Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/166/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216206729
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216206729.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: R. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom S., B. XXXX/XX, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek, s.r.o., so sídlom
Komárno, Pohraničná 4, IČO: 36 721 123, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková
s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 3836 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 31. januára 2017, č. k. 6C/199/2016-45,
takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie vnapadnutejvyhovujúcejčastiavčastitýkajúcejsanáhrady
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3836
eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 3 836 eur za čas od 27. 01. 2016 do zaplatenia zastavil v zmysle § 145 ods. 2
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal ich

náhradu v rozsahu 100 %. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 489, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“). Mal za preukázané, že Okresný súd Komárno dňa 25. 03. 2010 vydal
poverenie č. 5401*042809 na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera PhD.,
pre vymoženie pohľadávky v sume 5613,91 eura s prísl., trov konania a trov exekúcie pre oprávneného
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., proti povinným: X. S. a R. D.. Uznesením č. k. 5Er/1155/2009-41 zo
dňa 09. 01. 2017 Okresný súd Komárno, ako exekučný súd, vyhlásil túto exekúciu za neprípustnú a
zastavil ju. Zamestnávateľ žalobcu na vyššie uvedenú exekúciu č. EX 2285/2009 zrazil celkovo sumu

3836 eur (na dvakrát: 2 640 eur a 1196 eur). Vzhľadom na uznesenie exekučného súdu, majúc za to,
že ak exekúcia bola zastavená (nie však z dôvodu vymoženia pohľadávky) ako neprípustná, ustálil,
že zrážky ktoré boli v rámci tejto exekúcie vykonané zo mzdy povinného (v tomto konaní žalobca),
treba považovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré získal oprávnený (v tomto konaní žalovaný). Zrážky
zo mzdy povinného sa vykonávali na základe exekúcie, ktorá začala na základe vydaného poverenia
exekučného súdu. Tým však, že exekučný súd následne vydal uznesenie, ktorým exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju, právny dôvod vykonaných zrážok odpadol. Výrok o trovách konania odôvodnil

podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zrušenia
(správne zmeny) a zamietnutia žaloby alebo zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšiekonanie. Zároveň si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej
inštancie podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP. Uviedol, že rozsudok súdu
prvej inštancie je založený na nesprávnych skutkových a právnych záveroch. Exekúcia v čase od jej

vykonania až do zastavenia bola vykonávaná oprávnene. Žiadna čiastka vymožená v rámci exekúcie
sa nestala nezákonnou. Rozhodnutie o zastavení exekúcie nie je rozhodnutím s účinkami ex tunc.
Právnym dôvodom plnenia, pre ktoré boli vykonávané exekučné zrážky zo mzdy žalobcu nikdy nebolo
a nie je poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie bolo vedené na základe rozhodcovského
rozsudku, sp. zn. RK-525/06-GR, ktorý je svojou povahou deklaratórnym rozhodnutím, a teda nezakladá

žiadny nový záväzok, a ani žiadne právo na plnenie. Priznané a následne v exekučnom konaní
vymáhané plnenie nevzniklo vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale už skôr, na základe
príslušného zmluvného vzťahu. Uvedené rozhodnutie nie je právnym dôvodom vymáhaného plnenia,
lebo právo na zaplatenie peňažnej sumy existovalo oveľa skôr, ako boli uvedené právne akty vydané.
Zrušením rozhodnutia, podľa ktorého bolo plnené, dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v
prípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíval v hmotnom práve, teda že podľa hmotného práva

povinnosť neexistovala. Zrušením rozhodnutia tak odpadá právny dôvod a poskytnuté plnenie sa stáva
bezdôvodným obohatením. Súd prvej inštancie preto bez opory v zákone dospel k záveru, že právnym
dôvodom vymáhaného plnenia bolo poverenie na vykonanie exekúcie.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej
vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Výrok o
zastavení konania pre absenciu podaného odvolania nadobudol právoplatnosť.

5.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 3836 eur spolu

s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 27. 01. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania, ako
sumy neoprávnene vymoženej v exekúcii, ktorá bola vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená. Z
obsahu spisu je ďalej zrejmé, že žalovaný sa návrhom na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora
Mgr. Ing. Ivana Šteinera domáhal vymoženia pohľadávky 5 613,91 eura na podklade exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku zo dňa 27. 12. 2006 č. RK-525/06GR. Okresný súd Komárno vydal poverenia

pod sp.zn. 5Er/1155/2009. V exekúcii žalobcovi bez pochyby zamestnávateľ zrazil 3 836 eur (č.l. 6,
7 spisu). Uznesením Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/1155/2009-41 zo dňa 09. 01. 2017 bola
exekúcia vedená v prospech oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. proti povinným: 1/ X. S. a
2/ R. D. vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená. Dôvodom bolo, že bola vykonávaná na podklade
exekučného titulu, ktorý nebol spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Z predloženej Zmluvy o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 30. 03. 2006 bolo zrejmé, že dlžníkom v zmysle tejto
zmluvy bol povinný v 2. rade X. S., pričom povinný v 1. rade R. D. (v tomto konaní žalobca) bol iba
spoludlžníkom. X. S. bol uznaný vinným zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm.
a/ Tr. zák. v súvislosti s uvedenou úverovou zmluvou a bol odsudzujúcim rozsudkom Okresného súdu
Komárno č.k. 2T/213/2007-138 zo dňa 05. 07. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 12. 2007,

uznaný vinným a súčasne bol zaviazaný na náhradu škody vo výške 116.000,- Sk (3850,50 eura)
poškodenej organizácii - v tomto konaní označenej ako žalovaný.

7. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalovaného, konkrétne k ust. §
365ods.1písm.b)CSP,žesúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovala

jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento
odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov
strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodliváaúčinnátak,abybolnaplnenýprincípprávnejistoty.Právnaistotajestav,vktoromkaždýmôželegitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,

že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a
právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto
odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Žalovaný namietal rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
kedy sa jedná o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia. K žalovanému uplatnenému
odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav,
čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho
vyložil.

8. Odvolací súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že žalovaným namietané odvolacie dôvody
nie sú naplnené. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje,
že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zodpovedá požiadavkám kladeným
na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Ako už bolo uvedené, prvoinštančný súd v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh

konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a
citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté
skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri
súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení

práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému
rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal

tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP, alebo že
by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna vada namietaná žalovaným v odvolaní.

9. Pokiaľ ide o vec samu, je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v

potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa
trov konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi
súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich
nebudeopakovať(§387ods.2CSP).Súdprvejinštancietotižzrozumiteľnýmspôsobomuviedoldôvody,

pre ktoré žalobe vyhovel. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd, vzhľadom aj na ďalšie námietky
odvolateľa uvádza poukazuje na nasledovné skutočnosti.

10. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. OZ) spočíva v tom, že toho,
kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe
sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Vzniku zodpovednosti za bezdôvodnéobohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov a to získanie bezdôvodného obohatenia
jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a

majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí,
že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pri uplatnení právomoci
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ust. § 456 OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt,
ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a
preto oprávneným veriteľom je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt,

ktoré možno vyjadriť v peniazoch. Účelom hore citovanej právnej úpravy je predovšetkým zabrániť
vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna
úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. K osobitným skutkovým podstatám vzniku bezdôvodného
obohatenia medzi iným patrí i plnenie bez právneho dôvodu, t. j. plnenie, kde právny dôvod od samého
začiatku neexistoval. Pôjde teda o všetky tie prípady, kde poskytnuté plnenie od začiatku nemalo právny
dôvod, ako napr. prijatie preddavku na plnenie podľa zmluvy, ktorú účastníci zamýšľali a k uzatvoreniu

ktorej však neprišlo, prijatie plnenia, ktoré niekto omylom poskytol inému, voči ktorému nie je v žiadnom
právnom vzťahu, a pod.

13. Občiansky zákonník rozoznáva 5 foriem bezdôvodného obohatenia: 1/ bezdôvodné obohatenie
získané plnením bez právneho dôvodu, t.j. plnenie, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval.

To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla
plní. Nedostatok právneho dôvodu musela existovať už od začiatku. Predovšetkým ide o prípady, keď
ten, kto bez právneho dôvodu plnil, právny dôvod predpokladal, takže plnil neexistujúci dlh. Takýto
prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli
alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však

treba skúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy a druhý účastník plnenie akceptoval a
poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.
2/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla je to z neplatnej
zmluvy. Keď je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách
(§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V

prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51. 3/ Bezdôvodné obohatenie
získané plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval a potom dodatočne odpadol.
Takýto prípad môže nastať napr. splnením rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2), odstúpením od zmluvy
(§ 48) alebo zrušením zmluvy. 4/ Bezdôvodné obohatenie získané z nestatočných zdrojov. Sem je
potrebné zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový

prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi. Platí, že každý trestný čin je konaním proti dobrým
mravom, čo však neplatí opačne, nie každé konanie proti dobrým mravom je aj trestným činom. Za
zdroj, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ) a ktorý možno považovať za nestatočný zdroj, je len
taký zdroj, ktorý konkrétna právna úprava neprobuje. Pri hodnotení nedostatočnosti zdroja sa uplatňuje
domnienka statočnosti majetkového zdroja, a preto nestatočnosť zdroja musí preukazovať ten, kto sa

domáha vydania bezdôvodného obohatenia. 5/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením za niekoho,
kto podľa práva mal plniť sám. Na vznik záväzku z bezdôvodného obohatenia sa teda nevyžaduje,
aby sa bezdôvodné obohatenie získalo na úkor iného protiprávnym úkonom, avšak na druhej strane
nie je vylúčené, že v konkrétnom prípade bude protiprávne konanie vystupovať ako predpoklad vzniku
bezdôvodného obohatenia (napr. získanie majetkového prospechu z nestatočných zdrojov v dôsledku

trestnej činnosti). Bezdôvodné obohatenie jedného subjektu na úkor majetkovej sféry druhého subjektu
môže spočívať v získaní peňazí, v získaní majetkovej hodnoty vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá spočíva
vo vykonanej práci, v rozmnožení aktív alebo znížení pasív. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo,
právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným subjektom na vydanie bezdôvodného
obohateniajeten,ktosabezdôvodneobohatilaoprávnenýmsubjektomjeten,naúkorkohobezdôvodné

obohatenie vzniklo.

14. S poukazom na uvedené skutkové zistenia teda súd prvej inštancie správne rozhodol, keď vyhovel
žalobe žalobcu z dôvodu, že žalovaná suma bola vymožená v exekúcii, ktorá bola vyhlásená za
neprípustnú a zastavená, a to nie z dôvodu vymoženia pohľadávky, ale pre neprípustnosť, preto aj

zrážky zo mzdy žalobcu, ktoré boli v rámci tejto exekúcie žalobcovi vykonané, bolo treba považovať
za bezdôvodné obohatenie, ktoré nadobudol žalovaný, v prospech ktorého tieto zrážky vykonávané
boli. Odvolací súd zvýrazňuje, že zmluvu o revolvingovom úvere uzatvoril ako dlžník X. S., ktorý
bol v súvislosti s uzatvorením tejto zmluvy trestne stíhaný a aj právoplatne odsúdený pre trestný činúverového podvodu. Zároveň bol v trestnom konaní zaviazaný aj uhradiť takto získanú sumu z uvedenej
revolvingovej zmluvy poškodenej organizácii. Takto poškodená organizácia - žalovaný má exekučný titul
na sumu, ktorú podvodne od nej vymohol X. S.. Žalovaný si teda svoju pohľadávku mohol uspokojiť,

či už aj uspokojil na základe exekučného titulu - trestného rozsudku, pričom vydaním rozhodcovského
rozsudku si zabezpečil iba ďalší exekučný titul.
15. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
vyhovujúcom výroku a v naň nadväzujúcom výroku o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správny
v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % vzhľadom na to, že
žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).