Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 13, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 6Cbi/85/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111233357
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Buľubašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1111233357.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIvkonanípredsudkyňouJUDr.GabrielouBuľubašovouvprávnejvecižalobcu:L.

X.,nar.XX.XX.XXXX,bytomTriedaA.Hlinku35,94901Nitra,právnezastúpenie:Advokátskakancelária
FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341 proti žalovanému:
JUDr. RNDr. Silvia Prachová, Miletičova 21, 821 08 Bratislava správca konkurznej podstaty úpadcu:
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 o určenie
právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd náhradu trov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 22.09.2011 sa žalobca domáhal voči žalovanému ako
správcovi konkurznej podstaty úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Bratislava
určenia, že jeho pohľadávka uplatnená prihláškou v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava I sp. zn. 3K 95/2010, je nesporná a vymáhateľná. Ako dôvod uviedol, že vyhlásenie konkurzu
bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 75/2011 dňa 18.04.2011. Žalobca si riadne do konkurzu
úpadcu prihlásil pohľadávku vo výške 1.007,81 EUR
2. Žalovaný sa podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu mal prihláškami zaoberať jednotlivo a s

odbornou starostlivosťou, čo však neučinil. Žalovaný mal uskutočniť aj svoje vlastné zisťovanie v
písomných účtovných a ďalších dokladoch a záznamoch o nárokoch veriteľov.

3. Správca úpadcu listom zo dňa 22.08.2011 bez individuálneho a hlbšieho skúmania oznámil žalobcovi
popretie prihlásenej pohľadávky v celom rozsahu s odôvodnením, že vzhľadom na stav účtovníctva
úpadcu nebol schopný preveriť evidenciu pohľadávky, čím sa podľa jeho názoru stala spornou, pretože
nebolo možné preveriť skutočnú existenciu pohľadávok. Žalobca spolu s ostatnými veriteľmi úpadcu

vyzval žalovaného na prvej schôdzi veriteľov konanej dňa 25.08.2011, aby opätovne preskúmal dôvody
popretia pohľadávky avšak žalovaný dodatočne pohľadávku žalobcu neuznal a podľa názoru žalobcu
sa ňou hlbšie ani nezaoberal.

4. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 13.05.2019. Prítomná bola právna zástupkyňa žalobkyne,
ktorá uviedla, že okrem samotnej Prihlášky pohľadávky nevie žalovaný nárok preukázať z dôvodu, že sa
nepodarilo dohľadať žiadne doklady preukazujúce žalovanú pohľadávku. Žalovaná sa na pojednávaní

súdu nezúčastnila, súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej.

5. Podľa § 23 odsek 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do
29.06.2011 (ďalej len ZKR) vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásenýzverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník
stáva úpadcom.

6. Podľa § 199 odsek 9 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia
alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej
súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú
v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich
zverejnení v Obchodnom vestníku.

7. Podľa § 32 odsek 1 ZKR v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 každú prihlásenú pohľadávku
správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na
vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je
sporná, je povinný ju v celom rozsahu poprieť.

8. Podľa § 32 odsek 2 ZKR v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 prihlásenú pohľadávku
je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu
na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia
zabezpečovacímprávomaleboporadiazabezpečovaciehopráva.Akideopohľadávkuorgánu,inštitúcie
alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou

alebo agentúrou Európskej únie.

9. Podľa § 32 odsek 3 písm. a) ZKR v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 pohľadávku možno
poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

10. Podľa § 32 odsek 3 písm. b) ZKR v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 pohľadávku možno
poprieť do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku,
ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

11. Podľa § 32 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení platnom a účinnom

do 01.01.2012 prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na
prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s
dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo
do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie
pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky.

Uplynutímlehotynapopieraniepohľadávoksaprihlásenápohľadávkavrozsahu,vakomnebolapopretá,
považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa
prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.

12. Podľa § 32 odsek 5 ZKR ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť,

pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré
uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten kto pohľadávku poprel,
veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že
konal s odbornou starostlivosťou.

13. Podľa § 32 odsek 9 ZKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,

ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

14. Podľa § 32 odsek 15 ZKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

15. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom,
pretože to je úlohou správcu.16. Účelom incidenčného konania je v podstate iba rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí
alebo nie teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú
pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej časti alebo

v určitom poradí ).

17. Správca konkurznej podstaty je osobou odborne spôsobilou na túto funkciu do ktorej bol ustanovený,
je preto jeho povinnosťou skúmať prihlášku a oprávnenosť pohľadávky s poukazom na predložené
listinné dôkazy. Nie je povinnosťou súdu v incidenčnom konaní suplovať povinnosti správcu a

preskúmavať celú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky a poukazom na predložené listinné
dôkazy. Súd preskúmava iba dôvody - relevantnosť dôvodov pri popretí pohľadávky čo do právneho
dôvodu ich vzniku, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia.

18. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ - žalobca, uplatňoval pohľadávku voči
dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi

v celej šírke a hĺbke.

19. Bolo na žalobcovi, aby v spore uniesol dôkazné bremeno.

20. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania

neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech.

21. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť

preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

22. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu

týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobca tvrdil, že si do konkurzného konania úpadcu PDSI prihlásil
prihláškou pohľadávky v celkovej výške 1.007,81 EUR, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu
relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Bolo na žalobkyni označiť navrhnuté dôkazy pre
súd, aby ich súd následne vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti.

23. Každého z účastníkov sporového občianskeho súdneho konania zaťažuje dôkazné bremeno, teda
povinnosť preukázať svoje tvrdenia. Žalobca je povinný uviesť skutočnosti o ktoré sa opiera jeho
právo, pričom podstatou tejto jeho povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci
samej. Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú navrhnutými i
vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť

za nedokázanie tvrdených skutočností, t j. neunesenie dôkazného bremena.

24. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno,
teda neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými tvrdeniami nebolo jeho tvrdenie dokázané. Dôkazné
bremeno postihuje zásadne vždy toho, kto niečo tvrdí. Spravidla preto postihuje najskôr žalobcu, pokiaľ

sa mu nepodarilo navrhnutými dôkazmi preukázať ním tvrdený nárok.

25. Súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v prejednávanej veci. Súdu nepredložila
ani neoznačila a ani súd v priebehu konania nezistil žiadny dôkaz, spôsobilý spochybniť alebo vyvrátiť
tvrdenia žalovaného o neexistencii prihlásenej pohľadávky do konkurzného konania 3K/95/2010, preto

návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobný návrh nebol podaný dôvodne a
žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení spornej skutočnosti.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.29. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania. Žalovaný ospravedlnil
elektronicky svoju neúčasť na pojednávaní, súd má za to, že mu v súvislosti skonaním žiadne trovy

nevznikli, preto mu ich súd nepriznal a rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP.

30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne,

v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má uviesť, popri všeobecných
náležitostiach podania, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 CSP sú:
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/súdnesprávnyprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva
v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1,2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.