Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 27, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/98/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816206224
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816206224.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, IČO: 00 151 866 proti žalovanému: E. R., nar.
XX.X.XXXX, bytom trvale v S., H. U. G. X/X, XXXX A., t. č. prechodne bytom T., K.. Z. XXX (u P. Ž.),
o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 8C/165/2016-64
z 24.10.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 172,00 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 24.2.2016 do zaplatenia v lehote 3
dníodprávoplatnostirozsudku.Žalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťsúdnypoplatokznávrhunazačatie
konania vo výške 16,50 eur Slovenskej republike na účet špecifikovaný vo výroku rozsudku. O trovách
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie 172,00 eur s prísl. titulom náhrady škody za bolestné,

ktorá vznikla na majetku štátu v dôsledku vyplatenia bolestného poškodenému príslušníkovi.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 18.2.2015 príslušník Policajného zboru, ppráp. A. P., služobne zaradený
na Obvodnom oddelení Policajného zboru Rožňava, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Rožňave, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Ministerstva vnútra
SR (ďalej len „poškodený“) spoločne s npráp. J. G. vykonával službu v služobnom obvode Obvodného
oddelenia Policajného zboru Rožňava. V čase o 16,20 hod. sa policajná hliadka v uvedenom zložení

dostavila na adresu v Obci T., Z. XXX, pred rodinný dom, patriaci P.Í. Ž. a to za účelom vypočutia
žalovaného, ktorý sa v predmetnom dome nachádzal. Na uvedenú adresu sa hliadka dostavila z dôvodu
riešenia priestupku proti majetku, poškodenia vchodovej brány v Obci T. F. Z. Č.. XXX, v ktorom mal
žalovaný postavenie poškodeného subjektu. Na miesto sa dostavili členovia hliadky po ubezpečení
zo strany P. Ž., (družky žalovaného) o tom, že v tom čase a na uvedenej adrese sa bude žalovaný
zdržiavať a bude sa môcť vyjadriť ku škode, spôsobenej na jeho majetku. Keďže po použití zvukového
znamenia na služobnom cestnom vozidle nikto nereagoval, poškodený cez neuzamknutú bránu vošiel

do rodinného domu, presvedčil sa, či nie je na dvore žiadny voľne sa pohybujúci pes, zaklopal na
okno rodinného domu, na čo po krátkej chvíli žalovaný dvere rodinného domu, spoza dverí vybehla
svorka malých psov, pričom jeden z nich poškodeného pohrýzol do lýtka ľavej nohy. V dôsledku tejto
udalosti dňa 18.2.2015 v čase o 17,37 hod. bol poškodený ošetrený na chirurgickej ambulancii NsPSv. Barbory v Rožňave, následne dňa 20.2.2015 o 9,32 hod. bol vyšetrený na infekčnom oddelení
NsP Sv. Barbory v Rožňave, ambulantná liečba trvala od 18.2.2015 do 25.2.2015. Dňa 19.2.2015 bol
vyšetrený pes „Amadeus“ rasy Čivava, ktorý pohrýzol poškodeného so záverom, že pri prehliadke psa

neboli zistené príznaky ochorenia na besnotu. Ani z následných veterinárnych osvedčení vystavených
dňa 24.2.2015 a dňa 10.3.2015 nevyplynulo, aby boli u psa zistené príznaky na besnotu. Z obsahu
veterinárnych správ vyplýva, že pri veterinárnych vyšetreniach psa bol prítomný aj označený ako
vlastník / držiteľ p. R. (žalovaný). Napokon vychádzal zo zistenia, že predmetná škodová udalosť bola
riadne prešetrená škodovou komisiou, riaditeľa OR PZ v Rožňave, bolo konštatované, že k úrazu

došlo pri plnení služobných povinností, členovia policajnej hliadky postupovali v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, zranenie poškodeného bolo posúdené ako služobný úraz, za čo mu bola
právoplatným rozhodnutím riaditeľa KR PZ Košice č. KRPZ-KE-VO2-224-001/2015-PS z 13.11.2015
priznaná náhrada za bolesť a následne dňa 26.1.2016 poškodenému bola vyplatená náhrada za bolesť
v sume 172,00 eur. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaný 19.2.2015 pri podaní vysvetlenia uviedol,
že rodinný dom v T. F. Z. XXX, ako aj vstupná brána, ktorá bola poškodená sú jeho majetkom a ako

svoj prechodný pobyt uviedol adresu T., Z. XXX K. P. Ž.. Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Krajská
pobočka Košice si svoj nárok na náhradu nákladov súvisiacich s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou
poškodenému príslušníkovi PZ riadne uplatňovala v regresnom konaní voči žalovanému, ktorý nárok v
plnom rozsahu riadne uhradil.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 420 ods. 1 OZ, § 14 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. prihliadajúc
na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a
opodstatnená. Mal za preukázané, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania a zanedbal svoju
povinnosť a to tým, že nezabezpečil, aby pes neohrozil človeka, nezabránil tomu, aby psy z domu
nevyšli. Poukázal na to, že zo strany poškodeného nebolo preukázané, aby porušil všeobecne záväzne

predpisy, resp. iné interné predpisy vzťahujúce sa k plneniu úloh poškodeným, žalovaný mohol zabrániť
tomu, aby psy z domu nevyšli a mal zabezpečiť psov a nepúšťať ich vonku. Nesporne bolo preukázané,
že poškodený utrpel ujmu na zdraví, v dôsledku čoho bol aj lekársky ošetrený. Z bodového ohodnotenia
bolesti vyplýva, že bolesť bola ohodnotená na 10 bodov, určená hodnota 1 bodu vo výške 17,16 eur,
teda výška odškodnenia predstavuje sumu 171,60 eur, ktorá podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. sa

zaokrúhľuje na najbližšie celé euro smerom nahor, t.j. na sumu 172,00 eur. K námietkam žalovaného
uviedol, že nie je v právomoci súdu rozhodovať o bodovom hodnotení, ide o odborné lekárske posúdenie
bolestného. K ďalším námietkam v súvislosti s tvrdením, že sa nejednalo o úkon, ktorý nezniesol
odklad, poukázal na skutočnosť, že poškodený sa opakovane vrátil k domu, kde sa mal nachádzať
žalovaný hlavne z dôvodu, aby ho zastihol, keďže od družky žalovaného mal vedomosť o tom, že

cestuje do Rakúska, kde má svoj trvalý pobyt a v určenom čase mal nachádzať v predmetnom dome,
preto považoval za nevyhnutné vykonať šetrenie v súvislosti so šetrením priestupku proti majetku, kde
žalovaný vystupoval ako poškodený. Uzavrel, že žalovaný zanedbal povinnosť dbať na to, aby pes
neohrozil inú osobu, preto žalobcovi vznikol regresný nárok na náhradu škody v zmysle § 114 ods. 5 zák.
č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov alebo vojakov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

5. S poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., keďže žalovaný plnenie
nerealizoval riadne a včas, dostal sa do omeškania, preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania
vo výške 5% ročne z dlžnej sumy.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Žalobca bol
v konaní úspešný v rozsahu 100%, náhradu trov konania si neuplatnil, žalovanému právo na náhradu
trov konania nevzniklo, preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

7. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol s poukazom na ust. § 2 ods. 2 zák. č.
71/1992 Zb.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/
C.s.p. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Bol toho názoru, že rozhodnutie súdu je nesprávne, keďže dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že z vykonaného dokazovania na súde prvej
inštancie nevyplýva a ani nebolo preukázané, že by akúkoľvek povinnosť uloženú mu zákonom porušil,
nebolo dostatočne bez pochybností preukázané, že k poškodeniu zdravia poškodeného došlo právepsom rasy Čivava, ktorý mu patrí a práve v daný deň. Namietal, že v konaní pred súdom prvej inštancie
poukazoval na zjavné nesplnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu
a to protiprávne konanie z dôvodu, že bol v obydlí svojej družky, ktorého súkromie a nedotknuteľnosť je

garantovaná Ústavou SR a ktoré obydlie bolo zabezpečené oplotením a bránkou uzamknutou na kľúč.
Nebol preukázaný vznik škody z dôvodu, že škoda na zdraví poškodenému nemohla byť spôsobená
psom rasy Čivava dňom 18.2.2015 a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou
škodou,ktorémusiabyťprevznikzodpovednostisplnenékumulatívnezdôvodu,žedôkaznýprostriedok,
podľa ktorého mal byť poškodený u neho na zistenie informácií je vyhotovený dňa 19.2.2015 o 18,00

hod. v trvaní do 18,30 hod. a nezodpovedá tvrdeniam a žiadnemu ďalšiemu dôkaznému prostriedku
predloženého vo veci žalobcom. Skutok, ktorým mala byť spôsobená škoda na zdraví sa mal stať
18.2.2015, uvedené tvrdenia však nemôžu obstáť z dôvodu, že dôkaz „záznam o podaní vysvetlenia“
na základe ktorého mali byť u žalovaného poškodený ppráp. L. P. a npráp. J.. G. je datovaný dňom
19.2.2015 a tento deň nemôže byť logicky dňom, kedy ku tvrdenej škode na zdraví malo dôjsť. Medzi
údajným jeho protiprávnym konaním a vzniknutou škodou nie je daná žiadna časová súvislosť a teda

ani príčinná súvislosť, nakoľko z dátumu, z ktorého je záznam o podaní vysvetlenia k priestupkovej
veci sp.zn. ORPZ-RV-OPP3-126/2015-P (19.2.2015) jednoznačne vyplýva, že žalobca dňa 18.2.2015,
kedy došlo k vzniku škody údajným uhryznutím, nebol na šetrení u žalovaného. Toto sa uskutočnilo
podľa listinného dôkazu až o deň neskôr 19.2.2015. Uviedol, že nepopiera, že pravdepodobne ku
škode na zdraví u poškodeného došlo, ale popiera, aby sa to stalo následkom uhryznutia jeho psom,

čomu nasvedčuje skutočnosť, že poškodený z miesta odišiel s uvedeným rozporom vo výpovediach
a listinných dôkazov sa súd nevyporiadal. Ďalej namietal, že ku vzniku škody došlo aj zavinením
poškodeného a to porušením generálnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ, namietal správnosť
záveru súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že na skúmanie lekárskeho posudku o bolestnom a
sťažení spoločenského uplatnenia nie je kompetentný, keď spochybnil bodové ohodnotenia poranenia

poškodeného. Lekársky posudok podľa jeho názoru bol vydaný v rozpore s § 9 ods. 3 zák. č. 437/2004
Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko pri hodnotení
použitia hornej či dolnej sadzby počtu bodov bolo potrebné v danom prípade, kedy za položku č. 161
stanovuje predmetný zákon rozpätie 5 - 10 bodov prihliadnuť na rozsah a spôsob poškodenia na zdraví,
jeho závažnosť a priebeh liečenia. Vzhľadom na svedeckú výpoveď E.. R. podľa neho nebol dôvod

na použitie najvyššieho možného počtu bodov na hornej hranici. Poukazoval na chýbajúcu zákonnú
náležitosť lekárskeho posudku, ktorý neobsahuje žiadne zdôvodnenie, na základe akých skutočnosti
posudzujúci lekár dospel k uvedenému celkovému počtu bodov. Uplatnil si právo na náhradu trov
právneho zastúpenia v prípade, ak bude v odvolacom konaní úspešný.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s
námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní, mal za to, že v konaní boli dostatočne preukázané všetky
predpoklady zodpovednosti za vzniknutú škodu. Poukazoval na výpoveď samotného žalovaného, ktorý
potvrdil, že dňa 18.2.2015 sa zdržiaval v rodinnom dome na Z. XXX/X R. Z. T. a práve uvedeného dňa
prišielzanímpoškodenýzaúčelomšetreniapriestupkuprotimajetku,t.j.poškodeniavchodovejbrányna

Z.XXXR.Z.T..Vtejtoveciajpodalzapoškodenústranuvysvetlenie,ktorépodrobnepopísalvovýpovedi
8.8.2017. K námietke v súvislosti s dátumom na zázname uviedol, že v úradnom zázname z 30.1.2018
poškodený vysvetlil túto skutočnosť, z obsahu tohto vysvetlenia vyplýva, že tak urobil dňa 19.2.2015
v čase 18,00 hod. ihneď po nastúpení do nočnej realizačnej služby z dôvodu, že dňa 18.2.2015
potom, čo v čase okolo 16,20 hod. vyťažil žalovaného na získanie informácií ohľadne poškodenia

majetku žalovaného, pričom ho pohrýzol pes „AMADEUS“, musel sa v súvislosti s utrpeným poškodením
zdravia bezodkladne podrobiť lekárskemu vyšetreniu a musel na útvare poskytnúť súčinnosť pre riadne
vyšetrenie úrazu utrpeného v službe na jeho riadne písomné zadokumentovanie, ktorého postup
upravuje interný predpis. Po lekárskom ošetrení sa ešte vrátil na adresu, kde sa žalovaný zdržiaval z
dôvodu, aby si od neho vyžiadal príslušné doklady týkajúce sa psa, ktorý ho pohrýzol a zároveň sa

dohodol so žalovaným, že záznam o podaní vysvetlenia spíše na útvare až na druhý deň a prinesie ho
na prečítanie a podpísanie žalovanému. Tak sa aj stalo a žalovaný po prečítaní s obsahom záznamu
súhlasil a vlastnoručne ho podpísal. Ďalej poukazoval na listinný dôkaz veterinárne osvedčenie o
vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka, vystaveného dňa 19.2.2015 veterinárkou
lekárkou E.. A. A., ktorým je preukázané, že 19.2.2015 bol vyšetrený pes s označením „AMADEUS“ rasy

Čivava ako vlastník / držiteľ je uvedený žalovaný a ako poranená osoba je uvedený A. P. (poškodený
policajt). Ďalej poukazoval na obsah lekárskej správy MUDr. O. P. vystavenej 20.2.2015. K námietkam
žalovaného ohľadne uzamknutia brány uviedol, že uvedená okolnosť nebola jednoznačne preukázaná,
pretože žalovaný aj svedkovia uviedli len to, že bránička sa uzamyká, aby psy nemohli vybehnúť zdvora von a kľúč sa ponecháva v zámke brány. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že vstup do
obydlia nebol riadne zabezpečený. Nie je teda vylúčené, že hocikto ešte pred príchodom príslušníkov
policajného zboru neuzamkol bránu a táto sa tak ako to vypovedal poškodený potom, čo chytil do ruky

kľučku, otvorila. Navyše žalovaný nič proti tomu nenamietal ani sa nepýtal príslušníka policajného zboru
„ako sa dostal dnu do dvora“, keď brána mala byť podľa tvrdenia žalovaného riadne zabezpečená. Je
zrejmé, že žalovaný očakával príchod príslušníkov policajného zboru, aby mohol podať vysvetlenie o
priestupkovej veci - poškodenie vchodovej brány, ktoré na útvare policajného zboru 7.2.2015 oznámila
P.F. Ž.. K odvolacej námietke, podľa ktorej súd neskúmal mieru zavinenia poškodeného v zmysle §

441 OZ uviedol, že z výpovede svedkyne E. M. vyplýva, že objekt nebol riadne zabezpečený, každý
si mohol bránku otvoriť, za otázne však považoval, že ak bol zvonček funkčný bez ohľadu na to,
kde bol umiestnený, či bol za daného denného a ročného obdobia viditeľný alebo skrytý, prečo za
akým účelom bol kľúč ponechávaný v zámku brány. Z uvedeného vyplýva skôr záver, že zvonček tam
buď vôbec nebol alebo nebol funkčný a preto bol kľúč ponechávaný v zámku brány. Zdôrazňoval, že
členovia policajnej hliadky použili zvukové znamenia pri opakovaných pokusoch vyhľadať žalovaného,

ktorý sa podľa oznámenia P. Ž.Z. mal na uvedenej adrese v danom čase zdržiavať, aby mohol podať
vysvetlenie k okolnostiam poškodenia jeho majetku. K lekárskemu posudku o bolestnom a sťažení
spoločného uplatnenia uviedol, že tento bol vystavený 28.1.2015 MUDr. F. U., lekárom chirurgickej a
traumatologickej ambulancie TRAUMA s.r.o., Špitálska 1, Rožňava. Tento bol predložený na kontrolu
posudkovej lekárske, odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a

osobného úradu Ministerstva vnútra SR, ktorá konštatovala, že posudok je spracovaný v súlade so
zákonom č. 437/2004 Z.z. V ďalšej časti poukazoval na rozhodnutie, ktorým bolo poškodenému priznané
bolestné, v ktorom je uvedené, že svedok škodovej udalosti npráp. J. G. zhodne popísal priebeh vzniku
úrazu tak, ako bol popísaný poškodeným, pričom úradný záznam svedok spísal krátko potom, čo k úrazu
poškodenéhodošlo,tedavčase,keďsivšetkydetailydobrepamätalaudalostizaznamenaldoúradného

záznamu pre účely prešetrenie služobného úradu. Nebol dôvod spochybňovať, či presne označil psa,
ktorý pohrýzol poškodeného, pretože samotná svedkyňa Ž. uviedla, že psy sú rôznofarebné, každý je
inej farby. Mal teda za to, že svedok úrazu, ktorý slúži priamo vo výkone štátnej služby a vykonáva denné
a nočné hliadkové služby má dostatočné pozorovacie schopnosti zaznamenať dôležité skutočnosti
a následne ich aj správne reprodukovať. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa v napadnutom

rozsudku správne, dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom vyporiadal s námietkami žalovaného, že
poškodený si sám zapríčinil vznik škody. Za nedôvodnú považoval aj odvolaciu námietku, podľa ktorej
súd nesprávne právne posúdil vec, keď uzavrel, že nie je kompetentný na skúmanie lekárskeho posudku
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. V tejto súvislosti poukazoval na to, že na pojednávaní
8.8.2017 na otázku súdu, či žalovaný navrhuje za účelom bodového hodnotenia vykonať dokazovanie

znaleckým posudkom, žalovaný odpovedal, že nenavrhuje. Pokiaľ teda mal pochybnosti o výške
bodového ohodnotenia, mohol navrhnúť dopočuť MUDr. F. U. na vysvetlenia rozhodnutia určiť bodové
hodnotenie na hornej hranici, avšak ani toto nenavrhol.

10. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení,

právneho názoru a tiež uvedených skutočností, ktoré vyplynuli počas konania najavo. Tvrdil, že
príslušník policajného zboru neutrpel zranenie vo dvore, kde žije so svojou družkou, vznik ani
mechanizmus vzniku zranenia neboli dostatočne preukázané vzhľadom na to, že poškodený tvrdil, že
bol u neho vo dvore 18.2.2015 za účelom podania vysvetlenia, ale záznam o podaní vysvetlenia, ktoré
malo byť dôvodom vstupu policajta na oplotený pozemok jeho družky bol spísaný až 19.2.2015. V ďalšej

časti stanoviska citoval ust. § 8 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, čl. 1 etického kódexu, §
103 Trestného poriadku. Zdôrazňoval, že v zázname spísanom 19.2.2015 nie je žiadna zmienka o tom,
aby podanie vysvetlenia sa malo uskutočniť 18.2.2015. Ďalej citoval ust. § 60 ods. 2 zák. č. 372/1990
Z.z. poukazujúc na to, že podľa neho postup príslušníka PZ nebol v súlade so zákonom č. 171/1993
Z.z., s etickým kódexom príslušníka policajného zboru ani s ust. § 103 Trestného poriadku, § 415 OZ

a čl. 21 Ústavy SR. V ďalšej časti stanoviska rozoberal otázku práva na rešpektovanie súkromného a
rodinného života, trval na svojom stanovisku v konaní pred súdom prvej inštancie o nesplnení všetkých
zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, protiprávne konanie, vznik škody a príčinnú
súvislosť. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalobca v písomnom stanovisku k stanovisku žalovaného z 2.4.2018 nesúhlasil so stanoviskom
žalovaného, trval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, ako aj návrhu, aby odvolací súd rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Namietal pravdivosť tvrdenia žalovaného, podľa ktorého k poškodeniuzdravia príslušníka PZ došlo vo dvore, kde žije so svojou družkou a v ktorom tvrdil, že nedošlo k
poškodeniu zdravia ani 18.2.2015, pretože záznam o podaní vysvetlenia je spísaný až 19.2.2015,
poukazujúc na to, že uvedené tvrdenie je v protiklade toho, čo v doterajšom konaní žalovaný uvádzal.

Zdôrazňoval, že dôvod spísania záznamu dňa 19.2.2015 o udalosti, ktorá nastala 18.2.2015 bol riadne a
logicky vysvetlený poukazujúc na povinnosť poskytnúť nadriadenému súčinnosť pre riadne vyšetrenie a
zadokumentovanie úrazu utrpeného pri výkone služby. V tejto súvislosti poukazoval na písomné dôkazy,
ktoré boli doložené do spisu a to osvedčenie o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, vystaveného dňa
19.2.2015. Nesúhlasil s tvrdením, že poškodený policajt nemá zákonný dôvod a oprávnenie vstúpiť na

jeho pozemok poukazujúc na to, že na základe oznámenia P. Ž. zo 7.2.2015 príslušníci policajného
zboru mali zákonnú povinnosť riešiť oznámenie podané policajnému zboru o tom, že na majetku
žalovaného bola spôsobená škoda. V tejto súvislosti poukazoval na úradný záznam poškodeného, v
ktorom bolo uvedené, že P. Ž. pri podávaní oznámenia uviedla, že žalovaný približne o týždeň príde
na Slovensko, bude sa zdržiavať u nej doma na Z. XXX/X R. Z. T., kde má žalovaný prechodné
bydlisko, teda vyplynulo z neho, že v predmetnej veci sa môže jednať o spáchanie trestného činu

vlámania, poškodzovania cudzej veci, prípadne neoprávnený vstup na cudzí pozemok. Preto bolo
potrebné realizovať poškodeným subjektom (žalovaným) bezodkladne aj vzhľadom ku skutočnosti, že
sa žalovaný zdržiaval dlhodobo v zahraničí, jeho pobyt na území SR bol časovo obmedzený. Ďalej
poukazoval na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že vstup do
obydlia nemal žalovaný riadne zabezpečený, že príslušníci policajného zboru žalovaného hľadali v

priebehu uvedeného dňa trikrát a keď žalovaný opakovane nereagoval na zvonenie ani na zvukové
znamenie služobného cestného vozidla, poškodenému potom, čo chytil do ruky kľučky, brána sa sama
otvorila. Následne po vstupe poškodeného do dvora, žalovaný otvoril dvere domu, nemal žiadne výhrady
protivstupupoškodeného,nenamietalvstuppríslušníkapolicajnéhozborudodvora.Uvedenépoukazuje
na to, že bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný očakával príchod príslušníkov policajného zboru,

aby mohol ako vlastník poškodeného majetku podať vysvetlenie.

12. Vyjadrenie žalobcu k stanovisku žalovaného z 11.7.2018 bolo žalovanému, resp. jeho právnej
zástupkyni doručené dňa 18.10.2018.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a
§ 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 378 ods. 1 C.s.p.
potvrdil.

15. Rozsudok bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.2.2019 o 9,40 hod. v pojednávacej
miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli

zverejnené dňa 12.2.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 2 C.s.p.

16. Žalovaný v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p., že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h/
C.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p., a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

20. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení

dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p.21. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.

vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

24.Rozhodnutiusúdunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebyvzaldoúvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193
a § 205 C.s.p..

25. Zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, na tieto
odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku
a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

26. Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené a v celom
rozsahu sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie. K odvolacím námietkam

žalovaného odvolací súd udáva:

27. Žalovaný v odvolaní v súvislosti so záznamom o podaní vysvetlenia zo dňa 19.2.2015 uvádzal nové
skutočnosti, ktoré mohol uviesť už pred súdom prvej inštancie, pričom nepreukázal, že tieto skutočnosti
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/ C.s.p.), preto

odvolací súd na tieto námietky neprihliadal.

28. Za nedôvodnú odvolací súd považoval odvolaciu námietku, podľa ktorej poškodený vstúpil na
pozemok družky žalovaného bez jeho súhlasu, teda protiprávne, keďže samotná majiteľka vlastníčka
nehnuteľnosti družka žalovaného pri prvotnom oznámení priestupku príslušníkom policajného zboru

uviedla, v ktorom období a kde sa bude nachádzať žalovaný poškodený, ktorý sa má konkrétne vyjadriť
ku škode. Adresu jeho pobytu uviedla Z. XXX, T., t.j. rodinný dom, ktorého je vlastníčkou. Odvolací súd
má za to, že vlastníčka nehnuteľnosti týmto konkludentným konaním vyjadrila súhlas, aby príslušníci
policajného zboru vstúpili na pozemok jej patriaci za účelom vypočutia jej druha ako poškodeného.
Navyše aj z konania žalovaného a jeho svedeckých výpovedí vyplynulo, že nenamietal prítomnosť

príslušníkov policajného zboru na pozemku, ktorého vlastníčkou je jeho družka, keď poškodený policajt
vykonával plánovanú realizačnú službu a zaklopal na rodinný dom za účelom vypočutia žalovaného vo
veci priestupku proti majetku (poškodenie vchodovej brány na pozemok rodinného domu) vo vlastníctve
žalovaného.

29. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých
predpokladov zodpovednosti za škodu, pretože sa nedopustil protiprávneho konania. Odvolací súd sa
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, keďže
zanedbalsvojupovinnosťatotým,ženezabezpečil,abypesneohrozilčloveka,nezabrániltomu,abypsy
z domu nevychádzali. Ust. § 415 OZ zakladá všeobecnú prevenčnú povinnosť každého počínať si tak,

aby svojim konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a iných hodnotách, pričom porušenie tejto
povinnosti je zároveň porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 OZ. Každý je povinný zachovávať
vždy taký stupeň opatrnosti a pozornosti, ktorý od neho možno vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu
situáciu rozumne požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku
škody na živote, zdraví či majetku. V danom prípade, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie a

žalovaný ani nepopieral, žalovaný pri otváraní dverí nezabezpečil, aby psy nevybehli vonku z rodinného
domu, teda nepočínal si tak, aby nedošlo ku škode na zdraví, ktorú povinnosť od neho bolo možné
rozumne požadovať.30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

31. Vecne správne súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, preto odvolací súd potvrdil
rozsudok aj vo výroku o trovách konania.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods.

1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, žalobca bol úspešný v odvolacom konaní, preto mu súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).