ňou boli vykonané prvotné úkony, súvisiace s azylovou

procedúrou. Dňa 28.11.2013 bola presunutá do Pobytového táboru. Žalovaný dospel k záveru, že
žiadateľkou deklarovaný subjektívny pocit strachu pred prenasledovaním, kvôli tomu, že jej manžel, ako
aktívny člen hnutia SCNC, údajne napísal a vydal knihu, kritizujúcu vládny režim v Kamerune, ktorú
mali v roku 2004 a potom v roku 2013 u nej hľadať neznámi muži, sa preukázal ako neopodstatnený.Opodstatnený strach alebo obava pred prenasledovaním, ako to vyplýva zo zákona o azyle, v sebe
zahŕňa subjektívne aj objektívne prvky. Subjektívne sa týka strachu jednotlivca z ujmy. Avšak na to,
aby obava alebo strach pred prenasledovaním bola v zmysle zákona o azyle opodstatnená, musí byť

podložená objektívnou situáciou, panujúcou v krajine pôvodu žiadateľa. Zároveň odôvodnený strach
z prenasledovania sa musí týkať jednej alebo viacerých príčin uvedených v Ženevskom dohovore z
roku 1951, resp. v § 8 zákona o azyle, t.j. rasy, náboženstva, národnosti, sociálnej skupiny alebo
politického názoru. Žalobkyňa do konania nepredloža žiadne nové doklady, prípadne podklady na
zdôvodnenie jej žiadosti o azyl. Žalobkyni bola poskytnutá doplnková ochrana. Žalobkyni nehrozí žiadna

z foriem prenasledovania taxatívne vymenovaných v § 2 zákona o azyle. Neboli naplnené dôvody na
udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu opodstatnenosti jej obáv z prenasledovania
z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, a z dôvodov zastávania určitých politických
názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle a z Dohovoru
o právnom postavení utečencov z roku 1951. Žalobkyni bola poskytnutá doplnková ochrana, na dobu
jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný dospel k záveru, že

žalobkyňa nespĺňa podmienky pre udelenie azylu, ale žalobkyni už poskytol medzinárodnú ochranu vo
forme doplnkovej ochrany.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa
28.05.2019 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia v časti o

neudelení azylu, v zmysle ustanovenia § 220 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“). Namietala, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie
skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

3.Žalovanýnavrholvosvojomvyjadreníkžalobezodňa4.07.2019správnužalobuzamietnuť.Zotrvalna

vlastnej argumentácii a zdôraznil, že dôvody, ktoré žalobkyňa počas pohovoru uviedla, nie sú dôvodmi
pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Mal za to, že od vydania rozsudku Najvyšieho súdu
SR, v ktorom sa konštatovalo, že žalobkyňa sa drží jednej dejovej línie boli zistené nové skutočnosti
a do konania založené nové dôkazy týkajúce sa predmetnej knihy ako aj miesta, kde sa v roku 2013
žalobkyňa nachádzala. Ako sa konštatuje aj v napadnutom rozhodnutí, k udalostiam, ktoré opisovala

žalobkyňa, že sa mali v roku 2013 stať v Kamerune vôbec nedošlo, nakoľko v tom čase tam už nebola.
Žalovaný vyhodnotil výpoveď žalobkyne ako nedôvodnú.

4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a
vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne, žalobkyne

a žalovaného. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu
podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu
žalovaného ČAS: MU-490/PO -Ž- 2013.

6. Z obsahu administratívneho spisu č.p.: ČAS: MU-490/PO-Ž-2013 súd zistil, že žalobkyňa žiadala o
udelenie azylu na Slovensku z dôvodu, že v krajine jej pôvodu, je všeobecne zlá bezpečnostná situácia.
Z aktuálnych informácií vyplýva, že bezpečnostná situácia v Severozápadnej aj v Juhozápadnej provincii
Kamerunu, odkiaľ žalobkyňa pochádza, sa v ostatnom období zhoršovala a objavili sa informácie,

že ďalší africký štát stojí na pokraji občianskej vojny. Z ostatných aktuálnych informácií vyplýva, že
začiatkom roka 2019 došlo k zintenzívneniu násilia v anglofónnych regiónoch Kamerunu. Na základe
uvedeného žalovaný dospel k záveru, že vzhľadom na rizikovú bezpečnostnú situáciu v Severozápadnej
aj Juhozápadnej provincii Kamerunu, odkiaľ žalobkyňa pochádza, nemožno s dostatočnou istotou
vylúčiť, že v prípade jej návratu do Kamerunu, by nebola vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia,

z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu tak,
ako je to uvedené v § 2 písm. f) bod 3 zákona o azyle. Preto sa jej na území Slovenskej republiky,
podľa § 13a) zákona o azyle, poskytne medzinárodná ochrana v podobe doplnkovej ochrany. Žalobkyni
rozhodnutím žalovaného dňa 23.4.2019 nebol udelený azyl, ale bola poskytnutá doplnková ochrana.
Proti rozhodnutiu o neudelení azylu podala žalobkyňa opravný prostriedok dňa 28.05.2019. Žalobkyňa

do konania nepredložila žiadne nové doklady, prípadne podklady na zdôvodnenie jej žiadosti o azyl.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené
v § 8 alebo § 10.Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa

podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu
a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne:

7. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné
informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, uvádzané žalobkyňou. Z ich obsahu získal
dostatok informácií, potrebných ku posúdeniu žalobkyni k žiadosti o azyl. Právny zástupca žalobkyne
namietal, že žalovaný mal uviesť právny predpis, na základe ktorého by mala údajná nedôveryhodnosť

žalobkyne vylučovať možnosť udelenia azylu. Žalobkyni malo záležať na tom, aby uvádzala pravdivé
a úplné skutočnosti, o ktoré svoju žiadosť o udelenie azylu opiera, a ktoré súvisia s ňou, v priebehu
konania. Taktiež z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa túto povinnosť nesplnila tým, že
neposkytovala pravdivé informácie, a predložila dokumenty od právnika Erika, ktoré sa ukázali v iných
dôkazných prostriedkov ako nedôveryhodné. V danej veci boli zistené iné skutočnosti týkajúce sa

predmetnej knihy a miesta, kde sa v roku 2013 žalobkyňa nachádzala. K udalostiam, ktoré žalobkyňa
opisovala, a mali sa stať v roku 2013 v Kamerune, nedošlo, z dôvodu, že v tom čase už žalobkyňa
nebola. Teda z dôkazov nachádzajúcich v azylovom spise vyplýva, že v roku 2013 sa žalobkyňa už
nenachádzala v Kamerune, a preto nemohla byť vystavená prenasledovaniu, ktoré opisuje. Z informácií
o krajine pôvodu je zrejmé, že falšovanie rôznych dokumentov je v Kamerune rozšírené. Dôvodom na

udelenie azylu nemôže byť všeobecne zlá bezpečnostná situácia v krajine pôvodu žalobkyne, pokiaľ sa
táto neprejaví v perzekúcii z nej vo vzťahu k žalobkyni z dôvodov, ako sú uvedené v § 8 zákona o azyle,
čo nie je prípad žalobkyne. S poukazom na to, že žalobkyňa nesplnila podmienky pre udelenie azylu
uvedené v § 8 alebo v § 10 zákona o azyle, neudeľuje sa jej azyl na území SR. Tento záver sa nedá
vyvodiť ani zo správy UNHCR, ktorá odporúča zvážiť udelenie medzinárodnej ochrany, po ktorú spadá aj

doplnková ochrana, ktorá bola žalobkyni po tom, čo žalovaný rozhodol, že nespĺňa dôvody na udelenie
azylu, poskytnutá. Súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom o azyle. Súd mal
za to, že žalobkyňa neuviedol také dôvody na udelenie azylu, ktoré by zakladali dôvod na jej udelenie.

8. K žalobnému bodu, v ktorom namieta, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,

a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalobca neuviedol také dôvody na udelenie azylu,
ktorébyzakladalidôvodnajehoudelenie.KukniheDarkclousds,lighteningandsunshineforCameroon,
na ktorú sa odvoláva žalobkyňa, jej právny zástupca uvádza, že „nejaká iná osoba nazvala svoj

text rovnako, ako nazval manžel žalobkyne predmetnú knihu“. Tým právny zástupca odôvodňuje
uvedenú knihu“. Rok publikácie je 2014, pričom podľa forografií žalobkyne sa táto v roku 2012 už
nachádzala na Ukrajine, a jej manžel údajne zmizol ešte v roku 2004, z čoho vyplýva, že spojitosť
medzi žalobkyňou a jej manželom na jednej strane a publikáciou na strane druhou je z časového
hľadiska úplne nepravdepodobná. Vzhľadom na to, že žalobkyňa sa v roku 2013 už nenachádzala

v Kamerune, nemohla byť vystavená prenasledovaniu, ktoré opisuje. K námietke, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, je potrebné uviesť, že žalovaný posúdil a
vyhodnotilvšetkyskutočnosti,ktoréžalobkyňaaprávnyzástupcavkonaníuviedli.Žalovanýsiinformácie
o krajine pôvodu vyžiadal z odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu, ktorézaložil do spisu. Žalovaný sa zaoberal žiadosťou žalobkyne o azyl. Okrem doplňujúcich pohovorov
so žiadateľkou, zadovážil do spisu aktualizované a relevantné informácie k predmetnej žiadosti o
azyl. Vyžiadal si odborno-technické skúmanie sporných fotografií na Oddelenie analýzy dokladov.

Vyhodnotením všetkých dôkazov dospel k záverru, že z informácií o knihe, ktoré sa žalovanému
podarilo získať, vyplýva, že autorom knihy je Ikome Ferdinand Manje, a nie žiadateľkin manžel, pod
pseudonymom Samson. Kniha bola vydaná až v roku 2014, kedy žalobkyňa, ako žiadateľka o azyl,
bola už na území Slovenskej republiky. Z toho vyplýva, že ani v roku 2014, ani v roku 2013 nemohli
u nej doma neznámi muži hľadať knihu, ktorá v tej dobe ešte neexistovala. Z uvedených dôvodov,

súd dospel k záveru, že v prípade žalobkyne neboli splnené zákonom stanovené dôvody pre udelenie
azylu podľa § 8 zákona o azyle. Z objektívnych dôvodov neboli splnené ani podmienky na udelenie
azylu podľa § 10 zákona o azyle, teda na udelenie azylu za účelom zlúčenia rodiny, keďže nemá na
územíSlovenskejrepublikyžiadnychrodinnýchpríslušníkovsudelenýmazylom.Zostatnýchuvedených
informácií vyplýva, že začiatkom roka 2019 došlo k zintenzívneniu násilia v anglofónnych regiónoch
Kamerunu. Vzhľadom na rizikovú bezpečnostnú situáciu v Severozápadnej aj Juhozápadnej provincii

Kamerunu, odkiaľ žalobkyňa pochádza, nie je možno s dostatočnou istotou vylúčiť, že v prípade jej
návratu do Kamerunu, odkiaľ pochádza, by nebola vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia, a
z dôvodu vážneho a individuálneho ohrozenia života. Preto sa jej na území SR podľa § 13a) zákona
o azyle, poskytne medzinárodná ochrana v podobe doplnkovej ochrany. V prípade žalobkyne, neboli
splnené dôvody na udelenie azylu. Dôvodom udelenia azylu nemôže byť všeobecne zlá bezpečnostná

situácia v krajine pôvodu žiadateľky, pokiaľ sa táto neprejaví v perzekúcii či obave z nej vo vzťahu k
žalobkyni z dôvodov, ako sú uvedené v § 8 zákona o azyle, čo nie je jej prípad. Žalobkyňa nesplnila
žiadnu z podmienok na udelenie azylu na Slovensku, ktoré sú uvedené v § 8 a § 10 zákona o azyle.
Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle žalovaný neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené
v § 8 alebo § 10 zákona o azyle. Žalobkyni nehrozí žiadna z foriem prenasledovania vymenovaných

v § 2 zákona o azyle. Žalobkyni nehrozia v krajine pôvodu žiadne konkrétne problémy súvisiace s
individuálnymi dôvodmi. Jej problémy sú všeobecného charakteru, teda hrozba neselektívneho násilia
z dôvodu pretrvávajúcej nestabilnej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu. Súd rovnako ako žalovaný
dospel k záveru, že neboli naplnené dôvody na udelenie azylu na území Slovenskej republiky, z dôvodu
opodstatnenosti jej obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,

zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva
zo zákona o azyle a z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951.

9. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol.

10. O trovách žalobkyne súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok
konania.

11. Záverom súd poznamenáva, že i keď bola žalobkyňa v konaní neúspešná, je zo zákona oslobodená
od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ju

súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)
Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia

rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;

kasačnúsťažnosťtrebapredložiť spotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohamitak,abyjeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané
rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a

návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP).Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).