Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215215014
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215215014.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska5,85102Bratislava,IČO:36613843,protižalovanému:B.B.,nar.XX.XX.XXXX,bydliskom
XXX XX N., o zaplatenie 1 870,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Komárno č. k. 6C/532/2015 - 87 zo dňa 10. 10. 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd r u š í rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 6C/532/2015 - 87 zo dňa 10. 10. 2017 a
vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, hlavu I
čl. 4 bod 2 písm. f), hlavu I čl. 12, hlavu IX čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 6 Smernice
Rady 93/13/EHS, § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 05. 2014, článok 8 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v časti trov konania s poukazom na § 257 CSP.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a. s. doručil súdu
žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1 870,13 eura s príslušenstvom na tom
skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa 01. 06. 2011 zmluvu o pôžičke č. 6096475, v zmysle
ktorej mu poskytol pôžičku v sume 3 384 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť požičanú sumu v mesačných
splátkach po 72,54 eura a mal vykonať 48 splátok. Žalovaný si však svoje povinnosti riadne neplnil (do
podania žaloby zaplatil len 1 234,54 eura), preto pôvodný žalobca listom zo dňa 06. 09. 2012 vyzval

žalovaného na okamžité splatenie celého dlhu, ktorý však žalovaný do podania žaloby na súd nezaplatil.
Pôvodný žalobca postúpil predmetnú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
27. 11. 2015 spoločnosti EOS KSI Slovensko s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:
35 724 803, preto súd uznesením zo dňa 08. 02. 2016 pripustil, aby na strane žalobcu nastala zmena
tak, že namiesto pôvodného žalobcu do sporu vstúpil ako žalobca EOS KSI Slovensko s. r. o.
Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalovaného a právneho zástupcu

žalobcu. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žiada žalobe vyhovieť vzhľadom na obsah predložených
listinných dôkazov. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil napriek riadnemu a včasnému predvolaniu
podľa CSP, preto súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti.
Súdvykonaldokazovanieoboznámenímobsahuzmluvyopôžičkezodňa01.06.2011 č.465660azistil,
že dňa 01. 06. 2011 právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a. s. a žalovaný uzatvorili
zmluvu o pôžičke č. 465660, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému pôžičku v

sume 2 100 eur. Pôvodný veriteľ a žalobca uzavreli dňa 27. 11. 2015 zmluvu o postúpení predmetnej
pohľadávky.Z článku 8 CSP vyplýva, že sú to predovšetkým strany sporu, ktoré majú nielen povinnosť tvrdenia,
ale aj povinnosť preukázať svoje skutkové tvrdenia. Táto dôkazná povinnosť zahŕňa jednak povinnosť
uviesť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a povinnosť podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi

v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú
povinnosť strán sporu v sporovom konaní, pričom iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne
na stranách sporu. Sporová strana, ktorá síce svoju povinnosť tvrdenia splnila, avšak nepredloží
dôkazy na podopretie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu,
ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe predložených a vykonaných dôkazov.

Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ
je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je
preukázané, je pre neho nepriaznivé rozhodnutie (zamietnutie žaloby).
Žalobca mal v tomto konaní predovšetkým preukázať, že predmetná zmluva o pôžičke nadobudla
účinnosť, teda mal preukázať, kedy žalovanému poskytol finančné prostriedky. Pri pôžičke ide o
reálnu zmluvu, teda zmluva o pôžičke nadobúda účinnosť až odovzdaním finančných prostriedkov do

dispozičnej sféry žalovaného. Túto skutočnosť však žalobca nepreukázal, a to napriek písomnej výzvy
súdu. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nemal preukázané, že žalobca je nositeľom práva, ktoré si v
tomto konaní uplatňuje. Súd preto z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom podanú žalobu
v celom rozsahu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu v konaní žiadne
trovy nevznikli.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol v ňom, že s dôvodom
zamietnutia žaloby pre nepreukázanie poskytnutia finančných prostriedkov žalovanému nesúhlasí preto,
žežalovanývkonaníuvedenúskutočnosťnikdynenamietal.Naopak,žalovanývsúvislostisposkytnutou
pôžičkou vykonal úhrady v celkovej sume 1 234,54 eura, čo vyplýva z predloženej platobnej histórie.

Ak by žalovanému neboli predmetné finančné prostriedky poskytnuté, pôžičku by nesplácal. Žalobca
s poukazom na § 151 CSP mal za to, že jeho tvrdenia, ktoré zo strany žalovaného neboli nijakým
spôsobom spochybnené, je potrebné považovať za nesporné. Z predložených dôkazov je zrejmé, že
došlo k platnému uzavretiu zmluvy, v zmysle ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky.
Žalobca ďalej poukázal na to, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje zásada spravodlivosti,

nakoľko si žalobca, resp. jeho právny predchodca splnil svoju zmluvnú povinnosť, poskytol pre potreby
žalovaného finančné prostriedky, pričom žalovaný si svoje povinnosti neplnil, v dôsledku čoho žalobcovi
neboli poskytnuté finančné prostriedky vrátené.
S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
zmenil a žalobcovi priznal uplatnený nárok, alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj

postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom (§ 379 CSP, § 380 CSP)
a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP).

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

9. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné
a právne významné. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia
rozhodnutia predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Súd by mal v odôvodnenísvojho rozhodnutia výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Ďalšou povinnosťou súdu je dbať
o to, aby vydané rozhodnutie bolo presvedčivé.

10. V posudzovanej veci sa však súd prvej inštancie týmito atribútmi dôsledne neriadil. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia absentuje logické zdôvodnenie, prečo súd prvej inštancie nevzal do úvahy aj
ďalšie listinné dôkazy predložené žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom, predovšetkým prehľad
splátok a úhrad žalovaného, ktoré realizoval v súvislosti s dohodnutou pôžičkou vo výške 2 100 eur.

Je síce pravdou, že zmluva o pôžičke je reálnou a nie konsenzuálnou zmluvou, pri ktorej nestačí len
samotné uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky (v tomto prípade
peňažnej sumy) dlžníkovi, avšak poskytnutie dohodnutej sumy žalovaný v konaní nijako nespochybnil.
Procesnápasivitažalovanéhotakmázanásledoknespornosťnepopretéhoskutkovéhotvrdeniažalobcu
(§ 151 ods. 1 CSP) a súd prvej inštancie z neho mal pri svojom rozhodovaní vychádzať.

11. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP).

12. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo veci opätovne rozhodnúť, presvedčivo sa vysporiadať so
skutkovými tvrdeniami strán vrátane tých, ktoré protistrana výslovne nepoprela a vec právne posúdiť

tak, aby bolo zrejmé, ako k výroku dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,

ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).