Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sa/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200073
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5019200073.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v

právnej veci žalobkyne: I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. X, I., právne zast.: ADVOKÁT ADRIANA
HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola č. 1726/13, Žilina, proti žalovanému: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného Č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2019/2830-0003 KmZ zo dňa 30.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny orgán prvého stupňa - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina rozhodnutím Číslo: ZA1/

OHNNVaŠSD/HN/SOC/2018/60730-5, Číslo záznamu: 2018347934/Str zo dňa 15.11.2018 rozhodol
podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 571/2009 Z.z.) tak, že žalobkyni
pri starostlivosti o dieťa: O. M., nar. XX.XX.XXXX odníma rodičovský príspevok od 01.09.2018 v sume
214,70 €. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa citoval ust. § 1 ods. 2, § 3 ods. 1
písm. a), b), § 5 ods. 1, 2, 3 § 3 ods. 8 písm. a) zákona č. 571/2009 Z.z. dôvodiac, že žalobkyni bol na
základejejžiadostiz19.05.2017posplnenílegislatívnychpodmienokposkytovanýrodičovskýpríspevok

na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa: M. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy za august 2018 v
zákonom stanovenej sume 214,70 €. Žalobkyňa 16.10.2018 predložila platiteľovi príspevku rozhodnutie
Sociálnej poisťovne z 11.06.2018, podľa ktorého jej vznikol od 03.03.2018 nárok na materské v dennej
sume 44,20830000 €. Žalobkyni vznikol za apríl 2018 nárok na materské vo vyššej sume, než je suma
rodičovského príspevku (214,70 €), preto podmienky nároku na rodičovský príspevok a jeho výplatu
nie sú naďalej splnené. Oneskoreným oznámením rozhodujúcej skutočnosti (vznik nároku na materské)
bol rodičovský príspevok za obdobie od 01.04.2018 do 31.08.2018 v sume 1.073,50

€ vyplatený neoprávnene. Podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona č. 571/2009 Z.z. rodičovský príspevok
sa odníme od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa rodičovský
príspevok vyplatil, ak sa rodičovský príspevok vyplácal neprávom. Na základe daných skutočností
správny orgán prvého stupňa ako platiteľ príslušný k rozhodovaniu v danej veci rozhodol o odňatí
rodičovského príspevku žalobkyni od 01.09.2018 v sume 214,70 € mesačne. Následne správny orgán
prvéhostupňarozhodneopovinnostioprávnenejosobyvrátiťneprávomvyplatenýrodičovskýpríspevok.

2. Žalovaný o odvolaní žalobkyne voči vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa
rozhodol rozhodnutím Č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2019/2830-0003 KmZ zo dňa 30.01.2019
tak, že s poukazom na ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len Správny poriadok) odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie správneho orgánuprvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutkové a právne závery správneho
orgánu prvého stupňa. Žalovaný uviedol, že nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani jednej
oprávnenej osobe, ak aspoň jedna z nich má nárok na materské. Žalobkyňa požiadala platiteľa o

rodičovský príspevok dňa 19.05.2017 a nárok na rodičovský príspevok si uplatnila od mesiaca máj 2017,
pričomposlednávýplatarodičovskéhopríspevkubolazamesiacaugust2018.Zospisovejdokumentácie
žalovaný zistil, že žalobkyni sa dňa XX.XX.XXXX narodilo druhé dieťa syn U. O.. Z rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, pobočky Žilina má žalovaný preukázané, že žalobkyňa má nárok na materské za obdobie od
03.03.2018 do zániku nároku na materské vo výške 44,2083 € na deň. Na námietky žalobkyne uvedené

v odvolaní, žalovaný uviedol, že rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva
oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa/deti. Z uvedeného vyplýva,
že výplata rodičovského príspevku nie je konkrétne viazaná na dieťa ale na oprávnenú osobu, ktorá je
zákonným zástupcom dieťaťa alebo detí a ktorej štát prispieva na zabezpečenie riadnej starostlivosti
o dieťa/deti. Následne ak oprávnenej osobe vznikne nárok na materské, alebo má nárok na obdobnú
dávku ako materské v členskom štáte a suma materského alebo obdobnej dávky ako materské v

členskom štáte a za celý kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku podľa § 4 ods. 1
a2alebo§4ods.3,nároknarodičovskýpríspevokoprávnenejosobepodľa§3ods.8písm.a)nevzniká.
Táto skutočnosť (priznaniematerského oprávnenej osobe za obdobie od 03.03.2018 do zániku nároku
na materské v sume 44,2083 € na deň) má vplyv na nárok na rodičovský príspevok na jeho výšku a
výplatu. Správny orgán prvého stupňa postupoval správne, keď žalobkyni odňal rodičovský príspevok

od 01.09.2018 v sume 214,70 €, nakoľko sa dozvedel o zmene, t. j. priznaní materského oprávnenej
osobe za celý kalendárny mesiac v sume vyššej, ako je suma rodičovského príspevku, ktorá má vplyv
na nárok na rodičovský príspevok.

3.Protirozhodnutiužalovanéhopodalavzákonnejlehotesprávnužalobužalobkyňanavrhujúcazrušenie

rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dôvodiac, že správny
orgán účelovo dopĺňa zákon tým, že tvrdí, že rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou
štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa/deti. Žalobkyňa je toho
názoru, že rodičovský príspevok je jednoznačne štátna sociálna dávka na zabezpečenie starostlivosti o
dieťa (konkrétne dieťa, ktoré oprávnená osoba uvádza pri uplatnení si nároku na rodičovský príspevok).

Rovnako argumentácia žalovaného, že výplata rodičovského príspevku nie je konkrétne viazaná
na dieťa ale na oprávnenú osobu, nie je podľa názoru žalobkyne udržateľná, nakoľko základnou
podmienkou nároku na rodičovský príspevok je nielen trvalý alebo prechodný pobyt oprávnenej osoby
na území SR ale primárne zabezpečenie starostlivosti o dieťa - teda existencia dieťaťa, ktoré spĺňa
predpoklady podľa § 3 ods. 2 zákona. Z ust. § 3 zákona o rodičovskom príspevku je zjavné, že nárok na

rodičovský príspevok si môže uplatniť len jedna oprávnená osoba a vždy na jedno a konkrétne dieťa. Z
§ 3 ods. 8 je zrejmé, že pokiaľ ktorákoľvek oprávnená osoba (v tomto prípade niektorý z rodičov) poberá
materské na dieťa, na ktoré by si chcela uplatniť aj rodičovský príspevok, v takom prípade ak je materské
vyššie ako suma rodičovského príspevku, nárok na rodičovský príspevok nevznikne. Len takýto výklad
je v súlade s celým obsahom zákona a s jeho znením. Svojvoľný a intuitívny výklad jediného paragrafu

zákona, ktorý použili správne orgány, je z hľadiska práva neprípustný. Žalobkyňa zdôrazňuje, že ako
oprávnená osoba pri vzniku nároku na rodičovský príspevok na M. O., nar. XX.XX.XXXX, preukázala
všetky skutočnosti a počas poberania rodičovského príspevku nedošlo k žiadnej zmene, ktorá by mala
spôsobiť odňatie priznaného rodičovského príspevku. Žalobkyňa je toho názoru, že neboli splnené
podmienky pre aplikáciu ust. § 3 ods. 8 písm. a) zákona, nakoľko žiadna z oprávnených osôb v čase

vzniku nároku na rodičovský príspevok na dieťa M. O. a ani počas poberania rodičovského príspevku
na toto dieťa nepoberala materské na dieťa M. O.. Rodičovský príspevok na dieťa M. O. bol vyplácaný
oprávnene. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení neuvádza, že vznik nároku na materské na ďalšie
dieťa v rodine (U. O.) spôsobuje odňatie rodičovského príspevku už poskytovaného na iné dieťa v
rodine (M. O.), a to z dôvodu neprávom vyplácaného príspevku. Zákon v § 3 ods. 8 písm. a) rieši iba

situáciu, ak by niektorá z oprávnených osôb poberala materské na dieťa, na ktoré si zároveň uplatnila
aj nárok na rodičovský príspevok a zároveň by výška materského presiahla sumu rodičovského
príspevku. Zákon teda vylučuje súbeh materského a rodičovského príspevku na dieťa - teda konkrétne
dieťa. Toto ustanovenie teda vylučuje, aby na to isté dieťa poberala oprávnená osoba aj materské aj
rodičovský príspevok.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.04.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v podrobnostiach
opakujúc skutkové a právne závery obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí. Opakovane
zdôrazňuje, že rodičovským príspevkom štát prispieva rodičovi ako oprávnenej osobe na zabezpečenieriadnej starostlivosti o dieťa. Následne ďalšie ustanovenia zákona spresňujú, že ak je v rodine viac detí
do troch rokov alebo do šiestich rokov veku, ktoré majú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, vzniká
len jeden nárok na rodičovský príspevok a len jednému rodičovi, teda jednej oprávnenej osobe. Týmto

zákon vylučuje poskytovanie rodičovského príspevku rodičovi pri starostlivosti o každé dieťa a vylučuje
sa poskytovanie rodičovského príspevku súčasne každému rodičovi pri starostlivosti o jedno alebo viac
detí. Ust. § 3 ods. 8 zákona o rodičovskom príspevku taktiež jednoznačne uvádza, že vznikom nároku
na materské (nie je uvedená viazaná starostlivosť o konkrétne dieťa) nevzniká nárok na rodičovský
príspevok ani jednej oprávnenej osobe.

5. Žalobkyňa v replike zo dňa 14.04.2019 v podrobnostiach poukazovala na dôvodovú správu k
návrhu zákona o rodičovskom príspevku, ktorý „predložila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO)“. Z uvedenej dôvodovej správy cituje
najmä: „Hlavným prínosom návrhu zákona je zavedenie súbehu poberania materskej alebo obdobnej
dávky ako materské v cudzine v sume vyššej, ako je suma rodičovského príspevku a rodičovského

príspevku. V roku 2018 až 2022 sa počíta s prechodným obdobím, počas ktorého bude percentuálne
narastať suma rodičovského príspevku, na ktorú bude mať oprávnená osoba nárok počas poberania
materskej alebo obdobnej dávky ako materskej v cudzine. Navrhuje sa, aby v prvom roku účinnosti
tohto návrhu zákona bol rodičovský príspevok počas poberania materskej alebo obdobnej dávky ako
materskej v cudzine vo výške 20 % sumy rodičovského príspevku a každým ďalším rokom sa zvyšoval

vždy o 20 %, až v roku 2022 dostane oprávnená osoba 100 % rodičovského príspevku počas poberania
materskej alebo obdobnej dávky ako materské v cudzine. Nezanedbateľným pozitívom tejto právnej
úpravy je fakt, že sa kvázi „odmeňujú“ tie oprávnené osoby, ktoré si pred narodením dieťaťa platili
nemocenské poistenie aspoň 270 dní za posledné dva roky pred pôrodom, čiže majú nárok na materské,
ale súčasne im nezanikne nárok na rodičovský príspevok. Vychádza sa z princípu, že rodičovský

príspevok ako štátnu sociálnu dávku by mala poberať každá oprávnená osoba bez ohľadu na to, či jej
vznikol aj nárok na materské“. Žalobkyňa na dôvažok zdôrazňuje, že práve z citácie uvedenej dôvodovej
správy je zrejmé, že aj poslanci NR SR, ktorá predstavuje jediný zákonodarný orgán v SR, rozumejú
zákonu o rodičovskom príspevku tak, že súbeh materského a rodičovského príspevku riešený v zákone
o rodičovskom príspevku sa týka toho istého dieťaťa (ide o dieťa, na ktoré oprávnená osoba uplatnila

nárok na rodičovský príspevok).

6. Žalovaný v duplike zo dňa 30.04.2019 zotrval na právnych a skutkových záveroch obsiahnutých vo
svojomvyjadrení,nadôvažokuviedol,žedôvodováspráva,naktorúpoukazuježalobkyňa,jedôvodovou
správou k návrhu zákona, ktorý bol prerokovaný na 19. schôdzi Národnej rady SR, uznesenie

číslo 804 zo dňa 12.09.2017. Národná rada SR po prerokovaní uvedeného návrhu zákona v prvom
čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 4 zákona NR SR nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu
zákona. Vzhľadom na uvedené je žalovaný toho názoru, že predmetný návrh zákona, na ktorý žalobkyňa
poukazuje, schválený nebol a je teda irelevantné poukazovať na jeho dôvodovú správu. Žalovaný je
toho názoru, že ust. § 3 ods. 8 citovaného zákona jednoznačne uvádza, že vznikom nároku na

materské (nie je uvedená viazaná starostlivosť o konkrétne dieťa) nevzniká nárok na rodičovský
príspevok ani jednej oprávnenej osobe.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a contrario prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pričom

nezistil žiadne iné dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol verejne
vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 203, § 199
ods. 3 v spojení s § 177 SSP a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a je potrebné ju

zamietnuť s poukazom na ust. § 190 SSP.

9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníúčinnomkudňuprávoplatnostirozhodnutiažalovaného,t.j.05.02.2019(ďalejlenzákon
o rodičovskom príspevku) tento zákon upravuje poskytovanie rodičovského príspevku.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou
štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.Podľa § 2 zákona o rodičovskom príspevku oprávnená osoba podľa tohto zákona je
a) rodič dieťaťa,

b) fyzická osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe
rozhodnutia súdu 1) alebo na základe rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, 2) alebo
c) manžel (manželka) rodiča dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti.
1) § 45, 48, § 56 ods. 2 a § 97 až 109 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

§ 360 a 365 Civilného mimosporového poriadku.
2) § 49 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z.z.
§ 73 ods. 2 písm. a) druhý bod zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej
kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o rodičovskom príspevku oprávnená osoba má nárok na rodičovský

príspevok, ak
a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a
b) má trvalý pobyt 3) alebo prechodný pobyt 4) na území Slovenskej republiky (ďalej len "pobyt") alebo
je osobou podľa osobitného predpisu. 4a)
3)§3až7zákonač.253/1998Z.z.ohlásenípobytuobčanovSlovenskejrepubliky aregistriobyvateľov

Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákonč.48/2002Z.z.opobytecudzincovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov vzneníneskorších
predpisov.
4a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú.v. EÚ L 200, 7.6.2004)

v platnom znení.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým
sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia (Ú.v. EÚ L 284, 30.10.2009) v platnom znení.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa
a) do troch rokov veku,
b) do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, 5) alebo
c) do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa §
2 písm. b), najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej

istej oprávnenej osobe.
5) § 5 a 6 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení.

Podľa § 3 ods. 6 zákona o rodičovskom príspevku ak je v rodine viac detí podľa § 3 ods. 2, vzniká len

jeden nárok na rodičovský príspevok a len jednej oprávnenej osobe určenej podľa ich dohody.

Podľa § 3 ods. 8 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku nárok na rodičovský príspevok nevzniká
ani jednej oprávnenej osobe, ak aspoň jedna z nich má nárok na materské 16) alebo má nárok na
obdobnú dávku ako materské v členskom štáte a suma materského alebo obdobnej dávky ako materské

v členskom štáte za celý kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku podľa § 4 ods.
1 a 2 alebo § 4 ods. 3.
16) § 10 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
§ 48 a 49 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku rodičovský príspevok sa odníme od
kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa rodičovský príspevok
vyplatil, ak sa rodičovský príspevok vyplácal neprávom.

Podľa § 9 zákona o rodičovskom príspevku oprávnená osoba je povinná preukázať skutočnosti

rozhodujúce na vznik nároku na rodičovský príspevok, na jeho výšku a na jeho výplatu a do ôsmich
dní písomne oznámiť platiteľovi zmeny týchto skutočností alebo tieto zmeny do ôsmich dní oznámiť
platiteľovi podaním elektronickými prostriedkami podpísaným zaručeným elektronickým podpisom; toneplatí na preukazovanie skutočností a oznamovanie zmien, ktoré sú platiteľovi známe z výkonu inej
činnosti platiteľa, alebo ktoré môže platiteľ získať z dostupného informačného systému verejnej správy.

10. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa bola poberateľkou
rodičovského príspevku v súvislosti so zabezpečovaním riadnej starostlivosti o dieťa M. O., nar.
XX.XX.XXXX na základe žiadosti o rodičovský príspevok zo dňa 19.05.2017. Posledná výplata
rodičovského príspevku bola za mesiac august 2018. Žalobkyni sa dňa XX.XX.XXXX narodilo druhé
dieťa syn U. O.. Dňa 16.10.2018 doručila žalobkyňa správnemu orgánu prvého stupňa rozhodnutie

Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina zo dňa 11.06.2018, podľa ktorého si žalobkyňa uplatnila nárok na
materské a jeho výplatu dňa 03.03.2018 predložením žiadosti o materské č. B0996142 z poistného
vzťahu zamestnanca a podľa ktorého má nárok na materské za obdobie od 03.03.2018 do zániku nároku
na materské vo výške 44,283 € za deň. Žalobkyni vznikol nárok na materské 03.03.2018, teda za časť
kalendárneho mesiaca a za kalendárny mesiac apríl 2018 bolo materské vyplatené za celý kalendárny
mesiac, a to v sume vyššej, než je suma rodičovského príspevku (214,70 € mesačne).

11. V prejednávanej veci je medzi účastníkmi sporný výklad citovaného ust. § 3 ods. 8 zákona o
rodičovskom príspevku v kontexte daného zákona. Žalobkyňa na rozdiel od žalovaného je toho názoru,
že uvedené ustanovenie nevylučuje poberanie rodičovského príspevku na maloletú M. a materského
na maloletého syna U., keďže dané ustanovenie len vylučuje, aby oprávnená osoba na to isté dieťa

poberala aj materské aj rodičovský príspevok a iba v prípade, ak sa nároky osoby na to isté dieťa kryjú,
je na mieste aplikácia § 3 ods. 8 citovaného zákona.

12. Správny súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu prisvedčil právnemu názoru žalovaného,
nakoľko tento právny názor korešponduje s účelom právnej úpravy zákona o rodičovskom príspevku a

úmyslom zákonodarcu.

13. Pre ozrejmenie úmyslu zákonodarcu, ktorý sledoval právnou úpravou zákona o rodičovskom
príspevku, je potrebné vychádzať z dôvodovej správy k uvedenému zákonu, v zmysle ktorej navrhovaná
právna úprava rodičovského príspevku tvorí neoddeliteľnú súčasť právnych úprav, na základe ktorých

štát aktívne podporuje rodiny s deťmi a prispieva na finančné zabezpečenie rodičov, ktorí
sa starajú o dieťa do troch rokov veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do
šesť rokov veku. Účelom rodičovského príspevku je finančná pomoc štátu rodičovi, ktorý sa rozhodne
osobne zabezpečovať riadnu starostlivosť o dieťa do troch rokov veku alebo do šiestich rokov veku, ak
má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. V ust. § 3 zákona sú definované jednotlivé podmienky,

pri splnení ktorých vzniká oprávnenej osobe nárok na rodičovský príspevok, pričom sa vyžaduje, aby
oprávnená osoba spĺňala všetky podmienky súčasne. Nárok na rodičovský príspevok pri starostlivosti
o to isté dieťa patrí vždy len jednému rodičovi, pričom určenie rodiča závisí len od ich vzájomného
rozhodnutia a dohody. V situácii, ak je v rodine viac detí do troch rokov, resp. do šiestich rokov veku
dieťaťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, rodičovský príspevok tak isto patrí len jednému

z rodičov v príslušnej zákonom ustanovenej výške, a to bez ohľadu na počet detí v rodine. V prípade, ak
sú v rodine dve a viac detí vo veku do troch alebo do šesť rokov veku, sa tak isto s cieľom predísť
duplicitnej pomoci zo strany štátu navrhuje, aby nevznikol nárok na rodičovský príspevok oprávnenej
osobe v prípade, ak má jeden z rodičov nárok na materské, alebo sa mu vypláca štátna sociálna dávka
- príspevok na starostlivosť o dieťa. Návrhom sa vylúči poskytovanie rodičovského príspevku jednému

z rodičov, ktorý sa osobne stará o jedno z detí a zároveň poskytovanie materského alebo príspevku na
starostlivosť druhému rodičovi, ktorý sa stará o ďalšie dieťa.

14. Správny súd vychádzajúc z vyššie citovanej dôvodovej správy k zákonu o rodičovskom príspevku
sa nestotožnil s takým výkladom žalobkyne, podľa ktorého je rodičovský príspevok štátnou sociálnou

dávkou na zabezpečenie starostlivosti o konkrétne dieťa, resp. je dávkou viazanou na konkrétne dieťa
a nie na oprávnenú osobu. Správny súd zdôrazňuje, že účelom rodičovského príspevku je finančné
zabezpečenie rodiča, uvedenému korešponduje aj fakt, že rodičia nie sú z hľadiska výšky príspevku
diferencovaní podľa počtu detí, o ktoré sa osobne starajú. Aj v prípade starostlivosti o viac detí v rodine,
ktoré sú vo veku do troch rokov (alebo šiestich rokov), rodičovský príspevok patrí len jednému rodičovi

určenému podľa ich dohody, a to v zákonom stanovenej výške bez ohľadu na počet detí.

15. Pokiaľ žalobkyňa odvodzuje svoj právny názor z úvahy, podľa ktorej základnou podmienkou nároku
na rodičovský príspevok je (popri trvalom, resp. prechodnom pobyte) primárne zabezpečovanie osobnejstarostlivosti o dieťa - „existencia dieťaťa spĺňajúceho predpoklady podľa § 3 ods. 2 zákona“, správny
súd uvádza, že je na účely výkladu, resp. hľadania významu inštitútu rodičovského príspevku potrebné
vychádzať z účelu tohto inštitútu definovaného v citovanom ust. § 1 zákona o rodičovskom príspevku

a ozrejmeného zákonodarcom v dôvodovej správe. V ust. § 3 ods. 2, na ktoré odkazuje žalobkyňa, je
definovaná len jedna z podmienok pre poskytovanie rodičovského príspevku, ktorá však nie je z hľadiska
určovania významu a účelu tohto inštitútu smerodajná.

16. Rodičovským príspevkom teda štát prispieva rodičovi, ako oprávnenej osobe, pričom uvedený

príspevok má aspoň v minimálnom rozsahu kompenzovať stratu príjmu rodiča v dôsledku osobnej
starostlivosti o dieťa. Z citovaného ust. § 3 ods. 6 v spojení s § 3 ods. 8 zákona o rodičovskom
príspevku v nadväznosti na citované ust. § 1 ods. 2 citovaného zákona plynie, že zákon vylučuje
jednak poskytovanie rodičovského príspevku súčasne každému rodičovi pri starostlivosti o každé dieťa
a vylučuje poskytovanie rodičovského príspevku súčasne každému rodičovi pri starostlivosti o jedno a
viac detí.

17. V citovanom ust. § 3 ods. 8 zákona o rodičovskom príspevku je vymedzený vzájomný vzťah medzi
dávkou nemocenského poistenia - materským (resp. obdobnou dávkou v cudzine) a štátnou sociálnou
dávkou - rodičovským príspevkom. Ak má jeden z rodičov nárok na materské alebo na obdobnú dávku
ako materské v členskom štáte, nárok na rodičovský príspevok nevznikne len v prípade, ak suma

materského alebo obdobnej dávky v kalendárnom mesiaci je vyššia ako suma rodičovského príspevku
podľa § 4 ods. 1 a 2 alebo § 4 ods. 3 citovaného zákona. Účelom ustanovenia podľa názoru správneho
súdu je, aby finančné zabezpečenie rodiča, ktorý je nemocensky poistený, bolo v čase jeho starostlivosti
o narodené dieťa vždy prednostne riešené poberaním dávky nemocenského poistenia - materského, z
titulu tohto poistenia (resp. obdobnej dávky ako materskej v členskom štáte). Vychádzajúc z uvedeného

účeluavzhľadomnaskutočnosť,žeoprávnenouosobounarodičovskýpríspevoksúobajarodičia,dikcia
ustanovenia, že rodičovský príspevok sa neposkytuje ani jednému rodičovi, ak jeden z nich (ktorýkoľvek)
má nárok na materské, zabraňuje žalobkyni poberať rodičovský príspevok po priznaní materského.
Citované ust. § 3 ods. 8 teda neviaže podmienky výluky vzniku nároku na rodičovský príspevok na
konkrétnedieťa(akosadomnievažalobkyňa)alejednoznačnelennapodmienkuatoexistenciusituácie,

kedy je jednému z rodičov (ktorémukoľvek, t. j. rodičovi, ktorý je poberateľom rodičovského príspevku
alebo druhému rodičovi) vznikne nárok na materské, a to na ktorékoľvek dieťa.

18. Žalobkyňa je toho názoru, že citované ust. § 3 ods. 8 zákona o rodičovskom príspevku vylučuje
len situáciu, kedy by niektorá z oprávnených osôb poberala materské na určité dieťa, a na to isté

dieťa by si zároveň uplatnila nárok na rodičovský príspevok. Správny súd k uvedenému dodáva, že z
úvahy žalobkyne plynie, že by potom rodina s jedným dieťaťom mala mať nárok na rodičovský príspevok
alebo materské, rodina s dvomi deťmi, akú predstavuje rodina žalobkyne, nárok na rodičovský príspevok
na jedno dieťa (mal. M.) a materské na druhé dieťa (mal. U.) a rodina s tromi a viac deťmi rovnako
maximálne nárok na rodičovský príspevok na jedno dieťa a materské na jedno z ďalších detí. Zákon

totiž určuje (čo nie je medzi účastníkmi sporné), že v prípade, že je v rodine viac detí, vznikne len jeden
nárok na rodičovský príspevok (§ 3 ods. 6). Podľa názoru správneho súdu by tak (pokiaľ by súd priznal
relevanciu úvahám žalobkyne, t. j. že rodičovský príspevok, resp. materské je viazané na konkrétne
dieťa) došlo k diskriminácii rodín s tromi a viac deťmi, nakoľko tretie a ďalšie dieťa v poradí by „podporu“
zo strany štátu už nedostalo.

19. Logickým, gramatickým aj ústavno - konformným (v danom prípade premietajúcim zákaz
diskriminácie) výkladom súvisiacich ustanovení možno dospieť k záveru, že rodičovský príspevok nie je
viazanýnakonkrétnedieťa.Naopak,rodičovskýpríspevokjepodľanázorusprávnehosúdujednoznačne
viazaný na rodiča - oprávnenú osobu. Uvedené tak vylučuje možnosť diskriminácie rodín s rôznym

počtom detí, nakoľko každej „rodine“ je daná k dispozícii len jedna podpora zo strany štátu. Uvedenému
záverukorešpondujeajteleologickývýkladt.j.výkladvychádzajúcizúčeluzákonaaleajhistorickývýklad
t.j. výklad vychádzajúci z dôvodovej správy k uvedenému zákonu a v neposlednom rade aj samotný
názov dotknutého právneho predpisu zákon o „rodičovskom“ príspevku, z ktorého možno vyvodiť, na
akú osobu sa príspevok viaže, t. j. na rodiča dieťaťa, resp. rodičov detí. Na rozdiel napríklad od prídavku

na „dieťa“ ako štátnej sociálnej dávky viazanej na konkrétne dieťa.

20. Len na okraj považuje správny súd za potrebné poznamenať, že chápe aktuálnosť potreby zmeny
súčasnej právnej úpravy. Súd však pri aplikácii zákona o rodičovskom príspevku nemôže vychádzaťz úvah de lege ferenda, akokoľvek by boli presvedčivé. Súd je viazaný aktuálnym právnym stavom
a pri hľadaní obsahu a účelu inštitútu rodičovského príspevku musí vychádzať, pokiaľ ide o úmysel
zákonodarcu,zdôvodovejsprávyknávrhuzákonaorodičovskompríspevku,ktorýzákonsazverejnením

v Zbierke zákonov SR stal súčasťou platného právneho stavu.

21. Z uvedeného dôvodu správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Správne orgány postupovali v
súlade so zákonom o rodičovskom príspevku, ak za danej skutkovej situácie (žalobkyňa, poberateľka
rodičovského príspevku, naposledy vyplateného za august 2018, doručila platiteľovi príspevku dňa

16.10.2018 rozhodnutie správneho orgánu, podľa ktorého jej vznikol od 03.03.2018 nárok na materské v
sume vyššej, než bola suma rodičovského príspevku, t. j. 214,70 € mesačne), konštatovali zánik nároku
žalobkyne na rodičovský príspevok. Oneskoreným oznámením rozhodujúcej skutočnosti (vznik nároku
namaterské)bolrodičovskýpríspevokzaobdobieod01.04.2018do31.08.2018vyplatenýneoprávnene.
Vzhľadom na uvedené správny orgán prvého stupňa rozhodol zákonne ak v súlade s § 7 ods. 4 písm.
b) zákona o rodičovskom príspevku v nadväznosti na ust. § 3 ods. 8 písm. a) zákona o rodičovskom

príspevku rozhodol o odňatí rodičovského príspevku žalobkyni v sume 214,70 € od 01.09.2018 keďže
rodičovský príspevok vyplatený neprávom sa odníme od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po
kalendárnom mesiaci, za ktorý sa rodičovský príspevok vyplatil (august 2018).

22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario

tak, že žalobkyni, ktorá úspech v konaní nemala, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd
nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, nakoľko neboli splnené
podmienky na jeho aplikáciu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.